Tlačiť   PDF

Energetická náročnosť hospodárstva SR

Dátum poslednej aktualizácie 19.12.2019

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj energetickej náročnosti hospodárstva SR a energetickú náročnosť vo vybraných sektoroch hospodárstva SR - priemysel, doprava, pôdohospodárstvo a domácnosti.

Jednotka indikátora

TJ/tis.osôb, TJ/mil.eur, Index 2005 = 100

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Základné priority:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Plán je vypracovaný v zmysle čl. 9 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení EÚ a opatrení v oblasti klímy. Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014. Okrem základných pôvodných štyroch pilierov, o ktoré sa opierala energetická politika (energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky) sa plánom rozširuje aj o rozmer dekarbonizácie.

Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

 

Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Základné priority:
Optimálny energetický mix.
Energetická efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR (2001)
Hlavné ciele:
Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR.

Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.
Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia.

Koncepcia energetickej efektívnosti SR (2007)
Cieľ:
Dosiahnutie postupného zníženia energetickej náročnosti na úroveň priemeru pôvodných 15 členských štátov EÚ.


Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020 (2014)
Národné indikatívne ciele energetickej efektívnosti SR podľa smernice 2012/27/EÚ
Úspora PEZ
Ročný cieľ: 5 344 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny) cieľ: 16 031 TJ
Cieľ do roku 2020 (kumulatívny): 124 689 TJ, čo predstavuje 20 %
Cieľ energetickej efektívnosti vyjadrený v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie: 686 PJ
 

Kľúčová otázka

Darí sa znižovať energetickú náročnosť hospodárstva SR a energetickú náročnosť v sektoroch hospodárstva?

Kľúčové zistenia

  • Za obdobie rokov 2005 – 2018 došlo k poklesu energetickej náročnosti (EN) hospodárstva SR o 42,9 %. Tento pozitívny trend je výsledkom rastu HDP vyjadreného v s.c.15, ktorý za rovnaké obdobie stúpol o cca 57,9 % a poklesu hrubej domácej spotreby energie, ktorá naopak klesla za sledované obdobie o 9,8 %. Napriek priaznivému trendu mala SR v roku 2017 siedmu najvyššiu energetickú náročnosť v EÚ 28. 
  • Medziročne došlo v roku 2018 k 3,6 % poklesu energetickej náročnosti, ktorý bol spôsobený najmä 4,0 % medziročným nárastom DHP.
  • Energetická náročnosť vo vybraných sektoroch SR podľa konečnej energetickej spotreby mala od roku 2005 do roku 2018 klesajúci trend vo všetkých sledovaných sektoroch. Najväčší pokles bol zaznamenaný v sektore pôdohospodárstva (75,9 %) a v sektore priemyslu (55,0 %), nasledoval sektor domácnosti (19,7 %). Najmenší pokles bol dosiahnutý v sektore dopravy (9,1 %). Rovnako energetická náročnosť klesla vo všetkých sektoroch aj v medziročnom porovnaní.
 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici Pozitivny trend Pozitivny trend
Indikátor je hodnotený od roku 2005. Od roku 2005 bol dosiahnutý pokles energetickej náročnosti SR, ako aj pokles energetickej náročnosti vo všetkých sledovaných sektoroch. V roku 2018 došlo k medziročnému poklesu energetickej náročnosti celého hospodárstva, ako aj energetickej náročnosti v sledovaných sektoroch.

Sumárne zhodnotenie

 

 
 


 

Podrobné zhodnotenie

Energetická náročnosť je dôležitý hospodársky ukazovateľ. Meria energetickú spotrebu hospodárstva a jeho celkovú energetickú účinnosť. Charakterizuje nároky, ktoré kladie dané odvetvie hospodárstva na spotrebu energie. Cieľom je zaistiť čo najväčšiu produkciu a kvalitu služieb pri čo najnižších nárokoch na energetické zdroje. Základným prostriedkom ako to docieliť, je zvyšovať energetickú efektívnosť, ktorá je kľúčom k znižovaniu dopytu po energii a tým k znižovaniu emisií znečisťujúcich látok, k znižovaniu rastu dovozovej závislosti a zvyšovaniu konkurencieschopnosti energetického odvetvia aj celého hospodárstva.
 
Energetická náročnosť je vyjadrením podielu spotreby energie a hodnoty HDP, preto k jej poklesu dochádza, keď v sledovanom období je zmena spotreby energie nižšia ako zmena HDP. Ideálnym prípadom je, keď spotreba energie klesá za súčasného rastu HDP, kedy sa dosahuje tzv. absolútny decoupling.
 
Od roku 2005 dochádzalo k poklesu energetickej náročnosti, ktorá do roku 2018 klesla o 42,9 %. Priaznivý trend znižovania energetickej náročnosti je predovšetkým výsledkom nárastu HDP a celkového poklesu hrubej domácej spotreby energie, napriek nárastu HDS v posledných rokoch. Pokles náročnosti bol ovplyvnený najmä transformáciou hospodárstva, útlmom až zastavením niektorých zastaraných, energeticky a surovinovo náročných výrob tzv. ťažkého priemyslu, relatívnym oživením vyspelých druhov priemyselnej výroby súvisiacim s prílevom zahraničných investícií do hospodárstva SR, zatepľovaním budov a úsporami v domácnostiach. Pokles v roku 2009 bol poznačený aj vplyvom hospodárskej krízy.

Energetická náročnosť vo vybraných sektoroch
Vývoj energetickej náročnosti vo vybraných sektoroch podľa energetickej spotreby je celkovo pozitívny.

V sektore priemyslu, v období rokov 2005 – 2018, klesla energetická náročnosť o 55,0 % za súčasného rastu hnacej sily (HDP s.c.15 z priemyslu), ktorý za sledované obdobie vzrástol o 127,8 %. V roku 2018 bol prerušený pozitívny trend znižovania konečnej energetickej spotreby priemyslu a KES bola v roku 2018 o 2,5 % vyššia ako v roku 2005. Napriek tomu pozitívny klesajúci trend energetickej náročnosti v sektore pokračoval aj v roku 2018 (medziročne pokles o 8,9 %), pričom v roku 2018 došlo medziročne k nárastu KES o 6,2 %. HDP pokračoval v rastúcom trende a medziročne stúpol o 16,6 %. Tieto nárasty sú odrazom zvýšenej priemyselnej produkcie v posledných rokoch. Naopak hospodárska kríza sa odrazila v 13,6 % medziročnom poklese KES (roky 2008 – 2009). Z historického hľadiska je SR typická značným podielom priemyslu s nižším stupňom spracovania, s vysokou surovinovou, energetickou a dopravnou náročnosťou. So zvyšovaním, ako aj fluktuáciou cien energetických zdrojov stúpa význam znižovania energetickej náročnosti priemyslu.

Sektor dopravy vykazoval v období rokov 2005 – 2018 striedavo pozitívne aj negatívne smerovanie – energetická náročnosť stúpala aj klesala s maximami v rokoch 2010 – 2012, nasledujúcimi po poklese v roku 2009, ktorý bol výsledkom vplyvu hospodárskej krízy (pokles HDP aj KES sektora). Za sledované obdobie 2005 – 2018 bol zaznamenaný rastúci trend ako pri HDP s.c.15, ktorý stúpol o 65,7 %, rovnako aj pri konečnej energetickej spotrebe sektora dopravy (nárast spotreby palív), ktorá za rovnaké obdobie stúpla o 50,5 %. Energetická náročnosť sektora dopravy mala do roku 2014 celkovo negatívny trend. Pozitívny trend je možno sledovať v rokoch 2014 a 2015, kedy náročnosť sektora klesala. Ten bol výsledkom vývoja hnacej sily – HDP sektora, ktorý rástol, pričom KES klesala, poprípade bola na približne rovnakej úrovni. Od roku 2016 náročnosť začala opäť rásť. Vzhľadom k obmedzenému rozsahu vodnej a leteckej dopravy je cesta k úsporám energie zameraná na uprednostňovanie železničnej dopravy pred cestnou dopravou a verejnej dopravy pred dopravou individuálnou.

V sektore pôdohospodárstva klesla energetická náročnosť v období rokov 2005 až 2018 až o 75,9 % za súčasného výrazného rastu HDP s.c.15 v sektore (nárast o 236,8 %) a poklesu KES (pokles o 18,9 %). V rokoch 2011 – 2014 došlo v tomto sektore k tzv. absolútnemu decouplingu, kedy sa krivky hospodárskeho rastu (HDP) a spotreby (KES) rozdvojili. Pozitívny vývoj v tomto sektore je najmä výsledkom výrazného rastu HDP.
 
