Tlačiť   PDF

Emisie skleníkových plynov z energetiky

Dátum poslednej aktualizácie 19.01.2017

Definícia indikátora

Indikátor popisuje trend v emisiách skleníkových plynov z energetiky vrátane dopravy (spaľovanie palív a fungitívne procesy).

Jednotka indikátora

Gg

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (1992)
Dohovor v SR vstúpil do platnosti 21. marca 1994. Slovenská republika akceptovala všetky záväzky Dohovoru a do súčasnej doby ho ratifikovalo 183 štátov sveta vrátane EÚ.
Hlavným cieľom dohovoru je stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by umožnila predísť nebezpečným dôsledkom interakcie ľudstva a klimatického systému Zeme.

Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008 - 2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990.

Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013 - 2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijaté ciele zníženia emisií do roku 2020 podľa klimaticko-energetického balíčka, teda 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudne nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.

Integrovaný klimaticko-energetický balíček (2008)
Je zásadným, komplexným a veľmi ambicióznym riešením pre znižovanie emisií  skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti, znižovanie spotreby fosílnych palív a podporu inovatívnych, nízko-uhlíkových technológií.
Ciele:
Dosiahnuť 20 % zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 oproti úrovni 1990.
Dosiahnuť 20 % podiel obnoviteľných zdrojov na energetickej spotrebe EÚ.
Dosiahnuť 10 % podiel biopalív v spotrebe pohonných hmôt.
 
Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR (1993)
Prioritné ciele:
Sektor A – Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy

1. Zníženie emisií základných látok znečisťujúcich ovzdušie (SO2, NOx, CO, CxHy, tuhých emisií), prchavých organických zlúčenín (VOCs) perzistentných organických látok (POPs), ťažkých kovov, CO2 a ostatných emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt na stav v súlade s medzinárodnými dohovormi.
3. Vypracovanie a realizácia národných programov zameraných na znižovanie emisií oxidu uhličitého a ostatných plynov vyvolávajúcich zvýšenie skleníkového efektu, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach narušujúcich ozónovú vrstvu, vrátane minimalizovania spaľovania uhlia a jeho racionálnejšieho zhodnotenia, ako aj používanie vozidiel s benzínovým motorom vybaveným trojcestným katalyzátorom.
 
Národna stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)
Hlavný cieľ:
Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy a prírodných katastrof.
 
Národný program reforiem SR na roky 2011-2014 (2011)
Ciele do roku 2020:
Dosiahnuť nárast emisií skleníkových plynov mimo sektora ETS (Systém obchodovania s emisnými kvótami) maximálne o 13 % v porovnaní s úrovňou roka 2005, s možnosťou prehodnotiť ambicióznosť emisného cieľa v strednodobom horizonte. 

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
 
Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Sektorové ciele:
Výroba elektrickej energie: podiel OZE 19,1  % v roku 2010; 24,0  % v roku 2020.
 
Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (2011)
Cieľ: 
Zmapovanie súčasného stavu využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov, zistenie potenciálne environmentálne prípustných možností jeho ďalšieho využitia a vytvorenie podkladového materiálu pre jeho ďalší rozvoj. 

Kľúčová otázka

Znižuje sa množstvo emisií skleníkových plynov z energetiky?

Kľúčové zistenia

  • Energetika sa výrazne podieľa na emisiách skleníkových plynov. Množstvo emisií skleníkových plynov z energetiky bez dopravy, dosiahlo v roku 2014 hodnotu 20 496,3 Gg CO2 ekvivalentu, čo predstavovalo  50,4 % z celkových emisií skleníkových plynov v SR (bez započítania sektora LULUCF).
  • Medziročne emisie z energetiky v roku 2014 klesli o cca 10 %. Napriek tomuto medziročnému nárastu poklesli emisie skleníkových plynov z energetiky k roku 2014 oproti východiskovému stavu v roku 1990 o 58,8 % (bez započítania sektora LULUCF).
  • Tento stav je výsledkom celkového poklesu priemyselnej výroby, zmenou palivovej základne v prospech čistých palív a palív s lepšími kvalitatívnymi vlastnosťami, využívania nových, efektívnejších technológií, poklesom spotreby energie v energeticky náročných odvetviach, ako aj pozitívnym dopadom priamych a nepriamych legislatívnych opatrení. 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend Pozitivny trend Pozitivny trend
Došlo k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov z energetiky. Od roku 2000 kleslo množstvo emisií skleníkových plynov z energetiky. Medziročne došlo k poklesu emisií skleníkových plynov z energetiky.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Najvýznamnejším antropogénnym zdrojom skleníkových plynov v SR je spaľovanie a transformácia fosílnych palív (75 - 80%). Emisie skleníkových plynov vznikajú hlavne vo verejnej energetike pri výrobe tepla a elektriny, v priemyselnej energetike, v systéme centralizovaného zásobovania teplom pre obytné domy, verejné zariadenia, služby a objekty v nevýrobnej sfére.

Výrazný pokles tvorby emisií z energetiky je výsledkom celého radu vplyvov a procesov. K rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim vývoj emisií skleníkových plynov je potrebné okrem ekonomickej recesie po roku 1990 priradiť zvýšenie podielu plynných palív na spotrebe primárnych energetických zdrojov, účinok environmentálnej legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia, vrátane poplatkov za znečisťovanie, reštrukturalizáciu priemyslu a s ňou spojený pokles konečnej spotreby energie v niektorých energeticky náročných, ale aj iných odvetviach. Napriek tomu mala energetika v rámci podielu jednotlivých sektorov v roku 2015 stále najvýznamnejšie miesto (vrátane dopravy) s podielom  50,4 %.  Takmer 95 % emisií skleníkových plynov v rámci sektora energetiky v roku 2015 pochádzalo zo spaľovania fosílnych palív.
 
Keďže množstvo energie a vplyv na životné prostredie sú v priamej úmere, najvhodnejším opatrením sa javí racionalizácia dopytu po energii. Úsporu energie možno dosiahnuť najmä:
  • elimináciou deformovania cien energie,
  • motiváciou šetrenia energiou,
  • dostupnosťou informácií o úspore energie,
  • záväznými energetickými auditmi,
  • zavádzaním nových a sprísnením existujúcich noriem spotreby,
  • povinným označovaním spotrebičov energie.
Zníženie emisií skleníkových plynov v energetike podporí:
  • vyššia energetická účinnosť výroby elektriny a podpora účinnejších konverzných technológií a ušľachtilejších palív,
  • nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Emisie skleníkových plynov podľa sektorov - energetika (Green gas emissions by sector - energy industries)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Skleníkové plyny sú plynné látky spôsobujúce skleníkový efekt. Patrí k nim oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a fluorované skleníkové plyny, označované tiež ako F-plyny, ktoré sa delia do skupín obsahujúcich čiastočne fluórované uhľovodíky (HFC), plnofluórované uhľovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6). Sú to emisie vznikajúce počas prírodných procesov i ľudských činností. Najvýznamnejším prírodným skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para. Počas činností ľudí unikajú do atmosféry aj veľké množstvá ostatných skleníkových plynov, čím sa zvyšujú ich atmosférické koncentrácie. Skleníkové plyny sa uvádzajú v tzv. CO2 ekvivalentoch, čo je hodnota udávajúca mieru vplyvu jednotlivých skleníkových plynov na globálne otepľovanie použitím prepočtu na množstvo alebo koncentráciu CO2, ktorá by mala obdobné vplyvy. Narastajúce emisie skleníkových plynov v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt, čo následne vyvoláva zmenu klímy.

Agregované hodnoty emisií v jednotkách "CO2 ekvivalent" sú prepočítané hodnoty s využitím GWP (Global Warming Potential) koeficientov. Hodnoty GWP koeficientov pre jednotlivé skleníkové plyny sú publikované v čiastkových správach o metodikách IPCC a sú medzinárodne uznávanou štandardou.

Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými sa EÚ snaží dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov, ku ktorému sa zaviazala podľa Kjótskeho protokolu – znížiť do roku 2012 emisie skleníkových plynov o 8% oproti úrovni z roku 1990. Schéma stojí právne na Smernici 2003/87/EC, ktorá vstúpila do platnosti 25. októbra 2003. Fungovať začala v januári 2005. Európsky systém je otvorený spolupráci s inými kompatibilnými schémami obchodovania s emisiami, čo rozširuje potenciálny rozsah emisného trhu. Cieľom EU ETS je umožniť členský krajinám Únie splniť záväzky podľa Kjótskeho protokolu. Systém nestojí na určovaní nových environmentálnych cieľov, ale na využití trhových mechanizmov.

1Gg = tis.t

LULUCF - Využívanie krajiny a lesníctvo


Metodika:

Odborným garantom pre definovanie metodík stanovenia emisií skleníkových plynov je IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) založený v roku 1988 WMO (Svetová meteorologická organizácia) a UNEP (Program pre životné prostredie OSN). Poslaním IPCC je hodnotiť vedecké, technické a socio-ekonomické informácie relevantné z pohľadu dopadov na zmenu klímy, spracovať a publikovať návody a príručky o metodikách inventarizácie emisií skleníkových plynov určené pre národných expertov.

Indikátor hodnotí vývoj emisií skleníkových plynov zo sektora energetiky. Podľa metodiky IPCC sú v sektore energetiky zarátane emisie:
 
  • zo spaľovania palív,
  • z dopravy,
  • emisie z fugitívnych procesov.
 
Pri inventarizácii emisií zo spaľovania palív sú použité dva prístupy: referenčný (Reference Approach) a sektorový (Sectoral Approach).
 
Reference Approach (RA), inak nazývaný ako metóda zhora-nadol poskytuje len súhrne odhady emisií z palív rozdelených na primárne a sekundárne.

Inventarizácia emisií skleníkových plynov v SR s použitím metodiky RA je spracovávaná každý rok. Údaje pre prípravu energetickej bilancie sú získavané zo ŠÚ SR. Výsledky energetickej štatistiky, ktoré sú použité pre inventarizáciu emisií skleníkových plynov sú ročne vydávané v štatistickej ročenke. Prvé predbežné údaje bilancií kvapalných, tuhých a plynných palív za predchádzajúci rok sú overené spoločnosťou Profing s.r.o. Bratislava a sú použité pre RA. Výsledky inventarizácie sú odoslané Národnému expertovi pre inventarizáciu.
 
Sectoral Approach (SA), inak nazývaný ako metóda zdola–nahor je založená na detailnej metodike zameranej priamo na zdroj znečistenia. Jednotlivé aktivity sú delené na nasledujúce kategórie a subsektory: 1.A Spaľovanie palív: 1.A.1 Energetický priemysel 1.A.2 Spracovateľský priemysel 1.A.4 Ostatné sektory 1.A.5 Nešpecifikované. Všetky subsektory a kategórie obsahujú niektoré zo skupín palív: kvapalné, pevné, plynné, iné a biomasa. Táto komplikovaná metodika je nezávislá na národnej inventúre skleníkových plynov pre sektor energetika podľa RA. Emisná inventúra obsahuje informácie o emisiách priamych a nepriamych skleníkových plynov.
 
Zdrojom štatistických a iných vstupných údajov sú ŠÚ SR, Národný emisný informačný systém (NEIS) a prevádzkovatelia zdrojov znečistenia ovzdušia. Proces emisnej inventarizácie prebieha celoročne. Prostredníctvom okresných úradov prebieha zber údajov od všetkých relevantných prevádzkovateľov zdrojov znečistenia ovzdušia v celej SR. Údaje sa uložia v centrálnej databáze na SHMÚ (NEIS formáte) a ďalej sa verifikujú kompetentnými pracovníkmi v rámci ústavu. Prebieha aktualizácia základných charakteristík na základe údajov od prevádzkovateľov. Výsledky sú zaslané národnému koordinátorovi emisných inventúr.

Emisie skleníkových plynov z dopravy sú hodnotené a evidované v rámci ročných emisných inventúr z prevádzky cestnej, železničnej, vodnej a leteckej dopravy. Inventarizácia emisií skleníkových plynov je vykonávaná pre SHMÚ Bratislava ako súčasť komplexnej inventarizácie emisií vybraných škodlivín z dopravnej prevádzky od roku 1990. Výpočet množstva emisií jednotlivých  sledovaných škodlivín  sa realizuje s využitím metodiky  CORINAIR používanej v krajinách EÚ, ktorej špeciálny programový produkt COPERT je určený na inventarizáciu ročných emisií z prevádzky cestnej dopravy. Výsledky sú zaslané národnému koordinátorovi emisných inventúr.

Medzi emisie z fugitívnych procesov patria emisie metánu z ťažby uhlia a poťažobných aktivít a emisie metánu z ťažby, dopravy a spracovania ropy a zemného plynu.

Pre výpočet fugitívnych emisií metánu z ťažby uhlia a poťažobných aktivít sú dáta každý rok získané priamo zo spoločností - HBP, a.s., Baňa Dolina, a.s. a Baňa Záhorie, a.s. Predbežné údaje o množstvách vyťaženého uhlia za predchádzajúci rok sú overené spoločnosťou Profing s.r.o. Bratislava (porovnanie s údajmi SÚ SR, konzultácia s producentmi a dodávateľmi palív) a sú použité pre výpočet fugitívnych emisií metánu. Následne sú výsledky inventarizácie odoslané národnému expertovi pre inventarizáciu.
 
Fugitívne emisie metánu z produkcie, prevádzky, dopravy a použitia zemného plynu a ropy sú:  

a) emisie metánu počas bežnej (normálnej) prevádzky zariadení + emisie súvisiace s odvetrávaním a spaľovaním v poľnom horáku počas ťažby zemného plynu a ropy,
b) emisie vyskytujúce sa počas opráv a údržby technologických zariadení,
c) emisie vznikajúce v dôsledku havárií.

Údaje pre prípravu bilancie ropy a zemného plynu sú získavané zo ŠÚ SR. Výsledky štatistického zisťovania, ktoré sú použité pre inventarizáciu fugitívnych emisií metánu z ťažby, dopravy a spracovania ropy a zemného plynu, sú ročne vydávané v štatistickej ročenke. Predbežné údaje bilancií ropy a zemného plynu za predchádzajúci rok sú overené spoločnosťou Profing s.r.o. Bratislava  a sú použité pre výpočet fugitívnych emisií metánu. SPP, a.s. vypracováva vlastný odhad fugitívnych emisií metánu z tranzitu a distribúcie zemného plynu. Tieto emisie sú použité na porovnanie s  hodnotami  vypočítaných z údajov ŠÚ SR. Výsledky inventarizácie sú odoslané národnému expertovi pre inventarizáciu.

Úplná inventarizácia za je pripravená  do konca decembra a zaslaná na EC a UNFCCC sekretariát.

Viac na:
http://ghg-inventory.shmu.sk/methodology.php
 

Zdroj dát:

SHMÚ


Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: