Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Emisie skleníkových plynov z dopravy

Dátum poslednej aktualizácie 20.01.2020

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií skleníkových plynov (CO2, CH4 a N2O) z dopravy.

Jednotka indikátora

t, Index 2000 = 100

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (2014)
 
3.3 Vízie a ciele v cestnej doprave
 
Vízia v oblasti cestnej dopravy:
Vízia VC1:  Moderná, kvalitná, bezpečná a efektívne fungujúca sieť diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy
 
Realizácia tejto vízie bude uskutočnená prostredníctvom napĺňania čiastkových strategických cieľov, medzi ktoré patrí aj nasledujúci:
 
Strategický cieľ SC5: Zníženie socioekonomických a environmentálnych vplyvov cestnej dopravy
Strategický cieľ SC5 je zameraný na zníženie socioekonomických a environmentálnych dopadov dopravy. Malo by dôjsť najmä k zníženiu dopadov vyplývajúcich z cestnej dopravy na životné prostredia a obyvateľstvo.
 
 
Stratégia rozvoja dopravy do roku 2020 (2010)
 
4. Vízia, priority a strategické ciele
 
4.2 Strategická oblasť – Konkurencieschopné služby a rovnovážny rozvoj všetkých druhov dopravy
 
Špecifický cieľ:
 
- Uplatňovať “ko-modálny prístup“ – účinné využívanie rôznych druhov dopravy a ich spájanie s cieľom optimalizácie dopravného systému a efektívnejšieho využívania druhov dopravy priaznivejších pre životné prostredie.
- Podporovať hospodársku súťaž uplatňovaním rovnakého prístupu v podnikaní při poskytovaní dopravných služieb a pri spoplatňovaní dopravnej infraštruktúry.
 
Priority v oblasti dopravných služieb:
- Zníženie preťaženia dopravnej infraštruktúry, ktoré negatívne ovplyvňuje náklady a čas dopravy a zvyšuje spotrebu paliva.
- Doprava sa musí podieľať na dosahovaní cieľov týkajúcich sa znižovania znečisťujúcich emisií a hluku.
- Znižovanie závislosti dopravy na fosílnych palivách.


Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008-2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990. Ďalej nasledovalo vyhlásenie, že EÚ rozšíri tento záväzok  na 30 % redukciu, ak ho prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta a rozvojové krajiny s vyspelejšou ekonomikou sa pripoja so záväzkami adekvátnymi k ich zodpovednosti a kapacitám.


Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013-2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijaté ciele zníženia emisií do roku 2020 podľa klimaticko-energetického balíčka, teda 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudne nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.


Integrovaný klimaticko-energetický balíček (2008)
Je zásadným, komplexným a veľmi ambicióznym riešením pre znižovanie emisií  skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti, znižovanie spotreby fosílnych palív a podporu inovatívnych, nízko-uhlíkových technológií.


Stratégia Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (2010)
- do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20% v porovnaní s úrovňami z roku 1990 alebo o 30% za priaznivých podmienok
- zvýšenie energetickej účinnosti o 20% do roku 2020
- dosiahnutie 20% podielu obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie, vrátane 10% podielu biopalív v benzíne a motorovej nafty do roku 2020.

Kľúčová otázka

Znižujú sa emisie skleníkových plynov z dopravy?

Kľúčové zistenia

  • V sledovanom období rokov 2000 – 2017 napriek kolísavému charakteru sa nepriaznivo vyvíjali emisie CO2 a N2O. Emisie CH4 počas celého sledovaného obdobia zaznamenali pokles.
  • Emisie CO2 z dopravy v období rokov 2000 – 2017 zaznamenali nárast o 33,7 %, napriek medziročným poklesom a nárastom do roku 2014, pričom po tomto roku zaznamenali nárast.
  • Emisie N2O v sledovanom období výraznejší pokles zaznamenali do roku 2010 a po tomto roku už mali rastúci trend. Po roku 2010 emisie N2O rástli pomalším tempom do roku 2014 a po tomto roku pokračoval výraznejčí nárast až do roku 2017. V období rokov 2000 – 2017 nárast predstavoval 42,7 %.
  • Najpozitívnejšie sa vyvíjajú emisie CH4 z dopravy, ktorých pokles v roku 2017 predstavoval 65,5 % oproti roku 2000.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_neutral emo_sad
Emisie skleníkových plynov zaznamenali pokles. Pokles  zaznamenali emisie CH4, naopak nárast zaznamenali emisie N2O a CO2. Emisie CO2 a N2O zaznamenali mierny medziročný nárast. Pokles zaznamenali emisie CH4 .

Sumárne zhodnotenie

 

 

Podrobné zhodnotenie

Vývoj v produkcii emisií skleníkových plynov z dopravy je ovplyvnený ekologicky nepriaznivou cestnou dopravou (predovšetkým individuálnou automobilovou dopravou a nákladnou dopravou), hlavne nárastom jej prepravných výkonov a spotrebou pohonných látok. Emisie skleníkových plynov boli v roku 2017 prepočítané metodikou COPERT V a hodnoty emisií CH4 a N2O zaznamenali výrazný pokles.
V sledovanom období rokov 2000 – 2014 emisie N2O mali vyrovnaný charakter s minimálnymi medziročnými výkyvmi. Pokles v období rokov 2000 – 2017 zaznamenali len emisie CH4, čo predstavovalo oproti roku 2000 pokles o 65,5 %. Najnepriaznivejšie sa vyvíjali emisie CO2, ktoré zaznamenávali medziročné nárasty, pričom v roku 2017 nárast predstavoval 71,05 % oproti roku 2000.

Emisie skleníkových plynov z dopravy (Gg)
  2000 2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017
Emisie CO2 z dopravy 4 234,73 6 272,1 6 568,94 6 114,96 6 498,93 6 290,35 6 336,14 7 007,86 7 141,25 7 243,64
Emisie N2O z dopravy 0,147 0,193 0,158 0,169 0,184 0,181 0,191 0,234 0,259 0,262
Emisie CH4 z dopravy 0,920 1,058 0,746 0,517 0,517 0,481 0,440 0,409 0,339 0,318
Zdroj: SHMÚ

Z pohľadu jednotlivých druhov dopravy môžeme konštatovať, že celkové emisie skleníkových plynov z dopravy „kopírujú“ emisie z cestnej dopravy. V sledovanom období rokov 2000 – 2017 v cestnej doprave emisie CO2 narástli o 75,3 %, emisie CH4 poklesli o 65,4 % a emisie N2O poklesli o 78,1 % oproti roku 2000.

Emisie skleníkových plynov z cestnej dopravy (Gg)
 
2000
2005
2010
2011
2012
2013
2014
2015 2016 2017
Emisie CO2
4 077,90
6 159,74
6 481,49
6 030,91
6 427,04
6 201,93
6 251,69
6 913,65 7 046,40 7 151,18
Emisie N2O
0,1466
0,1932
0,1573
0,685
0,1838
0,1809
0,1905
0,2304 0,2589 0,2620
Emisie CH4
0,9199
1,0570
0,7460
0,5167
0,5169
0,4807
0,4403
0,4097 0,3386 0,3183
Zdroj: SHMÚ

V železničnej doprave emisie skleníkových plynov mali rovnaký priebeh a od roku 2014 napriek minimálnym medziročným výkyvom tvorili polovicu emisií roku 2000.
 
Emisie skleníkových plynov zo železničnej dopravy (t)
  2000 2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017
Emisie CO2 154 179 104 570 82 320 78 903 66 965 81 615 76 662 84 322 86 533 84 352
Emisie N2O 59,5 40,4 33,3 32,1 27,2 33,3 31,6 34,9 35,8 35,0
Emisie CH4 8,6 5,9 4,8 4,7 3,9 4,8 4,6 5,1 5,2 5,1
Zdroj: SHMÚ

Najväčší výkyv v emisiách skleníkových plynov zaznamenala letecká doprava. Nárast bol zaznamenaný v rokoch 2000 – 2008, po tomto roku emisie výrazne klesli a v rokoch 2011 – 2017 boli približne na rovnakej úrovni s minimálnymi medziročnými nárastmi a poklesmi.
 
Emisie skleníkových plynov z leteckej dopravy (t)
  2000 2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017
Emisie CO2 2 650,04 7 792,65 5 131,84 4 146,87 3 290,16 3 395,06 3 438,36 3 655,99 3 559,22 3 419,96
Emisie N2O 0,072 0,212 0,137 0,113 0,107 0,092 0,094 0,099 0,097 0,093
Emisie CH4 0,064 0,156 0,095 0,076 0,071 0,062 0,066 0,069 0,065 0,066
Zdroj: SHMÚ

Vo vodnej doprave emisie CO2 zaznamenali niekoľkonásobný nárast v rokoch 2010 – 2017.
 
Emisie skleníkových plynov z vodnej dopravy (t)
  2000 2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017
Emisie CO2 24,5339 35,33 333,11 845,81 1 123,28 3 484,15 4 470 6 620 4 760 4 690
Zdroj: SHMÚ

 

Medzinárodné porovnanie

Skleníkové plyny podľa sektorov (Greenhouse gas emissions by sector)
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Skleníkové plyny sú plynné látky spôsobujúce skleníkový efekt. Patrí k nim oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a fluorované skleníkové plyny, označované tiež ako F-plyny, ktoré sa delia do skupín obsahujúcich čiastočne fluórované uhľovodíky (HFC), plnofluórované uhľovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6). Sú to emisie vznikajúce počas prírodných procesov i ľudských činností. Najvýznamnejším prírodným skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para. Počas činností ľudí unikajú do atmosféry aj veľké množstvá ostatných skleníkových plynov, čím sa zvyšujú ich atmosférické koncentrácie. Skleníkové plyny sa uvádzajú v tzv. CO2 ekvivalentoch, čo je hodnota udávajúca mieru vplyvu jednotlivých skleníkových plynov na globálne otepľovanie použitím prepočtu na množstvo alebo koncentráciu CO2, ktorá by mala obdobné vplyvy. Narastajúce emisie skleníkových plynov v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt, čo následne vyvoláva zmenu klímy.


Metodika:

Odborným garantom pre definovanie metodík stanovenia emisií skleníkových plynov je IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) založený v roku 1988 WMO (Svetová meteorologická organizácia) a UNEP (OSN program pre životné prostredie). Poslaním IPCC je hodnotiť vedecké, technické a socio-ekonomické informácie relevantné z pohľadu dopadov na zmenu klímy, spracovať a publikovať návody a príručky o metodikách inventarizácie emisií skleníkových plynov určené pre národných expertov.

Zdroj dát:

SHMÚ


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: