Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Konečná energetická spotreba

Dátum poslednej aktualizácie 20.12.2019

Téma

Energetika

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj konečnej energetickej spotreby (KES) jednotlivých palív elektriny a tepla vrátane ich podielu na celkovej KES v danom roku, vývoj konečnej energetickej spotreby vybraných sektorov hospodárstva SR - priemysel, doprava, pôdohospodárstvo, obchod a služby a domácnosti, ako aj ich podiel na celkovej KES v danom roku.

Jednotka indikátora

TJ, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Základné priority:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030
 
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Plán je vypracovaný v zmysle čl. 9 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení EÚ a opatrení v oblasti klímy. Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014. Okrem základných pôvodných štyroch pilierov, o ktoré sa opierala energetická politika (energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky) sa plánom rozširuje aj o rozmer dekarbonizácie.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Základné priority:
Optimálny energetický mix.
Zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie.
Energetická efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti.
Využívanie jadrovej energie ako bezuhlíkového zdroja elektriny.
Podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Hlavné ciele:
Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR.
Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.

Koncepcia energetickej efektívnosti (2007)
Hlavný cieľ:
Dosiahnutie celkového národného indikatívneho cieľa úspor energie za 9 rokov (2008 – 2016) podľa smernice 2006/32/ES o efektívnosti kumulovanú hodnotu úspor vo výške 9 % konečnej energetickej spotreby t.j. 37 215 TJ.

Národný program reforiem SR na roky 2011 - 2014 (2011)
Cieľ do roku 2020:
Zvýšiť energetickú efektívnosť do roku 2020 meranú na konečnej energetickej spotrebe o 11 % oproti priemeru rokov 2001 – 2005.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 - 2016 s výhľadom do roku 2020 (2014)
Národné indikatívne ciele energetickej efektívnosti SR podľa smernice 2012/27/EÚ
Úspora konečnej energetickej spotreby (KES):
Ročný cieľ: 3 416 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny)cieľ: 10 247 TJ
Cieľ do roku 2020 (kumulatívny): 79 695 TJ, čo predstavuje 23 %
Cieľ energetickej efektívnosti vyjadrený v absolútnej hodnote konečnej energetickej spotreby v roku 2020: 378 PJ

Kľúčová otázka

Klesá konečná energetická spotreba v SR?

Kľúčové zistenia

  • Konečná energetická spotreba v SR mala od roku 2005 do roku 2016 s miernymi výkyvmi klesajúci priebeh. V posledných dvoch rokoch však konečná energetická spotreba rástla, pričom v roku 2018 dosiahla druhú najvyššiu hodnotu v sledovanom období (411 924 TJ) a v porovnaní s rokom 2005 bola o 1,9 % vyššia. KES medziročne stúpla len minimálne, kde v porovnaní s rokom 2017 vzrástla spotreba o 0,4 %.
  • Za obdobie rokov 2005 – 2018 najvýraznejšie poklesla konečná energetická spotreba tepla (pokles o 40,2 %), ktorého podiel bol v roku 2018 na úrovni 5,8 % z celkovej KES. Klesajúci trend bol aj pri plynných palivách (pokles o 18,1 %), ktoré mali napriek tomu v roku 2018 druhý najvyšší podiel na KES (29,9 %). Naopak najvýraznejší nárast v sledovanom období zaznamenali OZE a odpady, ktorých konečná energetická spotreba narástla za sledované obdobie o 99,9 % a v roku 2018 bol podiel KES OZE na úrovni 6,7 %. Rastúci trend bol dosiahnutý pri kvapalných palivách (nárast o 37,9 %) s najvyšším 30,6 % podielom v roku 2018. O 13,5 % vzrástla aj konečná spotreba elektriny, ktorej  podiel v roku 2018 predstavoval 22,7 %.
  • Spomedzi sektorov mal v roku 2018 najväčší podiel na konečnej energetickej spotrebe priemysel s 37,0 %, nasledovaný sektormi: doprava (27,4 %), domácnosti (20,9 %) a obchod a služby (13,4 %). Najnižší, len 1,3 % podiel mal sektor pôdohospodárstva. Medziročne došlo v roku 2018 v porovnaní s predchádzajúcim rokom k nárastu KES len v sektore priemyslu (6,2 %). KES v ostatných sektoroch medziročne klesla. Najviac klesla KES v sektore obchodu a služieb (7,7 %) a sektore  pôdohospodárstva (7,0 %), miernejší pokles bol v sektore domácností (2,3 %). V sektore dopravy bol medziročný pokles spotreby  KES len minimálny (0,3 %). Za celé sledované obdobie 2005 – 2018 bol stúpajúci trend v sektore dopravy (nárast o 50,5 %) a sektore priemyslu (nárast o 2,5 %). KES v ostatných sektoroch mala od roku 2005 s miernymi výkyvmi klesajúci trend (pôdohospodárstvo pokles o 18,9 %, domácnosti pokles o 18,8 %, obchod a služby pokles o 18,4 %)
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
udaje nie su k dispozici Pozitivny trend    Neutralny trend
V roku 2001 došlo k zmene metodiky a údaje sú navzájom neporovnateľné. Od roku 2005 stúpla konečná energetická  spotreba. Medziročne došlo k nárastu konečnej energetickej spotreby. Predpokladá sa dosiahnutie cieľa úspor energie do roku 2020 iba vo výške 84 % z celkového národného indikatívneho cieľa úspor energie v KES definovaného v Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2014 - 2020.

Sumárne zhodnotenie




 



 

Podrobné zhodnotenie

Typ a rozsah tlakov na životné prostredie spojených so spotrebou energie (napr. emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a pod.) závisí ako od použitých zdrojov energie tak aj od celkového množstva spotrebovanej energie. Jedným zo spôsobov ako znížiť tento tlak je používať menej energie. To sa môže dosiahnuť buď znížením dopytu po energetických službách (potreba tepla, elektriny, osobná alebo nákladná doprava a pod.), alebo využívaním energie efektívnejším spôsobom s dôrazom na úspory energie (tým, že sa spotrebuje na jednotku činnosti menej energie). Znižovanie konečnej energetickej spotreby je jedným z národných indikatívnych cieľov energetickej efektívnosti, kde sa predpokladá, že KES bude v roku 2020 na úrovni 378 PJ. 

V období rokov 2005 – 2016 sa darilo znižovať celkovú spotrebu energie v jednotlivých sektoroch. Tento vývoj bol najmä výsledkom zavedenia energeticky menej náročných technológií v priemysle a úsporných opatrení v domácnostiach (napr. zatepľovanie budov, energetické štítky a používanie energeticky úspornejších spotrebičov, energetické audity a pod.) Zmena nastala v posledných dvoch rokoch (2017, 2018) charakteristických hospodárskym rastom, čo sa odrazilo aj na náraste spotreby energie. KES v roku 2018 bola v porovnaní s rokom 2005 vyššia o 1,9 %. Štruktúra použitých palív bola pestrá. V KES prevládali fosílne palivá. Z nich v roku 2018 mali po prvý raz najvyšší podiel na celkovej KES kvapalné palivá, nasledované plynnými palivami a elektrinou. Podiel KES tepla, OZE a odpadov a tuhých palív bol v roku 2018 pod úrovňou 7 %.
 
Plynné palivá
 
Konečná energetická spotreba plynných palív za obdobie rokov 2005 – 2018 klesla zo 150 427 TJ v roku 2005 na 123 189 TJ v roku 2018 (pokles o 18,1 %). Najvyššia spotreba plynných palív v roku 2018 bola v sektore priemyslu (44,4 % podiel), nasledovali sektory domácnosti (38,0 % podiel), obchod a služby (16,7 % podiel). Sektory pôdohospodárstva a dopravy sa na KES plynných palív v roku 2018 podieľali len minimálne (0,6 % a 0,2 %). Za celé sledované obdobie rokov 2005 – 2018 mala KES plynných palív klesajúci trend vo všetkých hodnotených sektoroch. K najvýraznejšiemu poklesu došlo v sektore pôdohospodárstva (52,2 %), s 15,4 % medziročným poklesom. Nasledoval sektor obchodu a služieb (35,0 %), s medziročným poklesom 14,0 %, sektor dopravy (26,4 %) so 17,9 % medziročným poklesom a sektor domácnosti (21,1 %) s medziročným 2,7 % poklesom. Najmenej poklesla KES plynných palív v sektore priemyslu (4,7 %), pričom medziročne bol dosiahnutý jej 3,3 % nárast.


 
Kvapalné palivá
 
Konečná energetická spotreba kvapalných palív mala v období rokov 2005 – 2018 stúpajúci trend (nárast o 37,9 %) a stúpla z 91 387 TJ v roku 2005 na 126 002 TJ v roku 2018. Z pomedzi sledovaných sektorov mal na celkovej KES kvapalných palív dominantné postavenie sektor dopravy, v roku 2018 bol jeho podiel na úrovni 87,5 %. Podiely sektorov pôdohospodárstva a priemyslu boli do 10 % (2,0 % a 10,0 %). Podiely sektorov obchodu a služieb (0,2 %) a domácností (0,3 %) boli len minimálne.
Vývoj KES kvapalných palív je z toho dôvodu odrazom KES kvapalných palív v sektore dopravy. Tá v období rokov 2005 – 2018 stúpla o 52,2 % a v roku 2018 dosiahla svoje druhé maximum (najvyššia bola v roku 2017). KES v ostatných sektoroch v tomto období klesla, pričom najmenší 1,5 % pokles bol v sektore priemyslu, kde došlo k výraznému medziročnému nárastu spotreby (112,7 %). Naopak v sektore obchodu a služieb došlo v rovnakom období k výraznému poklesu KES (89,2 %), napriek medziročnému 1,9 % nárastu. O niečo nižší pokles bol dosiahnutý v sektore pôdohospodárstva (spotreba nafty) (24,8 %), kde sa spotreba medziročne takmer nezmenila. KES kvapalných palív v sektore domácnosti bola v roku 2018 rovnaká ako v roku 2005, s 12,5 % medziročným poklesom.



Elektrina
 
Konečná energetická spotreba elektriny mala v období rokov 2005 – 2018 rastúci priebeh s 13,5 % nárastom (nárast z 82 260 TJ v roku 2005 na 93 368 TJ v roku 2018). Najväčší podiel na KES elektriny spomedzi sektorov mal v roku 2018 priemysel (49,3 %), nasledovaný sektormi: obchodu a služieb (27,8 %) a domácnosti (19,6 %). Minimálne, len 2,3 % a 0,9 % podiely mali v roku 2018 sektory dopravy a pôdohospodárstva. V sledovanom období došlo okrem sektoru pôdohospodárstva, k nárastu KES vo všetkých hodnotených sektoroch: v sektore obchodu a služieb (17,3 %), priemyslu (16,0 %), domácnosti (8,4 %), dopravy (2,8 %)  V sektore pôdohospodárstva klesla KES o 38,8 % a klesajúci trend bol zaznamenaný aj medziročne (11,5 %). Medziročne poklesla KES ešte v sektore obchodu a služieb (5,9 %), v ostatných sektoroch bol zaznamenaný medziročný nárast spotreby.  



Teplo
 
Konečná energetická spotreba tepla za obdobie rokov 2005 – 2018 klesla z 39 883 TJ v roku 2005 na 23 835 v roku 2018 (pokles o 40,2 %). Najväčší podiel na KES tepla má dlhodobo sektor domácnosti (74,3 %), a to aj napriek poklesu spotreby tepla v tomto sektore v horizonte rokov 2005 – 2018 (32,3 %), ako aj medziročne (7,6 %). Na druhom mieste bol v roku 2018 sektor obchodu a služieb (14,3 % podiel) s výrazným poklesom v období rokov 2005 – 2018 (66,0 %). Rovnako aj medziročne KES tepla v tomto sektore klesla o 3,2 %. Sektor priemyslu sa so svojim 11,1 % podielom nachádzal na treťom mieste. KES tepla v tomto sektore klesla v období rokov 2005 – 2018 o 23,3 %, medziročne bol zaznamenaný až 53,0 % pokles. Najnižší, len 0,3 % podiel, mal v roku 2018 sektor pôdohospodárstva, s poklesom KES tepla v tomto sektore dlhodobo o 67,2 %. Medziročne KES tepla v tomto sektore  stúpla o 11,9 %.


 
Obnoviteľné zdroje a odpady
 
V období rokov 2005 – 2018 bol zaznamenaný výrazný nárast konečnej energetickej spotreby obnoviteľných zdrojov a odpadov, ktorá stúpla z 13 879 TJ v roku 2005 na 27 738 TJ v roku 2018 (99,9 %). Najvýraznejšie sa na spotrebe podieľal sektor priemyslu (84,5 %), v ktorom KES OZE a odpadov stúpla v sledovanom období o 90,2 %, s medziročným 6,2 % nárastom (najmä využívanie dreva). Podiel sektoru domácnosti bol v roku 2018 na úrovni 6,0 %, s 16,6 % nárastom od roku 2005 a 25,6 % medziročným nárastom. Na konečnej spotrebe obnoviteľných zdrojov a odpadov v tomto sektore sa najvýznamnejšie podieľala spotreba dreva. Nasledoval sektor obchodu a služieb, ktorý sa v roku 2018 podieľal na KES OZE a odpadov 5,1 % s nárastom tak v období rokov 2005 – 2018 ako aj medziročne. Najnižší, 4,5 % podiel bol zaznamenaný v sektore pôdohospodárstva, v ktorom spotreba OZE a odpadov dlhodobo stúpla.


 
Tuhé palivá
 
Najmenej sa na celkovej konečnej energetickej spotrebe v roku 2018 podieľali tuhé palivá. Ich konečná energetická spotreba za obdobie rokov 2005 – 2018 klesla z 26 232 TJ v roku 2005 na 17 792 TJ v roku 2018 (pokles o 32,2 %). Najvyšší podiel na tejto spotrebe mal v roku 2018 sektor priemyslu (73,3 %), nasledovali sektory obchodu a služieb (19,5 %) a domácnosti (7,1 %). Podiel pôdohospodárstva bol v roku 2018 len minimálny (0,1 %). KES tuhých palív v období rokov 2005 – 2018 klesla vo všetkých sledovaných sektoroch, okrem sektoru obchodu a služieb, kde bol 204,5 % nárast. Pokles bol nasledovný: pôdohospodárstvo 83,1 %, priemysel 43,7 %, domácnosti 32,1%. Medziročne klesla KES tuhých palív len v sektore domácností (12,8 %). V sektoroch obchodu a služieb a priemyslu KES medziročne stúpla (16,2 % a 4,1 %), v sektore pôdohospodárstva sa spotreba medziročne nezmenila

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Konečná energetická spotreba (Final energy consumption by product)
Eurostat: Konečná energetická spotreba v sektoroch (Final energy consumption by sectors)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Vo všeobecnosti predstavuje konečná energetická spotreba energetickú bilanciu danej oblasti, ktorá vyjadruje množstvo energie vstupujúcej (zmeranej pred vstupom) do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitok, nie však pre výrobu inej formy energie.
 
Konečná energetická spotreba je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby.
 
Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba mínus transformácia (vstup) plus transformácia (výstup) plus reklasifikácia a spätné toky mínus spotreba energetického odvetvia mínus straty pri prenose a v rozvodoch.
 
Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
 
Transformácia – vstup zahŕňa množstvo palív transformovaných na iné palivá alebo spotrebovaných na výrobu elektriny a časť palív spotrebovaných na výrobu tepla.
 
Transformácia – výstup zahŕňa výťažky energetických procesov, tzn. množstvo vyrobených palív a energie, získaných zušľachťovaním iných palív a energií. Jednotlivé zložky výstupu zodpovedajú položkám transformácie – vstupu.
 
Reklasifikácia a spätné toky predstavujú množstvo produktov preklasifikovaných na surovinu alebo iný produkt a množstvo výrobkov vrátených z petrochémie na ďalšie spracovanie.
 
Spotreba energetického odvetvia sú palivá použité energetickým priemyslom na podporu ťažby (ťažba ropy, uhlia a plynu) alebo transformačných aktivít.
 
Straty pri prenose a v rozvodoch vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby. Zahrnuté sú aj odôvodnené straty spôsobené znehodnotením a zničením.
 
Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.

   
Metodika:

Indikátor hodnotí vývoj konečnej energetickej spotreby palív a energie v členení na tuhé, kvapalné a plynné palivá, OZE a odpady, elektrina a teplo (jadrové palivo). Ďalej KES vo vybraných sektoroch - pôdohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod a služby a domácnosti. Súčasťou je aj vyjadrenie podielu KES jednotlivých palív, energie ako aj sektorov na celkovej KES SR.

V štatistike energetiky došlo od roku 2001 k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Údaje spred roku 2001 a po tomto roku sú navzájom neporovnateľné.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre jednotlivé roky upravuje vždy vyhláška a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
V indikátore sú zahrnuté sektory klasifikované podľa platnej Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) vydanej vyhláškou ŠÚ SR č. 306/2007 Z. z.
 
Pôdohospodárstvo sekcia A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
Priemysel sekcia B, C, D, E - Ťažba a dobývanie, Priemyselná výroba, Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
Doprava sekcia H – Doprava a skladovanie


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: