Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2019
Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov
Plnenie funkcií lesov
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a vývoj lesných zdrojov?
- SR sa s lesnatosťou 41,3 % zaraďuje medzi lesnatejšie krajiny v Európe. Výmera lesných pozemkov (LP), ako aj porastovej pôdy, sa v zmysle údajov z programov starostlivosti o lesy i z katastra nehnuteľností dlhodobo mierne zvyšuje.
- Zásoba dreva v lesoch SR sa dlhodobo zvyšuje. V súčasnosti sú v dôsledku vekového zloženia lesov v SR historicky najvyššie zásoby dreva, ich objem však už kulminuje.
- Naďalej dochádza k postupnému zvyšovaniu zásob uhlíka v lesných ekosystémoch, čo je dôsledok rozširovania zalesnenej plochy a hlavne zvýšenia hektárových zásob drevnej hmoty.
- Využívanie lesných zdrojov (podiel ťažby dreva na jeho prírastku) je možné hodnotiť stále ako udržateľné, keďže je ťažba dreva nižšia ako jeho ročný celkový bežný prírastok. Od roku 1993 však tento podiel značne narástol.
- V lesoch SR prevláda všeobecne vhodné drevinové zloženie, teda priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Pozitívne je postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín oproti listnatým.
- Podiel prirodzenej obnovy lesných porastov z dlhodobého i strednodobého hľadiska zaznamenáva rastúci trend.
Zlepšuje sa stav lesov?
- Na poškodzovaní lesov sa v prevažnej miere podieľajú abiotické škodlivé činitele, s dominantným pôsobením vetra, u ktorého je možné dlhodobo konštatovať nepravidelné výkyvy v poškodzovaní. Z biotických škodlivých činiteľov sú najvýznamnejšou skupinou podkôrniky (najmä lykožrút smrekový), ktoré od roku 2000 zaznamenali postupný nárast výskytu a škodlivého pôsobenia. Z antropogénnych činiteľov je najvýznamnejšie imisné poškodenie, ktoré ale od roku 2002 postupne klesá. Vysoký podiel v antropogénnom poškodení lesov zaznamenali aj krádeže dreva.
- Zdravotný stav lesov Slovenska charakterizovaný mierou defoliácie možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer. V roku 2019 sa však zdravotný stav listnatých aj ihličnatých drevín mierne zlepšil. V rámci jednotlivých druhov drevín je dlhodobo zaznamenaný mierne zlepšujúci sa trend vývoja defoliácie pri jedli, stabilizovaný pri smreku a dube a zhoršujúci sa pri borovici, hrabe a buku. Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku zostávajú Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť, ktoré súvisia s masívnym rozpadom smrekových lesných porastov.
Ako sú rozdelené a využívané funkcie lesov?
- Lesy zo svojej podstaty plnia tak produkčné (hospodárske), ako aj mimoprodukčné (verejnoprospešné) funkcie, resp. služby súčasne. Najviac zastúpenou kategóriou lesov podľa ich funkcie sú lesy hospodárske (HL), nasledujú lesy ochranné (OL) a najmenšie zastúpenie majú lesy osobitného určenia (LOU). Od roku 2000 dochádza k opätovnému nárastu výmery HL na úkor LOU. Výmera OL je cca od roku 2005 stabilizovaná.
- Ťažba dreva v lesoch SR má dlhodobo rastúci trend, čo vyplýva hlavne z veľkého rozsahu náhodných ťažieb v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov, ale tiež z postupného presunu v súčasnosti nadnormálne zastúpených vekových stupňov do veku rubnej zrelosti. V roku 2019 však došlo k miernemu poklesu ťažby dreva oproti predchádzajúcemu roku.
- Jarné kmeňové stavy raticovej zveri pokračovali naďalej v nežiaducom trende ich rastu. K poklesu stavu dochádza naďalej pri niektorých vzácnych druhoch.
Lesné hospodárstvo
Zachovanie lesných zdrojov
Výmera lesov
Lesnatosť SR je dlhodobo stabilná (cca 41 %), resp. výmera lesných pozemkov (LP) sa mierne zvyšuje (podľa údajov z programov starostlivosti o lesy, resp. z katastra nehnuteľností). Podľa satelitných snímok krajinnej pokrývky (v kontexte projektov CORINE) však dochádza k poklesu zalesneného územia. Jedná sa o 2 rôzne metodiky a prístupy hodnotenia plochy lesov.
Výmera lesných pozemkov (podľa katastra nehnuteľností) dosiahla 2 027 099 ha (s medziročným nárastom o 1 072 ha), čo predstavuje plochu 41,3 % územia SR.
Okrem LP sa lesné dreviny vyskytujú aj na poľnohospodárskych a ostatných pozemkoch (tzv. biele plochy). Podľa výsledkov druhého cyklu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR 2015 – 2016 (NIML 2) dosahuje výmera takýchto plôch 288 ± 39 tis. ha, čo predstavuje významný podiel výmery lesov a po jej zohľadnení predstavuje skutočná výmera lesov na Slovensku 45,1 ± 0,9 %.
Výmera lesných pozemkov (podľa katastra nehnuteľností) dosiahla 2 027 099 ha (s medziročným nárastom o 1 072 ha), čo predstavuje plochu 41,3 % územia SR.
Okrem LP sa lesné dreviny vyskytujú aj na poľnohospodárskych a ostatných pozemkoch (tzv. biele plochy). Podľa výsledkov druhého cyklu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR 2015 – 2016 (NIML 2) dosahuje výmera takýchto plôch 288 ± 39 tis. ha, čo predstavuje významný podiel výmery lesov a po jej zohľadnení predstavuje skutočná výmera lesov na Slovensku 45,1 ± 0,9 %.
Porastové zásoby dreva
Porastové zásoby dreva v lesných porastoch v roku 2019 dosiahli 483 mil. m3 hrubiny bez kôry, čo je o 1,2 mil. m3 viac ako predchádzajúci rok. Zásoba ihličnatého dreva sa už od roku 2010 znižuje (v dôsledku častého poškodzovania najmä smrekových lesov), naopak naďalej pokračoval trend zvyšovania zásoby listnatého dreva. Okrem toho sa v lesoch na nelesných pozemkoch (bielych plochách) podľa zistení NIML 2 nachádzajú zásoby dreva v objeme 46 ± 7 mil. m3. Priemerná zásoba dreva na hektár činila 249 m3.ha-1.
Zásoba uhlíka
Z prírodných ekosystémov patria lesné ekosystémy k najvýznamnejším článkom v kolobehu uhlíka. Lesy sú schopné vďaka veľkému objemu drevnej biomasy dlhodobo akumulovať veľké objemy uhlíka, čím znižujú obsah CO2 v atmosfére. Zásoba uhlíka v lesných ekosystémoch, nadzemnej a podzemnej biomase súvisí so zásobami dreva v lesoch a výmerou lesnej pôdy, pričom v roku 2019 predstavovala 507,15 mil. ton.
Veková štruktúra
Priemerný vek lesov SR dosiahol 70,8 rokov. Súčasný trend vekovej štruktúry lesov sa od normálnej (ideálnej) štruktúry dosť líši. Plošné zastúpenie vekových stupňov je značne nevyrovnané, pričom výmera vekových stupňov 1, 2, 4, 8, 9 a 15+ je vyššia než optimálna.
Vlastnícka štruktúra
Štátne organizácie LH majú vo vlastníctve celkom 40 % z porastovej pôdy (780 718 ha), pričom však obhospodarovali až 51,3 % porastovej pôdy (1 000 523 ha). Ostatnú výmeru porastovej pôdy obhospodarovali neštátne subjekty LH, ktoré vlastnia a obhospodarujú lesy súkromné, spoločenstevné, cirkevné, obecné a lesy poľnohospodárskych družstiev. V rámci reprivatizačného procesu odovzdali v roku 2019 LESY SR, š. p. fyzicky celkom 3 275 ha LP.
Kategorizácia lesov podľa ich funkcií
Lesy zo svojej podstaty plnia viac funkcií (služieb) súčasne, a to okrem produkčnej (hospodárskej) aj mimoprodukčné (verejnoprospešné) funkcie. Z hľadiska ich prevažujúcich funkcií sa členia na príslušné kategórie, pričom najviac zastúpenou kategóriou sú lesy hospodárske, nasledujú lesy ochranné a najmenšie zastúpenie majú lesy osobitného určenia. Väčšina hospodárskych lesov sú lesy polyfunkčné, ktoré plnia okrem produkčnej i ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie.
|
Graf. Štruktúra plôch lesov osobitného určenia podľa funkcie (2019) |
Graf. Štruktúra plôch ochranných lesov podľa funkcie (2019) |
Zlepšenie biologickej diverzity v lesných ekosystémoch
Drevinové zloženie
Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. K roku 2019 pretrvával nárast priaznivého podielu listnatých drevín (63,5 %) oproti ihličnatým drevinám (36,5 %). V porovnaní s rokom 2018 stúpol podiel listnáčov o ďalšie 0,4 %, pričom pokles podielu ihličnatých drevín je zaznamenaný najmä pri smreku, a to v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov. Najvyššie zastúpenie spomedzi drevín má buk (34,2 %), smrek (22,1 %), dub letný a zimný (10,5 %) a borovica (6,6 %).
Obnova lesa
Pre presadzovanie udržateľného obhospodarovania lesov má v súčasnosti osobitný význam zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy lesa. Celkový rozsah obnovy lesa oproti predchádzajúcemu roku poklesol o 370,51 ha na súčasných 17 017,19 ha. Prirodzená obnova oproti roku 2018 mierne vzrástla, ako aj jej podiel z celkovej obnovy lesa (o 0,9 %), ktorý dosiahol 41,5 %.
Odumreté drevo
Významnou zložkou lesných ekosystémov je aj odumreté drevo, ktoré by sa malo v lesoch ponechávať v potrebnom rozsahu pre podporu biodiverzity. Podľa výsledkov NIML 2 sa v lesných porastoch nachádza 87,0 ± 5,7 mil. m3 odumretého dreva (stojace sucháre, pne, ležiace hrubé a tenké drevo), čo je priemerne 45,2 ± 2,8 m3 na ha; na nelesných pozemkoch je to ďalších 6,8 ± 1,8 mil. m3. Objem odumretého dreva na Slovensku je výrazne vyšší ako priemer krajín Európy.
Produkčné funkcie lesov
Ťažba dreva
Jedným z cieľov Envirostratégie 2030 je zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva. V roku 2019 sa ťažba dreva znížila oproti predchádzajúcemu roku o 6,6 % a dosiahla 9 218 500 m3, pričom nebola prekročená únosná (plánovaná) ťažba. Podiel náhodných ťažieb na celkovej ťažbe dreva oproti predchádzajúcemu roku poklesol o 2,1 % na 55,9 %.
Využívanie lesných zdrojov
Intenzita využívania lesných zdrojov (podiel ťažby na jeho prírastku) predstavovala 76,9 % (pokles oproti roku 2018 o 5,2 %). Od roku 1993 tento podiel značne narástol, pričom od roku 2004 neklesol pod hodnotu 60 %. Nárast súvisí hlavne s realizáciou nadmerných náhodných ťažieb spôsobených kalamitami.
Certifikácia lesov
Cieľom certifikácie lesov je podpora udržateľného hospodárenia v lesoch, spotreby dreva ako obnoviteľného zdroja, výrobkov z dreva, ochrany prírody a udržateľného rozvoja spoločnosti. V SR sa pri certifikácii lesov používajú dve certifikačné schémy:
- Certifikácia podľa Programu pre vzájomné uznávanie lesných certifikačných schém PEFC (Združenie PEFC Slovensko)
- Certifikácia podľa schémy FSC (Združenie FSC Slovensko).
K roku 2019 bolo podľa schémy PEFC certifikovaných 1 215,97 tis. ha a podľa FSC 208,65 tis. ha lesov. Z dôvodu, že 130,4 tis. ha je pokrytých dvojitou certifikáciou PEFC aj FSC, bola v roku 2019 celková výmera certifikovaných lesov v SR 1 294,2 tis. ha lesov, t. j. 66,4 % z celkovej výmery porastovej pôdy .
Vydaných bolo 273 osvedčení o účasti na certifikácii lesov, z toho 263 podľa PEFC a 10 podľa FSC. Certifikáciu FSC využíva 10 obhospodarovateľov lesa s výmerou 208,6 tis. ha. V roku 2019 úspešne absolvovalo audit spotrebiteľského reťazca CoC (chain of custody) podľa schémy PEFC 9 spracovateľov dreva alebo obchodných spoločností. Za rovnaké obdobie 9 spoločností odstúpilo z certifikácie COC. Počet platných certifikátov sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenil a zostal na úrovni 118. Počet všetkých certifikovaných firiem pôsobiacich v SR v rámci CoC (vrátane viacmiestnej certifikácie) je 128.
Vydaných bolo 273 osvedčení o účasti na certifikácii lesov, z toho 263 podľa PEFC a 10 podľa FSC. Certifikáciu FSC využíva 10 obhospodarovateľov lesa s výmerou 208,6 tis. ha. V roku 2019 úspešne absolvovalo audit spotrebiteľského reťazca CoC (chain of custody) podľa schémy PEFC 9 spracovateľov dreva alebo obchodných spoločností. Za rovnaké obdobie 9 spoločností odstúpilo z certifikácie COC. Počet platných certifikátov sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenil a zostal na úrovni 118. Počet všetkých certifikovaných firiem pôsobiacich v SR v rámci CoC (vrátane viacmiestnej certifikácie) je 128.
Škodlivé činitele a zdravotný stav lesov
Abiotické škodlivé činitele
V dôsledku škodlivého pôsobenia vetra, snehu, námrazy, sucha a ostatných abiotických činiteľov bolo k roku 2019 poškodených 1 553 164 m3 drevnej hmoty (o 49,2 tis.m3 menej ako v roku 2018), z čoho 100 072 m3 tvoril nespracovaný objem z predchádzajúceho roku. Podiel vetra na abiotických škodlivých činiteľoch predstavoval až 76,8 %. Spracovaných bolo celkovo 92,2 % drevnej hmoty. Z ihličnatých drevín bol najviac poškodený smrek a z listnatých drevín buk.
Mapa. Poškodenie lesných drevín abiotickými činiteľmi (2019)
Zdroj: NLC
Biotické škodlivé činitele
Objem kalamitnej hmoty spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v roku 2019 činil 3 458 068 m3 (spolu aj s ostatkom z predchádzajúceho roku bolo ním poškodených celkovo 3 823 327 m3 drevnej hmoty). Z toho sa spracovalo 92 %. Oproti predchádzajúcemu roku pokleslo toto poškodenie o cca 12 %, pričom najvýznamnejším škodlivým činiteľom bol opäť lykožrút smrekový. Predmetná skupina biotických škodlivých činiteľov má naďalej najväčší podiel na náhodných ťažbách, pričom ohrozuje lesné ekosystémy so zastúpením smreka.
Medzi ďalšie škodlivé činitele patria fytopatogénne mikroorganizmy (s objemom poškodenia 204 764 m3 drevnej hmoty v roku 2019), hubové ochorenia, listožravý a cicavý hmyz a poľovná zver.
Medzi ďalšie škodlivé činitele patria fytopatogénne mikroorganizmy (s objemom poškodenia 204 764 m3 drevnej hmoty v roku 2019), hubové ochorenia, listožravý a cicavý hmyz a poľovná zver.
Mapa. Poškodenie lesných drevín biotickými škodlivými činiteľmi (2019)
Antropogénne škodlivé činitele
V roku 2019 bolo antropogénnymi škodlivými činiteľmi poškodených 22 021 m3 drevnej hmoty, z čoho 1 690 m3 tvoril nespracovaný objem z predchádzajúceho roku (celkovo to predstavuje medziročný pokles o 31 %). Najväčší podiel pripadal na imisie (až 62,3 %) a vysoký podiel zaznamenali aj krádeže dreva (19,3 %).
V roku 2019 bolo v SR zaznamenaných 210 požiarov lesa (o 52 menej ako v roku 2018) na ploche 462 ha (oproti 243,38 ha v roku 2018), s priamou vyčíslenou škodou 1 123 055 eur. Medzi najčastejšie príčiny požiarov v lesoch patrili: nezistená príčina, zakladanie ohňov v prírode a manipulácia s otvoreným ohňom.
V roku 2019 bolo v SR zaznamenaných 210 požiarov lesa (o 52 menej ako v roku 2018) na ploche 462 ha (oproti 243,38 ha v roku 2018), s priamou vyčíslenou škodou 1 123 055 eur. Medzi najčastejšie príčiny požiarov v lesoch patrili: nezistená príčina, zakladanie ohňov v prírode a manipulácia s otvoreným ohňom.
Mapa. Poškodenie lesných drevín antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2019)
Zdroj: NLC
Zdroj: NLC
Zdravotný stav lesov
Základným prvkom hodnotenia zdravotného stavu drevín je vizuálne hodnotenie stavu korún stromov, konkrétne straty asimilačných orgánov (odlistenie - defoliácia). Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 % (stredne až silne defoliované a mŕtve stromy; stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé). Takéto hodnotenie sa každoročne vykonáva na 107 trvalých monitorovacích plochách I. úrovne po celom Slovensku v rámci ČMS Lesy.
Graf. Vývoj priemernej defoliácie drevín ihličnatých, listnatých a spolu
Zdroj: NLC
Po zhoršení zdravotného stavu lesov v roku 2018 došlo v roku 2019 opäť k zníženiu defoliácie ihličnatých aj listnatých drevín. Podiel ihličnatých drevín v stupňoch defoliácie 2 – 4 bol na úrovni 45,3 % (medziročné zlepšenie o 4,4 %), podiel listnatých drevín v uvedených stupňoch bol 34,8 % (medziročné zlepšenie o 3,4 %). Celkovo predstavovala defoliácia 38,6 % (medziročný pokles o 4 %). Na úrovni jednotlivých druhov drevín je dlhodobý trend vývoja defoliácie mierne zlepšujúci pri jedli, stabilizovaný pri smreku a dube a zhoršujúci sa pri borovici, hrabe a buku. Hlavnými opatreniami na ochranu lesa pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi v lesoch boli spracovanie poškodenej drevnej hmoty a jej vyvezenie z lesných porastov, doplnené používaním pesticídov a pomocných prípravkov (feromóny, repelenty).
S ohľadom na doterajší vývoj poškodenia a náhodných ťažieb smrekových porastov a borovicových porastov na Záhorí MPRV SR vydalo v roku 2018 rozhodnutie č. 2839/2018-720, ktorým uložilo opatrenia na zlepšenie zdravotného stavu ihličnatých lesov. Prijatie a realizácia razantných opatrení boli s ohľadom na súčasný a prognózovaný stav poškodzovania lesov nevyhnutné. Podľa prognózy Lesníckej ochranárskej služby sa predpokladá, že objem poškodených stromov v dôsledku pôsobenia hmyzích škodcov (hlavne podkôrnikovitých na smreku a borovici) má gradovať v rokoch 2019 a 2020 na úrovni približne 3,5 mil. m3 s následným poklesom v roku 2024 na približne 0,6 mil. m3 poškodenej drevnej hmoty.
Súvisiace činnosti a odvetvia LH
Využitie dreva na energetické účely
Palivová drevná biomasa - dendromasa (lesné štiepky a palivové drevo) je dôležitým obnoviteľným zdrojom energie v SR a ich najväčším potenciálnym zdrojom sú lesné pozemky. Odvetvie LH dodalo v roku 2019 na trh 1,37 mil. ton palivovej drevnej biomasy vo forme palivového dreva a štiepok (o 40 tis. t menej ako v predchádzajúcom roku).
Graf. Vývoj množstva dendromasy produkovanej v sektore LH na energetické využitie
Poľovníctvo
V roku 2019 bolo v SR pre poľovnú zver uznaných 1 880 poľovných revírov. Celková výmera poľovnej plochy sa oproti predchádzajúcemu roku znížila a predstavuje 4 446 662 ha.
Naďalej pokračoval nežiaduci trend zvyšovania jarných kmeňových stavov (JKS) u jelenej, danielej a diviačej zveri. Srnčia zver je v súčasnej dobe vytláčaná zverou diviačou a preto je opodstatnené rozhodnutie o znížení plánovaného lovu sŕn.
Pri malej zveri bolo zaznamenané zníženie JKS len u divej kačici a pri vzácnych druhoch u kamzíka vrchovského tatranského a obidvoch druhov tetrovov. Početnosť veľkých šeliem sa zvýšila.
Naďalej pokračoval nežiaduci trend zvyšovania jarných kmeňových stavov (JKS) u jelenej, danielej a diviačej zveri. Srnčia zver je v súčasnej dobe vytláčaná zverou diviačou a preto je opodstatnené rozhodnutie o znížení plánovaného lovu sŕn.
Pri malej zveri bolo zaznamenané zníženie JKS len u divej kačici a pri vzácnych druhoch u kamzíka vrchovského tatranského a obidvoch druhov tetrovov. Početnosť veľkých šeliem sa zvýšila.
Graf. Vývoj JKS vzácnej zveri
V roku 2019 boli v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve zaznamenané škody spôsobené raticovou zverou vo výške 1 504 142 eur, čo predstavuje pokles oproti roku 2018 o 44,2 tis. eur. V poľnohospodárstve boli vyčíslené vo výške 1 077 038 eur (+125 tis. eur) a v lesnom hospodárstve 427 104 eur (-169,2 tis. eur). Uhradených bolo cca 11,5 % škôd. Škody spôsobené veľkými šelmami (medvede, vlky, rysy) boli vyčíslené vo výške 2 210 847 eur, z čoho bolo uhradených len cca 8,5 %. Oproti roku 2018 sa jedná o nárast škôd o viac ako 119,6 tis. eur. Najväčšie škody boli spôsobené vlkmi (75,3 %). V roku 2019 bolo zaznamenaných spolu 41 útokov medveďa hnedého na človeka.
Environmentálna kriminalita – pytliactvo
Za oblasť pytliactva bolo v roku 2019 zistených zložkami kriminálnej polície v rámci environmentálnej trestnej činnosti 296 prípadov s objasnenosťou 182 prípadov (61,5 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola objasnenosť prípadov na úrovni 68,7 % čo predstavuje pokles v objasnenosti o 7,2 %.
Graf. Objasnené a zistené trestné činy v oblasti pytliactva
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|