Tlačiť
PDF
Poškodenie lesov biotickými činiteľmi
Dátum poslednej aktualizácie20.12.2023
Téma
Lesné hospodárstvoZnačky
Definícia indikátora
Indikátor hodnotí poškodenie lesov spôsobené biotickými činiteľmi – podkôrnym a drevokazným hmyzom, listožravým a cicavým hmyzom, hnilobami a tracheomykózami, inými hubovými ochoreniami, príp. poškodenie zverou, vyjadrené objemom poškodenej drevnej hmoty.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
-
Upraviť drevinové zloženie s cieľom zvyšovania odolnosti porastov voči suchu a znižovania zraniteľnosti biotickými a abiotickými činiteľmi
-
Podporiť druhovú a genetickú diverzitu porastov pre zlepšenie prirodzených adaptačných mechanizmov a schopnosti plniť požadované funkcie aj po disturbančných udalostiach
-
Vybudovať demonštračné objekty adaptácie lesných porastov na zmenu klímy.
Kľúčový cieľ do roku 2020
Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.
Národný lesnícky program SR (2007)
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
- Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení a ochrany lesa zabezpečujúci zlepšenie ich zdravotného stavu a efektívneho regulovania vplyvu škodlivých činiteľov.
- Zintenzívnenie výskumu škodlivých činiteľov s cieľom čo najrýchlejšieho získania relevantných informácií o ich pôsobení a prípravy opatrení pre lesnícku prax a systémové riešenie kalamitných situácií vo vyšších stupňoch ochrany (4. a 5. stupeň), ktoré bude rešpektovať ekologicky, ekonomicky i sociálne najvhodnejší variant.
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov
Kľúčová otázka
Ako ovplyvňujú biotické činitele stav lesov?Kľúčové zistenia
- Posledné dve desaťročia sú lesy v SR vystavené abnormálnej frekvencii a intenzite pôsobenia škodlivých činiteľov.
- Najvýznamnejšou skupinou biotických činiteľov sú podkôrniky (prevažne lykožrút smrekový – Ips typographus), ktoré predstavujú podiel až 92 % na celkovom poškodení drevnej hmoty biotickými škodlivými činiteľmi.
- V roku 2022 bolo zaznamenané poškodenie lesných porastov biotickými škodlivými činiteľmi v objeme 2 139,1 tis. m3 dreva, čo predstavuje medziročne (v porovnaní s rokom 2021) nárast o cca 241,5 tis. m3 (12,7 %). Spracované bolo 92,5 % poškodeného dreva.
- Z toho podkôrniky v roku 2022 poškodili 1 852, 2 tis. m3 drevnej hmoty (spolu s ostatkom z predchádzajúceho roku ním bolo poškodených celkovo 1 968, 5 tis. m3 drevnej hmoty.
- Z dlhodobého hľadiska (oproti roku 2005) sa jedná o nárast 94,7 % v poškodení dreva podkôrnikmi, tento trend bol však výrazne kolísavý (reflektujúci veterné kalamity) s kulmináciami v rokoch 2009 a 2018.
- Zo strednodobého pohľadu (oproti roku 2015) došlo k nárastu poškodenia o 5,3 % a medziročne o 12,4 %. Situáciu v poškodení porastov podkôrnym a drevokazným hmyzom možno stále všeobecne označiť ako nepriaznivú.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Poškodenie lesov biotickými činiteľmi sa zhoršilo, pričom malo kolísavý priebeh s vysokými kulmináciami v rokoch 2009 a 2018. | Poškodenie lesov v danom období síce prudko narástlo (s kulmináciou v roku 2018), odvtedy však opäť pokleslo na približnú úroveň roka 2015. | Medziročne došlo k miernemu nárastu poškodenia lesov biotickými činiteľmi. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Mapa . Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín podkôrnym a drevokazným hmyzom (2022)
Zdroj: NLC
Rozsah škôd spôsobených biotickými škodlivými činiteľmi
|
|
počiatočný stav k 1.1.2022
|
nárast za rok 2022
|
spracovaná v roku 2022
|
nespracovaná k 31.12.2022
|
|
Podkôrny a drevokazný hmyz
|
116 309
|
1 852 214
|
1 813 922
|
154 601
|
|
Fytopatogénne mikroorganizmy
|
7 252
|
163 337
|
163 727
|
6 862
|
|
z toho:
|
|
|
|
|
|
Hniloby
|
1 355
|
10 869
|
11 763
|
461
|
|
Tracheomykózy
|
688
|
1 976
|
2 469
|
195
|
|
Iné
|
1 825
|
35 028
|
34 755
|
2 098
|
|
Spolu
|
123 561
|
2 015 551
|
1 977 649
|
161 463
|
Zdroj: NLC
Podkôrniky (podkôrny a drevokazný hmyz) majú naďalej najväčší podiel na náhodných ťažbách, pričom ohrozujú lesné ekosystémy so zastúpením smreka a patria k najvážnejším problémom v ochrane lesa.
Ich nárast je vo veľkej miere viazaný na predchádzajúce veterné kalamity, ktoré vytvárajú podmienky na následnú aktiváciu biologických činiteľov. Výrazný nárast poškodenia lesov veternou kalamitou bol zaznamenaný hlavne v rokoch 2004 – 2005 (veterná kalamita v Tatrách dňa 19. novembra 2004 so zasiahnutým územím o celkovej výmere cca 12 600 ha), s následnou kulmináciou poškodenia podkôrnikmi v roku 2009, a tiež v roku 2014, kedy došlo k ďalšej väčšej vetrovej kalamite (Žofia) dňa 15. mája 2014 (poškodených bolo až 5,23 mil. m3 drevnej hmoty), s následnou kulmináciou poškodenia podkôrnikmi v roku 2018.
Medzi ďalšie škodlivé činitele patria fytopatogénne mikroorganizmy (s objemom poškodenia 170 589 m3 drevnej hmoty v roku 2022), listožravý a cicavý hmyz a poľovná zver.
Z ochorení drevín hubového pôvodu (fytopatogénne mikroorganizmy: hniloby, tracheomykózy a iné) najvýznamnejšie problémy v smrečinách spôsobuje podpňovka smreková a v listnatých porastoch najväčšie škody spôsobuje tracheomykózne ochorenie dubín.
Ďalším škodcom je listožravý a cicavý hmyz, ktorý poškodzuje listnaté aj ihličnaté dreviny, no neohrozuje bezprostredne ich existenciu. Zhoršuje však ich rast, znižuje odolnosť a vytvára predispozíciu na ďalšie ochorenia. Medzi najvýznamnejších listožravých škodcov patrí mníška veľkohlavá (Lymantria dispar), piadivky a obaľovače na duboch. Posledné roky však nebola zaznamenaná výraznejšia aktivita tohto škodcu.
Medzi významné škodlivé biotické činitele patrí poľovná zver (odhryz výhonkov, obhryz a lúpanie kôry). V roku 2022 boli škody v LH a poľnohospodárstve v SR spôsobené raticovou zverou 2,88 mil. eur, z toho v LH 1,64 mil. eur, čo bolo oproti roku 2021 viac o 36 %. Trend v škodách raticovou zverou je rastúci, pričom od roku 2015 vzrástli škody o 94 %.
Užívatelia poľovných revírov vyvíjajú značné úsilie o reguláciu početných stavov raticovej zveri, keď sa lov u niektorých jej druhov oproti roku 2010 viac ako zdvojnásobil. Aktuálne sa ako efektívne a účinné opatrenie na zabránenie poškodzovania lesných porastov raticovou zverou javí hlavne budovanie a využívanie maloplošných oplôtkov.