Tlačiť
PDF
Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR (1993)
Sektor A – Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy
1. Zníženie emisií základných látok znečisťujúcich ovzdušie (SO2, NOx, CO, CxHy, tuhých emisií), prchavých organických zlúčenín (VOCs) perzistentných organických látok (POPs), ťažkých kovov, CO2 a ostatných emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt na stav v súlade s medzinárodnými dohovormi.
3. Vypracovanie a realizácia národných programov zameraných na znižovanie emisií oxidu uhličitého a ostatných plynov vyvolávajúcich zvýšenie skleníkového efektu, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach narušujúcich ozónovú vrstvu, vrátane minimalizovania spaľovania uhlia a jeho racionálnejšieho zhodnotenia, ako aj používanie vozidiel s benzínovým motorom vybaveným trojcestným katalyzátorom.
Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008-2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990. Ďalej nasledovalo vyhlásenie, že EÚ rozšíri tento záväzok na 30 % redukciu, ak ho prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta a rozvojové krajiny s vyspelejšou ekonomikou sa pripoja so záväzkami adekvátnymi k ich zodpovednosti a kapacitám.
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)
Ciele:
27. Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy a prírodných katastrof.
Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013-2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijaté ciele zníženia emisií do roku 2020 podľa klimaticko-energetického balíčka, teda 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudne nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.
Integrovaný klimaticko - energetický balíček (2008)
Je zásadným, komplexným a veľmi ambicióznym riešením pre znižovanie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti, znižovanie spotreby fosílnych palív a podporu inovatívnych, nízko-uhlíkových technológií.
Národný program reforiem SR na roky 2011-2014 (2011)
Ciele do roku 2020:
Dosiahnuť nárast emisií skleníkových plynov mimo sektora ETS (Systém obchodovania s emisnými kvótami) maximálne o 13 % v porovnaní s úrovňou roka 2005, s možnosťou prehodnotiť ambicióznosť emisného cieľa v strednodobom horizonte.
Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 (2014)
Cieľ: Udržateľný manažment prírodných zdrojov a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám.
Emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva
Dátum poslednej aktualizácie 01.02.2017
Téma
PoľnohospodárstvoZnačky
Definícia indikátora
Indikátor popisuje vývoj podielu emisií skleníkových plynov vyprodukovaných v poľnohospodárstve na celkových emisiách skleníkových plynov v SR.Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Dohovor je hlavným a najdôležitejším opatrením a odozvou v celej histórii ľudstva na zmiernenie a zamedzenie potenciálnej hrozby klimatických zmien v dôsledku rapídneho nárastu antropogénnych emisií skleníkových plynov. V SR vstúpil do platnosti 21. marca 1994. Slovenská republika akceptovala všetky záväzky Dohovoru a do súčasnej doby ho ratifikovalo 183 štátov sveta vrátane EÚ.
Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR (1993)
Sektor A – Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy
1. Zníženie emisií základných látok znečisťujúcich ovzdušie (SO2, NOx, CO, CxHy, tuhých emisií), prchavých organických zlúčenín (VOCs) perzistentných organických látok (POPs), ťažkých kovov, CO2 a ostatných emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt na stav v súlade s medzinárodnými dohovormi.
3. Vypracovanie a realizácia národných programov zameraných na znižovanie emisií oxidu uhličitého a ostatných plynov vyvolávajúcich zvýšenie skleníkového efektu, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach narušujúcich ozónovú vrstvu, vrátane minimalizovania spaľovania uhlia a jeho racionálnejšieho zhodnotenia, ako aj používanie vozidiel s benzínovým motorom vybaveným trojcestným katalyzátorom.
Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008-2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990. Ďalej nasledovalo vyhlásenie, že EÚ rozšíri tento záväzok na 30 % redukciu, ak ho prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta a rozvojové krajiny s vyspelejšou ekonomikou sa pripoja so záväzkami adekvátnymi k ich zodpovednosti a kapacitám.
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)
Ciele:
27. Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy a prírodných katastrof.
Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013-2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijaté ciele zníženia emisií do roku 2020 podľa klimaticko-energetického balíčka, teda 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudne nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.
Integrovaný klimaticko - energetický balíček (2008)
Je zásadným, komplexným a veľmi ambicióznym riešením pre znižovanie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti, znižovanie spotreby fosílnych palív a podporu inovatívnych, nízko-uhlíkových technológií.
Národný program reforiem SR na roky 2011-2014 (2011)
Ciele do roku 2020:
Dosiahnuť nárast emisií skleníkových plynov mimo sektora ETS (Systém obchodovania s emisnými kvótami) maximálne o 13 % v porovnaní s úrovňou roka 2005, s možnosťou prehodnotiť ambicióznosť emisného cieľa v strednodobom horizonte.
Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 (2014)
Cieľ: Udržateľný manažment prírodných zdrojov a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám.
Kľúčová otázka
Aký je stav a vývoj emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva?Kľúčové zistenia
- Poľnohospodárstvo sa podieľa na emisiách skleníkových plynov, hlavne metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O). V roku 2014 ním vyprodukované emisie vyjadrené pomocou CO2 ekvivalentu predstavovali len 8 % všetkých emisií skleníkových plynov v SR (bez započítania sektora LULUCF), čím možno konštatovať, že poľnohospodárstvo je len menším producentom emisií skleníkových plynov.
- Emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva od roku 1990 zaznamenali klesajúci trend, čo bol hlavne dôsledok poklesu počtu hospodárskych zvierat a zníženia používania priemyselných hnojív. V období rokov 2000 – 2014 sa emisie udržiavali zhruba na rovnakej úrovni s miernymi výkyvmi v niektorých rokoch. Oproti roku 2000 sa emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva vyjadrené CO2 ekvivalentom znížili o 8,1 %.
| Zmena od roku 1990 | Zmena od roku 2000 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
|
| Od roku 1990 emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva výrazne klesli. | Aj napriek tomu, že emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva v posledných rokoch zaznamenali rastúci trend, ich hodnota sa od roku 2000 znížila. | V roku 2014 medziročne došlo k poklesu emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva. |
Podrobné zhodnotenie
Medzi najväčších producentov metánu (CH4) patrí živočíšna výroba – veľkochovy hovädzieho dobytka a ošípaných. Metán vzniká ako priamy produkt látkovej výmeny u bylinožravcov (enterická fermentácia) a ako produkt odbúravania živočíšnych exkrementov.
Podiel poľnohospodárstva na celkovej tvorbe metánu od roku 2000 prevažne klesal vzhľadom na znižovanie stavov hospodárskych zvierat. V roku 2014 bolo z poľnohospodárstva vyprodukovaných 49,45 Gg metánu.
Hlavným zdrojom oxidu dusného (N2O) je rastlinná výroba – prebytky minerálneho dusíka v pôde (dôsledok intenzívneho hnojenia) a nepriaznivý vzdušný režim pôd (zhutňovanie pôd).
Produkcia oxidu dusného z poľnohospodárstva mala po roku 2000 väčšinou vyrovnaný priebeh. V roku 2014 bolo z poľnohospodárstva vyprodukovaných 6,1 Gg oxidu dusného.
Podiel poľnohospodárstva na celkovej tvorbe metánu od roku 2000 prevažne klesal vzhľadom na znižovanie stavov hospodárskych zvierat. V roku 2014 bolo z poľnohospodárstva vyprodukovaných 49,45 Gg metánu.
Hlavným zdrojom oxidu dusného (N2O) je rastlinná výroba – prebytky minerálneho dusíka v pôde (dôsledok intenzívneho hnojenia) a nepriaznivý vzdušný režim pôd (zhutňovanie pôd).
Produkcia oxidu dusného z poľnohospodárstva mala po roku 2000 väčšinou vyrovnaný priebeh. V roku 2014 bolo z poľnohospodárstva vyprodukovaných 6,1 Gg oxidu dusného.