Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Stav a lov zveri

Dátum poslednej aktualizácie 11.11.2021

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí jarné kmeňové stavy (početnosť) zveri, ako aj množstvo (počet) ulovenej zveri (bez úhynu). Doplnený je o vývoj v počte a výmere poľovných revírov, o informácie ohľadne škôd spôsobených zverou, a tiež o počty trestných činoch v oblasti pytliactva.

Jednotka indikátora

ha, eur, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike - národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri  (2017)

Hlavný strategický cieľ:
Zabezpečenie trvalo udržateľného, racionálneho a cieľavedomého obhospodarovania a využívania všetkých druhov voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov.
 
Strategický cieľ č. 1.
Dosiahnutie optimálnej sociálnej štruktúry populácií raticovej zveri, zníženie početných stavov na úroveň podľa prílohy č. 3, ochrana poľnohospodárskej a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou.
Strategický cieľ č. 2.
Zvýšenie početných stavov malej zveri a zlepšenie jej životného prostredia.
Strategický cieľ č. 3.
Dosiahnutie a udržanie primeranej početnosti ostatných druhov zveri, zlepšenie životného prostredia zveri.
Strategický cieľ č. 4.
Vytvorenie vhodných podmienok pre poľovnícke obhospodarovanie zveri a dosiahnutie strategických cieľov 3.1. až 3.3.
Strategický cieľ č. 5.
Zvýšenie odbornosti na všetkých stupňoch riadenia poľovníctva (štátna správa, samospráva, poľovnícky hospodár) a posilnenie štátneho dozoru v poľovníctve, eliminácia porušovania všeobecne záväzných predpisov v poľovníctve.
Strategický cieľ č. 6.
Zabezpečenie ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov v súvislosti so zverou a s výkonom práva poľovníctva.
Strategický cieľ č. 7.
Zlepšiť vnímanie poľovníctva nepoľovníckou verejnosťou.

 

Kľúčová otázka

Vyvíja sa početnosť a diverzita zveri priaznivo vzhľadom na ich stabilitu, resp. udržateľnosť?

Kľúčové zistenia

  • Skutočné stavy zveri majú dlhodobo rastúci trend.
  • Po dlhodobom nežiadúcom trende zvyšovania jarných kmeňových stavov (JKS) raticovej zveri došlo v roku 2020 k ich miernemu poklesu.
  • Pri malej zveri bolo zaznamenané zníženie JKS u zajaca poľného a morky divej.
  • Pri vzácnych druhoch došlo k zníženiu JKS len tetrova hlucháňa. Lov vzácnych druhov zveri sa prísne reguluje. Ulovilo sa 39 vlkov a 3 medvede.
  • Početnosť veľkých šeliem je podľa štatistiky hodnotená ako stabilná, s pozitívnym trendom ich populácie. Škody spôsobené veľkými šelmami boli vyčíslené na 2 314 tis. eur, z čoho najväčšie škody boli spôsobené vlkmi (81 %).
 
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_sad Pozitivny trend

Dlhodobo je možné pozorovať nežiaduci nárast JKS raticovej zveri, ale tiež aj nepriaznivý pokles populácií tetrova hlucháňa a hoľniaka. Na druhej strane je stav veľkých šeliem hodnotený ako stabilný, s pozitívnym trendom.

Strednodobo je rovnako zaznamenaný nežiadúci nárast JKS raticovej zveri a nepriaznivý pokles populácií tetrova hlucháňa a hoľniaka. Oproti roku 2019 došlo k poklesu stavu raticovej zveri (jelenej a danielej), alarmujúco klesajú stavy srnčej zveri, opäť klesli JKS tetrova hlucháňa a hoľniaka.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Poľovníctvo je súčasťou obhospodarovania lesov so zameraním na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri, ktorá je trvale obnoviteľným prírodným zdrojom. Podieľa sa na tvorbe, ochrane a využívaní životného prostredia avšak nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy.
 
Vývoj poľovníctva po roku 1990 nebol priaznivý. Priebežne dochádzalo k poklesu poľovníckej morálky a disciplíny, rozrástlo sa pytliactvo, ktoré poľovníctvu spôsobovalo veľké chovateľské a ekonomické straty.
 
V roku 2009 bol schválený nový zákon o poľovníctve (zákon NR SR č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov), ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č. 344/2009 Z. z., v znení neskorších predpisov. V roku 2013 bola vydaná tiež vyhláška MPRV SR č. 421/2013 Z. z., ktorou sa určuje spoločenská hodnota poľovnej zveri.

 

Poľovné revíry

Právo poľovníctva sa v roku 2020 vykonávalo v 1 882 poľovných revíroch (o 2 viac ako v roku 2019) o celkovej výmere 4 452,1 tis. ha. Z toho je 46 samostatných zverníc a 20 samostatných bažantníc.
Poľnohospodárskych plôch je 2 331 tis. ha, lesných plôch 1 983 tis. ha (lesnatosť približne 44,4 %), vodných plôch 49,2 tis. ha a výmera iných pozemkov je 88 tis. ha.
Výmera poľovnej plochy v jednotlivých rokoch kolíše, a to v závislosti na upresňovaní a zmenách výmer poľovných revírov v procese ich tvorby, uznávania a revízií.




Vývoj počtu revírov a ich priemernej výmery

  Počet revírov Priemerná výmera (ha)
2000 1 768 2 513
2001 1 772  
2002 1 774 2 504
2003 1 778 2 498
2004 1 792 2 484
2005 1 806 2 456
2006 1 818 2 428
2007 1 826 2 442
2008 1 837 2 465
2009 1 856 2 397
2010 1 860 2 397
2011 1 859 2 401
2012 1 861 2 387
2013 1 867 2 355
2014 1 876 2 374
2015 1 877 2 359
2016 1 883 2 366
2017 1 875 2 344,5
2018 1 881 2 364,6
2019 1 880 2 365,2
2020 1 882 2 366

Zdroj: MPRV SR, NLC

 

Početnosť zveri

Početnosť raticovej a malej zveri na Slovensku (2020)

Druh zveri
Počet jedincov
JKS
Plán
Odstrel
Odchyt
Úhyn
Spolu
Zazverovanie
Raticová zver
 
Jelenia
70 931
52 909
46 052
31
3 780
49 863
23
Danielia
22 424
20 677
18 245
86
849
19 180
0
Muflonia
13 458
7 935
6 205
124
279
6 608
47
Srnčia
105 008
40 650
25 515
26
11 498
37 039
0
Diviačia
39 265
64 622
59 656
6
2 650
62 312
0
Malá zver
 
Bažant poľovný
154 635
67 765
28 747
23
2 279
31 049
24 059
Zajac poľný
157 021
18 492
8 834
126
1 934
10 894
105
Králik divý
477
0
255
0
0
255
0
Jarabica poľná
3 716
3 145
2 643
0
20
2 663
3 520
Divá kačica
46 598
0
8 209
52
56
8 317
1 000
Morka divá
15
0
1
0
0
1
0
Jariabok lesný
3 255
14
1
0
1
2
0

 

Početnosť vzácnych druhov zveri na Slovensku (2020)
Druh zveri
Počet jedincov
JKS alebo odhadovaný stav k 21.3.2015
Plán lovu
Úbytok zveri
odstrel
odchyt
úhyn
Kamzík vrchovský tatranský
903
0
0
0
2
Kamzík vrchovský alpský
158
13
4
0
2
Medveď hnedý
2 760
0
3
0
13
Vlk dravý
3 099
0
39
1
13
Rys ostrovid
1 723
0
0
1
3
Mačka divá
3 958
0
0
0
7
Tetrov hlucháň
843
0
0
0
1
Tetrov hoľniak
630
0
0
0
0
Los mokraďový
2
0
0
0
0
Bobor vodný
4 799
0
0
0
14
Líška
35 176
0
22 463
152
783
Jazvec
13 207
0
1 754
4
170
Vydra
údaj nie je k dispozícii
 
 
 

 

Zdroj: MPRV SR

 

Jelenia zver

V roku 2020 sa naplánoval opäť vyšší lov jeleníc ako jeleňov, čo je rovnako ako v predchádzajúcom roku pozitívny krok. V mnohých regiónoch došlo k výraznejšiemu zvýšeniu početnosti jelenej zveri, a preto je preferencia lovu jeleňov a úmyselná ochrana jeleníc opodstatnená len v niektorých revíroch. V roku 2020 JKS prevyšovali NKS 1,8-krát.

Danielia zver

JKS prekračujú NKS 2,7-krát.

Muflonia zver

Vykazované JKS prevyšujú NKS 1,5-krát.

Srnčia zver

Srnčia zver je v súčasnej dobe vytláčaná zverou diviačou a preto je opodstatnené rozhodnutie viacerých poradných zborov a chovateľských rád o znížení plánovaného lovu sŕn. JKS prekračujú NKS 1,14-krát.

Diviačia zver

JKS prekračujú NKS 1,7-krát.

 

Zo strany užívateľov poľovných revírov je vyvíjané značné úsilie o reguláciu početných stavov raticovej zveri, keď sa lov u niektorých jej druhov oproti roku 2010 viac ako zdvojnásobil.


Lov jelenej, muflonej, danielej, srnčej a diviačej zveri v rokoch 1968-1990 (PDF; 91,1 kB)

 

Škody spôsobené zverou

Početnosť raticovej zveri dosahuje historické maximá a maximá dosahujú aj škody, ktoré táto zver spôsobuje. V roku 2020 boli v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve zaznamenané škody spôsobené raticovou zverou vo výške 1 747 240 eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2019 o 243,1 tis. eur. Z toho v poľnohospodárstve narástli o 27,7 tis. eur a v lesnom hospodárstve o 215,4 tis. eur. Uhradených bolo cca 9,5 % škôd.
 
 
Škody spôsobené veľkými šelmami (medvede, vlky, rysy) boli vyčíslené vo výške 2 314 231 eur, z čoho bolo uhradených len cca 6,4 %. Oproti roku 2019 ide o nárast škôd o viac ako 103,3 tis. eur. Najväčšie škody boli spôsobené vlkmi (80,9 %). V roku 2020 bolo zaznamenaných 41 útokov medveďa hnedého na človeka.


Škody spôsobené raticovou zverou (2020)

Druh škody Vyčíslená hodnota (€) Uhradená škoda (€) % uhradených škôd
Škody v poľnohospodárstve 1 104 746 97 704 8,8
Škody v lesnom hospodárstve 642 494 67 512 10,5
Spolu 1 747 240 165 216 9,5
Zdroj: Poľovnícka štatistická ročenka SR; Spracoval: NLC

Škody spôsobené vzácnymi druhmi zveri (2020)
Druh škody
Pôvodca škody
medveď
vlk
rys
Škody v poľnohospodárstve, záhradkárstve a včelárstve
hodnota (eur) 
70 958
120 288
1 920
 
uhradené (eur) 
33 070
79 378
0
Škody v poľovníctve a na zveri
hodnota (eur)
38 025
1 751 297
331 743
 
uhradené (eur) 
4 025
30 655
0
Spolu:
hodnota (eur) 
108 983
1 871 585
333 663
 
uhradené (eur) 
37 095
110 033
0
Útok na človeka
nedokončený (počet)
38
 
 
 
dokončený (počet)
3
 
 
Zdroj: Poľovnícka štatistická ročenka SR; Spracoval: NLC
 
Škody spôsobené vzácnymi druhmi zveri
 

Environmentálna kriminalita – pytliactvo

Za oblasť pytliactva bolo v roku 2020 zistených zložkami kriminálnej polície v rámci environmentálnej trestnej činnosti 305 prípadovobjasnenosťou 174 prípadov (57,1 %). Zároveň sa v roku 2020 dodatočne objasnili ďalšie 4 trestné činy zistené v predchádzajúcom období (pred rokom 2020). V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola objasnenosť prípadov na úrovni 61,5 %, čo predstavuje pokles v objasnenosti o 4,4 %.
 

 

Invázne druhy

Invázne nepôvodné druhy predstavujú pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby jednu z hlavných hrozieb (vážne vplyvy na pôvodné druhy a štruktúru a fungovanie ekosystémov, ako aj na ľudské zdravie a hospodárstvo).
 
V európskych zoznamoch sú 3 invázne nepôvodné druhy vtákov - húska štíhla, vrana lesklá, potápnica bielolíca a 4 invázne nepôvodné druhy cicavcov - nutria vodná/riečna, psík medvedíkovitý, ondatra pižmová, medvedík čistotný, ktoré sa vyskytujú na území SR a mali by byť odstraňované v súlade so zákonom o poľovníctve.
 

Medzinárodné porovnanie

Podiel lesov v chránených územiach podľa tried MCPFE v štátoch Európy
Graf: Podiel lesov v chránených územiach podľa tried MCPFE v štátoch Európy
Zdroj: NLC (ZS)
Poznámka: Za Slovensko nie sú zahrnuté chránené vtáčie územia NATURA 2000, v ktorých platí 1. stupeň ochrany, územia európskeho významu NATURA 2000 sú z definície považované za .triedu 1.3. Iné krajiny môžu jednotlivé triedy interpretovať inak.
V triedach 1.1, 1.2 a 1.3 je hlavným cieľom starostlivosti ochrana biodiverzity v triede 1.1 bez aktívneho zásahu, v triede 1.2 s minimálnymi zásahmi a v triede 1.3 ochrana biodiverzity prostredníctvom aktívneho hospodárenia. V triede 2 je hlavným cieľom hospodárenia ochrana krajiny a osobitných prírodných hodnôt.
Trieda MCPFE 1.1 zodpovedá kategórii I podľa IUCN; trieda 1.2 kategórii II IUCN; trieda 1.3 kategórii IV IUCN. Trieda MCPFE 2 zodpovedá kategóriám III, V a VI podľa IUCN.
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom: 

  • poľovným revírom je poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica (písm. p)
  • zverou je populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1. (písm. z)
  • lovom zveri je získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky (písm. e)
(zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. § 2)
 

Metodika:

Indikátor popisuje jarný kmeňový stav zveri, lov zveri, ako aj vývoj poľovných revírov (počet a výmera) a škody spôsobené zverou.

Pri jednotlivých druhoch zveri sa sledujú jarné kmeňové stavy (JKS) sčítané vždy k 31.3. príslušného roka, plán lovu, úbytok a zazverovanie. Úbytok zveri sa delí na odstrel, odchyt, úhyn a úbytok zveri spolu, pričom indikátor vyhodnocuje len lov (odstrel).
 
Navrhovaný postup pre určenie normovaných kmeňových stavov zveri na jednotlivých úrovniach riadenia poľovníctva a pre stanovovanie preliminárov lovu zveri je uvedený ako textová príloha 2 Koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike.

 

Zdroj dát:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR)
Národné lesnícke centrum (NLC)
Štatistický úrad SR (ŠÚ SR)

 

Odkazy k problematike: