Energetická náročnosť hospodárstva SR
Dátum poslednej aktualizácie 12.01.2022
Téma
EnergetikaDefinícia indikátora
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu.
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia.
Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska.
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.
Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 – 2019 s výhľadom do roku 2020 (2017)
Kladie dôraz na nízkouhlíkové opatrenia, najmä na energetickú efektívnosť, využívanie OZE s ohľadom na ochranu životného prostredia, najmä v súvislosti s produkciou emisií skleníkových plynov a emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Je v poradí štvrtým vykonávacím plánom Koncepcie energetickej efektívnosti a plynulo nadväzuje na predchádzajúce tri akčné plány.
Národný indikatívny cieľ SR podľa smernice 2012/27/EÚ pre rok 2020 (v porovnaní s rokom 2007) vyjadrený vo forme:
absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby (PES): 20 %, 686 PJ a
absolútnej hodnoty konečnej energetickej spotreby (KES): 31 %, 387 PJ.
Kumulatívne ciele úspory energie za roky 2017 – 2020:
Úspora energie PES: 27 362 TJ
Úspora energie KES: 27 362 TJ
Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Stanovuje národné ciele SR pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov aj podiely OZE pre jednotlivé sektory – doprava, výroba elektriny a v sektore výroby tepla a chladu v roku 2020.
Celkový národný cieľ: zvýšiť využívanie OZE v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020, čo predstavuje 1 572 ktoe (66 PJ) energie z OZE v roku 2020.
Sektorové ciele pre rok 2020:
Výroba elektrickej energie 24 %,
Výroba tepla a chladu 14,6 %,
Doprava 10 %.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 - 2024 (2021)
Vláda SR chce zaručiť právo na priaznivé životné prostredie každému občanovi štátu a zdôrazňuje našu zodpovednosť za ochranu a tvorbu životného prostredia. Vyhlasuje, že vynaloží maximálne úsilie, aby sme nezhoršili prírodný potenciál Slovenska, a bude realizovať postupné kroky na dosiahnutie vyššej kvality životného prostredia a podporenie prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo.
V oblasti energetiky vláda:
- podporí energetické riešenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým v podobe lokálnych zdrojov energie, ale tak, aby nemali žiadny dopad na koncovú cenu elektriny, resp. len minimálny,
- prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti cestou motivácií pre rozsiahlejšiu obnovu budov, výstavbu energeticky hospodárnych budov a úspory energie,
- zavedie viacpilierový systém financovania výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, s cieľom zníženia koncových cien elektriny,
- na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nákladovo efektívnym spôsobom vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán, prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky,
- prijme opatrenia na zvýšenie odolnosti a adaptability prostredia na dopady zmeny klímy na všetkých úrovniach s osobitným zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, biodiverzitu, lesné a vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie.
Prioritou Vlády SR bude ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia v termíne dohodnutom s Európskou komisiou, t. j. najneskôr k 31. 12. 2023 a vzorová transformácia regiónu Hornej Nitry na moderný región zameraný na perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie.
MŽP SR navrhne vylúčiť hnedé uhlie a lignit z bilančných zásob energetických surovín v SR, zrušiť dotácie do fosílnych palív a odstrániť výnimky v spotrebných daniach s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny.
Kľúčová otázka
Darí sa znižovať energetickú náročnosť hospodárstva SR a energetickú náročnosť v sektoroch hospodárstva?Kľúčové zistenia
- Za obdobie rokov 2005 – 2020 došlo k poklesu energetickej náročnosti (EN) hospodárstva SR o 44,1 %. Tento pozitívny trend je výsledkom rastu HDP vyjadreného v s.c.15, ktorý za rovnaké obdobie stúpol o cca 53,5 % a poklesu hrubej domácej spotreby energie, ktorá naopak klesla za sledované obdobie o 14,1 %. Napriek priaznivému trendu mala SR v roku 2019 ôsmu najvyššiu energetickú náročnosť v EÚ 28.
- Medziročne došlo v roku 2020 oproti roku 2019 k 1,3 % nárastu energetickej náročnosti, ktorý bol spôsobený najmä 4,8 % medziročným poklesom DHP (HDS medziročne klesla o 3,5 %).
- Energetická náročnosť v hodnotených sektoroch SR podľa konečnej energetickej spotreby mala od roku 2005 do roku 2020 klesajúci trend vo všetkých sledovaných sektoroch, okrem sektora domácností, kde došlo k nárastu náročnosti o 6,9 %. Najväčší pokles bol zaznamenaný v sektore pôdohospodárstva (62,3 %). Výrazne poklesla aj náročnosť v sektore priemyslu (48,1 %). Najmenší pokles bol dosiahnutý v sektore dopravy (8,8 %). Naopak v medziročnom porovnaní rokov 2020 oproti 2019 energetická náročnosť stúpla vo všetkých sektoroch (priemysel 6,1 %, domácnosti 3,6 %, doprava 1,7 %) s výnimkou sektora pôdohospodárstva (2,1 %).
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Od roku 2005 bol dosiahnutý pokles energetickej náročnosti celého hospodárstva, ako aj pokles EN v sledovaných sektoroch okrem sektora domácnosti. | Od roku 2015 do roku 2020 bol dosiahnutý pokles energetickej náročnosti celého hospodárstva, ako aj pokles EN v sektore priemyslu a pôdohospodárstva. V sektoroch dopravy a domácností bol naopak zaznamenaný stúpajúci trend EN. | V roku 2020 došlo k medziročnému poklesu energetickej náročnosti celého hospodárstva a EN v sektore pôdohospodárstva. Naopak EN medziročne stúpla v sektore priemyslu, dopravy a domácností. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Energetická náročnosť je vyjadrením podielu spotreby energie a hodnoty HDP, preto k jej poklesu dochádza, keď v sledovanom období je zmena spotreby energie nižšia ako zmena HDP. Ideálnym prípadom je, keď spotreba energie klesá za súčasného rastu HDP, kedy sa dosahuje tzv. absolútny decoupling.
Od roku 2005 dochádzalo k poklesu energetickej náročnosti, ktorá do roku 2020 klesla o 44,1 %. Priaznivý trend znižovania energetickej náročnosti je predovšetkým výsledkom nárastu HDP a celkového poklesu hrubej domácej spotreby energie, napriek nárastu HDS v posledných rokoch. Pokles náročnosti bol ovplyvnený najmä transformáciou hospodárstva, útlmom až zastavením niektorých zastaraných, energeticky a surovinovo náročných výrob tzv. ťažkého priemyslu, relatívnym oživením vyspelých druhov priemyselnej výroby súvisiacim s prílevom zahraničných investícií do hospodárstva SR, zatepľovaním budov a úsporami v domácnostiach.
Energetická náročnosť vo vybraných sektoroch
Vývoj energetickej náročnosti v sledovaných sektoroch podľa energetickej spotreby je celkovo pozitívny.
V sektore priemyslu, v období rokov 2005 – 2020, klesla energetická náročnosť o 48,1 % za súčasného rastu HDP s.c.15 z priemyslu, ktorý za sledované obdobie vzrástol o 69,8 %. Konečná energetická spotreba priemyslu v rovnakom období klesla o 11,9 %. Aj keď v rokoch 2018 a 2019 bol prerušený pozitívny trend znižovania konečnej energetickej spotreby priemyslu, v roku 2020 KES vplyvom koronakrízy opäť poklesla (pokles o 9,2 %). Koronakríza sa odrazila aj na medziročnom poklese HDP priemyslu (pokles o 14,4 %), čo nakoniec spôsobilo, že energetická náročnosť priemyslu medziročne v roku 2020 oproti roku 2019 stúpla (nárast o 6,1 %). Z historického hľadiska je SR typická značným podielom priemyslu s nižším stupňom spracovania, s vysokou surovinovou, energetickou a dopravnou náročnosťou. So zvyšovaním, ako aj fluktuáciou cien energetických zdrojov stúpa význam znižovania energetickej náročnosti priemyslu.
Sektor dopravy vykazoval v období rokov 2005 – 2020 striedavo pozitívne aj negatívne smerovanie – energetická náročnosť stúpala aj klesala s maximami v rokoch 2010 – 2012, nasledujúcimi po poklese v roku 2009, ktorý bol výsledkom vplyvu hospodárskej krízy (pokles HDP aj KES sektora). Koronakríza sa odzrkadlila aj tu a v roku 2020 bol zaznamenaný medziročne pokles ako konečnej energetickej spotreby dopravy (pokles o 7,8 % ), tak aj HDP priemyslu (pokles o 9,3 %) čoho výsledkom bol medziročný nárast energetickej náročnosti dopravy v roku 2020 oproti 2019 o 1,7 %. Napriek tomu bol za sledované obdobie 2005 – 2020 zaznamenaný rastúci trend ako pri HDP s.c.15, ktorý stúpol o 51,9 %, rovnako aj pri konečnej energetickej spotrebe sektora dopravy (nárast spotreby palív), ktorá za rovnaké obdobie stúpla o 38,5 %. Energetická náročnosť sektora dopravy v rovnakom období klesla o 8,8 %. Pokles náročnosti je výsledkom vývoja HDP sektora, ktorý rástol, aj napriek tomu, že KES rástla tiež, ale pomalšie ako HDP, prípradne bola na približne rovnakej úrovni. Vzhľadom k obmedzenému rozsahu vodnej a leteckej dopravy je cesta k úsporám energie zameraná na uprednostňovanie železničnej dopravy pred cestnou dopravou a verejnej dopravy pred dopravou individuálnou.
V sektore pôdohospodárstva klesla energetická náročnosť v období rokov 2005 až 2020 až o 61,9 % za súčasného výrazného rastu HDP s.c.15 v sektore (nárast o 214,3 %) a poklesu KES (pokles o 19,4 %). V rokoch 2011 – 2014 došlo v tomto sektore k tzv. absolútnemu decouplingu, kedy sa krivky hospodárskeho rastu (HDP) a spotreby (KES) rozdvojili. Pozitívny vývoj v tomto sektore je najmä výsledkom výrazného rastu HDP v sektore.
Energetická náročnosť sektora domácnosti stúpla za obdobie rokov 2005 – 2020 o 6,9 %, konečná energetická spotreba domácnosti stúpla o 8,3 % a len minimálne stúpol počet obyvateľov (nárast o 1,4 %). K zmene trendu vývoja energetickej náročnosti domácností došlo v posledných dvoch rokoch, čo bolo v dôsledku nárastu KES domácnosti, pričom do roku 2014 EN mala klesajúci trend a do roku 2018 len mierne rastúci trend. Keďže sa počet obyvateľov mení len minimálne, energetická náročnosť kopíruje krivku konečnej energetickej spotreby. Rastúci či klesajúci trend energetickej náročnosti domácností je tak hlavne ovplyvňovaný stúpajúcou či klesajúcou tendenciou spotreby elektriny v domácnostiach spôsobenou hlavne zvyšovaním komfortu obyvateľstva. Tu sa ale objavuje priestor pre zvyšovanie povedomia obyvateľstva prostredníctvom propagácie energeticky efektívnych opatrení. Potenciál úspory energie u obyvateľstva je obrovský.
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Energetická náročnosť hospodárstva (Energy intensity of the economy)