Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia

Dátum poslednej aktualizácie 05.11.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj základných a niektorých vybraných znečisťujúcich látok do ovzdušia - SO2, NOX, CO, TZL (aj samostatne PM10, PM2,5), NMVOC, NH3, POPs a ťažkých kovov (Pb, Hg, Cd), vrátane porovnania s plnením záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov.

Jednotka indikátora

tis.t, g, %, t, kg, kt

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a prihlásila sa k záväzkom, ktoré pre ňu vyplývajú z nasledovných protokolov:
 

 

Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry (1994)
Záväznými cieľmi pre SR je redukcia emisií SO2 o 60% (do roku 2000), o 65% (do roku 2005) a o 72% (do roku 2010) vzhľadom k vzťažnému roku 1980.
Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu  sú:

Rok 1980
(východiskový rok)
2000 2005 2010
Emisie SO2 (tis. t) 843 337 295 236
Redukcia emisie SO2 (%) 100 60 65 72

 

Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)
Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80%, emisie NO2 do roku 2010 o 42%, emisie NH3 do roku 2010 o 37% a emisie NMVOC do roku 2010 o 6% - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:

Znečisťujúca látka SO2 NOX NM VOC NH3 PM2,5
% zníženia 57 36 18 15 36


Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:

  • vypracovať nové projekcie emisií znečisťujúcich látok ktoré sú obsahom tohto protokolu do roku 2010,
  • na základe týchto projekcií pripraviť analýzu možnosti zavedenia kvót pre jednotlivé znečisťujúce látky (pre SO2 sú už emisné kvóty zavedené),
  • implementovať smernice 94/63 EC, 1999/13/EC o prchavých organických zlúčeninách a smernicu 2001/80/EC o obmedzovaní emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení.

Národné redukčné záväzky

Národné záväzky znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty sú ustanovené v Prílohe II smernice NEC. Sú vyjadrené ako percentuálne zníženie emisií sledovaných znečisťujúcich látok v porovnaní s východiskovým rokom 2005. Záväzky redukcie emisií sú stanovené v dvoch fázach:
a) záväzky platné na rok 2020 a pre nasledujúce roky až do 2029 (v súlade so záväzkami ustanovenými v dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dodatok  ku Göteborskmu protokolu) a
b) prísnejšie záväzky platné od roku 2030 a pre nasledujúce roky.
Záväzky znižovania emisií ustanovené pre Slovenskú republiku uvádza tabuľka č 1.
 

Národné záväzky znižovania emisií podľa smernice NEC pre Slovenskú republiku

Národné redukčné záväzky SR
v porovnaní s východiskovým rokom 2005
(v %)
SO2 NOX NMVOC NH3 PM2,5
Záväzky platné pre rok 2020 a nasledujúce roky až do roku 2029 57 36 18 15 36
 
Záväzky platné pre rok 2030 a  nasledujúce roky
82 50 32 30 49









Smernica NEC bola do slovenskej legislatívy transponovaná zákonom č. 194/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. júla 2018. Zavedené boli aj ustanovenia týkajúce sa národných záväzkov znižovania emisií pre roky 2020 až 2029 a od roku 2030 a ďalej a požiadavky týkajúce sa vypracovania Národného programu znižovania emisií. V súlade s čl. 6 smernice NEC je potrebné NAPCP vypracovať, prijať a vykonávať s cieľom obmedziť ročné antropogénne emisie, pre ktoré boli stanovené národné záväzky znižovania emisií podľa čl. 4 a prílohy II smernice NEC a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice podľa článku 1 ods. 1.

 
Protokol o ťažkých kovoch k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1998)
stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol zároveň podpísaný

Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok (1998)
k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. Slovenská republika podpísala tento protokol ešte v tom istom roku.


Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (Agenda 2030) bola schválená Valným zhromaždením OSN  (vrátane SR) v septembri 2015 („Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“) a predstavuje doposiaľ najkomplexnejší súbor globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja. Agenda 2030 nadväzuje na Miléniovú deklaráciu OSN z roku 2000 a vyzýva štáty k spoločnému koordinovanému postupu pri riešení globálnych výziev. Ciele udržateľného rozvoja, ktoré stanovuje, sa týkajú všetkých krajín sveta bez ohľadu na ich stupeň ekonomického a sociálneho rozvoja.
Jej kľúčovými princípmitransformácia, integrácia a univerzálnosť. Obsahuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs Sustainable Development Goals) rozpracovaných do 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. Prepája všetky tri dimenzie udržateľného rozvoja: ekonomickú, sociálnu a environmentálnu. Agenda 2030 nie je právne záväzná. Vyjadruje zámer krajín viesť ich rozvoj smerom k udržateľnosti a nastaviť ich národné politiky, stratégie a plánovanie tak, aby prispievali k dosiahnutiu globálnych cieľov.
Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ schválenom uznesením vlády č. 95/2016, pričom ju  vníma v prvom rade ako príležitosť a prostriedok určiť dlhodobé priority pre rozvoj našej krajiny. Rozpracovanie cieľov Agendy 2030 na podmienky SR do veľkej časti bude prebiehať formou aktualizácie existujúcich odvetvových plánov a koncepcií. V tejto súvislosti vznikla uznesením vlády SR č. 350 z 24. júla 2017 Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá zabezpečí, že otázka udržateľného rozvoja sa stane integrálnou súčasťou všetkých verejných politík.
 
Európska zelená dohoda
Forma: Oznámenie Európskej komisie (COM(2019) 640 final)
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.
 
Klimatický a energetický rámec do roku 2030
Klimatický a energetický rámec do roku 2030 zahŕňa ciele a politické ciele celej EÚ na obdobie od roku 2021 do roku 2030.
Rámec bol prijatý Európskou radou v októbri 2014. Ciele týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti boli v roku 2018 revidované smerom nahor. Záväzný cieľ znížiť do roku 2030 emisie v EÚ najmenej o 40 % pod úroveň v roku 1990. To umožní EÚ prejsť k ekonomike neutrálnej voči klíme a plniť svoje záväzky podľa Parížskej dohody.
Na dosiahnutie cieľa:
Odvetvia systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) budú musieť znížiť emisie o 43 % (v porovnaní s rokom 2005) - na tento účel sa ETS po roku 2020 revidoval.  Odvetvia, ktoré nie sú členmi ETS, budú musieť znížiť emisie o 30% (v porovnaní s rokom 2005) - to sa premietlo do individuálnych záväzných cieľov pre členské štáty.
 
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – aktualizácia
Hlavným cieľom aktualizovanej adaptačnej stratégie je zvýšenie odolnosti a zlepšenie pripravenosti Slovenskej republiky čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a ustanovenie inštitucionálneho rámca a koordinačného mechanizmu na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach.
K dosiahnutiu hlavného cieľa adaptácie by malo prispieť napĺňanie čiastkových cieľov, ktorými sú: zabezpečenie aktívnej tvorby národnej adaptačnej politiky, implementácia adaptačných opatrení a monitoring ich účinnosti, posilnenie premietnutia cieľov a odporúčaní adaptačnej stratégie v rámci viacúrovňovej správy vecí verejných a podpory podnikania, zvyšovanie verejného povedomia o problematike zmene klímy, podpora synergie medzi adaptačnými a mitigačnými opatreniami a využívanie ekosystémového prístupu pri realizácii adaptačných opatrení a podpora premietnutia cieľov a odporúčaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody.
Stratégia sa snaží v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných adaptačných opatrení. Z hľadiska adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa za kľúčové oblasti a sektory považujú: horninové prostredie a geológia, pôdne prostredie, prírodné prostredie a biodiverzita, vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo, sídelné prostredie, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, lesníctvo, doprava, cestovný ruch, priemysel, energetika a ďalšie oblasti podnikania a oblasť manažovania rizík.
 
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050
Slovenská republika si plne uvedomuje závažnosť a rozsah hrozby, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Aj z tohto dôvodu sa Slovensko ako aj celá EÚ a desiatky iných štátov na celom svete zaviazalo dosiahnuť klimatickú neutralitu už v roku 2050.
Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej stratégia) si dáva za cieľ vybrať a analyzovať opatrenia nákladovo efektívnym spôsobom, pričom pre realizáciu bude nevyhnutná podpora zo strany relevantných rezortov a orgánov štátnej a verejnej správy a čo je dôležité, aby boli tieto politiky a iné nesúvisiace politiky vzájomné prierezovo prepojené a konzistentné či už medzi jednotlivými rezortmi ale aj v rámci jednotlivých rezortov.
Stratégia predstavuje prierezový dokument naprieč všetkými sektormi hospodárstva, ktoré musia robiť jednotlivé politiky tak, aby sa navzájom dopĺňali smerom splniť spoločný cieľ, ktorým je kompletne dekarbonizovať celé Slovensko do polovice tohto storočia. Tento ambiciózny cieľ si Slovensko určilo až v poslednom štádiu prípravy tejto stratégie (keď už bolo modelovanie ukončené), a preto sú podrobne analyzované len menej ambiciózne scenáre redukcií emisií (a zvyšovania záchytov), ktoré nás nedostanú ku klimatickej neutralite.


Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.


 

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v oblasti produkcie hlavných znečisťujúcich látok na území SR a jeho porovnanie s medzinárodnými záväzkami?

Kľúčové zistenia

 
  • Emisie základných znečisťujúcich látok v dlhodobom horizonte (1990 – 2018) výrazne poklesli. V roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 došlo k poklesu emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok.
  • Z dlhodobého hľadiska je vývoj celkového množstva emisií NH3 po ich výraznejšom poklese v rokoch 1990 – 2005 aj naďalej klesajúci.
  • Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) v dlhodobom horizonte (1990 – 2018) trvalo klesali.
  • Pri porovnaní rokov 1990 a 2018 bol zaznamenaný pokles emisií Pb a Hg avšak v prípade emisií Cd mierny nárast.
  • Emisie perzistentných organických látok (POPs) v období 1990 – 2005 výrazne poklesli. Neskôr v rozmedzí rokov 2005 – 2018 došlo k ďalšiemu poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) a polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) a nárastu v prípade emisií polychlórovaných bifenylov (PCB).  Medziročne 2018 oproti 2017 bol u emisií PCDD/PCDF, PCB a PAH zaznamenaný pokles.

 

Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
Pozitivny trend Pozitivny trend emo_neutral Pozitivny trend
Pre všetky sledované znečisťujúce látky bol zaznamenaný klesajúci trend. Klesajúci trend u väčšiny sledovaných látok a celkový vývoj je možné považovať za pozitívny. V roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 došlo k poklesu emisií NOX a CO, SO2, NMVOC, aj NH3 a emisie PM10 a PM2,5 len mierne vzrástli. V roku 2019 medziročne poklesli emisie Pb a Hg a emisie Cd mierne narástli. V prípade emisií PCDD/PCDF, PCB a PAH zaznamenaný pokles. Slovenskej republike sa darí plniť ciele medzinárodných záväzkov.
 

 

 

 

 

 

Sumárne zhodnotenie


 


Pre súčasné plnenie legislatívnych záväzkov je dôležitý rok 2005, ktorý sa z hľadiska porovnávania považujeza základnýalebo referenčný (t.j. pokles emisií sa porovnáva s rokom  2005). Charakter trendu emisií znečisťujúcich látok od tohto roku je klesajúci vo väčšine  sektorov  ekonomiky a to v dôsledku legislatívnych opatrení, zavádzaní nových technológií, ako  aj z ekonomických dôvodov. Pokles sa však v posledných rokoch spomalil.

Podrobné zhodnotenie

Hodnotenie emisnej situácie je spracované na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR – Nomenclature for Reporting).
 
Porovnaním rokov 2005 – 2019 bol zistený pokles u emisií základných znečisťujúcich látok.  V medziročnom porovnaní (2018 – 2019) došlo k poklesu emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok okrem emisií PM10 a PM2,5, ktoré však narástli len mierne. Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.

Tabuľka Celkové emisie základných znečisťujúcich látok, PM,  NMVOC a NH3 (kt)
 
  2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
SO2 86,22 67,71 67,04 57,01 51,75 44,42 66,79 26,42 28,04 20,39 15,70
NOX 104,50 86,16 78,52 76,36 74,24 74,75 73,19 69,02 68,01 67,38 60,91
CO 558,93 455,67 423,31 436,74 413,32 320,61 362,81 377,83 373,00 319,61 279,36
PM2,5 44,06 32,01 29,82 31,26 29,69 21,73 27,64 26,39 27,16 22,59 23,21
PM10 36,11 26,09 24,12 25,71 24,05 16,36 20,70 20,95 21,40 17,39 17,83
NMVOC 149,74 124,66 122,08 118,29 116,15 97,75 112,08 113,28 110,94 102,53 99,53
NH3 32,61 28,82 27,99 29,93 30,12 30,11 29,75 30,59 32,23 32,10 31,49


Zdroj: SHMÚ

Emisie  sú hodnotené na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR - Nomenclature for Reporting). Hodnoty sa môžu líšiť od hodnôt vypočítaných pre Účty emisií do ovzdušia (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré boli použité pre hodnotenie v predchádzajúcich správach.


Vývoj emisií PM10, PM2,5
V sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 a PM2,5 zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú dieselové motory, príspevok abrázie je menej významný ako pri emisiách TZL. Celkovo najvýznamnejším podielom k emisiám PM10 a PM2,5 prispievajú malé zdroje (vykurovanie domácností), pričom nárast emisií v tomto sektore v rokoch 2015 a 2016 odráža zvýšenú spotrebu dreva v dôsledku nárastu cien zemného plynu a uhlia. V roku 2018 bol zaznamenaný pokles týchto znečisťujúcich látok.




Vývoj emisií oxidu siričitého (SO2)
Emisie oxidu siričitého majú vďaka zmene palivovej základne v prospech ušľachtilých palív a používaním palív klesajúci trend - hlavne do roku 2000 sa znižovala spotreba hnedého a čierneho uhlia, ťažkého vykurovacieho oleja (v Slovnaft, a. s. ho vystriedali nízko sírne vykurovacie oleje). Na znížení emisií sa výrazne podieľala aj inštalácia odsírovacích zariadení vo veľkých energetických zdrojoch (Elektrárne Zemianske Kostoľany a Vojany). Kolísavý trend emisií SO2 v rokoch 2001 – 2003 bol spôsobený čiastočnou alebo úplnou prevádzkou, kvalitou spaľovaných palív a objemom výroby energetických zdrojov. V rokoch 2004 až 2006 bol zaznamenaný ďalší pokles emisií SO2, ktorý bol zapríčinený najmä spaľovaním nízkosírnych vykurovacích olejov a uhlia (Slovnaft, a.s., Bratislava, TEKO, a.s., Košice) a znížením objemu výroby (Elektrárne Zemianske Kostoľany a Vojany). V roku 2005 bol zaznamenaný výraznejší pokles emisií SO2 z cestnej dopravy. Tento pokles, aj napriek nárastu spotreby pohonných látok, bol spôsobený zavedením opatrení týkajúcich sa obsahu síry v pohonných látkach (vyhláška MŽP SR č. 53/2004 Z. z.). Pokles emisií SO2 bol spôsobený tým, že sa odstavili dva neekologizované bloky v Slovenských elektrárňach, a.s. – prevádzka Vojany.  Od roku 2008 je trend emisií SO2  relatívne stabilný. Menší nárast emisií SO2 z veľkých zdrojov v roku 2010 bol spôsobený zvýšenou spotrebou hnedého uhlia v Slovenských elektrárňach, a.s., prevádzka Nováky, a miernym zvýšením obsahu síry v tomto palive. K zníženiu emisií v roku 2012 došlo z dôvodu inštalácie novej odsírovacej jednotky v teplárni CM European power Slovakia, s.r.o., Bratislava. Na poklese sa podieľali aj Slovenské elektrárne, a.s., závod Nováky, kde bol v prevádzke len jeden granulačný kotol. Ďalšie zníženie emisií v roku 2013 bolo spôsobené sektorom domácností (menej spáleného hnedého uhlia) aj veľkými zdrojmi CM European power Slovakia, s.r.o., Bratislava (zníženie výstupnej koncentrácie spalín z odlučovača SOX) a Slovenské elektrárne, a.s., závod Nováky (zníženie obsahu síry v spaľovanom uhlí).
Markantný rozdiel množstiev emisií SO2 medzi 2014 – 2015 (nárast z 45 354,9 t na 67 664,3 t) spôsobil jediný zdroj Slovenské elektrárne a.s. 0023 ENO B-blok 3 a 4 vyšším nasadením neekologizovaných blokov ENO B3,4 počas rozsiahlej rekonštrukcie blokov ENO B1,2. Bol využitý posledný rok špeciálneho režimu na dožitie (max.20000 hodín prevádzky od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2015), počas ktorého neboli uplatňované žiadne emisné limity. Od 1.1.2016 je možné takéto zariadenia prevádzkovať už len v tom prípade, že si uplatňujú emisné limity pre nové zariadenia.  Z tohto dôvodu nastal v roku 2016  výrazný pokles emisií SO2. V  roku 2019 emisie SO2 znovu poklesli.



Vývoj emisií oxidov dusíka (NOX)
Emisie oxidov dusíka v období od roku 1990  poklesli napriek tomu, že medziročne 1994 – 1995 mierne vzrástli v súvislosti so zvýšením spotreby zemného plynu. Ďalší pokles emisií oxidov dusíka od roku 1996 bol zapríčinený zmenou emisného faktora, zohľadňujúcou stav techniky a technológie spaľovacích procesov. Znižovanie spotreby tuhých palív od roku 1997 viedlo k ďalšiemu poklesu emisií NOX. V rokoch 2002 a 2003 sa na znížení emisií výrazne podieľala denitrifikácia (Elektráreň Vojany). Do roku 2007 sa zaznamenával významnejší pokles emisií NOX súvisiaci so znížením objemu výroby (Elektrárne Zemianske Kostoľany) a spotreby zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel – preprava, a.s., Nitra a Veľké Zlievce). K výraznejšiemu poklesu emisií NOX došlo aj u mobilných zdrojov, hlavne v cestnej doprave. Tento pokles súvisí s obnovou vozidlového parku osobných a nákladných vozidiel a používaním presnejšieho emisného faktora. Pokles emisií v roku 2009 bol spôsobený hlavne poklesom výroby ocele a železa, aj magnezitového slinku, ako dôsledok hospodárskej recesie (U.S Steel Košice, s.r.o., Slovenské magnezitové závody a.s.) Ďalší výrazný pokles nastal v roku 2012, kedy došlo k výraznému zníženiu objemu prepravovaného plynu v kompresorových staniciach Eustream, a.s., Bratislava. V roku 2019 bol zaznamenaný mierny pokles emisií oxidov dusíka.


 
 
Vývoj emisií oxidu uhoľnatého (CO)
Emisie CO mali od roku 1990 klesajúcu tendenciu, ktorá bola spôsobená najmä znížením spotreby a zmenou zloženia paliva spotrebovaného maloodberateľmi. Emisie CO z veľkých zdrojov klesali len mierne. Na celkových emisiách CO sa najvýznamnejšie podieľa výroba železa a ocele, preto aj trend emisií CO sleduje objem výroby v tomto sektore. Pokles emisií CO od roku 1996 bol zapríčinený zohľadnením účinkov politiky a opatrení na obmedzovanie emisií CO v najvýznamnejších zdrojoch, ktoré boli stanovené na základe výsledkov meraní. Zmeny v trende emisií CO z veľkých zdrojov v rokoch 1997 až 2002 súvisia tiež s objemom výroby surového železa ako aj so spotrebou paliva. V roku 2003 emisie CO mierne vzrástli, a to hlavne u veľkých zdrojov (spresnenie množstva emisií CO získaných na základe kontinuálneho merania v U.S. Steel, s.r.o., Košice). V roku 2005 bol pokles emisií CO u stacionárnych zdrojov ovplyvnený aj znížením výroby aglomerátu. Zvýšenie emisií CO bolo zaznamenané iba v sektore malé zdroje (vykurovanie domácností) a súvisí so zvýšením spotreby dreva v dôsledku nárastu cien zemného plynu a uhlia. Nárast v roku 2006 bol spôsobený zvýšenou produkciou ocele a surového železa. Výrazný medziročný pokles emisií CO u veľkých zdrojov v roku 2009 bol spôsobený hlavne poklesom výroby ocele a železa ako dôsledok hospodárskej recesie. Pokles emisií v sektore cestná doprava ovplyvnila pokračujúca obnova vozidlového parku generačne novými vozidlami vybavenými trojcestným riadeným katalyzátorom. V roku 2010 a 2011 emisie stúpli pre zvýšenú produkciu železa a ocele v prevádzke U.S. Steel, s.r.o., Košice. V rokoch 2012 a 2013 došlo len k nevýraznému poklesu emisií CO a v roku 2014 zas k miernemu nárastu a na približne rovnakej úrovni sa udržal aj v roku 2015. Aj v roku 2019 emisie CO pokracujú v klesajúcom trende.

Bilancia emisií amoniaku (NH3)

Emisie amoniaku (NH3) v roku 2019 dosiahli výšku 31 490 ton. V porovnaní s rokom 2018 bol zaznamenaný pokles 1,9 %. Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja emisie amoniaku v roku 2019 poklesli oproti roku 2005 o 3,4 %.

 
Vývoj emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC)

V dlhodobom časovom horizonte 2005 – 2019 bol zaznamenaný pokles emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) o 33,5 %. V posledných rokoch je trend emisií NMVOC mierne klesajúci. K tomuto vývoju prispel hlavne pokles spotreby náterových látok, zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy, plynofikácia spaľovacích zariadení, zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Pozitívny vplyv malo taktiež prijatie novej prísnejšej legislatívy zameranej na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín.




Vývoj emisií ťažkých kovov

Pri porovnaní rokov 2005 a 2019 bol zaznamenaný pokles emisií Pb o 54,7 %, Hg o 36,9 % a Cd o 34 %. V roku 2019 oproti roku 2018 bol zaznamenaný mierny pokles v prípade emisií Cd, Hg a Pb. Na uvedený vývoj okrem sprísnenia príslušnej legislatívy malo vplyv odstavenie zastaraných výrob, pokles priemyselnej produkcie a prechod na používanie bezolovnatého benzínu. K emisiám ťažkých kovov prispieva hlavne priemysel, v prípade kadmia je to výroba medi, a v prípade olova a kadmia výroba železa a ocele.

Pri inventúre ťažkých kovov došlo k výraznej zmene metodického postupu. V predchádzajúcich rokoch boli pri výpočtoch použité emisné faktory z roku 1992 a aktuálne boli emisné faktory zmenené na také, ktoré sú aktuálne a porovnateľné s inými krajinami v EÚ. V historických rokoch pri emisiách Cd minuloročné emisné faktory výrazne nadhodnocovali emisie zo zdroja výroba skla, emisné faktory pre rovnakú technológiu sú podľa novších metodických postupov niekoľkokrát menšie. Najvýznamnejší zdroj emisií Cd sa zmenil z výroby skla na výrobu medi, ktorej produkcia narastá. Poradie kľúčových kategórií sa zmenou metodiky pri ťažkých kovoch úplne zmenilo, preto súčasné výsledné emisie ešte nezohľadňujú vplyv odlučovacích technológií. To by sa pri väčšine významných kategórií malo zmeniť v budúcoročnej inventúre.








Vývoj emisií perzistentných organických látok (POPs)

Emisie perzistentných organických látok (POPs) dlhodobo od roku 2005 klesali, ale aj zaroveň bol zaznamenaný aj medziročný pokles.  K najvýznamnejším zdrojom týchto emisií patrí výroba železa a ocele, spaľovanie odpadov ale aj spaľovanie tuhých palív v domácnostiach.

Bilancia emisií POPs
    
Emisie POPs
 
 
PAH
PCDD/PCDF*
PCB 
suma PAH
Benzo(a)pyrén
Benzo(k)fluorantén
Benzo(b)fluorantén
Indeno(1,2,3-cd)pyrén
(g/rok)
(kg/rok)
(kg/rok)
(t/rok)
(kg/rok)
(t/rok)
(kg/rok)
2005
374,4
26,92
37,85
7,61
3,31
6,52
3,87
2018 67,31 21,49 30,65 4,93 2,21 4,62 2,64
2019
64,68
17,72
30,95
6,12
2,26
6,40
2,75
* Vyjadrené ako I-TEQ
 Zdroj: SHMÚ


V roku 1998 bol v Aarhuse podpísaný Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku. Cieľ sa doposiaľ plní.
 

 

Medzinárodné porovnanie

 


 
 
 
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

 

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K základným znečisťujúcim látkam patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie – TZL), oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO). Emisie základných znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Najväščí podiel v rámci tuhých znečisťujúcich látkok (TZL) tvoria dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý (SO2) je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka (NOX) vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme,  okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý (CO) je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Amoniak (NH3)  v čistej forme sa za normálnych podmienok vyskytuje ako bezfarebný plyn. Má zásaditú povahu, je žieravý a dráždivý. Väčšina amoniaku, ktorý je uvoľňovaný do atmosféry pochádza z rozkladu živočíšnych a ľudských odpadov. Menšie, ľudskou činnosťou spôsobené úniky amoniaku, zahŕňajú používanie hnojív a rozklad vegetácie i odpadov, ako aj niektoré priemyselné procesy. Ľudia, ktorí prichádzajú s amoniakom dlhodobo do styku môžu mať chronické dýchacie potiaže, zelený zákal alebo ochorenie rohovky.

Ťažké kovy (Hg, Pb, Cd) sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 vrátane ich zlúčenín.

 

 

Metodika:

Zmeny v legislatíve o ochrane ovzdušia uskutočnené v priebehu rokov 1990 – 2000 (napr. vymedzenie a definícia zdroja, zmena v kategorizácií zdrojov a ich členenie podľa príkonu alebo kapacity) spôsobili, že systém REZZO (Register emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia) je možné porovnávať s modulom NEIS (Národný emisný informačný systém) iba na celonárodnej úrovni.
Porovnanie jednotlivých častí REZZO (1, 2) s modulom NEIS (veľké, stredné zdroje), resp. porovnanie jednotlivých zdrojov v obidvoch systémoch je komplikované.
Prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia sú v zmysle zákona o ovzduší č. 137/2010 Z. z., § 15 odst. 1 písm. e) povinní do 15. februára oznamovať príslušnému okresnému úradu stanovené informácie o stacionárnom zdroji za uplynulý kalendárny rok. Podľa zákona č. 137/2010 Z. z. (§26, ods. 3, písm. g, m) sú okresné úrady povinné každoročne spracovávať súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia v okrese a predkladať ho najneskôr do 31. mája bežného roka v elektronickej forme na ďalšie spracovanie na SHMÚ, ktorý je organizáciou poverenou MŽP SR pre správu centrálnej databázy NEIS CU a zabezpečenie spracovania údajov na národnej úrovni.
 
NEIS zahŕňa zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sa členia podľa kategorizácie a príkonu (vyhláška MŽP SR č. 356/2010 Z. z.) takto:
Veľké zdroje
Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným príkonom 50 MW a vyšším a ostatné technologické celky s výrobnou kapacitou presahujúcou prahovú hodnotu stanovenú v predpise.
Stredné zdroje
Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným príkonom 0,3 MW až 50 MW a ostatné technologické celky s výrobnou kapacitou nižšou ako prahová hodnota platná pre veľké zdroje a presahujúcou prahovú hodnotu stanovenú v predpise.
Malé zdroje
Stacionárne zariadenia – domáce kúreniská na spaľovanie tuhých palív a zemného plynu s menovitým tepelným príkonom do 0,3 MW.
 
Emisie z mobilných zdrojov sa stanovujú každoročne od roku 1990. Pre bilanciu emisií z cestnej dopravy sa používa od roku 2008 modelový program COPERT IV, schválený a odporučený výkonným výborom Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia, prechádzajúcom  hranicami štátov.
Vstupné údaje tvoria aktivitné údaje, tj. počty vozidiel v jednotlivých kategóriách definovaných v programe COPERT a tiež priemerné ročné kilometrické priebehy každej kategórie vozidiel. Všetky emisie sú kalkulované podľa paliva a tiež podľa druhu vozidla.
Ďalšími vstupnými údajmi sú obsahy znečisťujúcich látok v jednotlivých palivách (benzín, nafta, LPG, CNG), a spotreba palív, a to vrátane podielu biozložiek v benzíne a v nafte. Program COPERT v. 9.0 zohľadňuje podiel biopalív v spotrebe energie z jednotlivých druhov vozidiel.
 
V rámci Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (Convention on Long Range Transboundary Air Pollution, 1979) a jeho vykonávacích protokolov je Slovenská republika povinná poskytovať výsledky inventarizácie emisií vybraných znečisťujúcich látok do ovzdušia. Inventarizácia emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC), ťažkých kovov (ŤK), perzistentných organických látok (POPs) a pevných častíc (PM10 a PM2,5) sa spracováva  v súlade  s medzinárodne odporúčanými metodikami v zmysle kategorizácie sektorov NFR09 a tiež s ohľadom na odporúčania medzinárodných pracovných skupín pre emisné inventarizácie (UNECE TF on Emission Inventory). Emisie sa spracovávajú na celonárodnej úrovni v spolupráci s externými riešiteľmi a bilancujú sa na základe emisných faktorov vztiahnutých k danej aktivite. Stanovené emisie vyššie uvedených ako aj ostatných základných znečisťujúcich látok sú prepočítané do medzinárodne navrhnutého systému sektorov a kategórií (NFR) podľa požiadaviek na reportovanie.
 
Emisie PM10 a PM2,5 sa každoročne stanovujú na základe požiadaviek EMEP/CORINAIR podľa metodiky inštitútu IIASA, pričom základným rokom je rok 2000 a na základe emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL) z databázy systému NEIS. Emisie z dopravy sa stanovujú programom COPERT IV. V sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 a PM2,5 zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú dieselové motory, príspevok abrázie je menej významný ako pri emisiách TZL. Celkovo najvýznamnejším podielom k PM10 a PM2,5 prispievajú malé zdroje (vykurovanie domácností), pričom nárast emisií v tomto sektore odráža zvýšenú spotrebu dreva v dôsledku nárastu cien zemného plynu a uhlia.
Vzhľadom k tomu, že na úrovni Európskej únie je snaha stanoviť emisné stropy v súlade programom GAINS (IIASA), pristúpilo sa k príprave novej metodiky v snahe čo najviac sa priblížiť vstupným údajom a aplikovaným emisným faktorom použitým v programe GAINS. Program GAINS však využíva agregované údaje z energetickej bilancie SR vydanej Štatistickým úradom SR, zatiaľ čo naša metodika vychádza zo vstupných údajov z databázy NEIS a tak má konzistentné údaje emisií PM10 a PM2,5 s ostatnými údajmi (predovšetkým TZL). Konzistentnosť je nutnou podmienkou aj pre modelovanie projekcií emisií a posúdenie vplyvu opatrení na trajektórie vývoja týchto emisií. Celý výpočet už prebieha v programovom prostredí NEIS.


Vyhláška MŽP SR č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí
 
§3
Spôsob a požiadavky na zisťovanie množstva emisie
 
 (1) Množstvo emisie sa zisťuje pre znečisťujúcu látku,
a) pre ktorú je ustanovená alebo určená emisná požiadavka alebo požiadavka na zisťovanie množstva emisie,
b) ktorá vzniká z paliva, suroviny alebo inej obdobnej látky, pre ktorú je ustanovená alebo určená emisná požiadavka alebo požiadavka na zisťovanie množstva emisie,
c) ktorá podlieha poplatkovej povinnosti,
d) pre ktorú je ustanovený národný emisný strop.)
 
 (2) Množstvo emisie sa zisťuje ako súčet množstiev znečisťujúcej látky, ktoré sú vypustené do ovzdušia z celého stacionárneho zdroja všetkými spôsobmi, počas všetkých výrobno-prevádzkových režimov a počas všetkých ďalších nevýrobných stavov a činností vrátane mimoriadnych udalostí, ktoré za obdobie zisťovania množstva emisie nastali; množstvo emisie sa člení podľa poplatkových režimov, ak ide o znečisťujúcu látku, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti.
 
 (3) Množstvo emisie počas prevádzky stacionárneho zdroja alebo jeho zariadení v súlade s dokumentáciou sa zisťuje postupom schváleným podľa § 26 ods. 3 písm. b) zákona s prihliadnutím na požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.
 
 (4) Postupy výpočtu množstva emisie sú:
a) výpočet podľa bilančného alebo iného technického postupu, ktorý pre príslušné zariadenie ustanovuje osobitný predpis, vrátane ročnej bilancie organických rozpúšťadiel,
b) výpočet podľa jednoznačnej emisnej závislosti, ak z vlastností technológie vyplýva funkčná závislosť medzi množstvom emisie znečisťujúcej látky a vybranými technicko-prevádzkovými parametrami, ktorej charakteristiky sú uvedené v prílohe č. 1,
c) automatizovaný výpočet, ak sa množstvo emisie a údaje o dodržaní určených emisných limitov zisťujú s použitím automatizovaného meracieho systému emisií,
d) výpočet s použitím reprezentatívneho individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho individuálneho hmotnostného toku, ak sa dobrovoľne na účely výpočtu množstva emisie zisťuje diskontinuálnym meraním,
e) výpočet s použitím emisného faktora, ktorý sa zisťuje periodickým meraním na účely preukázania dodržania emisného limitu určeného ako limitný emisný faktor, ak je z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívny,
f) výpočet s použitím hmotnostného toku alebo hmotnostnej koncentrácie, ktoré sa zisťujú periodickým meraním na účely preukázania dodržania určeného emisného limitu, ak sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne,
g) výpočet podľa všeobecnej emisnej závislosti, ktorá je uverejnená vo vestníku ministerstva, a hodnôt parametrov palív, surovín a technicko-prevádzkových zariadení, ak hodnoty  parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne; týmto výpočtom je súčasne zohľadnené aj množstvo emisie počas nábehov, zmeny výkonu a odstavení podľa uverejnených podmienok,
h) výpočet s použitím všeobecného emisného faktora, ktorý je uverejnený vo vestníku ministerstva, a hodnôt parametrov palív, surovín a technicko-prevádzkových zariadení, ak hodnoty parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne; týmto výpočtom je súčasne zohľadnené aj množstvo emisie počas nábehov, zmeny výkonu a odstavení podľa uverejnených podmienok,
i) výpočet podľa emisnej závislosti alebo s použitím emisného faktora, ktoré sú publikované v technických normách, smerniciach, pokynoch, návodoch a iných obdobných dokumentoch vydaných alebo vyhlásených kompetentným normalizačným orgánom, orgánom alebo  odbornou inštitúciou Európskej únie a jej členských štátov, Organizácie Spojených národov, medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodného dohovoru, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo inou medzinárodne akceptovanou environmentálnou organizáciou, agentúrou alebo odborným združením, a hodnôt parametrov palív, surovín a technicko-prevádzkových zariadení, ak hodnoty parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne,
j) iný vhodný postup výpočtu, ktorý vyplýva z vlastností technológie, vrátane výpočtu z hodnôt určených emisných limitov alebo z iného obdobného odborno-technického odhadu, ktorý v najvyššej miere spĺňa požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 prvom bode,
k) kombinácia postupov, ktoré sú uvedené v písmenách a) až j).
 
 (5) Reprezentatívny individuálny emisný faktor alebo reprezentatívny individuálny hmotnostný tok, ak nie je určené inak v povolení, sa zisťuje
a) jednorazovým meraním, ak ide o občasné zariadenie alebo o mimoriadne oprávnené meranie,
b) periodickým meraním v intervale, ktorý je pre dané zariadenie a znečisťujúcu látku určený na zisťovanie a preukazovanie údajov o dodržaní určeného emisného limitu okrem veľkého spaľovacieho zariadenia a zariadenia na spaľovanie odpadov, pre ktoré je interval periodického merania najmenej jedenkrát za tri kalendárne roky.
 
 (6) Na diskontinuálne meranie reprezentatívneho individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho individuálneho hmotnostného toku sa uplatňujú požiadavky na zisťovanie údajov o dodržaní emisného limitu, ktorý je vyjadrený ako limitný emisný faktor alebo ako limitný hmotnostný tok diskontinuálnym meraním okrem voľby výrobno-prevádzkového režimu, ktorý musí byť reprezentatívny z hľadiska vypusteného množstva emisie.
 
 (7) Množstvo emisie sa vypočíta vybraným postupom podľa odseku 4, ktorý v závislosti od vlastností výrobno-prevádzkového režimu alebo nevýrobného stavu v najvyššej miere spĺňa požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 prvom bode, alebo ich kombináciou, ak
a) ide o výrobno-prevádzkové režimy a nevýrobné stavy, pre ktoré nie sú postupy výpočtu množstva emisie schválené,
b) sa vypustené množstvo emisie nezistí určeným spôsobom,
c)je kontinuálne meranie nefunkčné alebo nie je v prechodnom období nainštalované a počas prechodného obdobia do vydania súhlasu na prevádzku automatizovaného meracieho systému emisií.
 
 (8) Podrobnosti o požiadavkách na postup výpočtu množstva emisie, o jednoznačnej emisnej závislosti a o zisťovaní reprezentatívneho individuálneho emisného faktora a reprezentatívneho individuálneho hmotnostného toku sú uvedené v prílohe č. 1; požiadavky na reprezentatívnosť individuálneho emisného faktora alebo individuálneho hmotnostného toku sa uplatňujú aj na hmotnostnú koncentráciu, odlučovaciu účinnosť alebo iný parameter emisií a na reprezentatívne hodnoty vzťahovýchparametrov palív, surovín, technicko-prevádzkových zariadení alebo času prevádzky, ak sa na účely výpočtu množstva emisie zisťujú diskontinuálnym meraním.

 

Zdroj dát:

SHMÚ
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: