Preskočit na obsah

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2018 (Rozšírené hodnotenie kvality a starostlivosti)

Zložky ŽP a ich ochrana (interaktívna verzia)

Ovzdušie (interaktívna verzia)


Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

Aký je vývoj v  produkcii znečisťujúcich látok na území SR?

Emisie základných znečisťujúcich látok v dlhodobom horizonte (1990 – 2017) výrazne poklesli. V roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 došlo k poklesu  emisií  NOX, CO, PM10 a PM2,5. Emisie SO2 mierne vzrástli.
Z dlhodobého hľadiska je vývoj celkového množstva emisií NH3 po ich výraznejšom poklese v rokoch 1990 – 2005 aj naďalej klesajúci.
Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) v dlhodobom horizonte (1990 – 2017) trvalo klesali.
Pri porovnaní rokov 2000 a 2017 bol zaznamenaný pokles emisií Pb, v prípade emisií Cd a Hg bol tento pokles pomerne výraznýaj napriek ich miernemu nárastu v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku.
Emisie perzistentných organických látok (POPs) v období 1990 – 2005 výrazne poklesli. Neskôr v rozmedzí rokov 2005 – 2017 došlo k poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) a polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH)  a nárastu v prípade emisií polychlórovaných bifenylov (PCB).  Medziročne 2017 oproti 2016 bol u emisií PCDD/PCDF, PCB a PAH zaznamenaný nárast.

 
Plní SR záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov v  ochrane ovzdušia?

SR plní redukčné záväzky vyplývajúce z legislatívy EÚ a medzinárodných dokumentov v ochrane ovzdušia bez nedostatkov.

Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu zdravia ľudí?

V roku 2018 došlo k  prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 ho­dinové koncentrácie na 5 monitorovacích staniciach pre PM10 a na 2 monitorovacích staniciach pre NO2. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 4 monitorovacích staniciach.
Zníženie národných emisií prekurzorov ozónu neprinieslo zníženie koncentrácií prízemného ozónu na území SR. Niektoré charakteristiky koncentrácií prízemného ozónu v roku 2018 zotrvali na relatívne vysokej úrovni z predchádzajúcich rokov.


Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu vegetácie?

Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO2, NOX) neboli prekročené. Prekročenie bolo zaznamenané v prípade prízemného ozónu.


Aký je vývoj stavu ozónovej vrstvy a intenzity slnečného žiarenia nad územím SR?

Celkový atmosférický ozón bol pod dlhodobým priemerom -0,1 %,  celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia oproti roku 2017 veľmi mierne poklesla.

 
Dodržiava SR medzinárodné záväzky v ochrane ozónovej vrstvy Zeme?

SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ozónovej vrstvy.

 

Emisná situácia

Vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok

V dlhodobom časovom horizonte (1990 – 2017) bol zaznamenaný výrazný pokles emisií základných znečisťujúcich látok (ZZL). Porovnaním rokov 2005 – 2017 bol zistený pokles u emisií SO2 68,6 %, NOX  36,4 % a CO 34,4 %. Trend emisií pevných častíc v porovnaní rokov 2005 – 2017 bol klesajúci o 44 % v prípade PM10 a 47,4  % v prípade PM2,5. V medziročnom porovnaní (2016 - 2017) pokračoval mierny pokles emisií s výnimkou SO2, kde bol zaznamenaný mierny nárast.
 
Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.
 
V kapitolách Ovzdušie a Vplyvy hospodárskych činností na ŽP sú emisie hodnotené na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR - Nomenclature for Reporting). Hodnoty sa môžu líšiť od hodnôt vypočítaných pre Účty emisií do ovzdušia (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré boli použité pre hodnotenie v predchádzajúcich správach.


Graf. Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok


Graf. Podiel emisií PM10 podľa sektorov (2017)


Graf. Podiel emisií PM2,5 podľa sektorov (2017)


Graf. Podiel emisií SO2, NOX, CO podľa sektorov (2017)



Graf. Vývoj emisií PM2,5 z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov


Graf. Vývoj emisií SO2 z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov


Graf. Vývoj emisií NOX z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov

Zdroj: SHMÚ

Graf. Medzinárodné porovnanie emisií SO2 (2017)


Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NOX (2017)
 
Produkcia emisií amoniaku (NH3) v roku 2017 predstavovala množstvo 26 545 ton. V porovnaní s rokom 2016 zaznamenala mierny pokles.
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja emisie amoniaku v roku 2017 poklesli oproti roku 2005 o 30 %.


Graf. Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov


Graf. Podiel emisií NH3 podľa sektorov (2017)


Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NH3 (2017)

V dlhodobom časovom horizonte bol zaznamenaný pokles emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC). Pri porovnaní rokov 2005 a 2017 bol tento pokles o 40,8 %. Po roku 2000 je trend emisií NMVOC mierne klesajúci a ich objem sa udržuje zhruba na rovnakej úrovni s miernymi výkyvmi v jednotlivých rokoch. K tomuto vývoju prispel hlavne pokles spotreby náterových látok, zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy, plynofikácia spaľovacích zariadení, zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Pozitívny vplyv malo taktiež prijatie novej prísnejšej legislatívy zameranej na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín.


Graf. Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov


Graf. Podiel emisií NMVOC podľa sektorov (2017)


Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC (2017)

 
 
Emisie ťažkých kovov výrazne poklesli oproti hodnotám z roku 1990. V posledných rokoch sú pre emisie ťažkých kovov charakteristické mierne výkyvy. Pri porovnaní rokov 2005 a 2017 bol zaznamenaný pokles emisií Pb o 18,5 %, Cd o 78,7 % a Hg o 56,2 %. V roku 2017 oproti roku 2016 bol zaznamenaný mierny nárast v prípade emisií Cd, Hg a Pb. Na uvedený vývoj okrem sprísnenia príslušnej legislatívy malo vplyv odstavenie zastaralých výrob, pokles priemyselnej produkcie a prechod na používanie bezolovnatého benzínu. Protokol o ťažkých kovoch k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1998) stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990.


Graf. Vývoj emisií kadmia v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov




Graf. Vývoj emisií ortuti v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov


Graf. Vývoj emisií olova v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov


Graf. Podiel emisií ťažkých kovov podľa sektorov (2017)

Emisie perzistentných organických látok (POPs) v období 1990 – 2000 výrazne poklesli. Neskôr v rozmedzí rokov 2005 – 2017 došlo k poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) o 30,2 %, o 5,8 % v prípade polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) a v prípade emisií polychlórovaných bifenylov (PCB) mierny nárast o 5,9 %.  Medziročne bol u emisií PCDD/PCDF, PCB aj PAH zaznamenaný nárast.


Graf. Vývoj emisií perzistentných organických látok



Tabuľka. Bilancia emisií POPs
    
Emisie POPs
 
 
PAH
PCDD/PCDF*
PCB 
suma PAH
Benzo(a)pyrén
Benzo(k)fluorantén
Benzo(b)fluorantén
Indeno(1,2,3-cd)pyrén
(g/rok)
(kg/rok)
(kg/rok)
(t/rok)
(kg/rok)
(t/rok)
(kg/rok)
2000
189,60
17,72
4,60
1,30
1,41
1,08
0,82
2017
75,16
15,88
4,06
1,15
1,21
1,06
0,67
* Vyjadrené ako I-TEQ; I-TEQ je vypočítaný z hodnôt pre 2,3,7,8 – substituované kongenéry PCDD a PCDF za použitia I-TEF podľa NATO/CCMC (1988)
 Zdroj: SHMÚ


V roku 1998 bol v Aarhuse podpísaný Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku. Cieľ sa doposiaľ plní.

 

Imisná situácia

 

Ciele definované v prijatých dokumentoch a právnych predpisoch

Čo sa týka kvality ovzdušia, cieľom je udržať jej dobrý stav a zlepšiť ju v miestach, kde je to potrebné. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia stanovuje vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia.

 

Vývoj a stav kvality ovzdušia

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle  zákona č. 137/2010 Z. z. o  ovzduší. Základným  východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).

 
Mapa. Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia

Zdroj: SHMÚ

 
V súlade s požiadavkami zákona o ochrane ovzdušia bolo územie SR rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií a v rámci nich 12 oblastí riadenia kvality ovzdušia
 
Oblasťou riadenia kvality ovzdušia je aglomerácia alebo vymedzená časť zóny, kde je prekročená:
  • limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok zvýšená o medzu tolerancie,
  • limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok, ak nie je určená medza tolerancie,
  • cieľová hodnota pre ozón, častice PM2,5, arzén, kadmium, nikel alebo benzo(a)pyrén.

Mapa. Oblasti riadenia kvality ovzdušia