Energetická náročnosť sektora domácnosti klesla za obdobie rokov 2005 – 2018 o 19,7 %, konečná energetická spotreba domácnosti klesla o 18,8 % a len minimálne stúpol počet obyvateľov (nárast o 1,1 %). Keďže sa počet obyvateľov mení len minimálne, energetická náročnosť kopíruje krivku konečnej energetickej spotreby. Rastúci či klesajúci trend energetickej náročnosti domácnosti je tak hlavne ovplyvňovaný stúpajúcou či klesajúcou tendenciou spotreby elektriny v domácnostiach spôsobenou hlavne zvyšovaním komfortu obyvateľstva. Tu sa ale objavuje priestor pre zvyšovanie povedomia obyvateľstva prostredníctvom propagácie energeticky efektívnych opatrení. Potenciál úspory energie u obyvateľstva je obrovský.

 

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Energetická náročnosť hospodárstva (Energy intensity of the economy)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Energetická náročnosť reprezentuje štruktúru hospodárstva vyjadrenú spojením ekonomických a energetických termínov a tým vyjadruje stupeň vyspelosti hospodárstva krajiny – vzhľadom k efektivite využívania primárnych energetických zdrojov, mernej spotrebe materiálov a energie, veľkosti pridanej hodnoty finálnym výrobkom a pod.
Interpretácia podielov energetickej náročnosti vyžaduje brať do úvahy špecifický kontext každej krajiny (socioekonomické štruktúry, klimatické podmienky, technologický rozvoj a pod.).
 
Indikátor energetická náročnosť je definovaný ako podiel hrubej domácej spotreby energie a HDP vytvoreného ekonomikou štátu.
 
Energetická náročnosť pre sektory priemysel, doprava a pôdohospodárstvo sa počíta ako pomer spotrebovanej energie (konečnej spotreby energie v priemysle, doprave a pôdohospodárstve) a HDP vytvoreného v konkrétnom sektore. U obyvateľstva je energetická náročnosť vyjadrená ako pomer spotreby energie obyvateľstvom (v domácnostiach) a počtu obyvateľov. Hnacou silou je v sektoroch priemysel, doprava a pôdohospodárstvo HDP, u obyvateľstva je to počet obyvateľov.
 
Hrubá domáca spotreba (HDS) sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
 
Konečná energetická spotreba (KES) je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby.
 
Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba – transformácia (vstup) + transformácia (výstup) + reklasifikácia a spätné toky – spotreba energetického odvetvia – straty pri prenose a v rozvodoch.
 
Transformácia – vstup zahŕňa množstvo palív transformovaných na iné palivá alebo spotrebovaných na výrobu elektriny a časť palív spotrebovaných na výrobu tepla.
 
Transformácia – výstup zahŕňa výťažky energetických procesov, tzn. množstvo vyrobených palív a energie, získaných zušľachťovaním iných palív a energií. Jednotlivé zložky výstupu zodpovedajú položkám transformácie – vstupu.
 
Reklasifikácia a spätné toky predstavujú množstvo produktov preklasifikovaných na surovinu alebo iný produkt a množstvo výrobkov vrátených z petrochémie na ďalšie spracovanie.
 
Spotreba energetického odvetvia sú palivá použité energetickým priemyslom na podporu ťažby (ťažba ropy, uhlia a plynu) alebo transformačných aktivít.
 
Straty pri prenose a v rozvodoch vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby. Zahrnuté sú aj odôvodnené straty spôsobené znehodnotením a zničením.
 
Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.
 
Hrubý domáci produkt (HDP) je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý je z hľadiska významu porovnateľný s hrubým národným produktom. Hrubý domáci produkt predstavuje ročnú finálnu produkciu tovarov a služieb, ktorá bola vytvorená, a to bez ohľadu na to, či sa na jej vytvorení podieľal domáci alebo cudzí kapitál. Hrubý domáci produkt vyjadrujeme v bežných alebo v stálych cenách. Hrubý domáci produkt je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine. Finálny statok (finálna produkcia tovarov a služieb) je taký produkt, ktorý spotrebitelia, podnikatelia, štát a cudzinci vyrábajú a predávajú (kupujú) na konečnú spotrebu alebo investovanie. Hrubý domáci produkt neobsahuje medziprodukty (medzispotrebu), t.j. také statky, ktoré sa používajú na výrobu ďalších statkov.


Metodika:

Energetická náročnosť je počítaná ako pomer hrubej domácej spotreby energie a HDP za konkrétny rok vyjadreného v stálych cenách prepočítaných k roku 2010.
 
Energetická náročnosť pre sektory priemysel, doprava a pôdohospodárstvo sa počíta ako pomer konečnej energetickej spotreby v priemysle, doprave a pôdohospodárstve) a HDP vytvoreného v konkrétnom sektore. Pre domácnosti je energetická náročnosť vyjadrená ako pomer spotreby energie obyvateľstvom (v domácnostiach) a počtu obyvateľov.
 
V indikátore sú zahrnuté sektory klasifikované podľa platnej Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) vydanou vyhláškou ŠÚ SR č. 306/2007 Z. z.
 
Pôdohospodárstvo sekcia A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
Priemysel sekcia B, C, D, E - Ťažba a dobývanie, Priemyselná výroba, Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
Doprava sekcia H – Doprava a skladovanie
 
V štatistike energetiky od roku 2001 došlo k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Údaje spred roku 2001 a po tomto roku sú navzájom neporovnateľné.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre jednotlivé roky upravuje vyhláška a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Získavanie informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
Základné údaje pre zostavenie HDP

Výrobná (produkčná) metóda: Zdroje údajov v bežných cenách sú zabezpečené štatistickými a účtovnými výkazmi, výberovými zisťovaniami alebo z administratívnych zdrojov údajov. Povinnosť predkladať štatistické a účtovné výkazy je stanovená zákonom. Zoznam štatistických výkazov je každý rok uverejnený v Zbierke zákonov NR a v Štatistickom spravodajcovi a zoznam účtovných výkazov vo Finančnom spravodajcovii. Ďalšími zdrojmi údajov sú: Platobná bilancia a bankové informácie o peňažnom prehľade poskytované NBS, Plnenie štátneho rozpočtu SR poskytované MF SR a informácie poskytované Asociáciou poisťovní. Štatistické zisťovanie v nefinančnom sektore sa uskutočňuje formou kombinácie plošného a výberového zisťovania. Návratnosť výkazov je za závody podnikov s 20 a viac zamestnancami 92 – 95 %. Za malé podniky do 19 zamestnancov okolo 60 %. Návratnosť výkazov za živnostníkov je do 40 %, preto sa používajú aj ďalšie informácie z ročných zdrojov údajov. Návratnosť výkazov za finančné organizácie a verejnú správu je 100 %.
Výdavková (spotrebná) metóda: Zdrojmi údajov v bežných cenách pre zistenie konečnej spotreby domácností sú výsledky štatistických zisťovaní za obchod (maloobchodný obrat), trhové služby, priemysel, dopravu, pošty a telekomunikácie, zahraničný obchod a finančný sektor. Ďalšie údaje získavame z iných štatistických a administratívnych zdrojov. Komplexné údaje za verejnú správu sú zo štvrťročných finančných a účtovných výkazov z Ministerstva financií SR. Údaje o nákupoch vlády a výdavkoch rozpočtov ministerstiev získavame z MF SR mesačne z hlásenia o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu. Údaje pre tvorbu hrubého fixného kapitálu a zásoby sú zo závodných a podnikových výkazov. Hlavným zdrojom údajov o zahraničnom obchode je Platobná bilancia, ktorej súčasťou sú údaje o obchodnej bilancii výrobkov a služieb. Podkladom pre Platobnú bilanciu sú štatistické údaje o zahraničnom obchode založené na colnej štatistike.
Dôchodková metóda: Hlavnými zdrojmi údajov sú štatistické zisťovania v podnikoch a administratívne zdroje dát (MF SR). HDP vypočítaný dôchodkovou metódou sa zostavuje v bežných cenách.
 
Rozdiel objemu HDP vypočítaného výrobnou, výdavkovou a dôchodkovou metódou vyplýva z rozdielnych zdrojov údajov využívaných pri zostavovaní HDP ako aj z nižšej dostupnosti údajov na štvrťročnej báze. Rozdiel medzi výrobnou a výdavkovou metódou HDP sa vyjadruje osobitne ako štatistická diskrepancia. Dôchodková metóda slúži na porovnanie výsledkov HDP zostavených výrobnou a výdavkovou metódou.


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: