Tlačiť   PDF

Konečná energetická spotreba

Dátum poslednej aktualizácie 19.07.2017

Téma

Energetika

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj konečnej energetickej spotreby (KES) jednotlivých palív elektriny a tepla vrátane ich podielu na celkovej KES v danom roku, vývoj konečnej energetickej spotreby vybraných sektorov hospodárstva SR - priemysel, doprava, pôdohospodárstvo, obchod a služby a domácnosti, ako aj ich podiel na celkovej KES v danom roku.

Jednotka indikátora

TJ, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Základné priority:
Optimálny energetický mix.
Zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie.
Energetická efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti.
Využívanie jadrovej energie ako bezuhlíkového zdroja elektriny.
Podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Hlavné ciele:
Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR.
Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.

Koncepcia energetickej efektívnosti (2007)
Hlavný cieľ:
Dosiahnutie celkového národného indikatívneho cieľa úspor energie za 9 rokov (2008 – 2016) podľa smernice 2006/32/ES o efektívnosti kumulovanú hodnotu úspor vo výške 9 % konečnej energetickej spotreby t.j. 37 215 TJ.

Národný program reforiem SR na roky 2011 - 2014 (2011)
Cieľ do roku 2020:
Zvýšiť energetickú efektívnosť do roku 2020 meranú na konečnej energetickej spotrebe o 11 % oproti priemeru rokov 2001 – 2005.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 - 2016 s výhľadom do roku 2020 (2014)
Národné indikatívne ciele energetickej efektívnosti SR podľa smernice 2012/27/EÚ
Úspora konečnej energetickej spotreby (KES):
Ročný cieľ: 3 416 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny)cieľ: 10 247 TJ
Cieľ do roku 2020 (kumulatívny): 79 695 TJ, čo predstavuje 23 %
Cieľ energetickej efektívnosti vyjadrený v absolútnej hodnote konečnej energetickej spotreby v roku 2020: 378 PJ

Kľúčová otázka

Klesá konečná energetická spotreba v SR?

Kľúčové zistenia

  • Konečná energetická spotreba v SR mala od roku 2001 do roku 2015 s miernymi výkyvmi klesajúci priebeh. V roku 2015 konečná energetická spotreba dosiahla hodnotu 382 904 TJ a oproti roku 2001 klesla o cca 13,8 %. KES medziročne stúpla, kde v porovnaní s rokom 2014 vzrástla spotreba o 4,1 %.
  • Za obdobie rokov 2001 – 2015 najvýraznejšie poklesla konečná energetická spotreba tuhých palív (pokles o 49,0 %), ktorých podiel v roku 2015 bol na úrovni 4,8 % z celkovej KES. Klesajúci trend bol aj pri teple (pokles o 35,9 %) so 7,4 % podielom a plynných palivách (pokles o 36,6 %), ktoré mali napriek tomu v roku 2015 najvyšší podiel na KES (30,4 %). Naopak najvýraznejší nárast v sledovanom období zaznamenali OZE a odpady, ktorých konečná energetická spotreba narástla za sledované obdobie o 141,2 % a v roku 2015 bol podiel KES OZE na úrovni 7,2 %. Miernejší rastúci trend bol dosiahnutý pri kvapalných palivách (nárast o 14,2 %) s podielom 25,3 % v roku 2015. O 13,4 % vzrástla aj konečná spotreba elektriny, ktorej  podiel v roku 2015 predstavoval 24,9 %.
  • Spomedzi sektorov mal v roku 2015 najväčší podiel na konečnej energetickej spotrebe priemysel s 36,2 %, nasledovaný sektormi: doprava (23,7 %), domácnosti (21,7 %) a obchod a služby (16,7 %). Najnižší, len 1,6 % podiel mal sektor pôdohospodárstva. Medziročne došlo v roku 2015 v porovnaní s predchádzajúcim rokom k nárastu KES vo všetkých sektoroch. Najviac stúpla KES v sektore obchodu a služieb (23,5 %), miernejší nárast bol v sektore pôdohospodárstva (9,4 %)  priemyslu (2,9 %) a domácností (1,8 %). V sektore dopravy bol medziročný nárast spotreby  KES len minimálny (0,1 %). Za celé sledované obdobie 2001 – 2015 bol stúpajúci trend v sektore doprava (nárast o 47,6 %). KES v ostatných sektoroch mala od roku 2001 s miernymi výkyvmi klesajúci trend (domácnosti pokles o 35,5 %, obchod a služby pokles o 27,0 %, pôdohospodárstvo pokles o 18,1 % a priemysel pokles o 12,7 %).
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
udaje nie su k dispozici Pozitivny trend    Neutralny trend
V roku 2001 došlo k zmene metodiky a údaje sú navzájom neporovnateľné. Od roku 2001 klesla konečná energetická  spotreba. Medziročne došlo k nárastu konečnej energetickej spotreby. Predpokladá sa dosiahnutie cieľa úspor energie do roku 2020 iba vo výške 84 % z celkového národného indikatívneho cieľa úspor energie v KES definovaného v Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2014 - 2020.

Sumárne zhodnotenie







Podrobné zhodnotenie

Typ a rozsah tlakov na životné prostredie spojených so spotrebou energie (napr. emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a pod.) závisí ako od použitých zdrojov energie tak aj od celkového množstva spotrebovanej energie. Jedným zo spôsobov ako znížiť tento tlak je používať menej energie. To sa môže dosiahnuť buď znížením dopytu po energetických službách (potreba tepla, elektriny, osobná alebo nákladná doprava a pod.), alebo využívaním energie efektívnejším spôsobom s dôrazom na úspory energie (tým, že sa spotrebuje na jednotku činnosti menej energie). Znižovanie konečnej energetickej spotreby je jedným z národných indikatívnych cieľov energetickej efektívnosti, kde sa predpokladá, že KES bude v roku 2020 na úrovni 378 PJ. 

Trend vývoja konečnej energetickej spotreby v období rokov 2001 až 2015 poukazuje na pokrok dosiahnutý pri znižovaní celkovej spotreby energie v jednotlivých odvetviach (pokles o 13,8 %). Tento vývoj je najmä výsledkom zavedenia energeticky menej náročných technológií v priemysle a úsporných opatrení v domácnostiach (napr. zatepľovanie budov, energetické štítky a používanie energeticky úspornejších spotrebičov, energetické audity a pod.) Štruktúra použitých palív je pestrá. V KES prevládajú fosílne palivá. Z nich v roku 2015 mali najvyšší podiel na celkovej KES plynné palivá, nasledované kvapalnými palivami a elektrinou. Podiel KES tepla, OZE a odpadov a tuhých palív bol v roku 2014 pod úrovňou 10 %.


 
Plynné palivá
 
Konečná energetická spotreba plynných palív za obdobie rokov 2001 – 2015 klesla zo 183 590 TJ v roku 2001 na 116 323 TJ v roku 2015 (pokles o 36,6 %). Najvyššia spotreba plynných palív v roku 2015 bola v sektore priemysel (42,2 % podiel), nasledovali sektory domácnosti (37,8 % podiel), obchod a služby (18,9 % podiel). Sektory pôdohospodárstvo a doprava sa na KES plynných palív v roku 2015 podieľali len minimálne (0,8 % a 0,3 %). Za celé sledované obdobie rokov 2001 – 2015 stúpla KES plynných palív len v sektore doprava (138,6 %), pričom medziročne došlo v tomto sektore k jej poklesu (11,3 %). KES plynných palív v ostatných sektoroch mala v sledovanom období klesajúci trend. K najvýraznejšiemu poklesu došlo v sektore pôdohospodárstva (o 52,1 %), kde došlo k roku 2015 aj k najvyššiemu medziročnému poklesu (o 17,4 %). Nasledoval sektor obchodu a služieb s poklesom 49,9 % s medziročným nárastom 6,6 % a sektor domácnosti (pokles o 37,2 %) s minimálnym medziročným poklesom 0,02 %. Najmenej poklesla KES plynných palív v sektore priemysel (o 27,2 %), pričom medziročne bol dosiahnutý 3,4 % pokles.



 
Kvapalné palivá
 
Konečná energetická spotreba kvapalných palív mala v období rokov 2001 – 2015 stúpajúci trend (nárast o 14,2 %) a stúpla z 84 691 TJ v roku 2001 na 96 675 TJ v roku 2015. Z pomedzi sledovaných sektorov má na celkovej KES kvapalných palív dominantné postavenie sektor dopravy, v roku 2015 bol jeho podiel na úrovni 91,4 %. Podiely sektorov pôdohospodárstva a priemyslu boli do 5 % (2,9 % a 4,9 %). Podiely sektorov obchodu a služieb (0,59 %) a domácností (0,2 %) boli len minimálne.
Vývoj KES kvapalných palív je z toho dôvodu odrazom KES kvapalných palív v sektore dopravy. Tá v období rokov 2001 – 2015 stúpla o 50,7 % a bola takmer totožná ako v roku 2014. KES v ostatných sektoroch v tomto období klesla, pričom najmenší 13,0 % pokles bol v sektore pôdohospodárstva (spotreba nafty) a KES kvapalných palív je v tomto sektore za celé obdobie veľmi vyrovnaná. Naopak v sektoroch obchodu a služieb a priemyslu došlo k výraznému poklesu KES (pokles o 83,3 % a 74,8 %), pričom v sektore priemyslu stúpla medziročne KES kvapalných palív o 57,9 %. V sektore obchodu a služieb KES medziročne poklesla o 8,1 %. Výrazný, o niečo nižší pokles bol dosiahnutý v sektore domácnosti, kde KES kvapalných palív klesla o 66,7 % (využívanie propán-butánu).




Elektrina
 
Konečná energetická spotreba elektriny mala v období rokov 2001 – 2015 viac menej vyrovnaný priebeh s 13,4 % nárastom (nárast z 84 186 TJ v roku 2001 na 95 458 TJ v roku 2015). Najväčší podiel na KES elektriny spomedzi sektorov mal v roku 2015 priemysel    (43,8 %), nasledovaný dvoma sektormi: obchod a služby (34,0 %) a domácnosti (19,0 %). Minimálne, len 2,3 % a 1,0 % podiely mali v roku 2015 sektory dopravy a pôdohospodárstva.
 
V sledovanom období došlo k nárastu KES v sektoroch obchodu a služieb (25,4 %) a priemyslu (19,9 %). Medziročne KES v sektore priemyslu mierne poklesla (5,2 %), KES v sektore obchodu a služieb naopak medziročne výrazne stúpla (46,6 %). Najvýraznejšie klesla v sledovanom období KES v sektore pôdohospodárstva (50,3 %) a klesajúci trend pokračoval aj medziročne (7,3 %). Dlhodobý pokles KES elektriny bol dosiahnutý aj v ďalších sektoroch. V sektore dopravy klesla KES elektriny o 21,5 %, s medziročným 4,9 % nárastom. Mierne klesla KES v roku 2015 v porovnaní s rokom 2014 aj v sektore domácnosti (3,6 %), pričom rovnako ako v predchádzajúcom sektore medziročne stúpla (2,4 %).

 


Teplo
 
Konečná energetická spotreba tepla za obdobie rokov 2001 – 2015 klesla zo 44 303 TJ v roku 2001 na 28 406 v roku 2015 (pokles o 35,9 %). Najväčší podiel na KES tepla má dlhodobo sektor domácnosti (67,4 %), a to aj napriek poklesu spotreby tepla v tomto sektore v horizonte rokov 2001 – 2015 (pokles o 47,3 %) s medziročným nárastom k roku 2015 (15,8 %). Na druhom mieste bol v roku 2015 sektor priemyslu (22,1 % podiel) s výrazným nárastom v období rokov 2001 – 2015 (viac ako 6-násobný). Rovnako aj medziročne KES tepla v tomto sektore stúpla o 22,5 %. Sektor obchodu a služieb sa so svojim 10,3 % podielom nachádzal na treťom mieste. KES tepla v tomto sektore klesla v období rokov 2001 – 2015 o 57,2 %, medziročne bol zaznamenaný nárast o 15,0 %. Najnižší, len 0,2 % podiel, mal v roku 2015 sektor pôdohospodárstva, s poklesom KES tepla v tomto sektore dlhodobo aj medziročne (pokles o 80,8 % a 9,4 %).



 
Obnoviteľné zdroje a odpady
 
V období rokov 2001 – 2015 bol zaznamenaný výrazný nárast konečnej energetickej spotreby obnoviteľných zdrojov a odpadov, ktorá stúpla z 11 443 TJ v roku 2001 na 27 596 TJ v roku 2015 (141,2 %). Najvýraznejšie sa na spotrebe podieľal sektor priemyslu (86,3 %), v ktorom KES OZE a odpadov stúpla v sledovanom období o 125,6 %, s medziročným 28,9 % nárastom (najmä využívanie dreva). Podiel sektoru pôdohospodárstva bol v roku 2015 na úrovni 5,5 %, s výrazným nárastom od roku 2001. Na konečnej spotrebe obnoviteľných zdrojov a odpadov v tomto sektore sa najvýznamnejšie podieľala spotreba dreva a bioplynu. Nasledoval sektor obchodu a služieb, ktorý sa v roku 2015 podieľal na KES OZE a odpadov 4,6 % s nárastom tak v období rokov 2001 – 2015 ako aj medziročne (o 52,8 % a 4,6 %). Najnižší, 3,7 % podiel bol zaznamenaný v sektore domácností, v ktorom spotreba OZE a odpadov dlhodobo.



 
Tuhé palivá
 
Najmenej sa na celkovej konečnej energetickej spotrebe v roku 2015 podieľali tuhé palivá. Ich konečná energetická spotreba za obdobie rokov 2001 – 2015 klesla z 36 159 TJ v roku 2001 na 18 446 TJ v roku 2015 (pokles o 49,0 %). Najvyšší podiel na tejto spotrebe mal v roku 2015 sektor priemyslu (71,2 %), nasledovali sektory obchodu a služieb (24,7 %) a domácnosti (4,1 %). Podiel pôdohospodárstva bol v roku 2015 len minimálny (0,06 %).
KES tuhých palív v období rokov 2001 – 2015 klesla vo všetkých sledovaných sektoroch (pôdohospodárstvo pokles o 94,4 %, domácnosti pokles o 76,6 %, priemysel pokles o 40,2 % a obchod a služby pokles o 29,1 %). Rovnako bol klesajúci trend aj medziročne v sektoroch pôdohospodárstvo (pokles o 71,1 %), domácnosti (pokles o 8,9 %) a priemyslu (pokles o 2,1 %) okrem sektoru obchodu a služieb, v ktorom došlo medziročne k 1,6 % nárastu KES tuhých palív. 


Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Konečná energetická spotreba (Final energy consumption by product)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Vo všeobecnosti predstavuje konečná energetická spotreba energetickú bilanciu danej oblasti, ktorá vyjadruje množstvo energie vstupujúcej (zmeranej pred vstupom) do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitok, nie však pre výrobu inej formy energie.
 
Konečná energetická spotreba je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby.
 
Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba mínus transformácia (vstup) plus transformácia (výstup) plus reklasifikácia a spätné toky mínus spotreba energetického odvetvia mínus straty pri prenose a v rozvodoch.
 
Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
 
Transformácia – vstup zahŕňa množstvo palív transformovaných na iné palivá alebo spotrebovaných na výrobu elektriny a časť palív spotrebovaných na výrobu tepla.
 
Transformácia – výstup zahŕňa výťažky energetických procesov, tzn. množstvo vyrobených palív a energie, získaných zušľachťovaním iných palív a energií. Jednotlivé zložky výstupu zodpovedajú položkám transformácie – vstupu.
 
Reklasifikácia a spätné toky predstavujú množstvo produktov preklasifikovaných na surovinu alebo iný produkt a množstvo výrobkov vrátených z petrochémie na ďalšie spracovanie.
 
Spotreba energetického odvetvia sú palivá použité energetickým priemyslom na podporu ťažby (ťažba ropy, uhlia a plynu) alebo transformačných aktivít.
 
Straty pri prenose a v rozvodoch vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby. Zahrnuté sú aj odôvodnené straty spôsobené znehodnotením a zničením.
 
Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.

   
Metodika:

Indikátor hodnotí vývoj konečnej energetickej spotreby palív a energie v členení na tuhé, kvapalné a plynné palivá, OZE a odpady, elektrina a teplo (jadrové palivo). Ďalej KES vo vybraných sektoroch - pôdohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod a služby a domácnosti. Súčasťou je aj vyjadrenie podielu KES jednotlivých palív, energie ako aj sektorov na celkovej KES SR.

V štatistike energetiky došlo od roku 2001 k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Údaje spred roku 2001 a po tomto roku sú navzájom neporovnateľné.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre roky 2015 až 2017 upravuje vyhláška 291/2014 Z. z. a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
V indikátore sú zahrnuté sektory klasifikované podľa platnej Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) vydanej vyhláškou ŠÚ SR č. 306/2007 Z. z.
 
Pôdohospodárstvo sekcia A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov
Priemysel sekcia B, C, D, E - Ťažba a dobývanie, Priemyselná výroba, Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
Doprava sekcia H – Doprava a skladovanie


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: