Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov

Dátum poslednej aktualizácie 16.11.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj skleníkových plynov vypúšťaných do ovzdušia z priemyselných procesov a použitia produktov.
 

Jednotka indikátora

kt

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (1992) Dohovor v SR vstúpil do platnosti 21. marca 1994. Slovenská republika akceptovala všetky záväzky Dohovoru a do súčasnej doby ho ratifikovalo 183 štátov sveta vrátane EÚ.

Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008-2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990. Ďalej nasledovalo vyhlásenie, že EÚ rozšíri tento záväzok na 30 % redukciu, ak ho prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta a rozvojové krajiny s vyspelejšou ekonomikou sa pripoja so záväzkami adekvátnymi k ich zodpovednosti a kapacitám.

Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013 – 2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijaté ciele zníženia emisií do roku 2020 podľa klimaticko-energetického balíčka, teda 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudne nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.


Parížska globálna klimatická dohoda (2016)
Dňa 4. novembra 2016 vstúpila do platnosti historicky prvá univerzálna dohoda o zmene klímy - Parížska dohoda. Slovenská republika ukončila svoj domáci ratifikačný proces 28. septembra 2016 podpisom prezidenta republiky Andreja Kisku. Európska únia pod vedením Slovenského predsedníctva Rady EÚ uložila ratifikačné listiny v sídle OSN v New Yorku 5. októbra 2016, čím sa dosiahlo dvojité kvórum pre ratifikáciu a Európska únia sa tak stala spúšťačom Parížskej dohody.
Cieľom Parížskej dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, až na 1,5 °C.
Parížska dohoda je prelomová najmä v troch dôležitých faktoroch:

  • Po prvý raz prináša redukčné záväzky nielen pre rozvinuté krajiny, ale pre všetky krajiny, ktoré sú jej zmluvnou stranou, pričom každá krajina stanovuje sama, akým spôsobom, a v ktorých sektoroch sa bude usilovať o zníženie emisií skleníkových plynov.
  • Parížska dohoda sa po prvý raz dôslednejšie venuje aj adaptácii a zakotvuje povinnosť pripravovať sa na dôsledky zmeny klímy, sledovať a hodnotiť dopady a budovať odolnosť ekosystémov a sociálnych a ekonomických systémov.
  • Povinnosť sledovať emisie a informovať o ich množstve sa vzťahuje tiež na všetky krajiny, nielen na rozvinuté.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj emisií skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov?

Kľúčové zistenia

  • Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 klesli o 26,7 %.
  • Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 7 %.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Neutralny trend emo_neutral Neutralny trend
Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 klesli. Emisie skleníkových plynov mali od roku 2015 mierne stúpajúci trend až do roku 2017. Od roku 2018 klesali. Emisie skleníkových plynov vypúšťaných z priemyselných procesov a použitia produktov do ovzdušia zaznamenali medziročne pokles.
 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

  • Podiel emisií skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov na celkovom množstve emisií skleníkových plynov v roku 2005 predstavoval 20 %, pričom v roku 2020 vzrástol na 22 %.

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Miroslav Mokrý, SAŽP, miroslav.mokry@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Skleníkové plyny sú plynné látky spôsobujúce skleníkový efekt. Patrí k nim oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a fluorované skleníkové plyny, označované tiež ako F-plyny, ktoré sa delia do skupín obsahujúcich čiastočne fluórované uhľovodíky (HFC), plnofluórované uhľovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6). Sú to emisie vznikajúce počas prírodných procesov i ľudských činností. Najvýznamnejším prírodným skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para. Počas činností ľudí unikajú do atmosféry aj veľké množstvá ostatných skleníkových plynov, čím sa zvyšujú ich atmosférické koncentrácie. Skleníkové plyny sa uvádzajú v tzv. CO2 ekvivalentoch, čo je hodnota udávajúca mieru vplyvu jednotlivých skleníkových plynov na globálne otepľovanie použitím prepočtu na množstvo alebo koncentráciu CO2, ktorá by mala obdobné vplyvy. Narastajúce emisie skleníkových plynov v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt, čo následne vyvoláva zmenu klímy.

Agregované hodnoty emisií v jednotkách "CO2 ekvivalent" sú prepočítané hodnoty s využitím GWP (Global Warming Potential) koeficientov. Hodnoty GWP koeficientov pre jednotlivé skleníkové plyny sú publikované v čiastkových správach o metodikách IPCC a sú medzinárodne uznávanou štandardou.

Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými sa EÚ snaží dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov, ku ktorému sa zaviazala podľa Kjótskeho protokolu – znížiť do roku 2012 emisie skleníkových plynov o 8% oproti úrovni z roku 1990. Schéma stojí právne na Smernici 2003/87/EC, ktorá vstúpila do platnosti 25. októbra 2003. Fungovať začala v januári 2005. Európsky systém je otvorený spolupráci s inými kompatibilnými schémami obchodovania s emisiami, čo rozširuje potenciálny rozsah emisného trhu. Cieľom EU ETS je umožniť členský krajinám Únie splniť záväzky podľa Kjótskeho protokolu. Systém nestojí na určovaní nových environmentálnych cieľov, ale na využití trhových mechanizmov.
 
1Gg = tis.t
 

Metodika:

Odborným garantom pre definovanie metodík stanovenia emisií skleníkových plynov je IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) založený v roku 1988 WMO (Svetová meteorologická organizácia) a UNEP (OSN program pre životné prostredie). Poslaním IPCC je hodnotiť vedecké, technické a socio-ekonomické informácie relevantné z pohľadu dopadov na zmenu klímy, spracovať a publikovať návody a príručky o metodikách inventarizácie emisií skleníkových plynov určené pre národných expertov.

Viac na: