Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2018 (Rozšírené hodnotenie kvality a starostlivosti)

Aký je vývoj v  produkcii znečisťujúcich látok na území SR?

Emisie základných znečisťujúcich látok v dlhodobom horizonte (1990 – 2017) výrazne poklesli. V roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 došlo k poklesu  emisií  NO_X, CO, PM₁₀ a PM_2,5. Emisie SO₂ mierne vzrástli.
Z dlhodobého hľadiska je vývoj celkového množstva emisií NH₃ po ich výraznejšom poklese v rokoch 1990 – 2005 aj naďalej klesajúci.
Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) v dlhodobom horizonte (1990 – 2017) trvalo klesali.
Pri porovnaní rokov 2000 a 2017 bol zaznamenaný pokles emisií Pb, v prípade emisií Cd a Hg bol tento pokles pomerne výraznýaj napriek ich miernemu nárastu v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku.

Emisie perzistentných organických látok (POPs) v období 1990 – 2005 výrazne poklesli. Neskôr v rozmedzí rokov 2005 – 2017 došlo k poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) a polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH)  a nárastu v prípade emisií polychlórovaných bifenylov (PCB).  Medziročne 2017 oproti 2016 bol u emisií PCDD/PCDF, PCB a PAH zaznamenaný nárast.

 

Plní SR záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov v  ochrane ovzdušia?

SR plní redukčné záväzky vyplývajúce z legislatívy EÚ a medzinárodných dokumentov v ochrane ovzdušia bez nedostatkov.

Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu zdravia ľudí?

V roku 2018 došlo k  prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 ho­dinové koncentrácie na 5 monitorovacích staniciach pre PM₁₀ a na 2 monitorovacích staniciach pre NO₂. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 4 monitorovacích staniciach.

Zníženie národných emisií prekurzorov ozónu neprinieslo zníženie koncentrácií prízemného ozónu na území SR. Niektoré charakteristiky koncentrácií prízemného ozónu v roku 2018 zotrvali na relatívne vysokej úrovni z predchádzajúcich rokov.

Aký je vývoj stavu ozónovej vrstvy a intenzity slnečného žiarenia nad územím SR?

Celkový atmosférický ozón bol pod dlhodobým priemerom -0,1 %,  celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia oproti roku 2017 veľmi mierne poklesla.

 

Dodržiava SR medzinárodné záväzky v ochrane ozónovej vrstvy Zeme?

SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ozónovej vrstvy.

V dlhodobom časovom horizonte (1990 – 2017) bol zaznamenaný výrazný pokles emisií základných znečisťujúcich látok (ZZL). Porovnaním rokov 2005 – 2017 bol zistený pokles u emisií SO₂ 68,6 %, NO_X  36,4 % a CO 34,4 %. Trend emisií pevných častíc v porovnaní rokov 2005 – 2017 bol klesajúci o 44 % v prípade PM₁₀ a 47,4  % v prípade PM_2,5. V medziročnom porovnaní (2016 - 2017) pokračoval mierny pokles emisií s výnimkou SO₂, kde bol zaznamenaný mierny nárast.

V kapitolách Ovzdušie a Vplyvy hospodárskych činností na ŽP sú emisie hodnotené na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR - Nomenclature for Reporting). Hodnoty sa môžu líšiť od hodnôt vypočítaných pre Účty emisií do ovzdušia (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré boli použité pre hodnotenie v predchádzajúcich správach.


Graf. Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok


Graf. Podiel emisií PM₁₀ podľa sektorov (2017)


Graf. Podiel emisií PM_2,5 podľa sektorov (2017)


Graf. Podiel emisií SO₂, NO_X, CO podľa sektorov (2017)



Graf. Vývoj emisií PM_2,5 z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov


Graf. Vývoj emisií SO₂ z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov


Graf. Vývoj emisií NO_X z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov

Zdroj: SHMÚ

Graf. Medzinárodné porovnanie emisií SO₂ (2017)


Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NO_X (2017)

 

	Emisie POPs
			PAH
	PCDD/PCDF*	PCB	suma PAH	Benzo(a)pyrén	Benzo(k)fluorantén	Benzo(b)fluorantén	Indeno(1,2,3-cd)pyrén
	(g/rok)	(kg/rok)	(kg/rok)	(t/rok)	(kg/rok)	(t/rok)	(kg/rok)
2000	189,60	17,72	4,60	1,30	1,41	1,08	0,82
2017	75,16	15,88	4,06	1,15	1,21	1,06	0,67

 

Imisná situácia

Ciele definované v prijatých dokumentoch a právnych predpisoch

Čo sa týka kvality ovzdušia, cieľom je udržať jej dobrý stav a zlepšiť ju v miestach, kde je to potrebné. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia stanovuje vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia.

Vývoj a stav kvality ovzdušia

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle  zákona č. 137/2010 Z. z. o  ovzduší. Základným  východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).

 

Mapa. Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia

Zdroj: SHMÚ

 

V súlade s požiadavkami zákona o ochrane ovzdušia bolo územie SR rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií a v rámci nich 12 oblastí riadenia kvality ovzdušia. 
 

• limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok zvýšená o medzu tolerancie,
• limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok, ak nie je určená medza tolerancie,
• cieľová hodnota pre ozón, častice PM_2,5, arzén, kadmium, nikel alebo benzo(a)pyrén.

Mapa. Oblasti riadenia kvality ovzdušia

Zdroj: SHMÚ

Oxid siričitý

V roku 2018 nebola v žiadnej aglomerácii ani zóne prekročená limitná hodnota pre priemerné hodinové a ani pre priemerné denné hodnoty SO₂. Zároveň sa v tomto roku na monitorovacích staniciach v SR nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.
Kritická hodnota na ochranu vegetácie je 20 μg.m^–3 za kalendárny rok a zimné obdobie. Táto limitná hodnota nebola prekročená v priebehu roku 2018 na žiadnej z EMEP staníc, ani za kalendárny rok, ani za zimné obdobie. Všetky hodnoty boli pod dolnou medzou pre hodnotenie na ochranu vegetácie.
                                  

Oxid dusičitý

V roku 2018 bola prekročená ročná limitná hodnota pre NO₂ na staniciach Bratislava, Trnavské mýto a Prešov, Arm. gen. L. Svobodu. Prekročenie limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncentrácie sa nevyskytlo na žiadnej monitorovacej stanici. V roku 2018 nenastal pre NO₂
ani prípad prekročenia výstražného prahu.
Kritická úroveň na ochranu vegetácie (30 μg.m^–3 za kalendárny rok vyjadrená ako NO_X) nebola v roku 2018 prekročená na žiadnej z EMEP staníc. Hodnoty boli hlboko pod dolnou medzou pre hodnotenie
na ochranu vegetácie.
 

PM₁₀
V roku 2018 neprišlo na žiadnej monitorovacej stanici k nedodržaniu povoleného počtu prekročení limitnej hodnoty pre priemernú ročnú koncentráciu PM₁₀. Prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 hodinové koncentrácie sa vyskytli na piatich AMS: Košice, Štefánikova; Banská Bystrica, Štefánikovo nábr.; Jelšava, Jesenského; Veľká Ida, Letná a Trenčín, Hasičská. Monitorovanie PM₁₀ dostatočne pokrýva územie Slovenska.
 

PM_2,5
Pre častice PM_2,5 je stanovený len ročný limit 25 µg.m^–3. V roku 2018 táto hodnota nebola prekročená na žiadnej monitorovacej stanici.
Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legis­la­tí­va preto presúva ťažisko pozornosti na PM_2,5. Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakte­ri­zovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM_2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie sprie­merovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy č. 11 k vyhláške 360/2010 Z. z. má byť v roku 2020 dosiahnutá limitná hodnota 20 µg.m^–3. Indikátor priemernej expozície v roku 2018 mal hodnotu 18,1 µg.m^–3.

Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc na Slovensku nebola v roku 2018 prekročená limitná hodnota pre CO a úroveň znečistenia ovzdušia za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2018 je pod dolnou medzou pre hodnotenie tejto úrovne.

Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2018 namerala na stanici Krompachy, SNP, hodnoty priemerných ročných koncentrácií však boli výrazne pod limitnou hodnotou 5 μg.m^–3.

Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2018 prekročené.
Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.

BaP
Priemerná ročná hodnota koncentrácie BaP na staniciach Veľká Ida, Letná; Banská Bystrica, Štefánikovo nábr.; Žilina, Obežná a Jelšava, Jesenského prekročila cieľovú hodnotu 1 ng.m-3. Prekročenie cieľovej hodnoty na AMS vo Veľkej Ide je možné pripísať priemyselnej činnosti (najmä výroba koksu) a čiastočne aj vykurovaniu domácností, v Jelšave sa prejavil najmä vplyv vykurovania domácností tuhým palivom, na ostatných dvoch staniciach je najvýraznejším problémom v súvislosti s BaP cestná doprava. BaP na všetkých staniach okrem Veľkej Idy je charakteristický výrazne vyššími hodnotami v chladnom polroku, kedy sa prejavuje aj vplyv nepriaznivých rozptylových podmienok.

AGLOMERÁCIA Zóna		Ochrana zdravia									VP 2)
	Znečisťujúca látka	SO2		NO2		PM10		PM2.5	CO	Ben­zén	SO2	NO2
	Doba spriemerovania	1 hod	24 hod	1 hod	1 rok	24 hod	1 rok	1 rok	8 hod 1)	1 rok	3 hod po sebe	3 hod po sebe
	Limitná hodnota (µg.m–3)	350	125	200	40	50	40	25	10 000	5	500	400
	(počet prekročení)	(24)	(3)	(18)		(35)
Bratislava	Bratislava, Kamenné nám.					19	26	19
	Bratislava, Trnavské Mýto			0	41	19	29		1 286	1,4		0
	Bratislava, Jeséniova			0	12	20	24	16				0
	Bratislava, Mamateyova	0	0	0	22	21	26	17			0	0
Košice	Košice, Štefánikova	0	0	0	28	44	33	20	1 834	0,8	0	0
	Košice, Amurská					9	24	15
Banskobys­trický kraj	Banská Bystrica,Štefánik. náb.	0	0	0	34	39	30	20	1 453	1,2	0	0
	Banská Bystrica, Zelená			0	10	11	21	14				0
	Jelšava, Jesenského			0	10	74	36	24				0
	Hnúšta, Hlavná					24	26	19
	Zvolen, J. Alexyho					8	20	16
	Žiar nad Hronom, Jilemnického					7	19	16
Bratislavský kraj	Malacky, Mierové nám.	0	0	0	27	21	27	18	976	1,9	0	0
Košický kraj	Kojšovská hola			0	3							0
	Veľká Ida, Letná					63	38	24	2 246
	Strážske, Mierová					15	25	19
	Krompachy, SNP	0	0	0	18	19	24	19	1 884	2,7	0	0
Nitriansky kraj	Nitra, Janíkovce			0	11	13	24	18				0
	Nitra, Štúrova	0	0	0	34	19	28	16	1 457	0,7	0	0
Prešovský kraj	Gánovce Meteo. st.			0	9							0
	Humenné, Nám. slobody			0	9	6	22	19				0
	Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu			0	41	32	30	20	1 421	1,4		0
	Vranov nad Top., M.R.Štefánika	0	0			9	23	19			0
	Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP 3)			0	4	1	15	12				0
	Starina Vodná nádrž, EMEP			0	3							0
	Kolonické sedlo 3)					0	18	10
Trenčiansky kraj	Prievidza, Malonecpalská	0	0	0	19	11	23	18			0	0
	Bystričany, Rozvodňa SSE	2	0			13	23	17			0
	Handlová, Morovianska cesta	0	0			6	22	16			0
	Trenčín, Hasičská	0	0	0	27	37	29	20	1 196	1,5	0	0
Trnavský kraj	Senica, Hviezdoslavova	0	0			18	27	16			0
	Trnava, Kollárova			0	35	27	29	20	1 423	1,6		0
	Topoľníky, Aszód, EMEP 3)	0	0	0	7	20	26	18				0
Žilinský kraj	Chopok, EMEP			0	2							0
	Martin, Jesenského			0	26	33	28	18	1 634	1,0		0
	Ružomberok, Riadok	0	0	0	20	35	27	21	2 220	1,2	0	0
	Žilina, Obežná			0	25	29	27	22	1 591			0

 

Matematické modelovanie je metódou, ktorá poskytuje informácie o kvalite ovzdušia na miestach, kde nie je dostupné meranie. Taktiež poskytuje, v závislosti od druhu modelu, odpovede alebo indície k otázkam, ktoré meranie nemôže vyčerpávajúco zodpovedať - napr. aký je podiel zdrojov na nameraných koncentráciách, aký je vplyv jednotlivých parametrov zdrojov a procesov v atmosfére.  S použitím matematického modelovania počíta aj legislatíva EÚ – v oblastiach, kde koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú dolný prah pre hodnotenie, je postačujúce použiť na hodnotenie kvality ovzdušia matematické modelovanie, v ostatných oblastiach sa táto metóda používa ako doplnková.

SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:

Mapa. Sieť monitorovacích staníc prízemného ozónu


Zdroj: SHMÚ

Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2018 pohybovali v intervale 36 – 95 µg.m^-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2018 mala stanica Chopok (95 µg.m^-3).

 
Tabuľka. Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu 2018 (µg.m^-3)

      
Označenie výťažnosti:     > = 90 % požadovaných platných meraní
Zdroj: SHMÚ


Mapa. Priemerné ročné koncentrácie (µg.m^-3) prízemného ozónu (2018)

Pozn. výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
 

Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m^-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2016 – 2018 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m^-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m^-3) pre upozornenie verejnosti pre varovanie verejnosti neboli v roku 2018 prekročené.

Tabuľka. Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí

* rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Označenie výťažnosti:     > = 90 % požadovaných platných meraní
Zdroj: SHMÚ

Mapa. Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m^-3) (2016 – 2018)

Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ

Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m^-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2014 – 2018 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Banská Bystrica-Zelená, Nitra-Janíkovce a Chopok.

 
Tabuľka. Hodnoty  AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m^-3.h)

Poznámka: 1. 1. 2013 vstúpilo do platnosti nariadenie 2011/850/ES, ktorým sa  zmenil prepočítavací
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými  koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2

červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ

Mapa. Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m^-3.h) za obdobie piatich rokov (2014 – 2018) pre ochranu vegetácie

Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ

 

Poškodzovanie ozónovej vrstvy Zeme, spôsobené antropogénnymi emisiami niektorých halogénovaných uhľovodíkov, je jedným z najvýznamnejších environmentálnych problémov v doterajšej histórii ľudstva. Ozón v stratosfére zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a tým umožňuje život na našej planéte. Vzhľadom na neustále stenčovanie ozónovej vrstvy a vážne dôsledky úbytku ozónu svetové spoločenstvo začalo prijímať rad opatrení na odvrátenie hroziacej ekologickej katastrofy. Medznárodná ochrana je tvorená Viedenským dohovorom o ochrane ozónovej vrstvy prijatým v roku 1985. Nadväzne naň bol v septembri 1987 podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. K Montrealskému protokolu je prijatých formou zmien a úprav niekoľko dodatkov – Londýnsky, Kodanský, Montrealský a Pekinský. Posledným dodatkom je Kigalský dodatok, ktorý bol prijatý na 28. stretnutí strán Montrealského protokolu 15. októbra 2016. Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru aj Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov a plní všetky záväzky vyplývajúce pre ňu z týchto medzinárodných zmlúv. Podľa úprav Montrealského protokolu a jeho dodatkov spotreba kontrolovaných látok skupiny I prílohy A, skupiny II prílohy A, skupiny I prílohy B, skupiny II prílohy B, skupiny III prílohy B musí byť v SR od roku 1996 nulová. Výnimka je možná len pre použitie týchto látok na laboratórne a analytické účely. Výroba a spotreba látok skupiny I prílohy C má byť vylúčená do roku 2020 s tým, že na ďalších 10 rokov sa tieto látky môžu vyrábať a spotrebovávať len pre servisné účely v množstve 0,5 % vypočítanej úrovne východiskového roku 1989. Spotreba metylbromidu zo skupiny E  má byť do roku 2005 úplne vylúčená Slovenská republika vylúčila používanie metylbromidu od roku 1999. Od 1. januára 1996 bola zakázaná výroba a spotreba látok skupiny II prílohy C Protokolu.

Od 1. januára 2010 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia bol v roku 2012 prijatý zákon č. 321/2012 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 

SR nevyrábala a ani nevyrába žiadne látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Celá spotreba týchto látok bola zabezpečená dovozom. SR v súlade s medzinárodnými záväzkami vylúčila používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V súčasnosti sa v SR používajú len kontrolované látky na laboratórne a analytické účely v zmysle schválenej výnimky a halóny (hasiace látky) na kritické použitie v súlade s nariadením.

Tabuľka. Vývoj spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (tony)

 ^#východisková spotreba                                           
* východiskový rok 1989**  východiskový rok 1991
Poznámka: Spotreba látok skupiny CI v roku 2010 a v rokoch 2012 a 2013 predstavuje dovoz regenerovaného R22. Od 1. januára 2010 sa v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES smú uvádzať na trh a používať len recyklované alebo regenerované látky na údržbu a servis zariadení. Od 1. januára 2015 je v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES uvedenie na trh a použitie recyklovaných alebo regenerovaných látok skupiny CI zakázaný;
Zdroj: MŽP SR

Priemerná ročná hodnota celkového atmosférického ozónu v roku 2018 bola 337,4 Dobsonových jednotiek (DU), čo je -0,1 % pod dlhodobým priemerom vypočítaným z meraní v Hradci Králové v rokoch 1962 – 1990, ktorý sa používa aj pre SR ako dlhodobý normál.


Tabuľka. Priemerné mesačné odchýlky celkového atmosférického ozónu (2018)

Mesiac	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12	Rok
Priemer (DU)	358	409	406	353	348	344	331	306	288	286	302	322	337,4
Odchýlka (%)	3,9	10,3	5,9	-9,1	-7,1	-4,2	-3,3	-5,6	-4,6	-0,7	3,6	3,2	-0,1

Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Bratislave bola 480 861 J/m², čo je o 0,1 % menšia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2017.