Tlačiť   PDF

Využívanie vody

Dátum poslednej aktualizácie 28.11.2018

Definícia indikátora

Indikátor poskytuje informácie o celkových odberoch vody z odtoku z územia SR (miere užívania vody), o odberoch povrchových vôd a odberoch podzemných vôd.

Jednotka indikátora

%, mil.m3, l/s

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2016)

3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:

PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY
Na zabezpečenie efektívneho využívanie vodných zdrojov

  • zabezpečovať spravodlivé a trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov,
  • zabezpečiť, aby hospodárenie s vodnými zdrojmi bolo v súlade s environmentálnou etikou, založenou na bilancovaní zdrojov a potrieb vody, resp. účtovaní vody v povodí, čo má súčasne priamu väzbu aj na riešenie problému s nedostatkom vody,
  • na základe ukazovateľov nedostatku vody určiť spôsob efektívneho využívania vody pre odvetvia využívajúce vodu, a to najmä pre priemysel a energetiku, poľnohospodárstvo a domácnosti,
  • identifikovať náhradné zdroje podzemnej vody. Tieto zdroje by mali mať dobré kvalitatívne vlastnosti, dlhý čas zdržania a nízku zraniteľnosť. Tam, kde nie je dostatok kvalitných zdrojov podzemnej vody, treba hľadať alternatívne riešenia v rámci povrchových vôd, napr. prívodom vody z dostupných vodárenských sústav.



Vodný plán Slovenska (2016)

Environmentálnym cieľom pre útvary povrchovej vody je vykonanie opatrení na:

  • zabránenie zhoršenia stavu útvarov povrchovej vody;
  • ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, aby sa dosiahol dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021;
  • ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd, aby sa dosiahol dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015 resp. 2021;
  • postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.

 
Environmentálnym cieľom pre útvary podzemnej vody je vykonanie opatrení na:

  • zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd;
  • ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021;
  • zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.



Národná stratégia TUR SR (2001)

3. Cesta a prostriedky na podporu priorít a dosiahnutia strategických cieľov TUR SR

3.25. Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov
  • zabezpečenie environmentálne priaznivého využívania vodných zdrojov a vodohospodárskych úprav – integrovaný manažment povodí v súčinnosti s poľnohospodárskymi a lesohospodárskymi opatreniami, racionálne využívanie zdrojov v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny,
  • zlepšenie štruktúry využívania hydroenergetického potenciálu zvýšením podielu malých vodných elektrární s výkonom do 1 MW.
3.26. Zníženie znečisťovania a poškodzovania prostredia
  • dlhodobé zlepšovanie kvality vodných zdrojov, vytvorenie podmienok na celkovú revitalizáciu najviac znečistených vodných tokov,
  • znížene znečistenia podzemných vodných zdrojov vrátane monitorovania ich kvality, evidencie pôvodcov znečistenia a systému ich postihu. 


 

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)

Sektor B – ochrana a racionálne využívanie vôd

2. Minimalizovanie až zákaz používania podzemných vôd na hospodárske účely tam, kde odbery podzemných vôd môžu byť nahradené odbermi povrchovej vody s výnimkou potravinárskeho a farmaceutického priemyslu, napájania hospodárskych zvierat a využívania geotermálnych vôd.
3. Zavedenie opatrení (zalesňovaním a inými pozemkovými úpravami, zdržami, rybníkmi ...) na podporu zadržiavania vody a spomalenie odtoku najmä z povodí deficitných oblastí.
7. Dotvorenie uceleného moderného systému právnych predpisov o ochrane a racionálnom využívaní vôd porovnateľného a harmonizovaného s právom štátov EÚ a ich zavedenie do praxe.
11. Uplatňovanie zvýšenej ochrany a racionálneho využívania vodných zdrojov oceňovaných aj podľa ich environmentálnej hodnoty a verejnoprospešnej funkcie.

 

Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2016 – 2020 (2016)
 
Starostlivosť o životné prostredie
 
Vláda považuje za štátny záujem Slovenskej republiky dosiahnutie a udržiavanie vysokej kvality životného prostredia, ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov pri zachovávaní princípov trvalo udržateľného rozvoja.
Pre udržanie nenahraditeľnej devízy Slovenskej republiky akými sú kvalitné vodné zdroje a pre odstránenie nebezpečenstva povodní v pramenných oblastiach na horných tokoch riek vláda vytvorí podmienky, aby boli obce s počtom obyvateľov nižším ako 2000 finančne podporené z fondov EÚ. Zvýšenú pozornosť bude venovať tiež obciam, ktoré sa nachádzajú v chránených vodohospodárskych oblastiach a presadí opatrenia zamerané na ochranu vodných zdrojov.
Zvýšenú pozornosť bude vláda venovať ochrane a zlepšeniu stavu vôd, optimalizácii využitia a ochrane pred ich škodlivými účinkami. Rovnako aj ochrane a racionálnemu využívaniu minerálnych, liečivých a geotermálnych podzemných vôd.
 

 

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)
 
5. Ciele stratégie
 
Navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu;
 
8. Navrhované adaptačné opatrenia v jednotlivých oblastiach
 
8.5.3. Vodné hospodárstvo
 
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach.  Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.  Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.

Využívanie danosti územia na zvyšovanie retenčnej kapacity prostredia
- opatrenia zamerané na zadržiavanie a akumuláciu vôd, umelé usmerňovanie odtokového režimu povrchových vôd, vytváranie podmienok na ochranu a užívanie vody, nakladanie s vodami, ochranu pred škodlivými účinkami vôd a na úpravu vodných pomerov v povodí. Za týmto účelom budú realizované podľa vhodnosti šedé a zelené opatrenia.
 
Opatrenia v oblasti výskumu
- identifikácia a kvantifikácia vplyvu klimatickej zmeny na hydrologický režim a vodné hospodárstvo,
- spracovanie výhľadovej hydrologickej bilancie (vývoj a hodnotenie vodných zdrojov),
- spracovanie výhľadovej vodohospodárskej bilancie (bilancia výhľadových potrieb vody v jednotlivých sektoroch hospodárstva a využiteľných  množstiev zdrojov vody)
- realizácia hydrogeologického prieskumu zameraného na vymedzenie deficitných oblastí a zabezpečenie zdrojov pitnej vody, prehodnotenie využiteľných množstiev podzemnej vody.

 

Protokol o vode a zdraví – k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 – Národné ciele SR III (2014)

Dôvodom aktualizácie cieľov Protokolu v roku 2014 je ich splnenie, resp. potreba predĺženia termínov plnenia cieľov, ktoré sú stále aktuálne ako aj stanovenie nových národných cieľov, podmienených zmenou situácie a výskytom nových problémov, ktorým je potrebné venovať pozornosť a javia sa z hľadiska implementácie cieľov Protokolu v SR ako dôležité. Od doby nadobudnutia platnosti Protokolu, SR stanovuje národné ciele už po tretíkrát.

Národné ciele SR III

Národný cieľ č. 11: Zvyšovanie verejného povedomia v oblasti ochrany vôd a vodných ekosystémov a osvetová činnost
Termín splnenia: r. 2020
Národný cieľ č. 12: Posilnenie ochrany vodných zdrojov
Termín splnenia: r. 2015 – 2020

 

Kľúčová otázka

Aká je miera užívania vody a aký je stav a vývoj v odberoch povrchovej a podzemnej vody?

Kľúčové zistenia

  • Počas sledovaného obdobia 1995 – 2017 percento celkových odberov z odtoku z územia SR (miera užívania vody) malo kolísavý charakter, pričom  najvyššia hodnota bola zaznamenaná v roku 2003, ktorý bol charakterizovaný ako mimoriadne suchý a kde boli zaznamenané významné odbery na závlahy.
  • Odbery povrchovej vody po roku 1996 zaznamenali významný pokles, napriek minimálnym medziročným nárastom a poklesom. V roku 2017 odbery poklesli oproti roku 1997 o 69,9 % a oproti roku 2000 o 66,8 %. Medziročne 2016 – 2017 natástli o 5,2 %.
  • Odbery podzemných vôd tiež zaznamenali po roku 1996 pokles, ale od roku 2000 majú vyrovnaný charakter s minimálnymi nárastmi a poklesmi. V roku 2017 odbery poklesli o 32,9 % oproti roku 1997 a o 25,9 % oproti roku 2000. Medziročný nárast predstavoval 3,75 %.
 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_smile
Percento celkových odberov z odtoku z územia SR malo kolísavý charakter.
Odbery povrchových a podzemných vôd zaznamenali pokles. 
Percento celkových odberov z odtoku z územia SR po roku 2000 zaznamenalo nárast do roku 2003, kedy dosiahla najvyššiu hodnotu. Po tomto roku bol zaznamenaný klesajúci trend s miernymi nárastmi a poklesmi, pričom najnižšiu hodnotu dosiahla v roku 2010. Odbery povrchových vôd mali kolísavých charakter. V odberoch podzemných vôd boli zaznamenané minimálne nárasty.  Percento celkových odberov z odtoku z územia SR zaznamenalo minimálny nárast. K nárastu došlo aj pri odberoch povrchových a podzemných vôd.

Sumárne zhodnotenie


Podrobné zhodnotenie

Vodné zdroje, najmä ich obnoviteľné zložky (t. j. dostupné pre odbery) sú podstatné pre rozvoj ľudskej spoločnosti a jej ekonomických aktivít. Odber vody pre zásobovanie obyvateľstva vodou, priemyselné odvetvia a chladenie v elektrárňach predstavuje významný tlak na samotné vodné zdroje ako aj na otázky ich kvality a kvantity. Hoci z celkového pohľadu vo väčšine európskych krajín množstvo dostupnej využiteľnej vody vysoko prevyšuje požiadavky na vodné zdroje kladené ľudskou spoločnosťou, rozdelenie vodných zdrojov a intenzita ich využívania nie je čo do priestorových i časových charakteristík rovnomerná.

Vplyvom klimatických podmienok odtok povrchovej vody na obyvateľa kolíše, napr. v roku 2003, ktorý bol charakterizovaný ako  mimoriadne suchý rok, odtok povrchovej vody poklesol viac ako o polovicu v porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 1931 – 1980. S odtokom povrchovej vody z územia SR súvisia aj reálne požiadavky na vodu – odbery vody na obyvateľa, ktoré z dôvodu nárastu cien výrazne poklesli. Pokles odberov pod 10 % poukazuje na neúmerné šetrenie vodou. 

Odtok a celkové odbery povrchovej vody z územia SR na obyvateľa  
  1993 2000 2003 2005 2009 2010 2012 2014 2015 2016 2017
odtok z územia SR na obyvateľa (m3.103/rok/obyvateľ) 1,37 2,36 1,29 2,21 2,00 4,22 1,41 2,12 1,78 2,03 2,04
Celkové odbery na obyvateľa (m3/rok/obyvateľ) 297,6 220,8 196,4 170,8 115,8 111,0 125,0 103,2 105,9 102,2 106,3
% celkových odberov z odtoku z územia SR 21,7 9,4 15,2 7,7 5,8 2,6 8,9 4,88 5,95 5,03 5,2
Zdroj: SHMÚ
 

Povrchové vody

 
Odber povrchových vôd úzko súvisí s možnosťami trvaloudržateľného využívania vodných zdrojov. Je dôležité, aby povolené množstvá odoberaných povrchových vôd rešpektovali okrem hospodárskych požiadaviek i požiadavky na ekologické limity daného vodného útvaru, aby nadmernou exploatáciou týchto zdrojov nedošlo k poškodeniu priľahlých vodných ekosystémov. V roku 2017 odbery predstavovali 244,120 mil.m3, čo predstavovalo pokles oproti roku 1997 o 567,364 mil.m3 a oproti roku 2000 o 492,907 mil.m3.



V roku 2017 odbery povrchových vôd oproti predchádzajúcemu roku narástli o 5,2 % vo všetkých užívateľských skupinách. Odbery pre priemysel v roku 2017 predstavovali 178,98 mil.m3, čo bol nárast oproti roku 2016 o 1,4 %. Nárast bol zaznamenaný aj v odberoch povrchových vôd pre vodovody, v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 1,37 mil.m3, čo predstavuje 3,0 %. Odbery povrchových vôd pre závlahy vzrástli na hodnotu 17,62 mil.m3, čo predstavovalo nárast o 96,0 %.
 
Užívanie povrchovej vody podľa užívateľských skupín (mil.m3)
Rok Vodovody Priemysel Závlahy Ostatatné
poľnohospodárstvo
Spolu Vypúšťanie
1996 72,975 702,925 53,854 0,0970 829,851 1159,410
2000 70,571 575,872 90,540 0,0440 737,027 989,825
2001 64,197 596,138 55,579 0,0045 715,919 976,382
2002 63,580 577,958 42,480 0,0043 684,022 984,070
2003 66,449 489,467 65,042 0,0094 620,968 910,426
2004 55,984 604,728 18,935 0,0076 679,723 919,222
2005* 53,828 467,957 11,006 0,0110 532,791 871,865
2006* 55,567 323,709 15,840 0,0120 395,142 748,537
2007* 53,315 266,776 6,036 0,0120 326,139 628,370
2008* 52,057 251,797 9,133 0,0040 312,991 608,997
2009* 51,045 216,397 12,319 0,0020 279,762 605,271
2010* 48,098 205,497 5,864 0,0010 259,460 742,818
2011* 48,545 176,610 10,137 0,9210 236,201 610,093
2012* 49,090 259,200 18,138 0,0013 326,430 646,600
2013* 47,307 246,860 13,952 0,0010 308,120 708,630
2014* 44,600 182,840 10,570 0,0700 238,080 602,040
2015* 47,020 183,290 17,270 0,0010 247,580 591,100
2016* 46,140 176,470 8,990 0,0900 231,700 620,160
2017* 47,510 178,980 17,620 0,0100 244,120 611,880
*údaje sú z databázy Súhrnnej evidencie o vodách
Zdroj: SHMÚ
 

Podzemné vody

V roku 2017 bolo v SR na základe hydrologického hodnotenia a prieskumov k dispozícii 76 508,1 l.s-1 využiteľných množstiev podzemných vôd. V porovnaní s predošlým rokom 2016 bol zaznamenaný minimálny nárast využiteľných množstiev podzemných vôd v dôsledku upresnenia schválených množstiev o 19,6 l.s-1 , t. j. o 0,03 %. V dlhodobom hodnotení nárast využiteľných množstiev oproti roku 1990 predstavuje 1 733,1 l.s-1, t. j. 2,3 %.



 


Zdroj: SHMÚ


V roku 2017 bolo na Slovensku celkovo odberateľmi (podliehajúcimi nahlasovacej povinnosti v zmysle zákona) využívané priemerne 10 607,3 l.s-1 podzemnej vody, čo predstavovalo 13,86 % z dokumentovaných využiteľných množstiev. V priebehu roka 2017 zaznamenali odbery podzemnej vody nárast o 383,7 l.s-1, čo predstavuje zvýšenie o 3,75 % oproti roku 2016.
 


Pri podrobnejšom hodnotení využívania podzemných vôd na Slovensku podľa účelu využitia je možné konštatovať pokles spotreby vody vo väčšine odvetví. Najviac vzrástli odbery podzemnej vody v kategórii „verejný vodovod“ o 227,9 l.s-1.
 
Užívanie podzemnej vody podľa účelu využitia (l.s-1)
  Vodárenské
účely
Potravinársky
priemysel
Ostatný
priemysel
Poľn. a živoč.
výroba
Rastl. výroba,
závlahy
Sociálne účely Ostatné Spolu
1995 14 373,10 390,60 2 327,20 727,10 25,00 286,50 202,70 18 332,20
2000 11 188,38 321,23 1 177,18 446,78 18,20 432,99 632,66 14 217,42
2001 10 480,56 330,04 1 121,80 427,14 15,34 402,70 620,33 13 397,91
2002 10 201,77 311,24 1 101,19 392,86 34,78 323,09 648,24 13 013,17
2003 10 064,94 329,51 999,29 385,49 380,87 320,74 822,52 13 303,36
2004 9 431,53 322,04 901,65 320,51 65,17 327,02 832,93 12 200,85
2005 9 159,87 288,25 856,75 308,82 95,07 279,72 878,98 11 867,46
2006 8 836,13 295,62 852,34 275,80 94,96 340,15 970,20 11 665,20
2007 8 441,59 383,87 891,32 267,84 146,25 333,44 901,65 11 365,96
2008 8 468,82 284,98 823,02 253,29 67,52 271,23 953,23 11 122,09
2009 8 475,40 268,13 762,18 232,07 93,80 249,44 963,58 11 044,60
2010 8 295,00 265,00 781,00 217,20 48,70 245,40 967,20 10 819,50
2011 8 071,10 206,20 802,20 210,20 81,10 237,80 993,20 10 601,80
2012 8 149,70 256,60 797,80 221,20 108,40 218,40 967,25 10 719,40
2013 7 886,40 261,60 769,80 220,90 100,80 205,50 993,80 10 438,80
2014 7 674,20 238,60 752,70 227,00 120,60 190,40 983,80 10 187,30
2015 7 701,70 258,50 787,10 200,10 134,40 200,50 1 048,1 10 330,20
2016 7 626,70 243,70 788,50 211,80 103,70 242,80 1 006,4 10 223,60
2017 7 854,60 232,70 809,70 226,30 183,90 232,20 1 063,9 10 607,3
Zdroj: SHMÚ

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Odber vôd predstavuje množstvo odobratej povrchovej a podzemnej vody podľa užívateľských skupín.
 
Celkové využiteľné množstvo podzemných vôd Slovenska predstavuje sumár zdrojov a zásob schválených Hydrogeologickou komisiou, a množstiev neschválených, stanovených na základe hodnotenia  dokumentovaných množstiev z hydrogeologických výskumov a prieskumov.

Miera užívania vody predstavuje podiel celkových odberov (povrchovej a podzemnej vody) k ročnému odtečenému množstvu z územia SR. 

 

Metodika:

Údaje o odberoch povrchových vôd  odberoch podzemných vôd a vypúšťaní odpadových vôd do povrchových vôd resp. podzemných vôd zasiela ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného zdroja v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne alebo využíva osobitné vody na podnikateľskú činnosť, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch ako aj údaje určené v povolení do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka na tlačivách SHMÚ.
Údaje sú následne spracovávane a vyhodnocovaná na základe platnej „Metodiky spracovania vodohospodárskej bilancie množstva povrchových vôd za uplynulý rok“  a metodiky "ŠVHB - podzemné vody. Metodika spracovania štátnej vodohospodárskej bilancie uplynulého roku“.

 

Zdroj dát:

SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: