Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Stav a lov zveri

Dátum poslednej aktualizácie 11.11.2021

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí jarné kmeňové stavy (početnosť) zveri, ako aj množstvo (počet) ulovenej zveri (bez úhynu). Doplnený je o vývoj v počte a výmere poľovných revírov, o informácie ohľadne škôd spôsobených zverou, a tiež o počty trestných činoch v oblasti pytliactva.

Jednotka indikátora

ha, eur, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike - národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri  (2017)

Hlavný strategický cieľ:
Zabezpečenie trvalo udržateľného, racionálneho a cieľavedomého obhospodarovania a využívania všetkých druhov voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov.
 
Strategický cieľ č. 1.
Dosiahnutie optimálnej sociálnej štruktúry populácií raticovej zveri, zníženie početných stavov na úroveň podľa prílohy č. 3, ochrana poľnohospodárskej a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou.
Strategický cieľ č. 2.
Zvýšenie početných stavov malej zveri a zlepšenie jej životného prostredia.
Strategický cieľ č. 3.
Dosiahnutie a udržanie primeranej početnosti ostatných druhov zveri, zlepšenie životného prostredia zveri.
Strategický cieľ č. 4.
Vytvorenie vhodných podmienok pre poľovnícke obhospodarovanie zveri a dosiahnutie strategických cieľov 3.1. až 3.3.
Strategický cieľ č. 5.
Zvýšenie odbornosti na všetkých stupňoch riadenia poľovníctva (štátna správa, samospráva, poľovnícky hospodár) a posilnenie štátneho dozoru v poľovníctve, eliminácia porušovania všeobecne záväzných predpisov v poľovníctve.
Strategický cieľ č. 6.
Zabezpečenie ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov v súvislosti so zverou a s výkonom práva poľovníctva.
Strategický cieľ č. 7.
Zlepšiť vnímanie poľovníctva nepoľovníckou verejnosťou.

 

Kľúčová otázka

Vyvíja sa početnosť a diverzita zveri priaznivo vzhľadom na ich stabilitu, resp. udržateľnosť?

Kľúčové zistenia

  • Skutočné stavy zveri majú dlhodobo rastúci trend.
  • Po dlhodobom nežiadúcom trende zvyšovania jarných kmeňových stavov (JKS) raticovej zveri došlo v roku 2020 k ich miernemu poklesu.
  • Pri malej zveri bolo zaznamenané zníženie JKS u zajaca poľného a morky divej.
  • Pri vzácnych druhoch došlo k zníženiu JKS len tetrova hlucháňa. Lov vzácnych druhov zveri sa prísne reguluje. Ulovilo sa 39 vlkov a 3 medvede.
  • Početnosť veľkých šeliem je podľa štatistiky hodnotená ako stabilná, s pozitívnym trendom ich populácie. Škody spôsobené veľkými šelmami boli vyčíslené na 2 314 tis. eur, z čoho najväčšie škody boli spôsobené vlkmi (81 %).
 
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_sad Pozitivny trend

Dlhodobo je možné pozorovať nežiaduci nárast JKS raticovej zveri, ale tiež aj nepriaznivý pokles populácií tetrova hlucháňa a hoľniaka. Na druhej strane je stav veľkých šeliem hodnotený ako stabilný, s pozitívnym trendom.

Strednodobo je rovnako zaznamenaný nežiadúci nárast JKS raticovej zveri a nepriaznivý pokles populácií tetrova hlucháňa a hoľniaka. Oproti roku 2019 došlo k poklesu stavu raticovej zveri (jelenej a danielej), alarmujúco klesajú stavy srnčej zveri, opäť klesli JKS tetrova hlucháňa a hoľniaka.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

 
Poľovníctvo je súčasťou obhospodarovania lesov so zameraním na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri, ktorá je trvale obnoviteľným prírodným zdrojom. Podieľa sa na tvorbe, ochrane a využívaní životného prostredia avšak nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy.
 
Vývoj poľovníctva po roku 1990 nebol priaznivý. Priebežne dochádzalo k poklesu poľovníckej morálky a disciplíny, rozrástlo sa pytliactvo, ktoré poľovníctvu spôsobovalo veľké chovateľské a ekonomické straty.
 
V roku 2009 bol schválený nový zákon o poľovníctve (zákon NR SR č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov), ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č. 344/2009 Z. z., v znení neskorších predpisov. V roku 2013 bola vydaná tiež vyhláška MPRV SR č. 421/2013 Z. z., ktorou sa určuje spoločenská hodnota poľovnej zveri.

 

Poľovné revíry

Právo poľovníctva sa v roku 2020 vykonávalo v 1 882 poľovných revíroch (o 2 viac ako v roku 2019) o celkovej výmere 4 452,1 tis. ha. Z toho je 46 samostatných zverníc a 20 samostatných bažantníc.
Poľnohospodárskych plôch je 2 331 tis. ha, lesných plôch 1 983 tis. ha (lesnatosť približne 44,4 %), vodných plôch 49,2 tis. ha a výmera iných pozemkov je 88 tis. ha.
Výmera poľovnej plochy v jednotlivých rokoch kolíše, a to v závislosti na upresňovaní a zmenách výmer poľovných revírov v procese ich tvorby, uznávania a revízií.




Vývoj počtu revírov a ich priemernej výmery

  Počet revírov Priemerná výmera (ha)
2000 1 768 2 513
2001 1 772  
2002 1 774 2 504
2003 1 778 2 498
2004 1 792 2 484
2005 1 806 2 456
2006 1 818 2 428
2007 1 826 2 442
2008 1 837 2 465
2009 1 856 2 397
2010 1 860 2 397
2011 1 859 2 401
2012 1 861 2 387
2013 1 867 2 355
2014 1 876 2 374
2015 1 877 2 359
2016 1 883 2 366
2017 1 875 2 344,5
2018 1 881 2 364,6
2019 1 880 2 365,2
2020 1 882 2 366

Zdroj: MPRV SR, NLC

 

Početnosť zveri

Početnosť raticovej a malej zveri na Slovensku (2020)

Druh zveri

Počet jedincov

JKS

Plán

Odstrel

Odchyt

Úhyn

Spolu

Zazverovanie

Raticová zver  

Jelenia

70 931

52 909

46 052

31

3 780

49 863

23

Danielia

22 424

20 677

18 245

86

849

19 180

0

Muflonia

13 458

7 935

6 205

124

279

6 608

47

Srnčia

105 008

40 650

25 515

26

11 498

37 039

0

Diviačia

39 265

64 622

59 656

6

2 650

62 312

0

Malá zver  

Bažant poľovný

154 635

67 765

28 747

23

2 279

31 049

24 059

Zajac poľný

157 021

18 492

8 834

126

1 934

10 894

105

Králik divý

477

0

255

0

0

255

0

Jarabica poľná

3 716

3 145

2 643

0

20

2 663

3 520

Divá kačica

46 598

0

8 209

52

56

8 317

1 000

Morka divá

15

0

1

0

0

1

0

Jariabok lesný

3 255

14

1

0

1

2

0

 

Početnosť vzácnych druhov zveri na Slovensku (2020)

Druh zveri

Počet jedincov

JKS alebo odhadovaný stav k 21.3.2015

Plán lovu

Úbytok zveri

odstrel

odchyt

úhyn

Kamzík vrchovský tatranský

903

0

0

0

2

Kamzík vrchovský alpský

158

13

4

0

2

Medveď hnedý

2 760

0

3

0

13

Vlk dravý

3 099

0

39

1

13

Rys ostrovid

1 723

0

0

1

3

Mačka divá

3 958

0

0

0

7

Tetrov hlucháň

843

0

0

0

1

Tetrov hoľniak

630

0

0

0

0

Los mokraďový

2

0

0

0

0

Bobor vodný

4 799

0

0

0

14

Líška

35 176

0

22 463

152

783

Jazvec

13 207

0

1 754

4

170

Vydra

údaj nie je k dispozícii

 

 

 

 

Zdroj: MPRV SR

 

Jelenia zver

V roku 2020 sa naplánoval opäť vyšší lov jeleníc ako jeleňov, čo je rovnako ako v predchádzajúcom roku pozitívny krok. V mnohých regiónoch došlo k výraznejšiemu zvýšeniu početnosti jelenej zveri, a preto je preferencia lovu jeleňov a úmyselná ochrana jeleníc opodstatnená len v niektorých revíroch. V roku 2020 JKS prevyšovali NKS 1,8-krát.

Danielia zver

JKS prekračujú NKS 2,7-krát.

Muflonia zver

Vykazované JKS prevyšujú NKS 1,5-krát.

Srnčia zver

Srnčia zver je v súčasnej dobe vytláčaná zverou diviačou a preto je opodstatnené rozhodnutie viacerých poradných zborov a chovateľských rád o znížení plánovaného lovu sŕn. JKS prekračujú NKS 1,14-krát.

Diviačia zver

JKS prekračujú NKS 1,7-krát.

 

Zo strany užívateľov poľovných revírov je vyvíjané značné úsilie o reguláciu početných stavov raticovej zveri, keď sa lov u niektorých jej druhov oproti roku 2010 viac ako zdvojnásobil.


Lov jelenej, muflonej, danielej, srnčej a diviačej zveri v rokoch 1968-1990

 

Škody spôsobené zverou

V roku 2020 boli v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve zaznamenané škody spôsobené raticovou zverou vo výške 1 747 240 eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2019 o 243,1 tis. eur. Z toho v poľnohospodárstve narástli o 27,7 tis. eur a v lesnom hospodárstve o 215,4 tis. eur. Uhradených bolo cca 9,5 % škôd.

Škody spôsobené veľkými šelmami (medvede, vlky, rysy) boli vyčíslené vo výške 2 314 231 eur, z čoho bolo uhradených len cca 6,4 %. Oproti roku 2019 ide o nárast škôd o viac ako 103,3 tis. eur. Najväčšie škody boli spôsobené vlkmi (80,9 %). V roku 2020 bolo zaznamenaných 41 útokov medveďa hnedého na človeka.


Škody spôsobené raticovou zverou (2020)

Druh škody Vyčíslená hodnota (€) Uhradená škoda (€) % uhradených škôd
Škody v poľnohospodárstve 1 104 746 97 704 8,8
Škody v lesnom hospodárstve 642 494 67 512 10,5
Spolu 1 747 240 165 216 9,5

Zdroj: Poľovnícka štatistická ročenka SR; Spracoval: NLC

Škody spôsobené vzácnymi druhmi zveri (2020)

Druh škody

Pôvodca škody

medveď

vlk

rys

Škody v poľnohospodárstve, záhradkárstve a včelárstve

hodnota (eur) 

70 958

120 288

1 920

 

uhradené (eur) 

33 070

79 378

0

Škody v poľovníctve a na zveri

hodnota (eur)

38 025

1 751 297

331 743

 

uhradené (eur) 

4 025

30 655

0

Spolu:

hodnota (eur) 

108 983

1 871 585

333 663

 

uhradené (eur) 

37 095

110 033

0

Útok na človeka

nedokončený (počet)

38

 

 

 

dokončený (počet)

3

 

 

Zdroj: Poľovnícka štatistická ročenka SR; Spracoval: NLC

 

Environmentálna kriminalita – pytliactvo

Za oblasť pytliactva bolo v roku 2020 zistených zložkami kriminálnej polície v rámci environmentálnej trestnej činnosti 305 prípadovobjasnenosťou 174 prípadov (57,1 %). Zároveň sa v roku 2020 dodatočne objasnili ďalšie 4 trestné činy zistené v predchádzajúcom období (pred rokom 2020). V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola objasnenosť prípadov na úrovni 61,5 %, čo predstavuje pokles v objasnenosti o 4,4 %.

 

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom: 

  • poľovným revírom je poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica (písm. p)
  • zverou je populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1. (písm. z)
  • lovom zveri je získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky (písm. e)
(zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. § 2)
 

Metodika:

Indikátor popisuje jarný kmeňový stav zveri, lov zveri, ako aj vývoj poľovných revírov (počet a výmera) a škody spôsobené zverou.

Pri jednotlivých druhoch zveri sa sledujú jarné kmeňové stavy (JKS) sčítané vždy k 31.3. príslušného roka, plán lovu, úbytok a zazverovanie. Úbytok zveri sa delí na odstrel, odchyt, úhyn a úbytok zveri spolu, pričom indikátor vyhodnocuje len lov (odstrel).
 
Navrhovaný postup pre určenie normovaných kmeňových stavov zveri na jednotlivých úrovniach riadenia poľovníctva a pre stanovovanie preliminárov lovu zveri je uvedený ako textová príloha 2 Koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike.

 

Zdroj dát:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR)
Národné lesnícke centrum (NLC)
Štatistický úrad SR (ŠÚ SR)

 

Odkazy k problematike: