Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017

Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

• Podľa výsledkov priebežného monitoringu druhov európskeho významu (EV) z Komplexného informačného a monitorovacieho systému sa k roku 2017 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 75,1 % druhov (pokles o 0,6 % oproti predchádzajúcemu roku).
• Z biotopov európskeho významu bolo v nepriaznivom stave 45 % (pokles oproti predchádzajúcemu roku o 0,4 %).

Aký je stav v ochrane a starostlivosti druhov rastlín a živočíchov?

• Ohrozenosť nižších rastlín v SR predstavuje v súčasnosti 11,4 % a ohrozenosť vyšších rastlín činí 14,6 %, pričom chránených je 19,7 % vyšších rastlín vyskytujúcich sa v SR. V rámci živočíchov je ohrozených 24,2 % stavovcov a 6,6 % bezstavovcov, pričom chránených je spolu cez 3 % druhov.
• V roku 2017 boli schválené programy záchrany pre 3 druhy a programy starostlivosti o 2 druhy živočíchov.

Aký je stav a vývoj národnej sústavy chránených území a európskej sústavy Natura 2000?

• V súčasnosti je na území SR spolu 1 097 tzv. maloplošných chránených území (CHÚ) a 23 tzv. veľkoplošných CHÚ národnej sústavy klasifikovanej stupňami ochrany (2. – 5.) s rozlohou 1 147 058 ha (bez vzájomných prekryvov), čo tvorí  23,4 % rozlohy SR.
• V roku 2017 bolo schválených 24 programov starostlivosti o tzv. maloplošné CHÚ, z toho niektoré s odloženou účinnosťou.
• V rámci európskej sústavy CHÚ Natura 2000 sa v roku 2017 pokračovalo v príprave projektov ochrany pre vyhlásenie území európskeho významu (ÚEV) neprekrývajúcich sa s národnou sústavou CHÚ, ako aj v procese doplnenia národného zoznamu ÚEV v zmysle záverov rokovaní s Európskou komisiou (EK) z roku 2012 ohľadne dostatočnosti vymedzenia ÚEV. Druhú aktualizáciu národného zoznamu ÚEV schválila vláda SR uznesením č. 495 dňa 25. októbra 2017. Celkový počet ÚEV sa tak zvýšil zo 473 na 642 ÚEV (12,56 % z rozlohy Slovenska).
• V roku 2017 vláda SR schválila prvých 6 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia na roky 2017 – 2046.

Monitoring druhov a biotopov

Rastlinstvo

Ohrozenosť voľne rastúcich rastlín

Graf Medzinárodné porovnanie ohrozenosti vyšších rastlín

send

send

Druhová ochrana rastlín

Graf Podiel chránených druhov vyšších rastlín

send

send

Živočíšstvo

Ohrozenosť voľne žijúcich živočíchov

Graf Podiel ohrozených taxónov živočíchov

send

send

Graf Medzinárodné porovnanie ohrozenosti vtákov

send

send

 

Druhová ochrana živočíchov

Starostlivosť o chránené a ohrozené druhy živočíchov

Tabuľka Programy záchrany druhov živočíchov v roku 2017

Spracované	Program záchrany hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus Linnaeus, 1758) na roky 2018 – 2022 Program záchrany tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix Linnaeus, 1758) na roky 2018 – 2022 Program záchrany sokola červenonohého (Falco vespertinus Linnaeus, 1766) na roky 2018 – 2022
Schválené	Program záchrany jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021 Program záchrany korytnačky močiarnej (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021 (aktualizácia programu záchrany, Burešová a kol. 2001) Program záchrany sokola červenonohého (Falco vespertinus Linnaeus, 1766) na roky 2018 – 2022
Realizované	Program záchrany žltáčika zanoväťového (Colias myrmidone Esper, 1781) Program záchrany jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021 Program záchrany korytnačky močiarnej (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) na roky 2017 – 2021

Zdroj: ŠOP SR, MŽP SR

Tabuľka Programy starostlivosti o druhy živočíchov v roku 2017

Schválené	Program starostlivosti o medveďa hnedého (Ursus arctos) na Slovensku Program starostlivosti o rysa ostrovida (Lynx lynx) na Slovensku
Realizované	Program starostlivosti o vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku

Zdroj: ŠOP SR, MŽP SR

Invázne druhy

Právny a strategický rámec

Od 1. januára 2015 je platné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov  (ďalej len „nariadenie EÚ č. 1143/2014“). Nariadenie upravuje povinnosti a nastavuje prísne pravidlá pre členský štát vo vzťahu k druhom, ktoré Komisia zaradí do zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1141/2016 z 13. júla 2016 bol ustanovený zoznam 37 druhov a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1267/2017 z dňa 12. júla 2017 bolo doplnených ďalších 12 druhov, ktoré sú považované za invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie. Z celkového počtu 49 druhov je v zozname zaradených 23 druhov rastlín a 26 druhov živočíchov.

Súčasne sú v platnosti aj zoznamy inváznych druhov živočíchov a inváznych druhov rastlín uvedených vo vyhláške č. 24/2003 Z. z. Na tieto druhy sa vzťahujú obmedzenia vyplývajúce z príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. Invázne druhy na týchto zoznamoch sú z veľkej časti uvedené aj v zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie.

V roku 2017 sa uskutočnila príprava a medzirezortné prerokovávania pripravovaného zákona o inváznych nepôvodných druhoch, ktorý by mal zabezpečiť implementáciu nariadenia EÚ č. 1143/2014. Pripravovaný zákon má upravovať kompetencie a rozsah národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy a akčných plánov, preto z uvedeného dôvodu bude aktualizácia národnej stratégie spracovaná až následne.
 

Invázne druhy rastlín

Zoznam inváznych druhov rastlín v prílohe č. 2a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. zahŕňa 6 druhov a 1 rod bylín a 4 druhy drevín:

ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), *glejovka americká (Asclepias syriaca), *boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), *netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea), pohánkovec (krídlatka) (Fallopia sp.; syn. Reynoutria),

pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa), kustovnica cudzia (Lycium barbarum), javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides).

Invázne druhy živočíchov

• Arion lusitanicus – slizovec iberský
• Sinanodonta woodiana – škľabka ázijská

• *Orconectes limosus – rak pruhovaný
• *Pacifastacus leniusculus – rak signálny
• *Procambarus clarkii – rak červený

• Ameiurus melas – sumček čierny
• Gasterosteus aculeatus – pichľavka siná
• Lepomis gibbosus – slnečnica pestrá
• Neogobius gymnotrachelus – býčko nahotemenný
• Neogobius fluviatilis – býčko piesočný
• Neogobius kessleri – býčko hlavatý
• Neogobius melanostomus – býčko čiernoústy
• *Perccottus glenii – býčkovec amurský
• *Pseudorasbora parva – hrúzovec sieťovaný

• *Rana catesbeiana – skokan volský

• Chrysemys picta – korytnačka maľovaná
• *Trachemys scripta – korytnačka písmenková

• *Oxyura jamaicensis – potápnica bielolíca

• Mustela vison – norok americký
• *Myocastor coypus – nutria vodná/riečna
• *Nyctereutes procyonoides – psík medvedíkovitý
• *Ondatra zibethicus – ondatra pižmová
• *Procyon lotor – medvedík čistotný
• *Callosciurus erythraeus – veverica červenkavá
• *Sciurus carolinensis – veverica sivá
• *Sciurus niger – veverica líščia

Poznámka: Druhy označené symbolom * pred názvom druhu boli zaradené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1141/2016 a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1267/2017 medzi druhy vzbudzujúce obavy Únie.

V smernici Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“) sú uvedené podmienky ochrany pre vybrané druhy rastlín a živočíchov a povinnosti monitorovania ich stavu. Ide o druhy európskeho významu (EV) uvedené v prílohách smernice o biotopoch. Predmetom monitoringu na Slovensku je 146 druhov živočíchov a 49 druhov rastlín EV. Podľa výsledkov priebežného monitoringu druhov EV sa k roku 2017 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) spolu 75,1 % druhov (pokles o 0,6 % oproti predchádzajúcemu roku).

Rozlišujeme biotopy európskeho a národného významu, ktoré sú definované vo vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z. z., vrátane uvedenia ich spoločenskej hodnoty. Vyhláška vymedzuje 25 typov biotopov národného a 66 typov biotopov európskeho významu (EV) v rámci 12 kategórií (formačných skupín – viď graf nižšie).
Praktická starostlivosť o biotopy bola v roku 2017 zameraná predovšetkým na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania a spočívala najmä v likvidácii náletových drevín a kosení biomasy s jej odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané spolu na 122 lokalitách o celkovej výmere 231,945 ha v chránených územiach a na 36 genofondových plochách o celkovej výmere 28,951 ha.

Pre biotopy EV s prirodzeným výskytom na Slovensku sú vymedzované územia európskeho významu a tieto biotopy sú tiež predmetom monitoringu a správ pre EK. Podľa výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2017 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, resp. zlý) 45 % biotopov (o 0,4 % menej ako predchádzajúci rok).

Medzi najviac ohrozené biotopy v rámci celej strednej Európy patria rašeliniská, mokrade a zaplavované lúky. V SR je známy výskyt 23 typov biotopov EV, ktoré sú klasifikované ako vodné, riečne, mokraďové alebo závislé na vodnom prostredí, pričom  v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) je 34,8 % mokraďových biotopov.

V rámci plnenia úloh vyplývajúcich z Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsar, Irán, 1971) bolo v roku 2017 spracované vyhodnotenie Akčného plánu pre mokrade 2015 – 2018. Bola vykonaná aktualizácia parcelného stavu Ramsarskej lokality (RL) Rieka Orava a jej prítoky a RL Senné. Cezhraničná spolupráca sa zamerala na konzultácie s Českým ramsarským výborom. Spracované boli tiež podklady týkajúce sa hraničného vodného toku Morava v rámci Slovensko-rakúskej komisie pre hraničné vody.
V rámci Karpatskej iniciatívy pre mokrade (CWI) – regionálnej iniciatívy Ramsarského dohovoru vypracovala ŠOP SR ako jej koordinátor správu o činnosti CWI za rok 2017, ktorá bola následne schválená členmi Rady CWI z ostatných karpatských krajín. ŠOP SR v rámci grantu Ramsarského dohovoru koordinovala mapovanie kultúrnych aspektov v mokradiach v Karpatoch. Výsledkom uvedeného grantu je zhotovenie mapy mokraďových lokalít s kultúrnymi hodnotami v Karpatoch a vydanie elektronickej brožúry „Mokrade a kultúra v Karpatoch“.

V roku 2017 bol interne v rámci ŠOP SR spustený proces prípravy metodiky hodnotenia ekosystémových služieb (ES) na Slovensku na základe ekosystémového prístupu. Začaté bolo vyhodnocovanie viac ako 20 ES na základe pripravenej mapy ekosystémov, spracované boli jednotlivé kroky a postupy potrebné pre hodnotenie a ocenenie jednotlivých služieb. Metodický rámec a prvotné výsledky boli prezentované aj na seminári k ekosystémovým službám v Radave, ktorý sa konal v dňoch 30. – 31. marca 2017. ŠOP SR prezentovala celoslovenský prístup hodnotenia ES a konkrétne detaily a postupy navrhnuté na ich hodnotenie, vrátane prezentácií celoslovenských máp potenciálu jednotlivých regulačných, produkčných a kultúrnych ES. Mapa ekosystémov, ktorá je základom pre hodnotenie ES na Slovensku sa ďalej spresňuje a neustále vyvíja podľa aktuálnych podkladov. Pre ocenenie ES je v rozpracovanej verzii použitý systém prenosu hodnôt a trhových cien.

Obchod s ohrozenými druhmi

Obchod s ohrozenými druhmi upravuje nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v platnom znení (ďalej len „nariadenie Rady“) a súvisiace vykonávacie nariadenia Komisie, ako aj zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacia vyhláška.
MŽP SR sa ako Výkonný orgán SR podľa Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) pravidelne zúčastňovalo na zasadnutiach Stáleho výboru pri EK pre vynucovanie práva v oblasti obchodovania s ohrozenými druhmi, Stáleho výboru pri EK pre výkonné orgány CITES či Skupiny expertov výkonných orgánov CITES. Výkonný orgán CITES v SR a polícia mali zastúpenie aj v pracovných skupinách „východná hranica EÚ“ a „označovanie/forenzné metódy“, zriadených na plnenie Akčného plánu EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín.
MŽP SR v roku 2017 vydalo 240 povolení na dovoz/vývoz/opätovný vývoz podľa čl. 4 a čl. 5 nariadenia Rady (najmä pre výrobky z kože, hudobné nástroje a poľovnícke trofeje), 2 319 výnimiek zo zákazov komerčných činností podľa čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady (najmä pre papagája sivého – žaka, ďalšie druhy papagájov, dravce, sovy a korytnačky) a 3 súhlasy na premiestnenie živých exemplárov pre zoologické záhrady podľa čl. 9 nariadenia Rady.
Na základe úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu SR 2014 – 2019 na presadzovanie uplatňovania nariadenia Rady boli ako priority kontrolnej činnosti v roku 2017 stanovené kontroly odstrelu medveďov a kontroly veľkých chovateľov ohrozených druhov živočíchov. MŽP SR tiež podrobne informovalo verejnosť aj o náraste povinností súvisiacich so zmenou zaradenia papagája sivého – žaka z prílohy B do prílohy A nariadenia Rady.
V apríli a v máji 2017 MŽP SR v spolupráci s colným inštitútom Akadémie finančnej správy zorganizovalo 4 celodenné školenia na tému „Právne predpisy EÚ v oblasti CITES“ pre 102 pracovníkov colných orgánov, vrátane kriminálneho úradu Finančnej správy. Na školenia nadväzoval dvojdňový školiaci seminár s lektormi z ČR, ktorý sa konal v októbri 2017 v Bratislave a bol takisto určený pre colné orgány.
Vedeckým orgánom CITES v SR je ŠOP SR. V roku 2017 sa vyjadril spolu k 599 žiadostiam. Z toho sa 130 žiadostí týkalo dovozu/vývozu exemplárov CITES, 409 žiadostí udelenia výnimky zo zákazov komerčných činností a určenia pôvodu exemplára živočícha, 60 žiadostí sa týkalo implementácie zákona (napr. určovanie spoločenskej hodnoty exemplárov, stanoviská k inému vhodnému nezameniteľnému označeniu exemplárov a pod.). Rozhodnutím MŽP SR zo dňa 28. 8. 2017 bola ŠOP SR udelená licencia na distribúciu krúžkov, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 12. 2017. V tej súvislosti bola zriadená webová stránka http://www.sopsr.sk/kruzky/, internetový obchod a register distribuovaných krúžkov v zmysle udelenej licencie.
 

Strategické dokumenty

V rámci plnenia úloh vyplývajúcich z Dohovoru o biologickej diverzite a zo Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 bolo spracované vyhodnotenie plnenia Akčného plánu pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020. Zástupcovia SR sa zúčastnili na stretnutiach Poradného orgánu dohovoru pre vedecké, odborné a technické záležitosti (SBSTTA) (21. zasadnutie SBSTTA, december 2017).
V rámci plnenia úloh vyplývajúcich z Programu práce pre chránené územia a plnenia cieľa 11 z Aichi realizovala ŠOP SR zhodnotenie efektívnosti manažmentu chránených území, ktorého výstupy boli zaslané na UNEP-WCMC.
 

V roku 2017 boli vyhlásené 3 verejnosti voľne prístupné jaskyne (Oltár, Malá pivnica a Veľká pivnica). Vybudovali sa 3 nové uzávery vchodov do jaskýň, vykonali sa opravy 6 poškodených uzáverov jaskýň. ŠOP SR, Správa slovenských jaskýň prevádzkovala 13 sprístupnených jaskýň, ďalších 5 sprístupnených jaskýň bolo prevádzkovaných v nájme (jaskyňa Morské oko bola mimo prevádzky).
K roku 2017 bolo v SR evidovaných 7 292 jaskýň, ktoré sú zároveň podľa zákona o ochrane prírody a krajiny aj prírodnými pamiatkami. Z nich 44 najvýznamnejších bolo zaradených medzi národné prírodné pamiatky. Sprístupnených je 19 jaskýň, celkový počet verejnosti voľne prístupných jaskýň predstavuje 45 jaskýň a celkový počet jaskýň s vyhláseným ochranným pásmom je 20.

Ochranu nerastov a skamenelín upravuje § 32 a § 38 zákona o ochrane prírody a krajiny a vyhláška MŽP SR č. 213/2000 Z. z. o chránených nerastoch a chránených skamenelinách a ich spoločenskom ohodnocovaní, ktorou bol ustanovený zoznam chránených nerastov (CHN) a chránených skamenelín (CHSk) a ich spoločenská hodnota. V zozname CHN je zahrnutých 12 typových nerastov prvýkrát pre vedu opísaných z územia Slovenska; 61 významných nerastov, vyskytujúcich sa vzácne na lokalitách SR, majúcich európsky význam, alebo minerály so špecifickým morfologickým tvarom alebo vývojom a meteority nájdené na území SR. V zozname CHSk je zahrnutých 655 typových skamenelín, ktoré sú neopakovateľným materiálom vyhynutých rastlín a živočíchov, podľa ktorých bol príslušný taxón prvýkrát opísaný z územia Slovenska a vybrané skupiny skamenelín vyskytujúcich sa vzácne, ktoré svojím charakterom a stupňom zachovania sú jedinečnými dokladmi vývoja organizmov v geologickej histórii Slovenska.

V roku 2017 nedošlo k vyhláseniu, zmene (aktualizácii) alebo zrušeniu chránených stromov (CHS), boli však pripravované odborné podklady pre aktualizáciu sústavy CHS (vyhlásenie, resp. prevyhlásenie a prípadné zrušenie). Sústavu CHS tvorí celkovo 443 chránených stromov a ich skupín, vrátane stromoradí – chránených objektov, čo predstavuje celkovo 1 251 jedincov stromov v rámci 65 taxónov (z toho 32 pôvodných a 33 nepôvodných).

V roku 2017 bolo ošetrených 24 CHS a ich skupín (47 jedincov). Na financovaní sa podieľali ŠOP SR z vlastného rozpočtu, vlastníci pozemkov, na ktorých stromy rastú, obce (mimo vlastníctva pozemku) a iné zdroje.

 

Stav právnej ochrany chránených území

V roku 2017 boli vyhlásené 3 nové verejnosti voľne prístupné jaskyne – prírodné pamiatky. Pri dvoch jaskyniach – prírodných pamiatkach (PP) bol vydaný ich návštevný poriadok. Žiadne chránené územie (CHÚ) nebolo aktualizované a ani zrušené.

 

Národná sústava chránených území

Celková výmera osobitne chránenej prírody v SR klasifikovanej stupňami ochrany (2. – 5. stupeň ochrany, tzv. národná sústava CHÚ) v roku 2017 činila 1 147 058 ha, čo predstavuje 23,39 % z územia SR.
Okrem uvedeného sa na území SR nachádzajú územia, ktoré nie sú klasifikované stupňami ochrany – napr. 41 vyhlásených chránených vtáčích území s celkovou výmerou 1 284 806 ha a 20 jaskýň (14 NPP a 6 PP) s vyhláseným ochranným pásmom s celkovou výmerou 3 347 ha (veľká časť ich území sa prekrýva s národnou sústavou CHÚ).

Na území NP sa celkovo nachádzalo spolu 194 tzv. maloplošných chránených území (MCHÚ) s celkovou výmerou (spolu s ich OP) 68 424 ha (21,6 % z územia NP), na území ochranných pásiem NP to bolo 70 MCHÚ s celkovou výmerou (spolu s ich OP) 2 487 ha (1 % z územia OP NP), na území CHKO to bolo spolu 249 MCHÚ s celkovou výmerou (spolu s ich OP) 12 689 ha (2,4 % z územia CHKO) a na území mimo CHKO, NP a OP NP, v tzv. voľnej krajine, sa nachádzalo 584 MCHÚ s celkovou výmerou (spolu s ich OP) 32 475 ha (0,9 % z rozlohy tzv. voľnej krajiny a 27 % z celkovej výmery MCHÚ (vrátane ich OP) v SR.

Stav chránených území

Stav tzv. maloplošných chránených území zaradených do 2.  –  5. stupňa ochrany je hodnotený v 3 kategóriách ohrozenosti. Z celkovej výmery 116 144 ha MCHÚ bolo degradovaných 0,2 %, ohrozených bolo 17,5 % a v optimálnom stave bolo 82,3 % z celkovej plochy MCHÚ.

Chránené územia v medzinárodnom kontexte

Z medzinárodne chránených území sa na území SR nachádzajú:

- NPR Dobročský prales (1998), NP Poloniny (1998).

- Biosférická rezervácia (BR) Poľana (1990), BR Slovenský kras (1977), BR Východné Karpaty (1998; trilaterálna BR: Poľsko/Slovensko/ Ukrajina), BR Tatry (1992; bilaterálna BR: Poľsko/Slovensko).

- Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu (1997), Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (2007, s rozšírením lokality v rokoch 2011 a 2017).

Väčšina uvedených území je aj súčasťou národnej sústavy chránených území.
 

Starostlivosť o chránené územia

V roku 2017 nebol spracovaný a schválený žiadny program záchrany chráneného územia.
V roku 2017 bolo schválených 24 programov starostlivosti o MCHÚ (prekrývajúce sa s územiami európskeho významu - SKUEV), z toho niektoré s odloženou účinnosťou (po vyhlásení CHÚ).

Vybrané ekonomické nástroje pri ochrane chránených území

Sprístupnené jaskyne v správe ŠOP SR v roku 2017 navštívilo 633 158 osôb. Splavovanie Hornádu absolvovalo 576 osôb a náučný chodník Ferrata Kyseľ 11 672 osôb, obe tieto aktivity koordinuje ŠOP SR - Správa NP Slovenský raj.

Z rozpočtu Ministerstva vnútra SR boli v roku 2017 vyplatené náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania (z dôvodu ochrany prírody) v celkovom objeme 3 602 893,28 eur. Túto si môže vlastník pozemku uplatniť na OÚ v sídle kraja, v zmysle § 61 (e) zákona o ochrane prírody a krajiny.
Okrem toho boli vyplatené náhrady za škody spôsobené určenými živočíchmi (bobor vodný, vydra riečna, kormorán veľký, volavka popolavá, los mokraďový, zubor hôrny, medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid) v celkovej výške 836 856,24 eur, v zmysle § 97 zákona o ochrane prírody a krajiny.

V rámci predkupného práva štátu v územiach s 3. až 5. stupňom ochrany v zmysle § 63 zákona o ochrane prírody a krajiny ŠOP SR posudzovala žiadosti, ktoré boli doručené na MŽP SR. MŽP SR schválilo 4 ponuky s celkovou výmerou 25,8 ha.
 

Európska sústava chránených území – Natura 2000

Sústavu Natura 2000 (v zmysle § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa používa termín: „európska sústava chránených území“) tvoria dva typy území:
 

Územia európskeho významu (ÚEV) – lokality navrhnuté za chránené územia na základe kritérií stanovených v smernici o biotopoch:

Chránené vtáčie územia (CHVÚ) – lokality vyhlásené za chránené na základe kritérií stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (smernica o vtákoch):