Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Emisie skleníkových plynov z energetiky

Dátum poslednej aktualizácie 17.06.2022

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj množstva emisií skleníkových plynov (spaľovanie palív a fungitívne procesy) v rámci sektora energetiky.

Jednotka indikátora

Gg

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (1992)
Dohovor v SR vstúpil do platnosti 21. marca 1994. SR akceptovala všetky záväzky Dohovoru.
Hlavným cieľom dohovoru je stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by umožnila predísť nebezpečným dôsledkom interakcie ľudstva a klimatického systému Zeme.

Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008 - 2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990.

Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013 - 2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP: 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudol nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. Prijatie opatrení na ďalšie zníženie emisií skleníkových plynov by mohlo významným spôsobom doplniť existujúce a plánované opatrenia v oblasti kvality ovzdušia, čím by sa dosiahlo výrazné zníženie miery znečistenia ovzdušia.

Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska. 
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 – 2019 s výhľadom do roku 2020 (2017)
Kladie dôraz na nízkouhlíkové opatrenia, najmä na energetickú efektívnosť, využívanie OZE s ohľadom na ochranu životného prostredia, najmä v súvislosti s produkciou emisií skleníkových plynov a emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Je v poradí štvrtým vykonávacím plánom Koncepcie energetickej efektívnosti a plynulo nadväzuje na predchádzajúce tri akčné plány. 
Národný indikatívny cieľ SR podľa smernice 2012/27/EÚ pre rok 2020 (v porovnaní s rokom 2007) vyjadrený vo forme:
absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby (PES): 20 %, 686 PJ a 
absolútnej hodnoty konečnej energetickej spotreby (KES): 31 %, 387 PJ.
Kumulatívne ciele úspory energie za roky 2017 – 2020:
Úspora energie PES: 27 362 TJ
Úspora energie KES: 27 362 TJ

Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Stanovuje národné ciele SR pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov aj podiely OZE pre jednotlivé sektory – doprava, výroba elektriny a v sektore výroby tepla a chladu v roku 2020.
Celkový národný cieľ: zvýšiť využívanie OZE v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020, čo predstavuje 1 572 ktoe (66 PJ) energie z OZE v roku 2020.
Sektorové ciele pre rok 2020:
Výroba elektrickej energie 24 %,
Výroba tepla a chladu 14,6 %,
Doprava 10 %.

Kľúčová otázka

Znižuje sa množstvo emisií skleníkových plynov z energetiky?

Kľúčové zistenia

  • Energetika sa výrazne podieľa na emisiách skleníkových plynov. V roku 2020 bolo zo sektora energetity vyprodukovaných 17 539,31 Gg CO2 ekvivalentu, čo predstavovalo  47,4 % z celkových emisií skleníkových plynov v SR (bez započítania sektora LULUCF).
  • V medziročnom porovnaní klesli emisie z energetiky v roku 2020 oproti roku 2019 o 6,3 %. Pozitívom je výrazný pokles emisií skleníkových plynov z energetiky oproti východiskovému stavu v roku 1990, ktorý bol v roku 2020 na úrovni 64,5 % (bez započítania sektora LULUCF).
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend Pozitivny trend  
Došlo k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov z energetiky. Od roku 2005 kleslo množstvo emisií skleníkových plynov z energetiky. Medziročne došlo k výraznému poklesu emisií skleníkových plynov z energetiky.

 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Najvýznamnejším antropogénnym zdrojom skleníkových plynov v SR je spaľovanie a transformácia fosílnych palív (75 – 80 %). Emisie skleníkových plynov vznikajú hlavne vo verejnej energetike pri výrobe tepla a elektriny, v priemyselnej energetike, v systéme centralizovaného zásobovania teplom pre obytné domy, verejné zariadenia, služby a objekty v nevýrobnej sfére.

Výrazný pokles emisií z energetiky je výsledkom celého radu vplyvov a procesov. K rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim vývoj emisií skleníkových plynov je potrebné okrem ekonomickej recesie po roku 1990 pripísať zmene palivovej základne v prospech čistých palív a palív s lepšími kvalitatívnymi vlastnosťami (zvýšenie podielu plynných palív na spotrebe primárnych energetických zdrojov), reštrukturalizácii priemyslu, využívaniu nových, efektívnejších technológií a s tým spojeného poklesu konečnej spotreby energie v niektorých energeticky náročných, ale aj iných odvetviach ako aj pozitívnym dopadom priamych a nepriamych legislatívnych opatrení vrátane poplatkov za znečisťovanie. K tomuto výraznému poklesu vo veľkej miere prispel aj medziročný 6,3 % pokles emisií v roku 2020 oproti 2019, ktorý bol spôsobený hlavne pandémiou COVID-19, rekonštrukciou vysokej pece v U. S. Steel, a. s. a postupným vyraďovaním fosílnych palív v Slovenských elektrárňach, a. s. (ENO a EVO).

Napriek tomu mala energetika v rámci podielu jednotlivých sektorov v roku 2020 stále najvýznamnejšie miesto s podielom  47,4 %. Sektor energetiky pokrýva emisie zo spaľovania fosílnych palív a fugitívne emisie (bane, ropa a zemný plyn). Takmer 95 % emisií skleníkových plynov v rámci sektora energetiky v roku 2020 pochádzalo zo spaľovania fosílnych palív.

Keďže množstvo energie a vplyv na životné prostredie sú v priamej úmere, najvhodnejším opatrením sa javí racionalizácia dopytu po energii. Úsporu energie možno dosiahnuť najmä:
•    elimináciou deformovania cien energie,
•    motiváciou šetrenia energiou,
•    dostupnosťou informácií o úspore energie,
•    záväznými energetickými auditmi,
•    zavádzaním nových a sprísnením existujúcich noriem spotreby,
•    povinným označovaním spotrebičov energie.

Zníženie emisií skleníkových plynov v energetike podporí:
•    vyššia energetická účinnosť výroby elektriny a podpora účinnejších konverzných technológií a ušľachtilejších palív,
•    nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny.

Energetická politika SR je úzko previazaná s politikou zmeny klímy, ktorá posilňuje znižovanie emisií skleníkových plynov vo všetkých sektoroch. V súlade s Parížskou dohodou a v rámci Európskej zelenej dohody sa v európskom právnom predpise v oblasti klímy, prijatom v roku 2021, stanovuje cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s rokom 1990. V dosahovaní týchto cieľov zohráva kľúčovú rolu energetický systém, ktorý musí prejsť v najbližších dvoch desaťročiach hĺbkovou transformáciou. Prioritu musí mať energetická efektívnosť, elektroenergetika postavená z veľkej miery na obnoviteľných zdrojoch a doplnená urýchleným odstavením uhlia a dekarbonizáciou plynu. Zároveň musia byť pre domácnosti i podniky zaistené bezpečné a cenovo dostupné dodávky energie v EÚ.

SR sa zaviazala dosiahnuť klimatickú neutralitu v súlade so všeobecným cieľom EÚ do roku 2050. Integrovaný národný energetický a klimatický plán (NEKP) SR na roky 2021 – 2030, prijatý v roku 2019, stanovuje smerovanie SR k dosiahnutiu záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ a participáciu SR na medzinárodných dohodách (Parížska dohoda). Vzhľadom na zvýšené klimatické ambície EÚ do roku 2030 a vývoj súvisiaci s inváziou na Ukrajinu si bude plán vyžadovať aktualizáciu.

Medzinárodné porovnanie

EEA: Skleníkové plyny (EEA greenhouse gasses - data viewer)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Skleníkové plyny sú plynné látky spôsobujúce skleníkový efekt. Patrí k nim oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a fluorované skleníkové plyny, označované tiež ako F-plyny, ktoré sa delia do skupín obsahujúcich čiastočne fluórované uhľovodíky (HFC), plnofluórované uhľovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6). Sú to emisie vznikajúce počas prírodných procesov i ľudských činností. Najvýznamnejším prírodným skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para. Počas činností ľudí unikajú do atmosféry aj veľké množstvá ostatných skleníkových plynov, čím sa zvyšujú ich atmosférické koncentrácie. Skleníkové plyny sa uvádzajú v tzv. CO2 ekvivalentoch, čo je hodnota udávajúca mieru vplyvu jednotlivých skleníkových plynov na globálne otepľovanie použitím prepočtu na množstvo alebo koncentráciu CO2, ktorá by mala obdobné vplyvy. Narastajúce emisie skleníkových plynov v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt, čo následne vyvoláva zmenu klímy.

Agregované hodnoty emisií v jednotkách "CO2 ekvivalent" sú prepočítané hodnoty s využitím GWP (Global Warming Potential) koeficientov. Hodnoty GWP koeficientov pre jednotlivé skleníkové plyny sú publikované v čiastkových správach o metodikách IPCC a sú medzinárodne uznávanou štandardou.

Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými sa EÚ snaží dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov, ku ktorému sa zaviazala podľa Kjótskeho protokolu – znížiť do roku 2012 emisie skleníkových plynov o 8% oproti úrovni z roku 1990. Schéma stojí právne na Smernici 2003/87/EC, ktorá vstúpila do platnosti 25. októbra 2003. Fungovať začala v januári 2005. Európsky systém je otvorený spolupráci s inými kompatibilnými schémami obchodovania s emisiami, čo rozširuje potenciálny rozsah emisného trhu. Cieľom EU ETS je umožniť členský krajinám Únie splniť záväzky podľa Kjótskeho protokolu. Systém nestojí na určovaní nových environmentálnych cieľov, ale na využití trhových mechanizmov.

1Gg = tis.t

LULUCF - Využívanie krajiny a lesníctvo


Metodika:

Odborným garantom pre definovanie metodík stanovenia emisií skleníkových plynov je IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) založený v roku 1988 WMO (Svetová meteorologická organizácia) a UNEP (Program pre životné prostredie OSN). Poslaním IPCC je hodnotiť vedecké, technické a socio-ekonomické informácie relevantné z pohľadu dopadov na zmenu klímy, spracovať a publikovať návody a príručky o metodikách inventarizácie emisií skleníkových plynov určené pre národných expertov.

Indikátor hodnotí vývoj emisií skleníkových plynov zo sektora energetiky.

Sektor energetiky pokrýva emisie zo spaľovania fosílnych palív (CRF 1.A) a fugitívne emisie z baní, ťažby ropy a zemného plynu (CRF 1.B). Inventarizácia emisií zo spaľovania palív zahŕňa priame emisie skleníkových plynov (CO2, CH4, N2O) a nepriame emisie skleníkových plynov (NOx, CO, NMVOC), ako aj emisie SO2. Zahrnuté sú aj bodové zdroje a spaľovanie iných palív. Súpis fugitívnych emisií z baní, ťažby ropy a zemného plynu zahŕňa emisie CO2, CH4, N2O a NMVOC z ťažby hnedého uhlia, rafinácie a skladovania ropy a zemného plynu, emisie z vypúšťania a spaľovania v ropných rafinériách, ako aj emisie z prepravy a distribúcie zemného plynu. Emisie z medzinárodných zásobníkov (CO2, CH4, N2O, SO2 a nepriame plyny) a emisie CO2 z biomasy sú zahrnuté v informačných položkách a nie sú zahrnuté do národného súčtu.

Pri inventarizácii emisií zo spaľovania palív sú použité dva prístupy: referenčný (Reference Approach), inak nazývaný ako metóda zhora-nadol poskytuje len súhrne odhady emisií z palív rozdelených na primárne a sekundárne a sektorový (Sectoral Approach), inak nazývaný ako metóda zdola–nahor je založená na detailnej metodike zameranej priamo na zdroj znečistenia. Jednotlivé aktivity sú delené na nasledujúce kategórie a subsektory: 1.A Spaľovanie palív: 1.A.1 Energetický priemysel 1.A.2 Spracovateľský priemysel 1.A.4 Ostatné sektory 1.A.5 Nešpecifikované. Všetky subsektory a kategórie obsahujú niektoré zo skupín palív: kvapalné, pevné, plynné, iné a biomasa. Táto komplikovaná metodika je nezávislá na národnej inventúre skleníkových plynov pre sektor energetika podľa RA. Emisná inventúra obsahuje informácie o emisiách priamych a nepriamych skleníkových plynov.
 
Zdrojom štatistických a iných vstupných údajov sú ŠÚ SR, Národný emisný informačný systém (NEIS) a prevádzkovatelia zdrojov znečistenia ovzdušia. Proces emisnej inventarizácie prebieha celoročne. Prostredníctvom okresných úradov prebieha zber údajov od všetkých relevantných prevádzkovateľov zdrojov znečistenia ovzdušia v celej SR. Údaje sa uložia v centrálnej databáze na SHMÚ (NEIS formáte) a ďalej sa verifikujú kompetentnými pracovníkmi v rámci ústavu. Prebieha aktualizácia základných charakteristík na základe údajov od prevádzkovateľov. Výsledky sú zaslané národnému koordinátorovi emisných inventúr.

Medzi emisie z fugitívnych procesov patria emisie metánu z ťažby uhlia a poťažobných aktivít a emisie metánu z ťažby, dopravy a spracovania ropy a zemného plynu.
Fugitívne emisie metánu z produkcie, prevádzky, dopravy a použitia zemného plynu a ropy sú:  

a) emisie metánu počas bežnej (normálnej) prevádzky zariadení + emisie súvisiace s odvetrávaním a spaľovaním v poľnom horáku počas ťažby zemného plynu a ropy,
b) emisie vyskytujúce sa počas opráv a údržby technologických zariadení,
c) emisie vznikajúce v dôsledku havárií.

Viac informácií na:
http://ghg-inventory.shmu.sk/methodology.php

Zdroj dát:

SHMÚ


Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: