Tlačiť
PDF
Mapa . Poškodenie lesných drevín antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2022)
Zdroj: NLC
K faktorom ovplyvňujúcim stav a vývoj lesného hospodárstva patrí aj jeho zdravie a vitalita. Jedným zo základných strategických cieľov je preto ozdravovať lesy, ktoré sú, okrem zmeny klímy a výkyvov počasia v jednotlivých rokoch, poškodené imisiami a zvyšovať účinnosť integrovanej ochrany lesov. Imisiami oslabené a poškodené stromy a porasty (najmä smrek, jedľa a buk) sú vo väčšej miere ohrozované abiotickými činiteľmi (vietor, sneh, námraza), čím sa vytvárajú následne priaznivé podmienky na premnoženie biotických škodcov. Problematika antropogénneho ovplyvňovania klímy a vplyvu zmeny klímy na rôzne ekosystémy, vrátane lesných, a na ich ekologickú stabilitu je v súčasnosti nanajvýš aktuálna a často diskutovaná.
Poškodenie lesov antropogénnymi činiteľmi
Dátum poslednej aktualizácie20.12.2023
Téma
Lesné hospodárstvoZnačky
Definícia indikátora
Indikátor hodnotí poškodenie lesov spôsobené antropogénnymi činiteľmi – imisiami, krádežami dreva, požiarmi a inými antropogénnymi činiteľmi, vyjadrené objemom poškodenej drevnej hmoty.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
-
Upraviť drevinové zloženie s cieľom zvyšovania odolnosti porastov voči suchu a znižovania zraniteľnosti biotickými a abiotickými činiteľmi
-
Podporiť druhovú a genetickú diverzitu porastov pre zlepšenie prirodzených adaptačných mechanizmov a schopnosti plniť požadované funkcie aj po disturbančných udalostiach
-
Vybudovať demonštračné objekty adaptácie lesných porastov na zmenu klímy.
Kľúčový cieľ do roku 2020
Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.
Národný lesnícky program SR (2007)
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
- Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení a ochrany lesa zabezpečujúci zlepšenie ich zdravotného stavu a efektívneho regulovania vplyvu škodlivých činiteľov.
- Vytvorenie a finančné zabezpečenie efektívneho systému monitorovania vzniku lesných požiarov a realizácie účinných preventívnych opatrení proti ich vzniku.
- Zintenzívnenie výskumu škodlivých činiteľov s cieľom čo najrýchlejšieho získania relevantných informácií o ich pôsobení a prípravy opatrení pre lesnícku prax a systémové riešenie kalamitných situácií vo vyšších stupňoch ochrany (4. a 5. stupeň), ktoré bude rešpektovať ekologicky, ekonomicky i sociálne najvhodnejší variant.
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov
Kľúčová otázka
Ako ovplyvňujú antropogénne činitele stav lesov?Kľúčové zistenia
- Dlhodobo je možné pozorovať výrazný pokles poškodenia dreva antropogénnymi škodlivými činiteľmi (o 77,6 % oproti roku 2006).
- Strednodobo (od roku 2015) pokračoval naďalej klesajúci trend s najnižším objemom poškodenia v roku 2020. Posledné dva roky však opätovne výraznejšie stúpol, pričom takmer dosiahol úroveň roku 2015.
- Antropogénne činitele v roku 2022 poškodili lesné dreviny v objeme 51,8 tis. m3 dreva, čo spolu s ostatkom z roku 2021 predstavuje objem 53,1 tis. m3 dreva.
- Medziročne (oproti roku 2021) došlo k nárastu poškodenia o 199 %.
- Najvýznamnejšie z antropogénnych činiteľov boli dlhodobo imisie (s podielom 50 – 90 % na celkovom antropogénnom poškodení). Imisné poškodenie lesov v rámci hodnoteného obdobia však výrazne kleslo a v roku 2022 predstavovalo 7 426 m3 dreva, čo je pokles o 94,7 % oproti roku 2005 a o 78,9 % oproti roku 2015.
- Vysoký podiel v antropogénnom poškodení lesov predstavujú aj krádeže dreva, ktoré naopak majú rastúci trend a v roku 2022 dosiahli podiel až 75,7 % (t. j. 40 204 m3).
- V roku 2022 bolo v SR evidovaných 297 lesných požiarov (o 196 viac ako v roku 2021) s celkovou poškodenou plochou 1 210 ha a priamou vyčíslenou škodou 1 197 tis. eur.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
 |
| Poškodenie lesov antropogénnymi činiteľmi má dlhodobo klesajúci trend, vrátane imisného poškodenia, výskyt požiarov a krádeží dreva vykazuje kolísavý trend. | Strednodobo má poškodenie lesov antropogénnymi činiteľmi rovnako klesajúci trend, až na posledné dva roky, kedy opäť výraznejšie stúpol (v dôsledku nárastu poškodenia krádežami dreva a tiež lesnými požiarmi). | Medziročne došlo k nárastu antropogénneho poškodenia, s výrazným nárastom krádeže dreva. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Medzi antropogénne škodlivé činitele patria imisie, krádeže dreva a požiare.
Mapa . Poškodenie lesných drevín antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2022)
Zdroj: NLC
Tabuľka. Štruktúra poškodenia porastov antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2022)
|
Antropogénny činiteľ
|
Objem poškodenej drevnej hmoty (m3)
|
|||
|
počiatočný stav k 1.1.2022
|
nárast
za rok 2022
|
spracovaná v roku 2022
|
nespracovaná
k 31.12.2022
|
|
|
Imisie
|
1 170
|
6 256
|
6 425
|
1 001
|
|
Požiare
|
45
|
3 192
|
2 329
|
908
|
|
Krádež dreva
|
0
|
40 204
|
40 204
|
0
|
|
Iné antropogénne činitele
|
71
|
2 205
|
2 249
|
27
|
|
Spolu
|
1 286
|
51 857
|
51 207
|
1 936
|
Zdroj: NLC
Imisné poškodenie lesov v rámci hodnoteného obdobia klesá, pričom medziročne oproti roku 2021 tento objem klesol o 11,2 % (na 7 426 m3). Spomínaný dlhodobý pokles súvisí hlavne s poklesom vývoja emisií znečisťujúcich látok (hlavne SO2 a NOX).
Odráža sa to aj vo výraznom poklese náhodných ťažieb v dôsledku imisií (6 tis.m3 kalamitného dreva k roku 2022), ktoré sa oproti roku 2005 znížili o 94,5 %, strednodobo od roku 2015 o 81,2 % a poklesli tiež medziročne o 8,6 %.
Zaznamenaný je dlhodobý postupný pokles aj výmery pásiem ohrozenia v dôsledku imisií.
Poškodenie ihličnatých a listnatých lesov imisiami k 31.12.2022 (ha)
|
Ukazovateľ
|
Dreviny
|
|||||
|
Spolu listnaté
|
buk
|
dub
|
javor
|
hrab
|
ostatné listnaté dreviny
|
|
|
Plocha drevín
|
1043103
|
681 641
|
4 014
|
50 404
|
116 856
|
190 188
|
|
Poškodenie imisiami
|
210
|
115
|
4
|
7
|
38
|
46
|
|
v tom:
|
|
|
|
|
|
|
|
pásmo A
|
|
|
|
|
|
|
|
pásmo B
|
|
|
|
|
|
|
|
pásmo C
|
128
|
89
|
1
|
2
|
10
|
26
|
|
Ukazovateľ
|
Spolu ihličnaté
|
smrek
|
jedľa
|
borovica
|
ostatné ihličnaté dreviny
|
|
|
Plocha drevín
|
695 749
|
424 673
|
76 667
|
124 837
|
69 572
|
|
|
Poškodenie imisiami
|
402
|
156
|
65
|
69
|
112
|
|
|
v tom:
|
|
|
|
|
|
|
|
pásmo A
|
|
|
|
|
|
|
|
pásmo B
|
|
|
|
|
|
|
|
pásmo C
|
273
|
80
|
38
|
47
|
108
|
|
Zdroj: ŠÚ SR
Medzi najčastejšie príčiny požiarov v lesoch patrili: nezistená príčina, vypaľovanie trávy a suchých porastov, zakladanie ohňov v prírode, úmyselné zapálenie neznámou osobou, znovurozhorenie požiaru a iná nedbalosť a neopatrnosť dospelých.
Lokality požiarov v roku 2022
|
Lokalita
|
Počet
|
|
Gelnica
|
47
|
|
Spišská Nová Ves
|
44
|
|
Košice okolie
|
16
|
|
Poprad
|
11
|
|
Banská Štiavnica
|
10
|
|
Čadca
|
10
|
|
Rimavská Sobota
|
10
|
Zdroj: NLC
K faktorom ovplyvňujúcim stav a vývoj lesného hospodárstva patrí aj jeho zdravie a vitalita. Jedným zo základných strategických cieľov je preto ozdravovať lesy, ktoré sú, okrem zmeny klímy a výkyvov počasia v jednotlivých rokoch, poškodené imisiami a zvyšovať účinnosť integrovanej ochrany lesov. Imisiami oslabené a poškodené stromy a porasty (najmä smrek, jedľa a buk) sú vo väčšej miere ohrozované abiotickými činiteľmi (vietor, sneh, námraza), čím sa vytvárajú následne priaznivé podmienky na premnoženie biotických škodcov. Problematika antropogénneho ovplyvňovania klímy a vplyvu zmeny klímy na rôzne ekosystémy, vrátane lesných, a na ich ekologickú stabilitu je v súčasnosti nanajvýš aktuálna a často diskutovaná.
Medzi hlavné opatrenia na ochranu lesa patrí spracovanie a vyvezenie poškodenej drevnej hmoty z lesných porastov, doplnené aplikáciou pesticídov a pomocných prípravkov (feromónov a repelentov).