Tlačiť   PDF

Konečná energetická spotreba v priemysle

Dátum poslednej aktualizácie 13.12.2019

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj konečnej energetickej spotreby (KES) v priemysle a jej podiel na celkovej konečnej energetickej spotrebe.

Jednotka indikátora

TJ, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu (2013)
 
Opatrenia sú po obsahovej stránke štruktúrované do štyroch častí. Štvrtá časť materiálu konkretizuje opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu, ich všeobecnú charakteristiku, základné postuláty, prioritné oblasti a ciele opatrení. Pri podpore podnikania a investovania v SR by sa malo garantovať dodržanie systémových kritérií:
  • proexportná orientácia produkcie (vzhľadom na veľkosť trhu Slovenskej republiky a jeho kapacitnej možnosti saturácie produkcie),
  • tvorba nových pracovných miest s osobitným zreteľom na perspektívne odvetvia a technologicky progresívne, moderné a sofistikované výroby,
  • zapojiť do globálnych výrobných sietí malé a stredné podniky SR,
  • vybudovanie základne pre priemyselný výskum v SR a jeho zapojenie do nadnárodných výskumných sietí.
 
Energetická politika SR (2014)
 
Strategický cieľ energetickej politiky Slovenskej republiky je dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj. Koncepcia rozvoja energetiky je zameraná na optimalizáciu energetického mixu z hľadiska energetickej bezpečnosti.
 
Piliere energetickej politiky Slovenskej republiky:
  • energetická bezpečnosť,
  • energetická efektívnosť,
  • konkurencieschopnosť,
  • udržateľná energetika.
     
V dokumente sa uvádza, že využívanie, ďalšie rozšírenie systému energetických auditov a realizácia opatrení identifikovaných v týchto auditoch významne ovplyvní zníženie spotreby energie v priemysle.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 - 2016 s výhľadom do roku 2020 (2014)
 
Akčný plán má prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti energetickej efektívnosti. Nadväzuje na predchádzajúce dva akčné plány energetickej efektívnosti, 1. AP na roky 2008 - 2010 a 2. AP na roky 2011 – 2013. V rámci požadovaných úspor energie v priemysle budú vypracované dobrovoľné dohody s dodávateľmi energie, v ktorých sa subjekty zaviažu k úsporám energie. Predpokladá sa, že na to, aby dodávatelia splnili cieľ, ku ktorému sa zaviažu, budú úspory realizovať prostredníctvom poskytovania energetických služieb u svojich koncových odberateľov.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020 (2016)

V programovom vyhlásení sa uvádza, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemysel. Priemyselná výroba bude naďalej kľúčovým národohospodárskym odvetvím. Dôležitým prvkom spracovateľského priemyslu v roku 2020 bude jeho charakteristická vlastnosť nositeľa a generátora nových technologických zmien, ktoré sú nositeľmi „inteligentnej“ zamestnanosti. Takzvaná eko-efektívnosť rozvoja priemyselnej výroby bude elementom, ktorý zohrá významnú úlohu v hľadaní rovnováhy hospodárskeho, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja SR. Je nevyhnutné v SR plne rozvinúť princípy a kultúru nového stupňa výrobných vzťahov nazývaných ako PRIEMYSEL 4.0. Východiskom bude už prijatá Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3). K naplneniu tohto cieľa prispejú zdroje na zvýšenie inovačnej výkonnosti stredných podnikov prostredníctvom Operačného programu výskum a inovácie. Vláda bude pokračovať v podpore integrovaného a dlhodobého systému návratnej podpory národných investičných priorít SR prostredníctvom štruktúry Slovak Investment Holding. Okrem univerzitného výskumu je nevyhnutné vytvárať základňu pre priemyselný výskum zvýšením a spružnením inovačnej výkonnosti celého priemyslu v SR.
 
Vláda bude podporovať prechod na obehové hospodárstvo zabezpečujúce racionálne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a znižovanie environmentálnych dosahov. V tejto oblasti bude preskúmaná surovinová politika SR s identifikáciou kritických surovín pre rozvoj hospodárstva SR. Vláda vytvorí primerané podmienky pre aktívne využívanie princípov iniciatívy Európskeho odporúčania pre malé podnikanie (Small Business Act for Europe) a Akčného plánu pre podnikanie 2020.

oblasti životného prostredia je základným cieľom vytvoriť vhodné predpoklady k postupnému prechodu na konkurencieschopné zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu.

Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko (2016)
 
Koncept Inteligentného priemyslu má jednoznačný cieľ – presvedčiť verejnosť o nevyhnutnosti konkrétnych krokov prostredníctvom odporúčaní, ktoré udržia pozíciu slovenských podnikov na priemyselnej mape Európy a v globálnych štruktúrach tak, aby prispievali k sile a vplyvu v ekonomike a fungovaniu celej spoločnosti. Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko je očakávanou reakciou na štvrtú priemyselnú revolúciu, v ktorej priemyselná výroba vstupuje do prelomovej etapy – po ére pary, elektriny a počítačov prichádza obdobie digitalizácie. Hlavnými adresátmi zmien, ktoré so sebou prináša koncept Inteligentného priemyslu, sú slovenské priemyselné podniky, ktoré vďaka možnosti efektívnejšej výroby a predaja produktov navýšia svoju konkurencieschopnosť. Zmeny predstavujú výhody aj pre malé a stredné podniky, predovšetkým dodávateľov zariadení, technológií a služieb vďaka prepojenej priemyselnej výrobe.
 
Bolo prijaté rozhodnutie zriadiť Platformu inteligentného priemyslu so zastúpením podnikateľského a akademického sektora a vypracovať akčný plán inteligentného priemyslu SR.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj KES v priemyselnej výrobe?

Kľúčové zistenia

  • KES v priemysle klesá a v porovnaní s rokom 2005 došlo k poklesu o 1,2 %. KES v priemysle dosiahla v roku 2017 hodnotu 133 708 TJ.
  • Najväčší pokles KES v priemysle bol zaznamenaný vo výrobe textilu a kože, v chemickom priemysle a vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov.
  • Medziročne došlo k nárastu KES v priemysle o 4,1 %.
  • Priemysel sa v roku 2017 podieľala 35 % na celkovej KES národného hospodárstva.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_none emo_smile emo_sad
 Indikátor je sledovaný od roku 2001. V strednodobom hodnotení (od roku 2001) bol zaznamenaný klesajúci trend KES v priemysle
Medziročne v priemysle došlo k nárastu KES .
 
 

Sumárne zhodnotenie


Podrobné zhodnotenie

Medzi hlavný cieľ týkajúci sa zvýšenia energetickej efektívnosti v priemysle patrí zníženie energetickej náročnosti výrobného procesu. Ďalej sú to opatrenia týkajúce sa zlepšenia tepelno-technických vlastností výrobných hál, prevádzkových a administratívno-výrobných budov a energetický manažment.
 
KES v priemysle má v hodnotenom období klesajúci trend a v roku 2017 dosiahla 133 708 TJ. V roku 2017 v porovnaní s rokom 2005 došlo k poklesu konečnej energetickej spotreby v priemysle o 1,2 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom k nárastu o 4,1 %.
 
Najväčší pokles KES v priemysle bol zaznamenaný vo výrobe textilu a kože, v chemickom priemysle a vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov.

V roku 2005 sa vybrané oblasti priemyslu podieľali 36,8 % na konečnej energetickej spotrebe v rámci národného hospodárstva a jej podiel v roku 2017 klesol na 35 %. V roku 2017 najväčší podiel na KES v priemysle predstavovalo železiarstvo a oceliarstvo (32,3 %).

Definície súvisiace s indikátorom:

Vo všeobecnosti predstavuje konečná energetická spotreba energetickú bilanciu danej oblasti, ktorá vyjadruje množstvo energie vstupujúcej (zmeranej pred vstupom) do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitok, nie však pre výrobu inej formy energie.
 
Konečná energetická spotreba je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby.
 
Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba mínus transformácia (vstup) plus transformácia (výstup) plus reklasifikácia a spätné toky mínus spotreba energetického odvetvia mínus straty pri prenose a v rozvodoch.
 
Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
 
Transformácia – vstup zahŕňa množstvo palív transformovaných na iné palivá alebo spotrebovaných na výrobu elektriny a časť palív spotrebovaných na výrobu tepla.
 
Transformácia – výstup zahŕňa výťažky energetických procesov, tzn. množstvo vyrobených palív a energie, získaných zušľachťovaním iných palív a energií. Jednotlivé zložky výstupu zodpovedajú položkám transformácie – vstupu.
 
Reklasifikácia a spätné toky predstavujú množstvo produktov preklasifikovaných na surovinu alebo iný produkt a množstvo výrobkov vrátených z petrochémie na ďalšie spracovanie.
 
Spotreba energetického odvetvia sú palivá použité energetickým priemyslom na podporu ťažby (ťažba ropy, uhlia a plynu) alebo transformačných aktivít.
 
Straty pri prenose a v rozvodoch vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby). Zahrnuté sú aj odôvodnené straty spôsobené znehodnotením a zničením.
 
Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.
 

Metodika:

Konečná spotreba sa vypočíta ako:
hrubá domáca spotreba
– transformácia - vstup
+ transformácia - výstup
+ reklasifikácia a spätné toky
– spotreba energetického odvetvia
– straty pri prenose a v rozvodoch.

Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre roky 2015 až 2017 upravuje vyhláška 291/2014 Z. z. a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podkla dy pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
Konečná energetická spotreba (KES) sa týka nasledujúcich oblastí priemyselnej výroby:
- železiarstvo a oceliarstvo,
- metalurgia neželezných kovov,
- chemický priemysel,
- nekovové minerálne výrobky,
- potraviny, nápoje a tabak,
- textil a koža,
- celulóza, papierenstvo a polygrafia,
- strojárstvo a dopravné zariadenia.
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: