Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2019

Zelené hospodárstvo

Ekonomické nástroje pre lepšie životné prostredie


 

Kľúčové otázky a kľúčové zistenia


Aký je vývoj nákladov na ochranu životného prostredia?
  • Národné výdavky na ochranu životného prostredia sú sledované za tri inštitucionálne sektory a za národné hospodárstvo spolu. Za sektor verejnej správy dosiahli 661 mil. eur (41,5 %) za sektor korporácií dosiahli 645 mil. eur (40,5 %) a za sektor domácností 287 mil. eur (18 %). Celkové národné výdavky na ochranu životného prostredia predstavujú 1 593 mil. eur, čo v porovnaní s minulým sledovaným rokom 2016 predstavuje pokles o 0,6 %.
  • Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia majú v medziročných porovnaniach kolísavý trend. Náklady v roku 2019 v porovnaní s rokom 2005 sú značne vyššie (o 54,8 %). Podiel nákladov podnikov na ochranu životného prostredia značne prevláda nad nákladmi, ktoré na ochranu životného prostredia vynaložili obce.
  • Vyše polovica nákladov podnikov a obcí na ochranu životného prostredia smeruje do oblasti nakladanie s odpadmi (70,8 % v roku 2019) a druhý najvyšší podiel majú náklady v oblasti nakladania s odpadovými vodami (18,9 % v roku 2019) a tretí náklady v oblasti iné (6,8 % v roku 2019).
  • SR patrí medzi krajiny EÚ s priemernym podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP (v roku 2019 predstavoval tento podiel za SR 2,39 %)

 

Národné výdavky na ochranu životného prostredia


Národné výdavky na ochranu životného prostredia v období rokov 2008 – 2017 sú sledované za tri hlavné inštitucionálne sektory a za národné hospodárstvo spolu. Konkrétne je to sektor verejnej správy na všetkých úrovniach (orgány verejnej správy na všetkých úrovniach vrátane fondov sociálneho zabezpečenia, miestna samospráva (obecné, mestské a miestne úrady) a inštitúcie, ktoré sú financované plne alebo prevažne zo štátneho rozpočtu, t.j. rozpočtové a príspevkové organizácie), sektor korporácií - všetky podnikateľské subjekty zapísané v obchodnom registri a tretím sektorom sú domácnosti (patria sem o.i. domácnosti a tiež fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského zákona a iných právnych predpisov, nezapísané v obchodnom registri).

Celkové výdavky na ochranu životného prostredia dosiahli v roku 2017 sumu 1 593 mil. eur. V porovnaní s rokom 2008 vzrástli o 26,9 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 0,6 %.
Viac ako dve tretiny výdavkov pochádza zo zdrojov EÚ vrátane spolufinancovania (70 %), z prostriedkov štátneho rozpočtu (18 %) a z Environmentálneho fondu (10 %), najmä v podobe kapitálových výdavkov.


Tabuľka. Národné výdavky na ochranu životného prostredia (mil. eur)
Rok
Verejná správa
Korporácie
Domácnosti
Spolu
2008
500
510
245
1 255
2009
551
648
271
1 470
2010
581
598
379
1 558
2011
553
607
266
1 426
2012
574
720
294
1 588
2013
534
695
266
1 495
2014
586
709
258
1 553
2015
740
912
265
1 917
2016 553 772 279 1 604
2017
661
645
287
1 593
Zdroj: ŠÚ SR

 

Environmentálne náklady a výnosy za podniky a obce


Finančné ukazovatele ochrany životného prostredia sú v SR systematicky sledované Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR) za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac a za obce. Vyhodnocované sú celkové vynaložené náklady na ochranu životného prostredia (ŽP) zahrňujúce investície a bežné náklady a výnosy za poskytovanie služieb v súvislosti s ochranou ŽP iným subjektom, z predaja vedľajších alebo odpadových produktov a z predaja environmentálnych výrobkov.

Náklady podnikov a obcí na ochranu ŽP majú kolísavý trend. V roku 2019 dosiahli sumu 1 211 210 tis. eur (v tom: investície 327 713 tis. eur, bežné náklady 883 497 tis. eur). V porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 54,8 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 6,3 %. Výnosy z ochrany ŽP dosiahli v roku 2019 sumu 1 068 678 tis. eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 0,1 %. 


Graf. Vývoj nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP


 
Náklady na ochranu ŽP v oblasti ochrany pôdy a podzemných vôd v roku 2019 dosiahli 45 463 tis. eur, v porovnaní s rokom 2005 stúpli o 44,6 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 21,8 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti nakladania s odpadmi v roku 2019 dosiahli 770 447 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2005 vzrástli o 183 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 8,6 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti nakladania s odpadovými vodami v roku 2019 dosiahli 205 399 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2005 stúplio 51,2 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 1,3 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti iné v roku 2019 dosiahli 67 306 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2005 klesli o 36,3 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 36 %.
 
V roku 2019 smeroval najvyšší podiel nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP do oblasti nakladanie s odpadmi (70,8 %), nakladanie s odpadovými vodami (18,9 %) a do oblasti iné (6,8 %). Najvyšší podiel nákladov podnikov na ochranu ŽP smeroval do oblasti nakladania s odpadmi (59,4 %), oblasti nakladania s odpadovými vodami (18,4 %) a do oblasti ochrany ovzdušia (10,8 %). Najvyšší podiel nákladov obcí na ochranu ŽP smeroval do oblasti nakladania s odpadmi (84,9 %), do oblasti nakladania s odpadovými vodami (12,8 %) a oblasti ochrany iné (1,2 %).


Graf. Podiel nákladov podnikov na ochranu životného prostredia podľa oblastí


Podiel nákladov podnikov na ochranu ŽP na HDP má v hodnotenom období kolísavý trend. V roku 2005 podiel podnikov tvoril 1,3 % na HDP a v roku 2019 klesol na 1 % HDP. V roku 2019 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu podielu nákladov o 0,02 %.
 
Podiel nákladov obcí na ochranu ŽP na HDP má v hodnotenom období pomerne stály trend. V roku 2005 podiel nákladov obcí tvoril 0,25 % a v roku 2019 dosiahol 0,28 % na HDP. V roku 2019 v porovnaní s predchádzajúcim rokom nedošlo k zmene nárastu podielu nákladov.

 
Graf. Vývoj podielu nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP na HDP

 

Financovanie v oblasti starostlivosti o životné prostredie

 

Národné zdroje

Environmentálny fond
 
Environmentálny fond bol zriadený zákonom č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným poslaním fondu je poskytovanie finančných prostriedkov žiadateľom vo forme dotácií alebo úverov na podporu projektov v rámci činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Príjmy Environmentálneho fondu z poplatkov v roku 2019 predstavovali 48 603 690 eur. Najvyššia suma za znečisťovanie ŽP pochádzala z poplatkov za ukladanie odpadov na skládku odpadov alebo odkalisko a činila 20 833 954 eur (42,9 %). Pri využívaní prírodných zdrojov pochádzala najvyššia suma z poplatkov za odber podzemných vôd a činila 10 562 859 eur (21,7 %).

V roku 2019 najvyšší príjem Environmentálneho fondu z pokút tvorili pokuty v oblasti porušenia zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP 589 400 eur (32,8 %), porušenia zákona o vodách 459 971 eur (25,6 %) a porušenia zákona o odpadoch 366 782 eur (20,4 %).


Tabuľka. Prehľad o príjmoch Environmentálneho fondu z poplatkov a pokút v oblasti životného prostredia (2019)
 
Poplatky eur
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia 10 049 690
Poplatky (úhrady) za vydobyté nerasty 2 366 748
Poplatky za uskladňovanie plynov a kvapalín 1 718 837
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd 2 176 413
Poplatky za odber podzemnej vody 10 562 859
Poplatky (úhrady) za prieskumné územia 895 189
Príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládku odpadov alebo odkalisko 20 833 954
Finančné náhrady za zásah do biotopu európskeho významu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny 0
Spolu za poplatky 48 603 690
Pokuty eur
Porušenie zákona o vodách 459 971
Porušenie zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách 500
Porušenie zákona o ochrane ovzdušia 209 382
Porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny 144 581
Porušenie zákona o rybárstve 2 750
Porušenie zákona o odpadoch 366 782
Porušenie zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP 589 400
Porušenie zákona o obchodovaní s emisnými kvótami 0
Porušenie zákona o obaloch 211
Porušenie biocídneho zákona 0
Porušenie zákona o prevencii závažných priemyselných havárií 4 000
Porušenie chemického zákona 0
Porušenie zákona o používaní genetických technológii a geneticky modifikovaných organizmov 980
Porušenie zákona o environmentálnom označovaní výrobkov 0
Porušenie geologického zákona 2 740
Porušenie zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES)  13 553
Blokové pokuty 1 219
Spolu za pokuty 1 796 069
Spolu za poplatky a pokuty 50 399 759
Zdroj: Environmentálny fond

 
Príjmy Environmentálneho fondu z poplatkov za obchodovanie s emisnými kvótami predstavovali sumu 244 184 882 eur. Oproti roku 2018 vzrástol tento príjem o takmer 14,5 mil. eur, čo bolo spôsobené prudkým nárastom cien na burze vzhľadom na reformu Európskeho systému obchodovania s emisiami.

V roku 2019 bolo Environmentálnym fondom poskytnutých 345 dotácií v celkovej sume 38 603 128 eur. Najvyššia suma dotácií smerovala do oblasti ochrany a využívania vôd 30 309 610 eur (78,5 %). Na ochranu ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme bolo poskytnutých 3 329 899 eur (8,6 %) a na rozvoj odpadového hospodárstva 3 279 741 eur (8,5%).


Tabuľka. Prehľad poskytnutých dotácií z Environmentálneho fondu (2019)
 
Prioritné oblasti
Počet dotácií (ks)
Poskytnutá podpora v roku 2019 (eur)
Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme
38
3 329 899
Ochrana a využívanie vôd
231
30 309 610
Rozvoj odpadového hospodárstva
55
3 279 741
Ochrana prírody a krajiny
4
740 000
Environmentálna výchová, vzdelávanie a propagácia
15
925 325
Prieskum, výskum a vývoj zameraný na zisťovanie a zlepšenie stavu ŽP
0
0
Havárie
2
18 554
Zdroj: Envirofond

 
Na Program obnovy dediny bola celkovo poskytnutá podpora formou dotácie v sume 800 000 eur na 164 projektov.

V rámci rozšírenej špecifikácie činností podpory formou dotácie pre rok 2019 za oblasť Zvyšovanie energeticej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zateľovania bola poskytnutá podpora v počte 233 ks a sume 27 988 833 eur a za oblasť Elektromobility v počte 31 ks a sume 310 000 eur.

Na podporu činností zameraných na zefektívnenie odhaľovania a dokumentovania environmentálnej trestnej čisnnosti a výkonu štátneho dozoru v oblasti starostlivosti o životné prostredie bola poskytnutá podpora formou dotácie v počte 2 ks a sume 2 999 341 eur.

V roku 2019 bola poskytnutá finančná podpora formou úveru v dvoch prípadoch vo výške 375 936,64 eur.

 
Zelený vzdelávací fond

Zelený vzdelávací fond (ZVF) je nástroj environmentálnej politiky SR zameraný na podporu rozvoja environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety na území SR prostredníctvom presadzovania princípov spoločnej zodpovednosti a priamej podpory vybraných aktivít. ZVF bol zriadený pri SAŽP na základe rozhodnutí ministra životného prostredia SR o vydaní dodatku nového znenia zriaďovacej listiny SAŽP a vydaní dodatku nového znenia štatútu SAŽP v roku 2017.

Oprávnenými žiadateľmi na predkladanie projektových zámerov (PZ) zo zdrojov ZVF sú občianske združenia, záujmové združenia právnických osôb, nadácie a neziskové organizácie plniace verejno-prospešné služby s environmentálnym zameraním.

Pre každé kolo výzvy Komisia ZVF určuje tzv. podporované témy. Pre  rok 2019 boli stanovené nasledovné podporované témy:
 
- Ochrana ovzdušia,
- Zmena klímy,
- Prechod na obehové hospodárstvo
- Podpora a ochrana biodiverzity

Finančné zdroje ZVF predstavujú kombináciu verejných (z rozpočtu MŽP SR) a  súkromných zdrojov od donorských organizácií, ktoré na základe výšky podpory sa stávajú platinovým (50 000 eur a viac), zlatým (30 000 eur a viac), strieborným (20 000 eur a viac), resp. bronzovým partnerom ZVF (10 000 eur a viac).

 
Tabuľka. Implementácia ZVF
 
Prioritná os Alokácia (eur)                                            Zazmluvnené projekty (eur)                                             Čerpanie k 31.12.2019 (eur)
                                       Donorské príspevky                                 Štátny rozpočet
PO 1-Ochrana ovzdušia        205 400 115 000 23 275 9 434
PO 2-
Zmena klímy
155 549 72 270
PO 3-Prechod na obehové hospodárstvo 113 911 80 541
PO 4-Podpora a ochrana biodiverzity 2 500 2 500
Zdroj: SAŽP

 

Operačné programy


Operačný program Kvalita životného prostredia (2014 – 2020)

OP KŽP predstavuje programový dokument SR pre čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu v programovom období 2014 – 2020 v oblasti udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, zabezpečujúceho ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.


Tabuľka. Implementácia Operačného programu Kvalita životného prostredia (eur)

Prioritná os Alokácia (eur) Zazmluvnené projekty (eur) Čerpanie k 31.12.2019 (eur) Čerpanie v % (EÚ zdroj)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 1-Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry 1 568 013 361       158 828 410  1 038 847 423     502 537 510   47 936 548 32
PO 2-Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami  293 098 900  50 679 904  131 398 380  12 952 759   2 224 148 4,4
PO 3-Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy 243 896 216  40 171 209   200 872 220  57 202 666 10 100 780  23,5
PO 4-Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch 877 772 813  83 245 892  632 335 153  243 524 895 30 397 734 27,7
PO 5-Technická pomoc 77 000 000  15 775 942  58 759 305  41 158 956 8 433 379  53,5
Zdroj: ÚPVII

 
Program rozvoja vidieka (2014 – 2020)

Program rozvoja vidieka vo vzťahu k životnému prostrediu je zameraný v rámci dvoch oblastí na riešenie obnovy, zachovania a posilnenia ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom a propagáciou efektívneho využívania zdrojov a podpore prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

 
Tabuľka. Implementácia Programu rozvoja vidieka

Prioritná os Alokácia (eur) Zazmluvnené projekty/schválené príspevky  (eur) Čerpanie k 31.12.2019 (eur) Čerpanie v % (EÚ zdroj)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 4-Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom 672 403 500 224 134 500 788 988 511 490 250 909 163 416 970 72,9
PO 5-Propagácia efektívneho využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v odvetví poľnohospodárstva 14 417 738 4 805 913 4 679 663 351 475 117 158 2,4
Zdroj: MPRV SR

 
Operačný program Rybné hospodárstvo (2014 – 2020)

Z operačného programu Rybné hospodárstvo sa financuje v rámci ochrany životného prostredia podpora akvakultúry, ktorá je environmentálne udržateľná, efektívne využíva zdroje, je inovačná, konkurencieschopná a založená na znalostiach.

 
Tabuľka. Implementácia Operačného programu Rybné hospodárstvo (eur)

Prioritná os Alokácia (eur) Zazmluvnené projekty (eur) Čerpanie k 31.12.2019 (eur) Čerpanie v % (EÚ zdroj)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 2-Podpora akvakultúry, ktorá je environmentálne udržateľná, efektívne využíva zdroje, je inovačná, konkurencieschopná a založená na znalostiach 7 581 269 2 527 092 2 368 917 258 602 86 201  3,4
Zdroj: ÚPVII

 

Operačný program Integrovaná infraštruktúra (2014 – 2020)

Predstavuje programový dokument Slovenskej republiky o čerpaní fondov Európskej únie v sektore dopravy a informatizácie na roky 2014 – 2020. Jeho globálnym cieľom je dôraz na trvalo udržateľnú, ekologickejšiu a nákladovo efektívnejšiu dopravnú infraštruktúru.

 
Tabuľka. Implementácia Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (eur)

Prioritná os Alokácia (eur) Zazmluvnené projekty (eur) Čerpanie k 31.12.2019 (eur) Čerpanie v % (EÚ zdroj)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 1-Železničná infraštruktúra a obnova mobil. prostriedkov 725 839 166 128 089 265 723 183 111 264 996 306 46 764 054 36,5
PO 2-Cestná infraštruktúra 1 142 500 000 201 617 648 1 521 389 123 729 637 410 128 759 543 63,9
PO 3-Verejná osobná doprava 322 350 000 39 100 001 165 230 119 142 935 786 16 867 837 44,3
PO 4-Infraštruktúra vodnej dopravy 116 450 000 115 558 883 993 785 100 511 10 342 0,1
PO 5-Železničná infraštruktúra 282 232 227 49 805 688 100 534 583 1 436 972 253 583 0,5
PO 6-Cestná infraštruktúra  484 757 228 85 545 394 225 333 869 129 207 757 22 801 369 26,7
Zdroj: ÚPVII


Integrovaný regionálny operačný program (2014 – 2020)

Európska komisia schválila nástroj, ktorý  predstavuje pomoc z fondov EÚ na roky 2014 – 2020. Jednou z priorít operačného programu, ktorá súvisí s ochranou životného prostredia je bezpečná a ekologická doprava v regiónoch zameraná na nízkouhlíkové dopravné systémy alebo rozvoj mestskej mobility formou podpory cyklodopravy.

 
Tabuľka. Implementácia programu Integrovaný regionálny operačný program

Prioritná os Alokácia (eur) Zazmluvnené projekty (eur) Čerpanie k 31.12.2019 (eur) Čerpanie v % (EÚ zdroj)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 1-Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch 384 029 978 61 092 037 220 203 746 78 961 413 16 270 099 20,6
PO 4-Zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie 317 508 751 60 392 270 392 117 091 172 549 899 40 971 638 54,3
Zdroj: MPRV SR

 

Programy medziregionálne spolupráce


Interreg Europe (2014 – 2020)

Program medziregionálnej spolupráce nadväzuje na pozitívne skúsenosti získané v rámci Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIC na Slovensku. S cieľom čo najlepšie využiť finančné prostriedky boli vybrané štyri témy, ktoré sa v dvoch prípadoch venujú ochrane životnému prostrediu. Témy sú zamerané na nízkouhlíkové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov v oblasti životného prostredia.


Tabuľka. Implementácia programu Interreg Europe

Prioritná os   Alokácia Zazmluvnené projekty (eur) Čerpanie Čerpanie v % (EÚ zdroj)
                               Zdroje EÚ                  Národné financovanie Zdroje EÚ Národné financovanie
PO 3-Nízkouhlíkové hospodárstvo 3.1 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS zaoberajúcich sa prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo.     843 907    148 925 6 252 549  44 567 29,9
PO 4-Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov 4.1 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS v oblasti ochrany a rozvoja prírodného a kultúrneho dedičstva 560 917 98 985 4 298 312 52 643 53,2
4.2 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS zameraných na zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov, zelený rast a eko-inovácie a riadenie environmentálneho správania. 182 492 32 204 1 117 563 20 746 64,4
Zdroj: MH SR

 

Programy EÚ


Horizont 2020 (2014 – 2020)

Zameriava sa na tri hlavné oblasti- excelentnú vedu, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy. V rámci oblasti Spoločenské výzvy bolo identifikovaných sedem oblastí, kde cielené investície do výskumu a inovácií môžu byť pre občanov prínosom. Vo vzťahu k životnému prostrediu sú relevantné štyri oblasti.

 
Tabuľka. Implementácia programu Horizont 2020
 
Spoločenské výzvy Prioritná oblasť Počet schválených projektov so slovenskou účasťou Výška finančovania pre slovenských partnerov k 31.12.2019 (eur)
Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, výskum námorných, morských a vnútrozemských vôd a biohospodárstvo 44 26 728 778
Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia 53 6 004 579
Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava 66 5 617 852
Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny 28 3 141 063
Zdroj: MŽP SR

 

LIFE (2014 – 2020)

Program LIFE predstavuje finančný nástroj EÚ na podporu aktivít v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ktorý v rokoch 2014 – 2020 poskytne 3,46 miliardy eur. Program sa člení na 2 podprogramy a v rámci každého na 3 prioritné oblasti. Štruktúra programu LIFE je nasledovná:

Podprogram Životné prostredie

  • Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov
  • Príroda a biodiverzita
  • Správa a informovanie v oblasti životného prostredia

Podprogram Ochrana klímy
  • Zmierňovanie zmeny klímy
  • Adaptácia na zmenu klímy
  • Správa a informovanie v oblasti klímy

Viacročný pracovný program 2014 – 2017
Pre obdobie 2014-2017 EK stanovila v dokumente Viacročný pracovný program 2014 – 2017 finančné krytie vo výške 1 796 242 000 eur, z toho 1 347 074 499 eur pre podprogram ŽP a 449 167 501 eur pre podprogram Ochrana klímy. Národné alokácie boli určené pre podprogram Životné prostredie pre iné ako integrované projekty, pričom alokácia pre SR predstavuje 2,15% z tohto rozpočtu, t. j. 17 231 744 eur.

Viacročný pracovný program 2018 – 2020
Pre obdobie 2018-2020 EK stanovila v dokumente Viacročný pracovný program 2018 – 2020 finančné krytie vo výške 1 657 063 000 eur, z toho 1 243 817 750 eur pre podprogram ŽP a 413 245 250 eur pre podprogram Ochrana klímy. Národné alokácie pre toto obdobie neboli určené.

Európska komisia v apríli 2019 vyhlásila výzvu na predkladanie projektov v rámci podprogramu Životné prostredie a podprogramu Ochrana klímy. Za SR bolo podaných 12 projektových návrhov pre tradičné projekty s koordinujúcim príjemcom zo SR, z toho 9 návrhov bolo v rámci podprogramu Životné prostredie a 3 návrhy v rámci podprogramu Ochrana klímy. Okrem uvedeného bol zo strany Ministerstva životného prostredia SR predložený jeden projektový zámer pre integrovaný projekt na ochranu prírody. V novembri 2019 bola uzavretá grantová zmluva medzi Európskou komisiou a Ministerstvom životného prostredia SR pre integrovaný projekt LIFE zameraný na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku. Na projekt bude počas 8 rokov implementácie vynaložených 15 mil. eur, z toho 9 mil. eur zo zdrojov EÚ z programu LIFE. Vďaka projektu vzniknú pracovné pozície manažérov riadenia kvality ovzdušia, ktorí budú predovšetkým pomáhať samosprávnym orgánom (VÚC, mestám a obciam) pri návrhoch a implementácii opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia.


Tabuľka. Implementácia programu LIFE

Schválené projekty LIFE (2014 – 2020)   Počet schválených projektov* Výška financovania z LIFE** Spolufinancovanie Štátny rozpočet*** Čerpanie
Štátny rozpočet k 31.12.2019
Podprogram Životné prostredie ŽP a efektívne využívanie zdrojov 2 1 186 509 335 776  
132 310
Príroda a biodiverzita 11 17 305 429 5 856 167  
2 076 069
Správa a informovanie v oblasti ŽP 1 56 723 0  
0
Podprogram Ochrana klímy Zmierňovanie zmeny klímy 0 0 0 0
Adaptácia na zmenu klímy 1 1 360 057 798 367  
322 346
Správa a informovanie v oblasti klímy 1 108 690 66 848  
26 739
 
Zdroj: MŽP SR
V rámci priority Zmierňovanie zmeny klímy v rokoch 2014 - 2019 nebol schválený žiaden LIFE projekt s účasťou subjektov zo SR.
* údaje za schválené projekty LIFE s koordinujúcim príjemcom zo SR, resp. s pridruženým príjemcom zo SR (iné ako integrované projekty)
**výška poskytnutého príspevku zo zdrojov EÚ pre príjemcov zo SR v eur
***výška zazmluvneného príspevku zo štátneho rozpočtu v eur (iné ako integrované projekty)

 

Ďalšie vybrané finančné mechanizmy


Granty EHP a Nórska

MŽP ako Správca programu (SP) „Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy" (skrátený názov programu „SK-Klíma“) sa spolu s donorskými programovými partnermi z Nórska, aktívne spolupodieľa na dosiahnutí cieľa programu, ktorým je prispieť k zmiernenej zmene klímy a zníženej zraniteľnosti voči zmene klímy.  Cieľ programu sa napĺňa prostredníctvom dvoch programových výstupov podporujúcich najmä projekty so zameraním na mitigačné aj adaptačné opatrenia. 

Prvý výstup s názvom "Zvýšená odolnosť voči zmene klímy a schopnosť reagovať na zmenu klímy v rámci cieľových území" v roku 2019 bol podporený prostredníctvom dvoch otvorených výziev na predkladanie projektov zameraných na akčné plány na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy realizované miestnymi orgánmi v mestských oblastiach a ďalšou otvorenou výzvou pod schémou malých grantov (SMG), zameranou na zvyšovanie povedomia o zmene klímy na základných a stredných školách. Súčasťou programovej štruktúry je v zmysle podpísanej Programovej dohody aj preddefinovaný projekt zameraný na mitigačné a adaptačné opatrenia, vzdelávacie aktivity a zvyšovanie povedomia v Stredisku pre zmenu klímy a environmentálnu výchovu (Living Lab) v SEV Dropie. Ambíciou preddefinovaného projektu je viesť environmentálnu výchovu formou inovatívnych metód a demonštrácií v celej komplexnosti zmeny klímy pre školy, samosprávy a rôzne cieľové skupiny v rámci územia SR.  Druhý výstup s názvom "Zvýšená schopnosť cieľových ekosystémov prispôsobiť sa zmene klímy" bude podporený prostredníctvom jednej otvorenej výzvy na predkladanie projektov zameraných na obnovu znehodnotených ekosystémov mokradí.

Dôležitou súčasťou programu je bilaterálna spolupráca SR s prispievateľskými štátmi Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom, ktorou sa posilňujú vzájomné bilaterálne vzťahy. Podporujú sa projekty s donorskými partnerstvami, realizácia bilaterálnych podujatí a aktivít zameraných na nadväzovanie kontaktov  najmä pred vyhlásením výziev na predkladanie žiadostí o projekty.


Tabuľka. Implementácia programu Granty EHP a Nórska

Prioritný sektor Programová oblasť Alokácia (eur) Čerpanie k 31. 12. 2019 (eur)
Zdroje FM Štátný rozpočet Zdroje FM Štátny rozpočet
EHP Nórsko EHP Nórsko
Životné prostredie, energia, zmena klímy a nízko uhlíkové hospodárstvo Zmiernená zmena klímy a znížená zraniteľnosti voči zmene klímy 5 000 000 11 000 000 2 823 530 0 0 0
Bilaterálny fond 50 000 50 000 0 16 989 18 010 N/A 
Celková alokácia grantov
EHP a NFM
bez BF
18 823 530  eur
Zdroj: MŽP SR
Poznámka:
V rámci bilaterálneho fondu môže žiadateľ požiadať o grant na cestovné náklady súvisiace s hľadaním partnera v Nórsku.
 

Stav realizácie programu v roku 2019:
Dňa 23. septembra 2019 bola medzi Úradom pre finančný mechanizmus a Ministerstvom zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva za prispievateľské štáty a Úradom vlády Slovenskej republiky ako Národným kontaktným bodom zastupujúcim SR podpísaná Programová dohoda pre program „Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy". Následne dňa 7. novembra 2019 bola uzavretá  „Dohoda o implementácií programu“ medzi NKB a SP. Vďaka týmto krokom sa program začal reálne implementovať. Sfinalizovaná riadiaca dokumentácia programu bola predložená orgánu auditu dňa 6. decembra 2019. V predmetnom roku boli vyhlásené 3 výzvy a na ich podporu  zorganizované informačné a bilaterálne podujatia v súlade s komunikačným plánom programu.


Tabuľka. Zoznam zverejnených výziev
 
Dátum zverejnenia Kód Názov výzvy Finančný mechanizmus
29.11.2019 ACC01 Akčné plány na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy implementované miestnymi orgánmi v mestských územiach  (ClimaUrban) FM EHP
29.11.2019 ACC02 Akčné plány na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy implementované miestnymi orgánmi v mestských územiach (ClimaUrban) NFM
31.12.2019 ACC03 Zvyšovanie povedomia  o zmierňovaní a prispôsobovanie sa zmene klímy na školách   (ClimaEdu) NFM
Zdroj: MŽP SR

 

Vybrané ekonomické nástroje environmentálnej politiky


V podmienkach SR sú ťažiskovou formou ekonomických nástrojov environmentálnej politiky platby/poplatky za znečisťovanie a využívanie prírodných zdrojov. Jednotlivé typy týchto ekonomických nástrojov sú definované v príslušných právnych predpisoch vrátane spôsobu ich výpočtu a ich prijímateľa.

 
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia sú príjmom Environmentálneho fondu. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z malých zdrojov sú príjmom rozpočtu obcí.

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia majú kolísavý trend a v roku 2019 dosiahli 10 049,69 tis. eur. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia v porovnaní s rokom 2005 klesli o 59,3 % a oproti predchádzajúcemu roku klesli o 5,8 %.


Graf. Vývoj poplatkov za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov



Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v roku 2019 dosiahli 2 176,41 tis. eur. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v porovnaní s rokom 2005 klesli o 63,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 2,6 %. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.


Graf. Vývoj poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd



Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov
 
Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov majú kolísavý trend a v roku 2019 dosiahli 26 306 tis. eur. Platby za odbery povrchových vôd v porovnaní s rokom 2005 stúpli o 17,5 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástli o 2,7 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.


Graf. Vývoj platieb za odbery povrchových vôd z vodných tokov



Priemerná cena povrchovej vody

Priemerná cena povrchovej vody mala od roku 2010 mierne rastúci trend a v roku 2019 dosiahla úroveň 0,125 eur/m3.


Graf. Vývoj priemernej ceny povrchovej vody



Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov

Tieto platby majú kolísavý trend a v roku 2019 dosiahli 25 925 tis. eur. Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov vzrástli oproti roku 2005 o 5,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástli o 27,4 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.


Graf. Vývoj platieb za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov



Poplatky za odbery podzemných vôd

Poplatky za odbery podzemných vôd majú mierne kolísavý trend a v roku 2019 dosiahli 10 562,86 tis. eur. Poplatky za odbery pozemných vôd v porovnaní s rokom 2005 klesli o 9 % a v porovnaní s minulým rokom stúpli o 5%. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.


Graf. Vývoj poplatkov za odbery podzemných vôd



Cena za dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd

Cena za dodávku pitnej vody verejným vodovodom mala v roku 2019 stúpajúci trend a dosiahla 1,0891 eur za 1 m3  (bez DPH). Priemerná cena v roku 2019 v porovnaní s rokom 2005 vzrástla o 0,3291 eur za 1 m(bez DPH) a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 0,0373 eur za 1 m (bez DPH).

Priemerná cena za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom má stúpajúci trend a v roku 2019 dosiahla 1,0891 eur za 1 m3 (bez DPH). Priemerná cena v roku 2019 v porovnaní s rokom 2005 vzrástla o 0,3291 eur.

Priemerná cena za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou má rastúci trend a v roku 2019 dosiahla 1,0588 eur za 1 m3 (bez DPH). Priemerná cena v roku 2019 v porovnaní s rokom 2005 vzrástla o 0,4888 eur za 1 m3 (bez DPH) a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 0,0585 eur za 1 m3 (bez DPH).


Graf. Vývoj priemernej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou



Úhrady za prieskumné územia

Úhrady za prieskumné územia sa realizujú na základe zákona 569/2007 Z. z. o geologických prácach. Úhrada vo výške 50 % je príjmom Environmentálneho fondu a vo výške 50 % rozpočtom obce, na ktorej území sa nachádza prieskumné územie.

Príjmy Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia  dosiahli v roku 2019 sumu 895 189 eur. Príjmy z úhrad za prieskumné územia v roku 2019 v porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 130,6 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 22,1 %.


Graf. Vývoj príjmov Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia



Úhrady za dobývací priestor

Úhrada za dobývací priestor podľa zákona 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) je vo výške 20 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 80 % príjmom obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor. Ak sa dobývací priestor nachádza na územiach viacerých obcí, obvodný banský úrad určí pomerné podiely obcí podľa veľkosti častí dobývacieho priestoru na ich územiach.
 
V roku 2019 výška úhrad za dobývací priestor dosiahla sumu 492 599 eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom úhrady stúpli o 1,4 %.


Graf. Vývoj úhrad za dobývací priestor



Úhrady za vydobyté nerasty

Úhrady za vydobyté nerasty majú kolísavý trend.  V roku 2019 úhrady za vydobyté nerasty dosiahli sumu 2 366 748 eur a v porovnaní s rokom 2005 klesli o 4,9 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom úhrady stúpli o 2,2 %. Úhrady sú príjmom štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí.


Graf. Vývoj úhrad za vydobyté nerasty



Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín

Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín majú kolísavý trend. V roku 2019 výška úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín dosiahla sumu 1 718 837 eur.  V porovnaní s rokom 2005 vzrástli úhrady o 68,3 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 22,2 %.


Graf. Vývoj úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín



Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy dosiahli v roku 2019 sumu 2 234,7 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 sa zvýšili o 196,1 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k zníženiu odvodov o 19,4 %.

Odvody za vyňatie lesných pozemkov dosiahli v roku 2019 sumu 870 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 klesli o 48,8 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu odvodov o 13 %.

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov sú príjmom štátneho rozpočtu.


Graf. Vývoj odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov



Dane s environmentálnym aspektom

Podľa nariadenia EP a Rady č. 691/2011 sa dane s environmentálnym aspektom týkajú daní z energie, dopravy a znečistenia.


Tabuľka. Dane súvisiace so životným prostredím (v mil. eur)

Dane súvisiace so životným prostredím 2010 2015 2016 2017 2018 2019
Dane z energie 1 228,88 1 762,18 1 773,70 1 897,15 1 941,51 1 984,19
daň z minerálnych olejov 1 032,13 1 139,49 1 194,25 1 229,54 1 266,85 1 288,89
daň z elektriny 15,54 13,34 11,86 11,18 10,95 12,33
daň z uhlia 0,74 0,4 0,41 0,1 0,35 0,38
daň zo zemného plynu 23,51 23,17 24,52 25,64 24,05 23,07
daň za umiestnenie jadrového zariadenia 3,93 3,83 3,83 3,84 3,83 3,83
daň z úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín 1,18 1,02 0,7 1,22 0,98 1,72
emisné kvóty 0 48,28 64,73 57,42 63,46 114,14
zelená energia 150,49 459,03 400,12 489,63 494,61 465,92
daň zo spotreby elektrickej energie určená na likvidáciu jadrových zariadení 1,36 73,62 73,29 78,58 76,42 73,91
Dane z dopravy 153,34 203,9 213,51 223,29 232,57 233,09
daň z motorových vozidiel - cestná daň 122,04 142,09 145,18 149,9 154,89 153,66
poplatok za registráciu motorového vozidla 30,52 61,56 68,01 73,07 77,35 79,13
daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta 0,78 0,25 0,31 0,32 0,33 0,3
Dane za znečistenie 37,28 31,47 32,14 28,59 28,59 28,69
poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd 22,51 17,57 17,13 15,95 15,86 17,11
poplatky za znečisťovanie ovzdušia 14,17 13,34 14,43 12,08 12,19 11
úhrady za dobývací priestor 0,6 0,57 0,57 0,56 0,54 0,59
Zdroj: ŠÚ SR


Graf. Podiel daní súvisiacich so životným prostredím



Podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP v SR v rokoch 2005 – 2010 mal klesajúci trend, medzi rokmi 2010 a 2015 došlo k nárastu podielu daní o 0,42 % a v roku 2019 nastal pokles oproti roku 2018 o 0,07 % na 2,39 %.


Graf. Vývoj podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP



V roku 2018 patrila SR patrí medzi krajiny EÚ s priemerne vysokým podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP.


Graf. Medzinárodné porovnanie podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: