Tlačiť   PDF

Bilancia energetických zdrojov

Dátum poslednej aktualizácie 12.07.2017

Téma

Energetika

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj hrubej domácej spotreby energie (tuhé palivá, ropa a ropné produkty, zemný plyn, OZE a odpady, jadrové palivo (teplo) a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach) a závislosť SR na dovoze primárnych zdrojov energie.

Jednotka indikátora

TJ, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Základné priority:
Optimálny energetický mix.
Zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie.
Rozvoj energetickej infraštruktúry.
Energetická efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti.
Fungujúci energetický trh s konkurenčným prostredím.
Kvalita dodávok energie za prijateľné ceny.
Využívanie jadrovej energie ako bezuhlíkového zdroja elektriny.
Podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Aktualizácia surovinovej politiky SR (2004)
Dlhodobé ciele:
Efektívne využívanie domácej surovinovej základne.
Stanovenie miery sebestačnosti v jednotlivých druhoch nerastných surovín v dlhodobej perspektíve.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Znižovanie závislosti dodávok energie z rizikových oblastí a diverzifikácia zdrojov, ako aj dopravných ciest.
Bezpečné zásobovanie hospodárstva ropou, zemným plynom, teplom a elektrinou.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR (2001)
Hlavné ciele:
Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR.
Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.

Koncepcia energetickej efektívnosti SR (2007)
Hlavný cieľ:
Dosiahnutie postupného zníženia energetickej náročnosti na úroveň priemeru pôvodných 15 členských štátov EÚ.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020 (2014)
Národné indikatívne ciele energetickej efektívnosti SR podľa smernice 2012/27/EÚ
Úspora primárnych energetických zdrojov (PEZ):
Ročný cieľ: 5 344 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny) cieľ: 16 031 TJ
Cieľ do roku 2020 (kumulatívny): 124 689 TJ, čo predstavuje 20 %
Cieľ energetickej efektívnosti vyjadrený v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie: 686 PJ

Kľúčová otázka

Znižuje sa hrubá domáca spotreba energie a závislosť SR na dovoze primárnych zdrojov energie?

Kľúčové zistenia


  • Hrubá domáca spotreba energie (HDS) zaznamenala za obdobie rokov 2001 až 2015 s miernymi výkyvmi pokles o cca 16,1 %. V roku 2015 dosiahla hodnotu 683 408 TJ. Oproti predchádzajúcemu roku 2014 klesla hrubá domáca spotreba energie o 4,1 %.
  • V štruktúre použitých primárnych energetických zdrojov (PEZ) v SR (tzv. energetický mix) v roku 2015 naďalej prevládala spotreba fosílnych palív (64,2 %). Napriek poklesu spotreby plynných a tuhých palív v období rokov 2001 – 2015 (pokles o 42,8 % a 26,2 %), v roku 2015 pripadol najväčší podiel z pomedzi fosílnych palív na plynné palivá (23,8 % podiel), podiel tuhých palív bol tesne na treťom mieste (20,0 % podiel). HDS plynných palív medziročne stúpla o 2,8 % naopak HDS tuhých palív medziročne pokračovala v klesajúcom trende a klesla oproti roku 2014 o 4,1 %. Podiel ropy a ropných produktov bol v roku 2015 na úrovni 20,4 %, jej HDS za sledované obdobie vzrástla minimálne (o 11,3 %) s výrazným medziročným 9,4 % nárastom k roku 2015. V sledovanom období výrazne vzrástla hrubá domáca spotreba obnoviteľných zdrojov energie (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach), ktorej podiel v roku 2015 bol na úrovni cca 12,1 % (viac ako 3,5-násobný nárast). Dominantné postavenie mala biomasa a vodná energia. Medziročne hrubá domáca spotreba OZE stúpla o 19,9 %. Mimoriadne významnú úlohu v štruktúre primárnych energetických zdrojov zohráva využívanie jadrového paliva (teplo) s 23,8 % podielom v energetickom mixe v roku 2015. HDS tepla za celé obdobie klesla o 19,1 % s medziročným 3,4 % poklesom.
  • Z hľadiska prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je SR chudobná na primárne energetické zdroje. Takmer 90 % PEZ (vrátane jadrového paliva) sa dováža. Závislosť SR od dovozu je z tohto dôvodu vysoká. V roku 2015 dosiahla závislosť úroveň 58,7, čo je najnižšia hodnota za celé sledované obdobie. Oproti predchádzajúcemu roku 2014 klesla závislosť od dovozu len minimálne a ani z dlhodobého hľadiska nebola zaznamenaná výrazná zmena v porovnaní s rokom 2001, kedy bola závislosť na úrovni 62,2 %.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa  
udaje nie su k dispozici Pozitivny trend emo_neutral Pozitivny trend  
Indikátor je hodnotený od roku 2001. Od roku 2001 klesla HDS aj dovozová závislosť SR.  Medziročne došlo k nárastu HDS a naopak k poklesu dovoznej závislosti SR. Predpokladá sa dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti vyjadreného v absolútnej hodnote primárnej spotreby energie* stanoveného v Akčnom pláne energetickej efektívnosti 2014 – 2016 (686 PJ) za predpokladu realizácie investícií do opatrení energetickej efektívnosti na strane premeny, prenosu a distribúcie energie a značnej aktivity súkromného sektora.  
*primárna spotreba energie predstavuje rozdiel spotreby PEZ a neergetickej spotreby.

Sumárne zhodnotenie



Podrobné zhodnotenie

Výroba a spotreba energie má výrazný vplyv na životné prostredie. Znižovanie spotreby energie zavádzaním rôznych úsporných opatrení a zvyšovaním energetickej účinnosti, ako aj zmena v skladbe primárnych zdrojov energie, majú zásadný vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšenie kvality ovzdušia. Zároveň to prispieva k znižovaniu environmentálnych tlakov a vplyvov aj v ďalších oblastiach (napr. zdravie, využívanie zdrojov a pod.).
 
Rozvoj energetiky SR je zameraný na optimalizáciu energetického mixu z hľadiska energetickej bezpečnosti pri dosiahnutí čo najvyššej energetickej efektívnosti a dôslednej ochrane životného prostredia. Dôraz je kladený na využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú obnoviteľné zdroje a jadrová energia.

Z pohľadu štruktúry použitých PEZ má SR vyvážený podiel jednotlivých energetických zdrojov na hrubej domácej spotrebe, ktorý bol v roku 2015 nasledovný: jadrové palivo (teplo) 23,8 %, plynné palivá (zemný plyn) 23,8 %, ropa a ropné produkty 20,4 %, tuhé palivá 20,0 % a obnoviteľné zdroje (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach) 12,1 %.
 
SR je chudobná na PEZ a až 90 % všetkých PEZ dováža. Domáce zdroje fosílnych palív tvoria hnedé uhlie a lignit. Pri kvapalných a plynných zdrojoch energie tvorí domáca produkcia len cca 4 %. Slovensko patrí ku krajinám s vysokou dovoznou závislosťou, ktorá sa pohybuje okolo 60 %.
 
Spotreba zemného plynu v ostatných rokoch pozvoľne klesala. V roku 2014 došlo k výraznému poklesu, kedy klesla spotreba z 5,1 mld. m3 z roku 2013 na cca 4,3 mld. m3. Na poklese spotreby zemného plynu mal vplyv najmä charakter zimy, ktorá sa zaradila medzi najteplejšie. V roku 2015 stúpla spotreba na 4,8 mld. m3. Na tejto spotrebe sa domáca ťažba podieľala približne 2 %. Ostatný zemný plyn sa dováža z Ruskej federácie.
 


V roku 2015 bolo takmer 56 % elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach. Dodávka jadrového paliva je zabezpečená dlhodobými zmluvami z Ruskej federácie. V súvislosti s využitím jadrového paliva na výrobu elektriny je kľúčovou otázkou vyriešenie uloženia vyhoreného jadrového paliva, ako aj otázka likvidácie odstavených jadrovoenergetických zariadení. SR pri riešení týchto otázok postupuje v súlade s politikou EÚ.
 
Celková spotreba tuhých palív má dlhodobo klesajúci trend. Domáce hnedé uhlie v súčasnosti predstavuje cca 80 % spotreby hnedého uhlia potrebnej na výrobu elektriny a tepla. Zohráva významnú úlohu pri zabezpečení bezpečnosti dodávok elektriny. Ostatné potrebné množstvo hnedého uhlia a všetko čierne uhlie sa zabezpečuje dovozom. V ťažbe hnedého uhlia sa predpokladá postupný pokles a z dlhodobého hľadiska nemožno považovať ťažbu hnedého uhlia za dostatočnú na pokrytie potrieb výroby elektriny a tepla. Surovinová politika SR pre oblasť nerastných surovín vyjadruje celospoločenský záujem túto energetickú surovinu naďalej efektívne ťažiť.



SR v roku 2014 doviezla cca 5,48 mil. t. ropy. Tento objem (do 6 mil. ton za rok) je garantovaný na základe dlhodobej medzinárodnej zmluvy  s  Ruskou federáciou. Z dovezeného množstva ropy sa na pokrytie domácej spotreby využilo cca 3,2 mil.t. Domáca ťažba sa podieľa na spotrebe ropy menej ako 2 %.
 


V posledných rokoch postupne rastie spotreba obnoviteľných zdrojov energie (OZE, odpady a elektrina vyrobená vo vodných elektrárňach), ktorej podiel v roku 2015 predstavoval cca 12,1 %. Dominantné postavenie mala biomasa a vodná energia. Zvyšovanie podielu OZE má veľký význam pri zvyšovaní sebestačnosti a tým aj energetickej bezpečnosti. Okrem toho má používanie obnoviteľných zdrojov veľký environmentálny prínos, preto patrí k prioritám energetickej politiky SR.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Hrubá domáca spotreba energie (Gross inland energy consumption by fuel type)
Eurostat: Energetická závislosť (Energy dependence)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), po prvotnej úprave (napr. úprava triedením, praním), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.

Dovoz zahŕňa dovoz všetkých druhov palív do SR.

Vývoz zahŕňa predaj všetkých druhov palív do zahraničia.

Zmena stavu zásob (čerpanie alebo doplnenie zásob) - zásoby palív ťažobných, výrobných podnikov a odbytových organizácií (zásoby sú určené pre odbyt, nie pre vlastnú spotrebu) ďalej sú to zásoby predajcov palív v maloobchode (uhoľné sklady) a spotrebiteľské zásoby (t.j. zásoby jednotlivých spotrebiteľov určené pre ich výrobu a prevádzku).

Primárna energetická spotreba je hrubá domáca spotreba po odčítaní neenergetickej spotreby.
 
Neenergetická spotreba - energetické produkty použité ako suroviny v rôznych sektoroch; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.
 
Energetická závislosť ukazuje, do akej miery sa hospodárstvo daného štátu spolieha na dovoz energetických komodít za účelom uspokojovania svojich energetických potrieb.


Metodika:

Indikátor hodnotí vývoj hrubej domácej spotreby tuhých palív, ropy a ropných produktov, zemného plynu, OZE a odpadov, jadrového paliva (teplo) a elektriny vyrobenej vo vodných elekrárňach. Ďalej popisuje vývoj dovozovej závislosti SR ako aj dovoz a vývoz tuhých, kvapalných a plynných palív.

V štatistike energetiky od roku 2001 došlo k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Údaje spred roku 2001 a po tomto roku sú navzájom neporovnateľné, preto je hrubá domáca spotreba hodnotená až od roku 2001.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre roky 2015 až 2017 upravuje vyhláška 291/2014 Z. z. a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Získavanie informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.

Energetická závislosť sa počíta ako podiel čistého dovozu a súčtu hrubej domácej spotreby energie s tranzitom. Čistý dovoz sa počíta ako celkový dovoz mínus celkový vývoz. Jadrová energia sa považuje za domáci zdroj energie, čo prispieva k zníženiu energetickej závislosti.


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: