Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Emisie skleníkových plynov z dopravy

Dátum poslednej aktualizácie 13.01.2022

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií skleníkových plynov (CO2 ekvivalentov, CO2, CH4 a N2O) v rámci sektora dopravy.

Jednotka indikátora

t, Gg, CO2 ekvivalent (Gg)

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom


Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008-2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990. Ďalej nasledovalo vyhlásenie, že EÚ rozšíri tento záväzok  na 30 % redukciu, ak ho prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta a rozvojové krajiny s vyspelejšou ekonomikou sa pripoja so záväzkami adekvátnymi k ich zodpovednosti a kapacitám.


Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013-2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijaté ciele zníženia emisií do roku 2020 podľa klimaticko-energetického balíčka, teda 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudne nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.

Integrovaný klimaticko-energetický balíček (2008)
Je zásadným, komplexným a veľmi ambicióznym riešením pre znižovanie emisií  skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti, znižovanie spotreby fosílnych palív a podporu inovatívnych, nízko-uhlíkových technológií.
 
Európska zelená dohoda
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.
 
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – aktualizácia
Hlavným cieľom aktualizovanej adaptačnej stratégie je zvýšenie odolnosti a zlepšenie pripravenosti Slovenskej republiky čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a ustanovenie inštitucionálneho rámca a koordinačného mechanizmu na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach.
K dosiahnutiu hlavného cieľa adaptácie by malo prispieť napĺňanie čiastkových cieľov, ktorými sú: zabezpečenie aktívnej tvorby národnej adaptačnej politiky, implementácia adaptačných opatrení a monitoring ich účinnosti, posilnenie premietnutia cieľov a odporúčaní adaptačnej stratégie v rámci viacúrovňovej správy vecí verejných a podpory podnikania, zvyšovanie verejného povedomia o problematike zmene klímy, podpora synergie medzi adaptačnými a mitigačnými opatreniami a využívanie ekosystémového prístupu pri realizácii adaptačných opatrení a podpora premietnutia cieľov a odporúčaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody.
Stratégia sa snaží v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných adaptačných opatrení. Z hľadiska adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa za kľúčové oblasti a sektory považujú: horninové prostredie a geológia, pôdne prostredie, prírodné prostredie a biodiverzita, vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo, sídelné prostredie, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, lesníctvo, doprava, cestovný ruch, priemysel, energetika a ďalšie oblasti podnikania a oblasť manažovania rizík.
 
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050
Slovenská republika si plne uvedomuje závažnosť a rozsah hrozby, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Aj z tohto dôvodu sa Slovensko ako aj celá EÚ a desiatky iných štátov na celom svete zaviazalo dosiahnuť klimatickú neutralitu už v roku 2050.
Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej stratégia) si dáva za cieľ vybrať a analyzovať opatrenia nákladovo efektívnym spôsobom, pričom pre realizáciu bude nevyhnutná podpora zo strany relevantných rezortov a orgánov štátnej a verejnej správy a čo je dôležité, aby boli tieto politiky a iné nesúvisiace politiky vzájomné prierezovo prepojené a konzistentné či už medzi jednotlivými rezortmi ale aj v rámci jednotlivých rezortov.
Stratégia predstavuje prierezový dokument naprieč všetkými sektormi hospodárstva, ktoré musia robiť jednotlivé politiky tak, aby sa navzájom dopĺňali smerom splniť spoločný cieľ, ktorým je kompletne dekarbonizovať celé Slovensko do polovice tohto storočia. Tento ambiciózny cieľ si Slovensko určilo až v poslednom štádiu prípravy tejto stratégie (keď už bolo modelovanie ukončené), a preto sú podrobne analyzované len menej ambiciózne scenáre redukcií emisií (a zvyšovania záchytov), ktoré nás nedostanú ku klimatickej neutralite.
 
 
Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050
Predstavuje plán možných opatrení do roku 2050, vďaka ktorému by EÚ mohla uskutočniť zníženie skleníkových plynov o 80 až 95 % v zmysle odsúhlaseného cieľa. Obsahuje míľniky, na základe ktorých sa bude dať priebežne posudzovať, či je EÚ na dobrej ceste splniť svoj cieľ a svoje politické úlohy, uspokojiť investičné potreby a využiť príležitosti v rôznych odvetviach s prihliadnutím na to, že cieľ zníženia emisií o 80 až 95 % bude nutné splniť prevažne interne.
 
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030
Plán je vypracovaný v zmysle čl. 9 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení EÚ a opatrení v oblasti klímy. Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014. Okrem základných pôvodných štyroch pilierov, o ktoré sa opierala energetická politika (energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky) sa plánom rozširuje aj o rozmer dekarbonizácie.
 
 
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
 
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovanie počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
 
Špecifický horizontálny cieľ
ŠHC3 - Systematicky znižovať negatívne socioekonomické a environmentálne vplyvy dopravy

Kľúčová otázka

Znižujú sa emisie skleníkových plynov z dopravy?

Kľúčové zistenia

  • V sledovanom období rokov 2005 – 2019 napriek kolísavému charakteru sa nepriaznivo vyvíjali emisie CO2 a N2O. Emisie CH4 počas celého sledovaného obdobia zaznamenali pokles.
  • Emisie CO2 z dopravy v období rokov 2005 – 2019 zaznamenali nárast o 4,9 %, medziročne stúpli o 4,3 %.
  • Nárast emisií N2O v sledovanom období rokov 2005 – 2019 predstavoval 29,9 %, medziročný nárast bol minimálny.
  • Najpozitívnejšie sa vyvíjajú emisie CH4 z dopravy, ktorých pokles v roku 2019 predstavoval 72,5 % oproti roku 2005.
  • V roku 2019 tvorili emisie skleníkových plynov z dopravy 18,3 % z celkových emisií sleníkových plynov SR
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_neutral emo_sad
Emisie skleníkových plynov zaznamenali pokles. Pokles zaznamenali emisie CH4, naopak nárast zaznamenali emisie N2O a CO2. Emisie CO2 a N2O zaznamenali mierny medziročný nárast. Pokles zaznamenali emisie CH4 .

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Vývoj v produkcii emisií skleníkových plynov z dopravy je ovplyvnený ekologicky nepriaznivou cestnou dopravou (predovšetkým individuálnou automobilovou dopravou a nákladnou dopravou), hlavne nárastom jej prepravných výkonov a spotrebou pohonných látok. Emisie skleníkových plynov boli v roku 2019 prepočítané metodikou COPERT V.
 
V sledovanom období rokov 2005 – 2019 emisie CO2 mali rastúci trend s minimálnymi medziročnými nárastmi. Pokles v období rokov 2005 – 2019 zaznamenali len emisie CH4, čo predstavovalo oproti roku 2005 pokles o 72,5 %. Najnepriaznivejšie sa vyvíjali emisie N2O, ktoré zaznamenávali medziročné nárasty, pričom v roku 2019 nárast predstavoval 29,9 % oproti roku 2005.
Celkové emisie skleníkových plynov z dopravy sú dostupné na web stránke SHMÚ:
 

Z pohľadu jednotlivých druhov dopravy môžeme konštatovať, že celkové emisie skleníkových plynov z dopravy kopírujú emisie z cestnej dopravy. V sledovanom období rokov 2005 – 2019 v cestnej doprave emisie CO2 narástli o 21,5 %, emisie CH4 poklesli o 72,9 % a emisie N2O narástli o 41,9 % oproti roku 2005.

Emisie skleníkových plynov z cestnej dopravy (Gg)
 
1990
2005
2010
2015
2016
2017
2018
2019
Emisie CO2
4 503,02
6 159,74
6 435,39
6 860,65
6 992,25
7 094,46
7 255,46
7 490,23
Emisie N2O
0,1895
0,1932
0,1573
0,2488
0,2589
0,2620
0,2698
0,2742
Emisie CH4
1,1654
1,0570
0,7401
0,3973
0,3539
0,3342
0,3149
0,2864
Zdroj: SHMÚ

V železničnej doprave emisie skleníkových plynov v roku 2019 klesli o 22,5 % oproti roku 2005 a medziročný pokles bol 2,3 %.
 
Emisie skleníkových plynov zo železničnej dopravy (t)
  1990 2005 2010 2015 2016 2017 2018 2019
Emisie CO2 372 289 104 570 82 320 84 322 86 533 84 352 82 933 81 024
Emisie N2O 144,0 40,4 33,3 34,9 35,8 35,0 34,2 33,6
Emisie CH4 21.0 5,9 4,8 5,1 5,2 5,1 5,0 4,9
Zdroj: SHMÚ

Najväčší výkyv v emisiách skleníkových plynov zaznamenala letecká doprava. V sledovanom období rokov 2005 - 2019 emisie klesli o 76,5 %. Medziročný pokles v roku 2019 oproti roku 2018 predstavoval 36 %, čo bolo spôsobené pandémiou koronavírusu COVID-19, kedy bol vyhlásený tzv. lockdown a cestovanie bolo minimalizované.

Emisie skleníkových plynov z leteckej dopravy (t)
  1990 2005 2010 2015 2016 2017 2018 2019
Emisie CO2 3 738,21 7 792,65 5 131,84 3 655,99 3 559,22 3 419,96 2 853,87 1 829,30
Emisie N2O 0,102 0,212 0,137 0,099 0,097 0,093 0,078 0,077
Emisie CH4 0,070 0,156 0,095 0,069 0,065 0,066 0,054 0,049
Zdroj: SHMÚ

Vo vodnej doprave v sledovanom období rokov 2005 – 2019 emisie CO2 zaznamenali niekoľkonásobný nárast.
 
Emisie skleníkových plynov z vodnej dopravy (t)
  1990 2005 2010 2015 2016 2017 2018 2019
Emisie CO2 22,0 35,33 333,11 6 620 4 760 4 690 2 556 4 172
Zdroj: SHMÚ
 

Medzinárodné porovnanie

EEA: Skleníkové plyny (EEA greenhouse gasses - data viewer)
Eurostat: Emisie základných znečisťujúcich látok a skleníkových plynov podľa NACE rev. 2 (Air emissions account by NACE Rev.2 activity)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Skleníkové plyny sú plynné látky spôsobujúce skleníkový efekt. Patrí k nim oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a fluorované skleníkové plyny, označované tiež ako F-plyny, ktoré sa delia do skupín obsahujúcich čiastočne fluórované uhľovodíky (HFC), plnofluórované uhľovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6). Sú to emisie vznikajúce počas prírodných procesov i ľudských činností. Najvýznamnejším prírodným skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para. Počas činností ľudí unikajú do atmosféry aj veľké množstvá ostatných skleníkových plynov, čím sa zvyšujú ich atmosférické koncentrácie. Skleníkové plyny sa uvádzajú v tzv. CO2 ekvivalentoch, čo je hodnota udávajúca mieru vplyvu jednotlivých skleníkových plynov na globálne otepľovanie použitím prepočtu na množstvo alebo koncentráciu CO2, ktorá by mala obdobné vplyvy. Narastajúce emisie skleníkových plynov v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt, čo následne vyvoláva zmenu klímy.


Metodika:

Odborným garantom pre definovanie metodík stanovenia emisií skleníkových plynov je IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) založený v roku 1988 WMO (Svetová meteorologická organizácia) a UNEP (OSN program pre životné prostredie). Poslaním IPCC je hodnotiť vedecké, technické a socio-ekonomické informácie relevantné z pohľadu dopadov na zmenu klímy, spracovať a publikovať návody a príručky o metodikách inventarizácie emisií skleníkových plynov určené pre národných expertov.

Zdroj dát:

SHMÚ


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: