Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Bilancia energetických zdrojov

Dátum poslednej aktualizácie 20.12.2019

Téma

Energetika

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj hrubej domácej spotreby energie (tuhé palivá, ropa a ropné produkty, zemný plyn, OZE a odpady, jadrové palivo (teplo) a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach) a závislosť SR na dovoze primárnych zdrojov energie.

Jednotka indikátora

TJ, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Základné priority:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030
 
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Plán je vypracovaný v zmysle čl. 9 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení EÚ a opatrení v oblasti klímy. Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014. Okrem základných pôvodných štyroch pilierov, o ktoré sa opierala energetická politika (energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky) sa plánom rozširuje aj o rozmer dekarbonizácie.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Základné priority:
Optimálny energetický mix.
Zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie.
Rozvoj energetickej infraštruktúry.
Energetická efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti.
Fungujúci energetický trh s konkurenčným prostredím.
Kvalita dodávok energie za prijateľné ceny.
Využívanie jadrovej energie ako bezuhlíkového zdroja elektriny.
Podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Aktualizácia surovinovej politiky SR (2004)
Dlhodobé ciele:
Efektívne využívanie domácej surovinovej základne.
Stanovenie miery sebestačnosti v jednotlivých druhoch nerastných surovín v dlhodobej perspektíve.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Znižovanie závislosti dodávok energie z rizikových oblastí a diverzifikácia zdrojov, ako aj dopravných ciest.
Bezpečné zásobovanie hospodárstva ropou, zemným plynom, teplom a elektrinou.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR (2001)
Hlavné ciele:
Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR.
Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.

Koncepcia energetickej efektívnosti SR (2007)
Hlavný cieľ:
Dosiahnutie postupného zníženia energetickej náročnosti na úroveň priemeru pôvodných 15 členských štátov EÚ.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020 (2014)
Národné indikatívne ciele energetickej efektívnosti SR podľa smernice 2012/27/EÚ
Úspora primárnych energetických zdrojov (PEZ):
Ročný cieľ: 5 344 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny) cieľ: 16 031 TJ
Cieľ do roku 2020 (kumulatívny): 124 689 TJ, čo predstavuje 20 %
Cieľ energetickej efektívnosti vyjadrený v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie: 686 PJ

Kľúčová otázka

Znižuje sa hrubá domáca spotreba energie a závislosť SR na dovoze primárnych zdrojov energie?

Kľúčové zistenia


  • Hrubá domáca spotreba energie (HDS) zaznamenala za obdobie rokov 2005 až 2018 s miernymi výkyvmi pokles o cca 9,7 %. V roku 2018 dosiahla hodnotu 724 124 TJ. Oproti predchádzajúcemu roku 2017 HDS stúpla len minimálne (0,3 %).
  • V štruktúre použitých primárnych energetických zdrojov (PEZ) v SR (tzv. energetický mix) v roku 2018 naďalej prevládala spotreba fosílnych palív (65,7 %). Napriek poklesu spotreby plynných a tuhých palív v období rokov 2005 – 2018 (pokles o 31,1 % a 20,5 %), v roku 2018 pripadol najväčší podiel z pomedzi fosílnych palív na plynné palivá (23,6 % podiel), podiel tuhých palív bol na štvrtom mieste (19,3 % podiel). HDS plynných palív medziročne klesla o 1,4 %, rovnako medziročne klesla aj HDS tuhých palív o 1,2 %. Podiel ropy a ropných produktov bol v roku 2018 na úrovni 22,8 %, jej HDS za sledované obdobie vzrástla o 10,8 % s minimálnym medziročným 1,5 % nárastom v roku 2018. V rovnakom období výrazne vzrástla hrubá domáca spotreba obnoviteľných zdrojov energie (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach), ktorej podiel v roku 2018 bol na úrovni cca 12,1 % (viac ako 3,5-násobný nárast). Dominantné postavenie mala biomasa a vodná energia. Medziročne hrubá domáca spotreba OZE stúpla o 1,8 %, HDS elektriny zostala takmer nezmenená. Mimoriadne významnú úlohu v štruktúre primárnych energetických zdrojov zohráva využívanie jadrového paliva (teplo) s 22,3 % podielom v energetickom mixe v roku 2018. HDS tepla za celé obdobie klesla o 21,9 % s medziročným 1,8 % nárastom.
  • Z hľadiska prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je SR chudobná na primárne energetické zdroje. Takmer 90 % PEZ (vrátane jadrového paliva) sa dováža. Závislosť SR od dovozu je z tohto dôvodu vysoká. V roku 2017 dosiahla závislosť úroveň 64,7 %, čo je za posledných šesť rokov najvyššia hodnota. Oproti predchádzajúcemu roku 2016 stúpla závislosť od dovozu o cca 4,2 % bodu, z dlhodobého hľadiska sa úroveň dovoznej závislosti pohybovala v rozmedzí 60,1 % (2015) až 69,7 % (2007).
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa  
udaje nie su k dispozici Pozitivny trend emo_neutral  
Indikátor je hodnotený od roku 2005. Od roku 2005 klesla HDS aj dovozná závislosť SR.  Medziročne došlo k minimálnemu nárastu HDS aj dovoznej závislosti SR. Predpokladá sa dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti vyjadreného v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie* stanoveného v Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2014 – 2016 (686 PJ) za predpokladu realizácie investícií do opatrení energetickej efektívnosti na strane premeny, prenosu a distribúcie energie a značnej aktivity súkromného sektora.  
*primárna spotreba energie predstavuje rozdiel spotreby PEZ a neergetickej spotreby.

Sumárne zhodnotenie




 

 

Podrobné zhodnotenie

Výroba a spotreba energie má výrazný vplyv na životné prostredie. Znižovanie spotreby energie zavádzaním rôznych úsporných opatrení a zvyšovaním energetickej účinnosti, ako aj zmena v skladbe primárnych zdrojov energie, majú zásadný vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšenie kvality ovzdušia. Zároveň to prispieva k znižovaniu environmentálnych tlakov a vplyvov aj v ďalších oblastiach (napr. zdravie, využívanie zdrojov a pod.).
 
Rozvoj energetiky SR je zameraný na optimalizáciu energetického mixu z hľadiska energetickej bezpečnosti pri dosiahnutí čo najvyššej energetickej efektívnosti a dôslednej ochrane životného prostredia. Dôraz je kladený na využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú obnoviteľné zdroje a jadrová energia.

Z pohľadu štruktúry použitých PEZ má SR vyvážený podiel jednotlivých energetických zdrojov na hrubej domácej spotrebe, ktorý bol v roku 2018 nasledovný: plynné palivá (zemný plyn) 23,6 %, ropa a ropné produkty 22,8 %, jadrové palivo (teplo) 22,3 %, tuhé palivá 19,3 % a obnoviteľné zdroje (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach) 12,1 % (8,2 % a 3,9 %).
 
SR je chudobná na PEZ a až 90 % všetkých PEZ dováža. Domáce zdroje fosílnych palív tvoria hnedé uhlie a lignit. Pri kvapalných a plynných zdrojoch energie tvorí domáca produkcia len cca 4 %. Slovensko patrí ku krajinám s vysokou dovoznou závislosťou, ktorá sa pohybuje okolo 65 %.
 
Spotreba zemného plynu v ostatných rokoch zaznamenala pokles. V roku 2014 došlo k výraznému poklesu, kedy bola spotreba zemného plynu najnižšia za celé sledované obdobie so spotrebou na úrovni 4,3 mld. m3. Na poklese spotreby zemného plynu mal vplyv najmä charakter zimy, ktorá sa zaradila medzi najteplejšie. Od roku 2015 začala spotreba plynu stúpať a v roku 2018 dosiahla 170,7 PJ, čo predstavovalo spotrebu 4,9 mld. m3. Zhruba 98 % domácej spotreby tvoril import.
 


V roku 2018 bolo takmer 55 % elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach. Dodávka jadrového paliva je zabezpečená dlhodobými zmluvami z Ruskej federácie. V súvislosti s využitím jadrového paliva na výrobu elektriny je kľúčovou otázkou vyriešenie uloženia vyhoreného jadrového paliva, ako aj otázka likvidácie odstavených jadrovoenergetických zariadení. SR pri riešení týchto otázok postupuje v súlade s politikou EÚ.
 
Celková spotreba tuhých palív má dlhodobo klesajúci trend. Domáce hnedé uhlie v súčasnosti predstavuje cca 75 % spotreby hnedého uhlia potrebnej na výrobu elektriny a tepla. Zohráva významnú úlohu pri zabezpečení bezpečnosti dodávok elektriny. Ostatné potrebné množstvo hnedého uhlia sa zabezpečuje dovozom. Čierne uhlie sa na území SR neťaží, preto sa celý potrebný objem dováža. V ťažbe hnedého uhlia sa predpokladá postupný pokles a z dlhodobého hľadiska nemožno považovať ťažbu hnedého uhlia za dostatočnú na pokrytie potrieb výroby elektriny a tepla.



Dodávky ropy na Slovensko a tranzit prebiehajú spoľahlivo a plynule v súlade s dohodnutými  objemami. Tieto objemy (do 6 mil.t za rok) sú garantované na základe dlhodobej medzinárodnej zmluvy  s  Ruskou federáciou. Z dovezeného množstva ropy sa na pokrytie domácej spotreby využilo cca 3,2 mil.t. Domáca ťažba sa podieľa na spotrebe ropy menej ako 2 %.
 
Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov udržuje Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, pričom tieto zásoby sú trvale udržiavané v objeme, ktorý zodpovedá minimálne 90 dňom priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku.
 


V posledných rokoch postupne rastie spotreba obnoviteľných zdrojov energie (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach), ktorej podiel v roku 2018 predstavoval cca 12,1 %. Dominantné postavenie mala biomasa a vodná energia. Zvyšovanie podielu OZE má veľký význam pri zvyšovaní sebestačnosti a tým aj energetickej bezpečnosti. Okrem toho má používanie obnoviteľných zdrojov veľký environmentálny prínos, preto patrí k prioritám energetickej politiky SR.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Hrubá domáca spotreba energie (Gross available energy by product)
Eurostat: Energetická závislosť (Energy import dependence)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), po prvotnej úprave (napr. úprava triedením, praním), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.

Dovoz zahŕňa dovoz všetkých druhov palív do SR.

Vývoz zahŕňa predaj všetkých druhov palív do zahraničia.

Zmena stavu zásob (čerpanie alebo doplnenie zásob) - zásoby palív ťažobných, výrobných podnikov a odbytových organizácií (zásoby sú určené pre odbyt, nie pre vlastnú spotrebu) ďalej sú to zásoby predajcov palív v maloobchode (uhoľné sklady) a spotrebiteľské zásoby (t.j. zásoby jednotlivých spotrebiteľov určené pre ich výrobu a prevádzku).

Primárna energetická spotreba je hrubá domáca spotreba po odčítaní neenergetickej spotreby.
 
Neenergetická spotreba - energetické produkty použité ako suroviny v rôznych sektoroch; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.
 
Energetická závislosť ukazuje, do akej miery sa hospodárstvo daného štátu spolieha na dovoz energetických komodít za účelom uspokojovania svojich energetických potrieb.


Metodika:

Indikátor hodnotí vývoj hrubej domácej spotreby tuhých palív, ropy a ropných produktov, zemného plynu, OZE a odpadov, jadrového paliva (teplo) a elektriny vyrobenej vo vodných elekrárňach. Ďalej popisuje vývoj dovozovej závislosti SR ako aj dovoz a vývoz tuhých, kvapalných a plynných palív.

V štatistike energetiky od roku 2001 došlo k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Údaje spred roku 2001 a po tomto roku sú navzájom neporovnateľné, preto je hrubá domáca spotreba hodnotená až od roku 2001.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre jednotlivé roky upravuje vyhláškou a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Získavanie informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.

Energetická závislosť sa počíta ako podiel čistého dovozu a súčtu hrubej domácej spotreby energie s tranzitom. Čistý dovoz sa počíta ako celkový dovoz mínus celkový vývoz. Jadrová energia sa považuje za domáci zdroj energie, čo prispieva k zníženiu energetickej závislosti.


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: