Tlačiť   PDF

Emisie skleníkových plynov

Dátum poslednej aktualizácie 08.11.2018

Definícia indikátora

Indikátor predstavuje vývoj celkového množstva emisií skleníkových plynov v porovnaní s redukčnými cieľmi.
 

Jednotka indikátora

mil.t, Gg, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (1992)
Dohovor v SR vstúpil do platnosti 21. marca 1994. Slovenská republika akceptovala všetky záväzky Dohovoru a do súčasnej doby ho ratifikovalo 183 štátov sveta vrátane EÚ.

Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (1997)
SR prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch 2008-2012 priemernú úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EÚ o najmenej 20 % do roku 2020 oproti roku 1990. Ďalej nasledovalo vyhlásenie, že EÚ rozšíri tento záväzok na 30 % redukciu, ak ho prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta a rozvojové krajiny s vyspelejšou ekonomikou sa pripoja so záväzkami adekvátnymi k ich zodpovednosti a kapacitám.

Dodatok ku Kjótskemu protokolu (2012)
Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013 – 2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijaté ciele zníženia emisií do roku 2020 podľa klimaticko-energetického balíčka, teda 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudne nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku.


Parížska globálna klimatická dohoda (2016)
Dňa 4. novembra 2016 vstúpila do platnosti historicky prvá univerzálna dohoda o zmene klímy - Parížska dohoda. Slovenská republika ukončila svoj domáci ratifikačný proces 28. septembra 2016 podpisom prezidenta republiky Andreja Kisku. Európska únia pod vedením Slovenského predsedníctva Rady EÚ uložila ratifikačné listiny v sídle OSN v New Yorku 5. októbra 2016, čím sa dosiahlo dvojité kvórum pre ratifikáciu a Európska únia sa tak stala spúšťačom Parížskej dohody.
Cieľom Parížskej dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, až na 1,5 °C.
Parížska dohoda je prelomová najmä v troch dôležitých faktoroch:

  • Po prvý raz prináša redukčné záväzky nielen pre rozvinuté krajiny, ale pre všetky krajiny, ktoré sú jej zmluvnou stranou, pričom každá krajina stanovuje sama, akým spôsobom, a v ktorých sektoroch sa bude usilovať o zníženie emisií skleníkových plynov.
  • Parížska dohoda sa po prvý raz dôslednejšie venuje aj adaptácii a zakotvuje povinnosť pripravovať sa na dôsledky zmeny klímy, sledovať a hodnotiť dopady a budovať odolnosť ekosystémov a sociálnych a ekonomických systémov.
  • Povinnosť sledovať emisie a informovať o ich množstve sa vzťahuje tiež na všetky krajiny, nielen na rozvinuté.
Integrovaný klimaticko-energetický balíček (2008)
Je zásadným, komplexným a veľmi ambicióznym riešením pre znižovanie emisií  skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti, znižovanie spotreby fosílnych palív a podporu inovatívnych, nízko-uhlíkových technológií.

Stratégia Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (2010)
- do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 alebo o 30 % za priaznivých podmienok
- zvýšenie energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020
- dosiahnutie 20 % podielu obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie, vrátane 10 % podielu biopalív v benzíne a motorovej nafty do roku 2020.

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)
 SEKTOR A - OCHRANA OVZDUŠIA A OZÓNOVEJ VRSTVY
  • Zníženie emisií základných látok znečisťujúcich ovzdušie (SO2, NOx, CO, CxHy, tuhých emisií), prchavých organických zlúčenín (VOCs) perzistentných organických látok (POPs), ťažkých kovov, CO2 a ostatných emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt na stav v súlade s medzinárodnými dohovormi.
  • Vylúčenie používania plnohalogénovaných uhľovodíkov a halónov, tetrachlórmetánu (CCI4), 1,1,1-trichlóretánu a bromovaných neplnohalogenovaných uhľovodíkov, znižovanie spotreby ostatných neplnohalogénovaných uhľovodíkov a metylbromidu, uplatnenie, dodržiavanie a kontrola výroby a používania látok narušujúcich ozónovú vrstvu.
  • Vypracovanie a realizácia národných programov zameraných na znižovanie emisií oxidu uhličitého a ostatných plynov vyvolávajúcich zvýšenie skleníkového efektu, na ktoré sa nevzťahuje Montrealský protokol o látkach narušujúcich ozónovú vrstvu, vrátane minimalizovania spaľovania uhlia a jeho racionálnejšieho zhodnotenia, ako aj používanie vozidiel s benzínovým motorom vybaveným trojcestným katalyzátorom.
  • Zavedenie smogových varovných a regulačných systémov a jednotného havarijného systému, zabránenie vzniku smogových situácií.
  • Dotvorenie uceleného systému právnych predpisov o ochrane ovzdušia a ozónovej vrstve, zosúladeného s právom EÚ, ktoré nepripustia nad prípustnú mieru činnosti ohrozujúce a poškodzujúce životné prostredie znečisťovaním ovzdušia, narúšaním ozónovej vrstvy a zmenami klímy.
  • Širšie uplatnenie pohonných látok a druhov dopravy neznečisťujúcich životné prostredie (napr. plyn, elektrina, bezolovnatý benzín).
  • Dobudovanie komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia SR – ovzdušie.
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Strategické ciele TUR, ktoré je potrebné v rámci smerovania k vyššie uvedeným dlhodobým prioritám dosiahnuť, sú:
  • Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia
  • Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy a prírodných katastrof
  • Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch.
Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2012 – 2016 (2012) 
V záujme znižovania znečisťujúcich látok v ovzduší prijme vláda podporné nástroje na znižovanie  množstva  emisií  z priemyslu,  energetiky  a  mobilných  zdrojov  a orientáciu  na využívanie automobilov so zníženou emisiou.

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)
Ciele Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy:
  • Poskytnúť objektívnu informáciu o súčasnom stave adaptačných procesov v SR;
  • Na základe dostupných scenárov vývoja zmeny klímy popísať jej prejavy v SR;
  • Analyzovať očakávané dôsledky zmeny klímy pre rozhodujúce oblasti/sektory ekonomických činností;
  • Navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu;
  • Určiť postupy pri predchádzaní a manažovaní rizík spojených s extrémnymi prejavmi počasia, s cieľom minimalizovať sociálne a ekonomické náklady s tým spojené;
  • Podporiť rozvoj a aplikácie metodík, modelov a nástrojov na lepšie posudzovanie investičných rizík spojených s nákladmi na škody a adaptáciu na regionálnej, lokálnej úrovni, ale aj na úrovni individuálneho projektu;
  • Na základe inventarizácie súčasného stavu prijať odporúčania pre rozvoj informačných technológií a budovania znalostnej základne pre účinnejšiu adaptáciu;
  • Identifikovať príležitosti spojené s procesom adaptácie a vytvoriť podmienky na ich praktickú realizáciu;
  • Navrhnúť kritériá pre výber a hodnotenie investičných priorít  v rámci adaptačných opatrení;
  • Navrhnúť systém na monitorovanie, hodnotenie a revíziu adaptačných opatrení s ohľadom na dynamiku a neistoty budúceho vývoja scenárov zmeny klímy;
  • Umožniť efektívne prepojenie proaktívnych adaptačných opatrení na finančné zdroje v rámci pripravovaných Operačných programov na obdobie 2014 – 2020 a v rámci nového finančného nástroja LIFE;
  • Konečným cieľom je vytvoriť základnú inštitucionálnu a informačnú infraštruktúru, ktorá by SR umožnila účinnú a nákladovo efektívnu adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do roku 2020.

Kľúčová otázka

Darí sa napĺňať redukčné ciele skleníkových plynov a zvyšovať produktivitu oxidu uhličitého?

Kľúčové zistenia

  • Emisie skleníkových plynov v dlhodobejšom časovom horizonte poklesli (v porovnaní roka 2017 oproti roku 1990 o 41 %). Do roku 1996 emisie výrazne klesali. V priebehu rokov 1996 – 2008 boli emisie zhruba na rovnakej úrovni. Po rokoch 2008 a 2009, poznačených recesiou, bol zaznamenaný miernejší nárast emisií, ktorý vznikol oživením hospodárstva. Medziročne (2016 – 2017) emisie skleníkových plynov zaznamenali nárast o 2,8 %.

 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
Pozitivny trend Pozitivny trend emo_neutral Pozitivny trend
Bol zaznamenaný pokles skleníkových plynov. Pokleslo množstvo emisií skleníkových plynov a produktivita CO2 narástla. Keďže emisie CO2 klesajú, zatiaľ čo hrubý domáci produkt rastie, môžeme hovoriť o absolútnom decouplingu, čo predstavuje pozitívny trend. Emisie skleníkových plynov síce medziročne vzrástli, avšak len veľmi mierne a z krátkodobého hľadiska je trend pomerne stabilný. Medzinárodné záväzky SR plní a je predpoklad ich plnenia aj v nasledujúcich rokoch.
 

Sumárne zhodnotenie





Podrobné zhodnotenie

Celkové antropogénne emisie skleníkových plynov za rok 2017 predstavovali 43 316 448  ton CO2 ekvivalentov (bez započítania sektora LULUCF).
V porovnaní s rokom 1990 celkové antropogénne emisie klesli o 41 %. Po výraznejšom poklese v roku 2009 v dôsledku hospodárskej krízy je trend celkových antropogénnych emisií za roky 2010 – 2014 mierne klesajúci a v rokoch 2015, 2016 a 2017 bol zaznamenaný mierny nárast, medziročne narástli o 2,8 % (2017 oproti roku 2016).

Tento úspech je výsledkom vplyvov niekoľkých procesov a faktory, a to najmä:
- vyšší podiel služieb na tvorbe HDP,
- technologické reštrukturalizácie a zmeny v štruktúre priemyslu,
- vyšší podiel plynných palív na spotrebe primárnych energetických zdrojov,
- postupné znižovanie spotreby energie v niektorých energeticky náročných odvetviach (s výnimkou metalurgie),
- vplyv právnych predpisov na ochranu ovzdušia, ktoré priamo alebo nepriamo  množstvá upravuje emisie skleníkových plynov,
- globálna hospodárska a finančná kríza, ktorá začala v roku 2009
Prijatie príslušných právnych predpisov EÚ, po vstupe SR do EÚ v roku 2004, prinieslo ďalšie pozitívne priame aj nepriame účinky na zníženie emisií skleníkových plynov, najmä v sektore energetika. Zavedením systému obchodovania s emisiami sa začala realizácia ďalšieho opatrenia na zníženie vo všetkých zariadeniach zahrnuté do EÚ ETS.

Tabuľka Agregované antropogénne emisie skleníkových plynov  v CO2 ekvivalentoch (mil. t)
 Rok 1990 2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017
CO2 (bez LULUCF) 61,58 42,87 38,50 38,07 35,98 35,57 33,64 34,47 34,89 36,03
CO2 (vrátane LULUCF) 51,77 33,57 32,30 31,54 28,47 27,43 27,47 27,79 28,12 29,39
CH4  (bez LULUCF) 6,99 5,04 4,75 4,82 4,44 4,57 4,34 4,50 4,56 4,60
CH4  (vrátane LULUCF) 7,00 5,06 4,77 4,84 4,48 4,59 4,36 4,53 4,58 4,62
N2O  (bez LULUCF) 4,48 2,91 2,40 2,01 1,97 1,91 2,00 1,92 2,01 1,93
N2O  (vrátane LULUCF) 4,57 2,95 2,43 2,05 2,01 1,93 2,04 1,96 2,05 1,96
HFCs F-plyny NO 0,25 0,60 0,61 0,63 0,65 0,65 0,73 0,67 0,74
PFCs 0,31 NO 0,03 0,02 0,03 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01
SF6 0,00 0,02 0,02 0,02 0,02 0,02 0,01 0,01 0,01 0,01
NF3 NO NO NO NO NO NO NO NO NO NO
Total (bez LULUCF) 73,36 51,11 46,30 45,55 43,06 42,73 40,66 41,64 42,15 43,32
Total (vrátane LULUCF) 63,66 41,87 40,15 39,08 35,63 34,63 34,54 35,03 35,43 36,73
Emisie stanovené k 11. 4. 2019    
V tabuľke sú prepočítané roky 1990 – 2016
LULUCF (Land use-Land use change and forestry)
 NO = Nevyskytuje sa

Zdroj: SHMÚ





Po výraznom znížení emisií po roku 1990, v dôsledku zníženia ekonomickej výkonnosti, sa SR podarilo udržať trend poklesu uhlíkovej náročnosti aj po roku 1997, teda v období oživenia hospodárskeho rastu. Zatiaľ sa darilo udržať tzv. decoupling, teda pomalší rast emisií v porovnaní s dynamikou rastu HDP.
Významným sektorom, v ktorom sa SR nedarí stabilizovať rast emisií skleníkových plynov, je sektor cestnej dopravy. Podiel emisií v sektore energetika vrátane dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov v roku 2017 bol 68 % (vo vyjadrení na CO2 ekvivalenty), emisie z dopravy v rámci sektora energetika tvorili zhruba 32 %. Ďalšou problematickou oblasťou, kde sa nedarí nárast emisií skleníkových plynov účinne regulovať, je spaľovanie fosílnych palív v domácnostiach, tzv. lokálnych kúreniskách.
Sektor priemyselné procesy je druhým najvýznamnejším sektorom s 22 % podielom na celkových emisiách skleníkových plynov v roku 2017.
Sektor poľnohospodárstvo predstavoval v roku 2017 podiel 6 % na celkových emisiách skleníkových plynov. Emisie v tomto sektore prudko klesali už od roku 1990, od roku 2000 je ich trend stabilný a ovplyvnený iba cenami a dotáciami poľnohospodárskych komodít. K výraznému poklesu v deväťdesiatych rokoch došlo najmä v dôsledku výrazného znižovania spotreby dusíkatých hnojív a zníženia stavu hospodárskych zvierat. Zlepšovanie poľnohospodárskej praxe, ako aj zavádzanie ekologického farmárstva vytvára ďalšie predpoklady pre priaznivý vývoj emisií v tomto sektore aj v ďalších rokoch.
Sektor odpady predstavoval v roku 2016 takmer 4 % podiel na celkových emisiách skleníkových plynov.
Podiel jednotlivých sektorov na celkových emisiách skleníkových plynov sa v roku 2017 výrazne nelíši od rozdelenia v roku 1990.


Agregované emisie skleníkových plynov  podľa sektorov  v CO2 ekvivalentoch (mil.t)
  1990 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
Energetika* 56,74 36,78 39,00 35,99 36,90 36,55 37,013 36,01 34,31 35,00 32,33 32,96 32,26 30,01 29,85 27,35 27,67 27,54
Priem. procesy a použitie produktov** 9,78 8,61 8,78 9,82 9,42 10,71 10,16 11,02 10,87 10,75 9,18 9,49 9,10 9,00 8,71 8,93 9,14 9,34
Poľnohospodárstvo 6,07 2,83 2,94 2,97 2,80 2,61 2,61 2,51 2,51 2,49 2,33 2,35 2,41 2,49 2,56 26,96 2,57 2,67
LULUCF -9,55 -9,95 -9,19 -9,74 -9,34 -9,38 -5,92 -8,74 -8,34 -7,36 -7,12 -6,34 -6,63 -7,57 -8,22 -6,26 -6,74 -6,86
Odpady 1,40 1,35 1,35 1,36 1,36 1,37 1,36 1,41 1,38 1,41 1,44 1,47 1,50 1,54 1,51 1,50 1,53 1,48

Emisie stanovené k 15.4.2018                                                                                                                                                                                                                                                                                     
V tabuľke sú prepočítané roky 1990-2015
*Emisie so započítaním emisií z dopravy  ** Emisie so započítaním emisií F-plynov
Zdroj: SHMÚ

 

Medzinárodné porovnanie

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Skleníkové plyny sú plynné látky spôsobujúce skleníkový efekt. Patrí k nim oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a fluorované skleníkové plyny, označované tiež ako F-plyny, ktoré sa delia do skupín obsahujúcich čiastočne fluórované uhľovodíky (HFC), plnofluórované uhľovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6). Sú to emisie vznikajúce počas prírodných procesov i ľudských činností. Najvýznamnejším prírodným skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para. Počas činností ľudí unikajú do atmosféry aj veľké množstvá ostatných skleníkových plynov, čím sa zvyšujú ich atmosférické koncentrácie. Skleníkové plyny sa uvádzajú v tzv. CO2 ekvivalentoch, čo je hodnota udávajúca mieru vplyvu jednotlivých skleníkových plynov na globálne otepľovanie použitím prepočtu na množstvo alebo koncentráciu CO2, ktorá by mala obdobné vplyvy. Narastajúce emisie skleníkových plynov v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt, čo následne vyvoláva zmenu klímy.
Agregované hodnoty emisií v jednotkách "CO2 ekvivalent" sú prepočítané hodnoty s využitím GWP (Global Warming Potential) koeficientov. Hodnoty GWP koeficientov pre jednotlivé skleníkové plyny sú publikované v čiastkových správach o metodikách IPCC a sú medzinárodne uznávanou štandardou.

Decoupling – rozdvojenie trendov. Oddelenie kriviek záťaže životného prostredia a ekonomického výkonu. Cieľom decouplingu je dosiahnuť, aby záťaž životného prostredia vyjadrená prostredníctvom vybraného „environmentálneho zla“ klesala a ekonomická výkonnosť vyjadrená pomocou vybraného „ekonomického dobra“ stúpala.
Environmentálnym „zlom“ môže byť veľkosť vypúšťania emisií, produkcia odpadov, spotreby surovín a energie, objemy automobilové dopravy atď. Vo všeobecnosti, environmentálny indikátor vyjadrujúci záťaž životného prostredia, „ekonomickým dobrom“ býva najčastejšie indikátor hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý je považovaný za indikátor kvality života.

Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými sa EÚ snaží dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov, ku ktorému sa zaviazala podľa Kjótskeho protokolu – znížiť do roku 2012 emisie skleníkových plynov o 8 % oproti úrovni z roku 1990. Schéma stojí právne na Smernici 2003/87/EC, ktorá vstúpila do platnosti 25. októbra 2003. Fungovať začala v januári 2005. Európsky systém je otvorený spolupráci s inými kompatibilnými schémami obchodovania s emisiami, čo rozširuje potenciálny rozsah emisného trhu. Cieľom EU ETS je umožniť členský krajinám Únie splniť záväzky podľa Kjótskeho protokolu. Systém nestojí na určovaní nových environmentálnych cieľov, ale na využití trhových mechanizmov.

1Gg = tis.t

 

Metodika:

Odborným garantom pre definovanie metodík stanovenia emisií skleníkových plynov je IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) založený v roku 1988 WMO (Svetová meteorologická organizácia) a UNEP (OSN program pre životné prostredie). Poslaním IPCC je hodnotiť vedecké, technické a socio-ekonomické informácie relevantné z pohľadu dopadov na zmenu klímy, spracovať a publikovať návody a príručky o metodikách inventarizácie emisií skleníkových plynov určené pre národných expertov.
Viac na:

Zdroj dát:

SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: