Tlačiť
PDF
Najväčší podiel v spotrebe palív a elektriny v sektore dopravy má cestná doprava, kde možno pozorovať nárast spotreby pohonných hmôt (automobilových benzínov a nafty) o viac ako 19 % oproti roku 2010. V roku 2020 v cestnej doprave spotreba benzínu a nafty predstavovala 98 %, spotreba elektriny a plynu bola zanedbateľné.
Spotreba palív a elektriny v cestnej doprave
Konečná energetická spotreba v doprave
Dátum poslednej aktualizácie 20.01.2022
Téma
DopravaDefinícia indikátora
Indikátor popisuje vývoj konečnej energetickej spotreby v doprave v porovnaní s celkovou konečnou energetickou spotrebou v SR a vývoj KES jednotlivých palív, elektriny a tepla v sektore.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu.
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.
Plán je vypracovaný v zmysle čl. 9 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení EÚ a opatrení v oblasti klímy. Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014. Okrem základných pôvodných štyroch pilierov, o ktoré sa opierala energetická politika (energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky) sa plánom rozširuje aj o rozmer dekarbonizácie.
Opatrenia v doprave:
Podpora biopalív v cestnej doprave - Prevádzkovatelia musia miešať biopalivá s minimálnym energetickým obsahom nasledovne:
-
8,0% v roku 2021,
-
8,2% v rokoch 2022 –2030
Energetický podiel pokročilého biopaliva musí byť minimálne
- 0,1% v roku 2019,
- 0,5% v rokoch 2020 –2024,
- 0,75% v rokoch 2025 –2030.
Elektrifikácia dopravy
Zvýšenie podielu elektromobilov a vozidiel s palivovými článkami, ktoré budú nahrádzať vozidlá s vnútorným spaľovacím motorom.
Prioritami v oblasti zvýšenia energetickej efektívnosti, podpory OZE a znížení emisií skleníkových plynov v programovom období 2021 –2027 v sektore doprava bude:
-
podpora udržateľnej mobility zvýšením podielu alternatívnych ekologickejších pohonov v doprave.
- podpora infraštruktúry v doprave zameraná na nabíjanie elektromobilov a na dopĺňanie vodíka do vozidiel, ako aj na elektrifikáciu verejnej osobnej dopravy (elektrifikácia železničných tratí, výstavba nových električkových a trolejbusových tratí namiesto autobusovej dopravy).
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska.
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska.
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.
Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu
Vláda SR sa bude pri implementácii dopravnej politiky, ktorej cieľom má byť inteligentný, integrovaný, zelený a trvalo udržateľný dopravný systém, držať nasledovných princípov:
- rozhodovanie na základe dát a spoločenskej pridanej hodnoty,
- dopravná politika štátu, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast ,
- posilnenie postavenia výskumu a vývoja a podpora inovácií v oblasti dopravnej politiky štátu,
- zapojenie nových finančných nástrojov v rámci rozvoja potenciálu jednotlivých druhov dopravy,
- zavádzanie integrovanej dopravy zameranej na používanie ekologických spôsobov dopravy,
-
dopravná infraštruktúra bude generovať priestor pre nové služby, vyššiu spoľahlivosť a viac flexibility v oblasti dopravy a celého hospodárstva
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.
Kľúčová otázka
Aká je konečná energetická spotreba v sektore dopravy?Kľúčové zistenia
- Konečná energetická spotreba v sektore dopravy v sledovanom období rokov 2005 – 2020 narástla o 38 % napriek kolísavému charakteru. V roku 2020 konečná energetická spotreba medziročne klesla o 7,8 %.
- Podiel dopravy na konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 predstavoval 28,5 %.
- Najväčší podiel spotreby energie v sektore doprava na konečnej spotrebe energie tvorí konečná energetická spotreba kvapalných palív (98 %). Podiel konečnej energetickej spotreby tuhých palív, plynných palív a elektrickej energie je malý.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
 |
|
Konečná energetická spotreba v sektore doprava narástla.
|
Konečná energetická spotreba mala kolísavý charakter. Výraznejší nárast bol zaznamenaný od roku 2017.
|
Bol zaznamenaný mierny medziročný pokles. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Konečná spotreba energie v sektore dopravy za sledované obdobie rokov 2005 - 2020 zaznamenala nárast. Najväčší podiel spotreby energie v sektore dopravy na konečnej spotrebe energie tvorí konečná spotreba kvapalných palív (98 %). Podiel konečnej spotreby tuhých palív, plynných palív a elektrickej energie je malý.
Najväčší podiel v spotrebe palív a elektriny v sektore dopravy má cestná doprava, kde možno pozorovať nárast spotreby pohonných hmôt (automobilových benzínov a nafty) o viac ako 19 % oproti roku 2010. V roku 2020 v cestnej doprave spotreba benzínu a nafty predstavovala 98 %, spotreba elektriny a plynu bola zanedbateľné.
Spotreba palív a elektriny v cestnej doprave
| Benzín (tis.l) | Nafta (tis.l) | Elektrina (MWh) | Plyn (tis.m3) | |
| 2010 | 7 465 | 458 798 | 75 401 | 20 106 |
| 2015 | 6 023 | 627 567 | 63 424 | 10 710 |
| 2016 | 7 492 | 649 272 | 66 487 | 12 869 |
| 2017 | 6 169 | 631 255 | 65 677 | 11 887 |
| 2018 | 5 630 | 648 735 | 64 700 | 8 960 |
| 2019 | 5 006 | 617 071 | 65 713 | 9 021 |
| 2020 | 4 568 | 546 907 | 60 048 | 8 318 |
Zdroj: ŠÚ SR
Spotreba palív a elektriny v železničnej doprave
Opačný trend možno pozorovať v železničnej preprave, kde v roku 2020 prevládala spotreba elektriny - 92 % , zatiaľ čo spotreba nafty predstavovala len 8 %. Ostatné druhy prepravy (letecká a vodná) sa na konečnej spotrebe palív a elektriny podieľali minimálne.
| Benzín (tis.l) | Nafta (tis.l) | Elektrina (MWh) | Plyn (tis.m3) | |
| 2010 | 4 | 36 241 | 449 468 | 0 |
| 2015 | 0 | 35 561 | 480 566 | 0 |
| 2016 | 0 | 43 197 | 470 513 | 0 |
| 2017 | 0 | 38 164 | 468 325 | 0 |
| 2018 | 0 | 40 695 | 485 492 | 0 |
| 2019 | 0 | 38 701 | 477 904 | 0 |
| 2020 | 0 | 34 607 | 410 844 | 0 |
Zdroj: ŠÚ SR
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Konečná energetická spotreba v sektore dopravy (Final energy consumption by sector - Transport)