Tlačiť   PDF

Energetická náročnosť hospodárstva SR

Dátum poslednej aktualizácie 25.07.2017

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj energetickej náročnosti hospodárstva SR a energetickú náročnosť vo vybraných sektoroch hospodárstva SR - priemysel, doprava, pôdohospodárstvo a domácnosti.

Jednotka indikátora

Index 2001 = 100, TJ/tis.osôb, TJ/mil.eur

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Základné priority:
Optimálny energetický mix.
Energetická efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR (2001)
Hlavné ciele:
Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR.

Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.
Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia.

Koncepcia energetickej efektívnosti SR (2007)
Cieľ:
Dosiahnutie postupného zníženia energetickej náročnosti na úroveň priemeru pôvodných 15 členských štátov EÚ.


Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020 (2014)
Národné indikatívne ciele energetickej efektívnosti SR podľa smernice 2012/27/EÚ
Úspora PEZ
Ročný cieľ: 5 344 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny) cieľ: 16 031 TJ
Cieľ do roku 2020 (kumulatívny): 124 689 TJ, čo predstavuje 20 %
Cieľ energetickej efektívnosti vyjadrený v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie: 686 PJ
 

Kľúčová otázka

Darí sa znižovať energetickú náročnosť hospodárstva SR a energetickú náročnosť v sektoroch hospodárstva?

Kľúčové zistenia

  • Za obdobie rokov 2001 – 2015 došlo k poklesu energetickej náročnosti (EN) hospodárstva SR o cca 52,5 %. Tento pozitívny trend je výsledkom rastu HDP vyjadreného v s.c.10, ktorý za rovnaké obdobie stúpol o cca 76,4 % a poklesu hrubej domácej spotreby energie, ktorá naopak klesla za sledované obdobie o 16,1 %. Napriek priaznivému trendu mala SR v roku 2015 siedmu najvyššiu energetickú náročnosť na základe stálych cien v EÚ 28. 
  • Medziročne došlo v roku 2015 k 1,1 % poklesu energetickej náročnosti, napriek medziročnému nárastu HDP s.c.10 (3,8 %) aj hrubej domácej spotreby energie (2,6 %).
  • Energetická náročnosť vo vybraných sektoroch SR podľa konečnej energetickej spotreby mala od roku 2001 do roku 2015 klesajúci trend v sektore priemyslu (66,6 %), pôdohospodárstva (54,2 %) a v sektore domácnosti (36,0 %). Energetická náročnosť v sektore dopravy mala v rovnakom období rastúci trend (nárast o 14,9 %) s maximom v roku 2006. Od roku 2010 energetická náročnosť v sektore dopravy postupne klesá.
 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici Pozitivny trend Pozitivny trend
V roku 2001 došlo k zmene metodiky a údaje sú navzájom neporovnateľné. Od roku 2001 bol dosiahnutý pokles energetickej náročnosti SR ako aj pokles energetickej náročnosti vo vybraných sektoroch, okrem sektoru dopravy. V roku 2015 došlo k medziročnému poklesu energetickej náročnosti celého hospodárstva ako aj energetickej náročnosti v sledovaných sektoroch okrem sektoru pôdohospodárstva

Sumárne zhodnotenie



 


 

Podrobné zhodnotenie

Energetická náročnosť je dôležitý hospodársky ukazovateľ. Meria energetickú spotrebu hospodárstva a jeho celkovú energetickú účinnosť. Charakterizuje nároky, ktoré kladie dané odvetvie hospodárstva na spotrebu energie. Cieľom je zaistiť čo najväčšiu produkciu a kvalitu služieb pri čo najnižších nárokoch na energetické zdroje. Základným prostriedkom ako to docieliť, je zvyšovať energetickú efektívnosť, ktorá je kľúčom k znižovaniu dopytu po energii a tým k znižovaniu emisií znečisťujúcich látok, k znižovaniu rastu dovozovej závislosti a zvyšovaniu konkurencieschopnosti energetického odvetvia aj celého hospodárstva.
 
Energetická náročnosť je vyjadrením podielu spotreby energie a hodnoty HDP, preto k jej poklesu dochádza, keď v sledovanom období je zmena spotreby energie nižšia ako zmena HDP. Ideálnym prípadom je, keď spotreba energie klesá za súčasného rastu HDP, kedy sa dosahuje tzv. absolútny decoupling.
 
Od roku 2001 dochádzalo k poklesu energetickej náročnosti, ktorá do roku 2015 klesla o viac ako polovicu. Priaznivý trend znižovania energetickej náročnosti je predovšetkým výsledkom nárastu HDP a celkového poklesu hrubej domácej spotreby energie, ako dôsledku transformácie hospodárstva, útlmom až zastavením niektorých zastaraných, energeticky a surovinovo náročných výrob tzv. ťažkého priemyslu, relatívnym oživením vyspelých druhov priemyselnej výroby súvisiacim s prílevom zahraničných investícií do hospodárstva SR, zatepľovaním budov a úsporami v domácnostiach. Pokles v roku 2009 bol poznačený aj vplyvom hospodárskej krízy.


Energetická náročnosť vo vybraných sektoroch
Vývoj energetickej náročnosti vo vybraných sektoroch podľa energetickej spotreby je celkovo pozitívny.

V sektore priemyslu, v období rokov 2001 – 2015, klesla energetická náročnosť o 66,5 % za súčasného rastu hnacej sily (HDP s.c.10 z priemyslu), ktorý za sledované obdobie vzrástol o 161,2 %. Konečná energetická spotreba v sektore priemysel klesla v rovnakom období o cca 12,6 %, hospodárska kríza sa odrazila v 13,6 % medziročnom poklese KES (roky 2008 - 2009). Pozitívny klesajúci trend energetickej náročnosti v sektore pokračoval aj v roku 2015 (medziročne pokles o 5,8 %) napriek tomu, že v roku 2015 došlo medziročne k nárastu, ako HDP (9,2 %), tak aj KES (2,9 %). Z historického hľadiska je SR typická značným podielom priemyslu s nižším stupňom spracovania, s vysokou surovinovou, energetickou a dopravnou náročnosťou. So zvyšovaním, ako aj fluktuáciou cien energetických zdrojov stúpa význam znižovania energetickej náročnosti priemyslu.

#Vývoj energetickej náročnosti, konečnej energetickej spotreby a HDP (s.c. 10) v sektore priemyslu#}

 

Sektor dopravy vykazoval v období rokov 2001 – 2015 striedavo pozitívne aj negatívne smerovanie – trikrát energetická náročnosť stúpala a trikrát klesala s maximami v rokoch 2002, 2006 a 2010, pričom pokles v roku 2009 bol výsledkom vplyvu hospodárskej krízy (pokles HDP aj KES sektora). Za sledované obdobie 2001 až 2015 bol zaznamenaný rastúci trend ako pri HDP, ktorý stúpol o 28,5 %, rovnako aj pri konečnej energetickej spotrebe sektora dopravy (nárast spotreby palív), ktorá za rovnaké obdobie stúpla o 47,6 %. Energetická náročnosť sektora dopravy v tomto období mala celkovo negatívny trend a za celé obdobie vzrástla o 14,9 %. Pozitívny trend je možno sledovať od roku 2011, od kedy náročnosť sektora klesá. Pozitívny vývoj náročnosti v posledných rokoch je výsledkom vývoja hnacej sily - HDP sektora, ktorý za posledné roky rástol, pričom KES v posledných rokoch klesala poprípade bola na približne rovnakej úrovni. Vzhľadom k obmedzenému rozsahu vodnej a leteckej dopravy je cesta k úsporám energie zameraná na uprednostňovanie železničnej dopravy pred cestnou dopravou a verejnej dopravy pred dopravou individuálnou.




V sektore pôdohospodárstva klesla energetická náročnosť v období rokov 2001 až 2015 o 54,2 % za súčasného rastu HDP (nárast o cca 78,7 %) a poklesu KES (pokles o 18,1 %). V rokoch 2011 – 2014 došlo v tomto sektore k tzv. absolútnemu decouplingu, kedy sa krivky hospodárskeho rastu (HDP) a spotreby (KES) rozdvojili.





Energetická náročnosť sektora domácnosti vykazovala do roku 2007 mierne klesajúci trend. Od roku 2007 však energetická náročnosť v tomto sektore začala mierne stúpať. V roku 2011 sa stúpajúci trend zastavil a náročnosť opäť začala klesať. Za obdobie rokov 2001 až 2015 klesla náročnosť o cca 36,0 %, konečná energetická spotreba domácnosti klesla o 35,5 % a len minimálne stúpol počet obyvateľov (nárast o cca 0,9 %). Keďže sa počet obyvateľov mení len minimálne, energetická náročnosť kopíruje krivku konečnej energetickej spotreby. Rastúci či klesajúci trend energetickej náročnosti domácnosti je tak hlavne ovplyvňovaný stúpajúcou či klesajúcou tendenciou spotreby elektriny v domácnostiach spôsobenou hlavne zvyšovaním komfortu obyvateľstva. Tu sa ale objavuje priestor pre zvyšovanie povedomia obyvateľstva prostredníctvom propagácie energeticky efektívnych opatrení. Potenciál úspory energie u obyvateľstva je obrovský.


 

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Energetická náročnosť hospodárstva (Energy intensity of the economy)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Energetická náročnosť reprezentuje štruktúru hospodárstva vyjadrenú spojením ekonomických a energetických termínov a tým vyjadruje stupeň vyspelosti hospodárstva krajiny – vzhľadom k efektivite využívania primárnych energetických zdrojov, mernej spotrebe materiálov a energie, veľkosti pridanej hodnoty finálnym výrobkom a pod.
Interpretácia podielov energetickej náročnosti vyžaduje brať do úvahy špecifický kontext každej krajiny (socioekonomické štruktúry, klimatické podmienky, technologický rozvoj a pod.).
 
Indikátor energetická náročnosť je definovaný ako podiel hrubej domácej spotreby energie a HDP vytvoreného ekonomikou štátu.
 
Energetická náročnosť pre sektory priemysel, doprava a pôdohospodárstvo sa počíta ako pomer spotrebovanej energie (konečnej spotreby energie v priemysle, doprave a pôdohospodárstve) a HDP vytvoreného v konkrétnom sektore. U obyvateľstva je energetická náročnosť vyjadrená ako pomer spotreby energie obyvateľstvom (v domácnostiach) a počtu obyvateľov. Hnacou silou je v sektoroch priemysel, doprava a pôdohospodárstvo HDP, u obyvateľstva je to počet obyvateľov.
 
Hrubá domáca spotreba (HDS) sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
 
Konečná energetická spotreba (KES) je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby.
 
Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba – transformácia (vstup) + transformácia (výstup) + reklasifikácia a spätné toky – spotreba energetického odvetvia – straty pri prenose a v rozvodoch.
 
Transformácia – vstup zahŕňa množstvo palív transformovaných na iné palivá alebo spotrebovaných na výrobu elektriny a časť palív spotrebovaných na výrobu tepla.
 
Transformácia – výstup zahŕňa výťažky energetických procesov, tzn. množstvo vyrobených palív a energie, získaných zušľachťovaním iných palív a energií. Jednotlivé zložky výstupu zodpovedajú položkám transformácie – vstupu.
 
Reklasifikácia a spätné toky predstavujú množstvo produktov preklasifikovaných na surovinu alebo iný produkt a množstvo výrobkov vrátených z petrochémie na ďalšie spracovanie.
 
Spotreba energetického odvetvia sú palivá použité energetickým priemyslom na podporu ťažby (ťažba ropy, uhlia a plynu) alebo transformačných aktivít.
 
Straty pri prenose a v rozvodoch vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby. Zahrnuté sú aj odôvodnené straty spôsobené znehodnotením a zničením.
 
Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.
 
Hrubý domáci produkt (HDP) je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý je z hľadiska významu porovnateľný s hrubým národným produktom. Hrubý domáci produkt predstavuje ročnú finálnu produkciu tovarov a služieb, ktorá bola vytvorená, a to bez ohľadu na to, či sa na jej vytvorení podieľal domáci alebo cudzí kapitál. Hrubý domáci produkt vyjadrujeme v bežných alebo v stálych cenách. Hrubý domáci produkt je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine. Finálny statok (finálna produkcia tovarov a služieb) je taký produkt, ktorý spotrebitelia, podnikatelia, štát a cudzinci vyrábajú a predávajú (kupujú) na konečnú spotrebu alebo investovanie. Hrubý domáci produkt neobsahuje medziprodukty (medzispotrebu), t.j. také statky, ktoré sa používajú na výrobu ďalších statkov.


Metodika:

Energetická náročnosť je počítaná ako pomer hrubej domácej spotreby energie a HDP za konkrétny rok vyjadreného v stálych cenách prepočítaných k roku 2010.
 
Energetická náročnosť pre sektory priemysel, doprava a pôdohospodárstvo sa počíta ako pomer konečnej energetickej spotreby v priemysle, doprave a pôdohospodárstve) a HDP vytvoreného v konkrétnom sektore. Pre domácnosti je energetická náročnosť vyjadrená ako pomer spotreby energie obyvateľstvom (v domácnostiach) a počtu obyvateľov.
 
V indikátore sú zahrnuté sektory klasifikované podľa platnej Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) vydanou vyhláškou ŠÚ SR č. 306/2007 Z. z.
 
Pôdohospodárstvo sekcia A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
Priemysel sekcia B, C, D, E - Ťažba a dobývanie, Priemyselná výroba, Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
Doprava sekcia H – Doprava a skladovanie
 
V štatistike energetiky od roku 2001 došlo k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Údaje spred roku 2001 a po tomto roku sú navzájom neporovnateľné.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre roky 2015 až 2017 upravuje vyhláška 291/2014 Z. z. a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Získavanie informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
Údaje za HDP sú získavané na základe metodiky ESA 2010 (Európsky systém národných a regionálnych účtov). Výsledky hrubého domáceho produktu (HDP) a jeho jednotlivých komponentov sa prepočítavajú z bežných cien na stále ceny na základe cenových indexov. Údaje zahŕňajú pridanú hodnotu všetkých odvetví ekonomiky (získaných dvojitou defláciou ako rozdiel produkcie a medzispotreby v stálych cenách) plus čisté dane z produktov zmenšené o subvencie na produkty v stálych cenách Štvrťročné národné účty sú zostavené podľa metodiky ESA 2010. Údaje sú revidované na základe revidovaných ročných údajov za roky 1997- 2013.

Pri zostavovaní HDP sa používajú tieto klasifikácie zosúladené s medzinárodnými klasifikáciami:
- štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2),

- štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA 2008),

- klasifikácia stavieb (KS),

- klasifikácia inštitucionálnych sektorov a subsektorov podľa ESA 2010,

- klasifikácia aktív, bilančných položiek, transakcií a ostatných tokov podľa ESA 2010,

- klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu (COICOP),

- klasifikácia tovarovej štruktúry podľa colného sadzobníka (HS),

- klasifikácia výdavkov verejnej správy (SK - COFOG).

Okrem toho sa používajú národné klasifikácie na úsekoch, kde nie je zatiaľ medzinárodný štandard,
alebo ktoré plne nezodpovedajú medzinárodným štandardom:

- jednotná klasifikácia poľnohospodárskych produktov,

- rozpočtová klasifikácia.

 
Údaje zahŕňajú všetky odvetvia ekonomiky v plnom rozsahu transakcií medzi rezidentmi na území krajiny (vrátane nerezidentských častí podnikov umiestnených dočasne na území iných krajín) a cez hraničné transakcie s rezidentmi iných krajín.
 
Základné údaje pre zostavenie HDP

Výrobná (produkčná) metóda: Zdroje údajov v bežných cenách sú zabezpečené štatistickými a účtovnými výkazmi, výberovými zisťovaniami alebo z administratívnych zdrojov údajov. Povinnosť predkladať štatistické a účtovné výkazy je stanovená zákonom. Zoznam štatistických výkazov je každý rok uverejnený v Zbierke zákonov NR a v Štatistickom spravodajcovi a zoznam účtovných výkazov vo Finančnom spravodajcovii. Ďalšími zdrojmi údajov sú: Platobná bilancia a bankové informácie o peňažnom prehľade poskytované NBS, Plnenie štátneho rozpočtu SR poskytované MF SR a informácie poskytované Asociáciou poisťovní. Štatistické zisťovanie v nefinančnom sektore sa uskutočňuje formou kombinácie plošného a výberového zisťovania. Návratnosť výkazov je za závody podnikov s 20 a viac zamestnancami 92 – 95 %. Za malé podniky do 19 zamestnancov okolo 60 %. Návratnosť výkazov za živnostníkov je do 40 %, preto sa používajú aj ďalšie informácie z ročných zdrojov údajov. Návratnosť výkazov za finančné organizácie a verejnú správu je 100 %.
Výdavková (spotrebná) metóda: Zdrojmi údajov v bežných cenách pre zistenie konečnej spotreby domácností sú výsledky štatistických zisťovaní za obchod (maloobchodný obrat), trhové služby, priemysel, dopravu, pošty a telekomunikácie, zahraničný obchod a finančný sektor. Ďalšie údaje získavame z iných štatistických a administratívnych zdrojov. Komplexné údaje za verejnú správu sú zo štvrťročných finančných a účtovných výkazov z Ministerstva financií SR. Údaje o nákupoch vlády a výdavkoch rozpočtov ministerstiev získavame z MF SR mesačne z hlásenia o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu. Údaje pre tvorbu hrubého fixného kapitálu a zásoby sú zo závodných a podnikových výkazov. Hlavným zdrojom údajov o zahraničnom obchode je Platobná bilancia, ktorej súčasťou sú údaje o obchodnej bilancii výrobkov a služieb. Podkladom pre Platobnú bilanciu sú štatistické údaje o zahraničnom obchode založené na colnej štatistike.
Dôchodková metóda: Hlavnými zdrojmi údajov sú štatistické zisťovania v podnikoch a administratívne zdroje dát (MF SR). HDP vypočítaný dôchodkovou metódou sa zostavuje v bežných cenách.
 
Rozdiel objemu HDP vypočítaného výrobnou, výdavkovou a dôchodkovou metódou vyplýva z rozdielnych zdrojov údajov využívaných pri zostavovaní HDP ako aj z nižšej dostupnosti údajov na štvrťročnej báze. Rozdiel medzi výrobnou a výdavkovou metódou HDP sa vyjadruje osobitne ako štatistická diskrepancia. Dôchodková metóda slúži na porovnanie výsledkov HDP zostavených výrobnou a výdavkovou metódou.


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: