Tlačiť   PDF

Zdravotný stav lesov

Dátum poslednej aktualizácie 20.12.2018

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí zdravotný stav lesných ekosystémov a jeho vývoj na základe podielu defoliovaných (odlistených) stromov v stupňoch poškodenia 2 – 4 (defoliácia väčšia ako 25 %) a 3 – 4 (nad 60 % – silno poškodené stromy), a to celkovo, ako aj osobitne pre ihličnaté a listnaté dreviny.
 

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)

Strategický cieľ:
25. Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov
  • zabezpečenie environmentálne vhodného dlhodobého využívanie prírodných zdrojov (dosiahnuť zachovanie, resp. regeneráciu a obnovu prírodných zdrojov)
26. Zníženie znečisťovania a poškodzovania prostredia
  • environmentálne vhodné využívanie lesných zdrojov a dlhodobé zlepšovanie ich kvality (znižovanie imisného poškodenia, eliminácia pôsobenia škodlivých činiteľov) na princípe trvalého obhospodarovania lesov a využívania mimoprodukčných funkcií

 

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)

Návrh adaptačných opatrení v lesníctve:
  • Realizovať ochranné opatrenia v lesoch
  • Realizovať monitoring lesov podľa požiadaviek národných a medzinárodných informačných systémov

 

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 (2013)
 
Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov – Ekologický aspekt trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
Prioritné úlohy:
  • Podpora ochrany a trvalého využívania genetických zdrojov lesných drevín (zabezpečenie dostatočného počtu a ochrany genetických zdrojov lesných drevín, podpora zakladania nových a ochrana existujúcich zdrojov genofondu lesných drevín, a to najmä z oblastí poškodených pôsobením škodlivých činiteľov)
  • Obnova funkcií lesov na plochách postihnutých kalamitou a zvýšenie stability lesných porastov
 
Akčný plán Národného lesníckeho programu SR na roky 2015 2020 (2015)

Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia  
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov  
Rámcový cieľ (2.10): Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení v lesoch zameraných na prevenciu a na obnovu potenciálu lesov po kalamitách spôsobených škodlivými činiteľmi
Rámcový cieľ (2.11): Vytvorenie a finančné zabezpečenie efektívneho systému prognózovania, prevencie, a monitorovania vzniku lesných požiarov
Rámcový cieľ (2.12): Vytvorenie právnych, ekonomických a technických podmienok pre systémové riešenie kalamitných situácií v chránených územiach
Rámcový cieľ (2.13): Podpora systému opatrení obnovy a výchovy lesa po vetrových a hmyzových kalamitách
 
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov
Rámcový cieľ (2.14): Zabezpečenie komplexného systému inventarizácie a monitoringu stavu lesov na národnej úrovni v súlade s postupmi a požiadavkami prebiehajúceho celoeurópskeho a globálneho integračného procesu
Opatrenie:
  • Zabezpečiť realizáciu projektu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR ako dlhodobého programu (II. cyklus NIML SR)
  • Pokračovať vo vývoji metód inventarizácie a monitoringu lesov v súlade s postupmi, technológiami, potrebami a požiadavkami prebiehajúceho integračného procesu
  • Zabezpečiť pokračovanie monitoringu zdravotného stavu lesov I. a II. úrovne každoročným sledovaním a hodnotením

Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Kľúčový cieľ do roku 2020:

Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.

 

Kľúčová otázka

Zlepšuje sa zdravotný stav lesov?

Kľúčové zistenia

  • Zdravotný stav lesov Slovenska charakterizovaný mierou defoliácie možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer.
  • Pri ihličnatých drevinách, smreku a jedli možno už od roku 1996 pozorovať stabilizáciu zdravotného stavu, no pri listnatých došlo k jeho zhoršeniu.
  • V strednodobom horizonte (od roku 2000) sa dá konštatovať kolísavý, no pritom rastúci vývoj poškodenia lesov s doterajšou kulmináciou v roku 2014, pričom celkový podiel ich poškodenia (v stupňoch 2 – 4) sa zvýšil o 8,9 %. Je to hlavne v dôsledku zhoršovania stavu listnatých drevín.
  • Medziročne (oproti roku 2016) sa podiel stromov v stupni defoliácie 2 – 4 znížil u všetkých drevín o 8,4 % a dosiahol podiel 31,9 % (podiel ihličnatých drevín sa v týchto stupňoch znížil o 3,9 % a listnatých drevín o 10,5 %).
  • Najviac poškodenými drevinami sú dub (so zlepšujúcim sa trendom) a borovica (so zhoršujúcim sa trendom), najmenej buk a hrab (so zhoršujúcim sa trendom).
  • Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku zostávajú Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť, ktoré súvisia s masívnym rozpadom smrekových lesných porastov.
 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_sad emo_smile
Po kolísavom priebehu v podiele poškodených stromov (stupeň defoliácie 2 – 4) sa ich stav po kulminácii v roku 2014 zlepšil. Zdravotný stav lesov indikovaný defoliáciou sa s občasnými výkyvmi stále zhoršoval, pričom v roku 2014 dosiahol najvyššie poškodenie za celé sledované obdobie. Medziročne došlo k zlepšeniu zdravotného stavu lesov.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

V SR je vysoké zastúpenie lesných ekosystémov v krajine. Lesnatosť sa dlhodobo pohybuje okolo 41 %, no ich stav je narušený. Dlhotrvajúce poruchy lesných ekosystémov viedli k ich postupnej degradácii a rozpadu – v roku 1989 javilo symptómy poškodenia 85 % lesov na území SR.

Súčasný stále nepriaznivý zdravotný stav lesov je spôsobený synergickým pôsobením rôznych škodlivých činiteľov. Okrem klimatických zmien a výkyvov počasia v jednotlivých rokoch sa veľmi negatívny vplyv pripisuje najmä dlhodobo najvýznamnejším škodlivým činiteľom, ktorými sú vietor a podkôrny hmyz.

Základným prvkom hodnotenia zdravotného stavu drevín je vizuálne hodnotenie stavu korún stromov, konkrétne straty asimilačných orgánov (odlistenie - defoliácia). Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 % (stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé).

Najhorší stav lesov je na hornej hranici lesa, kde plnia mimoriadne dôležité celospoločenské funkcie a v ktorých hrozí akútny rozpad ekosystémov.

Vývoj zastúpenia skupín drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie

Zdroj: NLC
Na základe hodnotenia straty asimilačných orgánov sa jednotlivé stromy zatrieďujú do piatich stupňov defoliácie (0-4).
Slovný popis stupňov poškodenia hodnotených stromov:
0 – odlistenie stromov v rozsahu  0 – 10 % bez defoliácie (stromy zdravé)
1 – odlistenie stromov v rozsahu 11 – 25 % slabo defoliované (stromy slabo poškodené)
2 – odlistenie stromov v rozsahu 26 – 60 % stredne defoliované (stromy stredne poškodené)
3 – odlistenie stromov v rozsahu 61 – 99 % silne defoliované (stromy silno poškodené)
4 – odlistenie stromov v rozsahu   100 % odumierajúce a mŕtve


Za najkritickejší možno považovať rok 1989, kedy do stupňov poškodenia 2 – 4 bolo zaradených až 49 % stromov. Ale už o dva roky, v roku 1991, došlo k výraznému zlepšeniu (iba 28 % stromov v stupni poškodenia 2 – 4). Od tohto roku sa zdravotný stav lesov postupne zhoršoval až do roku 1994. Rok 1995 nevykázal žiadne výraznejšie zmeny oproti roku 1994. Väčšia defoliácia drevín ako v týchto dvoch rokoch bola pozorovaná iba v už spomínanom roku 1989. Roky 1996 – 2000 patria k rokom s najlepším zdravotným stavom drevín a v roku 2000 bol zaznamenaný najnižší podiel poškodených stromov (23 %) od začiatku monitoringu.
 
V strednodobom horizonte (od roku 2000) sa zdravotný stav lesov indikovaný defoliáciou a stupňom poškodenia s občasnými výkyvmi stále zhoršoval, až do roku 2014 (o 26,1 %). V roku 2017 došlo k jeho zlepšeniu, no naďalej je považovaný za nepriaznivý. Najväčšou mierou sa na tom podieľalo zhoršenie stavu listnatých drevín.



Nepriaznivým faktorom lepšie odolávajú listnaté dreviny, čo súvisí okrem iného aj s rozdielnou dobou pretrvávania asimilačných orgánov oproti ihličnatým drevinám. Napriek tomu sa práve u nich od roku 2005 pozoruje každoročne sa zhoršujúci zdravotný stav (okrem rokov 2011, 2015 a 2017).

Pri skupine ihličnatých drevín možno od roku 1996 pozorovať stabilizáciu zdravotného stavu s trendom jeho zhoršovania po roku 2007 a následného zlepšovania po roku 2014.
 

Medzinárodné porovnanie


Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Defoliácia (odlistenie) predstavuje stratu asimilačných orgánov (SAO). Ide o hlavný indikátor a základný vizuálne hodnotený symptóm zdravotného stavu lesov. Ide o parameter, v ktorom sa odrážajú vnútorné a vonkajšie vplyvy faktorov ovplyvňujúce život jedinca (genetické, klimatické a stanovištné vplyvy, vplyv znečistenia ovzdušia a iné). Na klasifikáciu defoliácie sa používa medzinárodne stanovená 5-triedna stupnica.

 

Metodika:

Medzi základné charakteristiky lesného fondu zaraďujeme v poslednom období aj zdravotný stav lesov. Ten sa dlhodobo vyhodnocuje v rámci Národného programu monitoringu zdravotného stavu lesných ekosystémov, ktorý sa realizuje na 112 trvalých monitorovacích plochách (TMP) v sieti 16 × 16 km (extenzívny monitoring) a na 7 výskumných TMP (intenzívny monitoring). Obidve úrovne monitoringu sú súčasťou európskej siete monitorovacích plôch v rámci programu UN/ECE ICP Forests, na ktorom participuje 39 krajín.
 
Ako základný symptóm hodnotenia sa používa strata asimilačných orgánov (SAO) - defoliácia, odlistenie a hodnotí sa vizuálnym odhadom v percentách, so zaokrúhlením na 5 %. Stromy sa zatrieďujú do medzinárodne stanovenej 5-triednej stupnice poškodenia:

Stupeň defoliácie SAO (%) Slovný popis stupňa defoliácie
0 0 – 10 bez defoliácie
1 11 – 25 slabo defoliované
2 26 – 60 stredne defoliované
3 61 – 99 silne defoliované
4 100 odumierajúce a mŕtve stromy
Prameň: Pavlenda, P., Pajtík, J., Priwitzer, T. et al. (2014): Monitoring lesov Slovenska. Správa za ČMS Lesy za rok 2013. Zvolen, NLC – LVÚ Zvolen, 138 s.
 
Na posúdenie zdravotného stavu lesov je rozhodujúci podiel stromov v stupňoch poškodenia 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 %. Pri stromoch s nižšou defoliáciou nedochádza vo všeobecnosti ku stratám na prírastku a môžeme ich považovať za zdravé.

 

Zdroj dát:

NLC Zvolen

 

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike: