Tlačiť   PDF

Odbery vody v priemysle

Dátum poslednej aktualizácie 13.12.2019

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj odberov povrchovej vody v priemysle a odberov podzemnej vody v priemysle (potravinársky priemysel a ostatný priemysel).

Jednotka indikátora

mil.m3

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Koncepcia vodohospodárskej politiky do roku 2015 (2006)

Strategický cieľ do roku 2015 :
3.1 Skvalitnenie starostlivosti o vodné zdroje a súvisiacu vodohospodársku infraštruktúru vrátane naplnenia právnych predpisov EÚ

Cieľom je zdokonaľovanie nástrojov na zabezpečenie efektívneho a trvalého využívania vodných zdrojov s ich súčasnou ochranou a  zmenšovaním nepriaznivých dosahov na stav vodných ekosystémov.

Rozvoj zdrojov vody a trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov
Podzemné zdroje
  • Na základe výsledkov prehodnotenia využiteľného množstva podzemných vôd a zohľadnenia vplyvu klimatických zmien v jednotlivých oblastiach povodí pripraviť zásady na ich ochranu a racionálne využívanie s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd.
  • Zabezpečiť efektívnejšie využívanie spolupôsobenia podzemných a povrchových vôd.
Kvalitatívna ochrana podzemných zdrojov vôd
  • Nepovoľovať odbery tam, kde podmienky PHO (pásma hygienickej ochrany) nie je možné splniť.

Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu (2013)
 
Opatrenia sú po obsahovej stránke štruktúrované do štyroch častí. Štvrtá časť materiálu konkretizuje opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu, ich všeobecnú charakteristiku, základné postuláty, prioritné oblasti a ciele opatrení. Pri podpore podnikania a investovania v SR by sa malo garantovať dodržanie systémových kritérií:
  • proexportná orientácia produkcie (vzhľadom na veľkosť trhu Slovenskej republiky a jeho kapacitnej možnosti saturácie produkcie),
  • tvorba nových pracovných miest s osobitným zreteľom na perspektívne odvetvia a technologicky progresívne, moderné a sofistikované výroby,
  • zapojiť do globálnych výrobných sietí malé a stredné podniky SR,
  • vybudovanie základne pre priemyselný výskum v SR a jeho zapojenie do nadnárodných výskumných sietí.

Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (2013)
 
Ciele stratégie:
  • prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú miestnu pridanú hodnotu, prostredníctvom spolupráce miestnych dodávateľských reťazcov a podporou ich vzájomného sieťovania,
  • zvýšiť príspevok výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti,
  • vytvárať dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť ako jeden z predpokladov pre zlepšenie kvality života,
  • zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov pre inovatívne Slovensko.
Pre splnenie strategického cieľa týkajúceho sa  zvýšenia príspevku výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti sa ako čiastkový cieľ uvádza zvýšenie podielu celkových výdavkoch na výskumu a vývoja minimálne do výšky 1,2 % HDP do roku 2020. Ďalej sa uvádza zvýšiť podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja v pomere minimálne 2:1 k verejným zdrojom pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj.

Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2015)

3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:

PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY
Na zabezpečenie efektívneho využívanie vodných zdrojov
  • zabezpečovať spravodlivé a trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov,
  • zabezpečiť, aby hospodárenie s vodnými zdrojmi bolo v súlade s environmentálnou etikou, založenou na bilancovaní zdrojov a potrieb vody, resp. účtovaní vody v povodí, čo má súčasne priamu väzbu aj na riešenie problému s nedostatkom vody,
  • na základe ukazovateľov nedostatku vody určiť spôsob efektívneho využívania vody pre odvetvia využívajúce vodu, a to najmä pre priemysel a energetiku, poľnohospodárstvo a domácnosti,
  • identifikovať náhradné zdroje podzemnej vody. Tieto zdroje by mali mať dobré kvalitatívne vlastnosti, dlhý čas zdržania a nízku zraniteľnosť. Tam, kde nie je dostatok kvalitných zdrojov podzemnej vody, treba hľadať alternatívne riešenia v rámci povrchových vôd, napr. prívodom vody z dostupných vodárenských sústav.
Vodný plán Slovenska (2016)

Do roku 2021 očakáva sa mierne oživenie výroby a tým aj nárast odberov najmä povrchovej vody. Malo by ísť o oblasti automobilového a strojárskeho priemyslu, potravinárskeho priemyslu, priemyselné parky, rekreáciu a turizmus.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020 (2016)
 
V programovom vyhlásení sa uvádza, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemysel. Priemyselná výroba bude naďalej kľúčovým národohospodárskym odvetvím. Dôležitým prvkom spracovateľského priemyslu v roku 2020 bude jeho charakteristická vlastnosť nositeľa a generátora nových technologických zmien, ktoré sú nositeľmi „inteligentnej“ zamestnanosti. Takzvaná eko-efektívnosť rozvoja priemyselnej výroby bude elementom, ktorý zohrá významnú úlohu v hľadaní rovnováhy hospodárskeho, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja SR. Je nevyhnutné v SR plne rozvinúť princípy a kultúru nového stupňa výrobných vzťahov nazývaných ako PRIEMYSEL 4.0. Východiskom bude už prijatá Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3). K naplneniu tohto cieľa prispejú zdroje na zvýšenie inovačnej výkonnosti stredných podnikov prostredníctvom Operačného programu výskum a inovácie. Vláda bude pokračovať v podpore integrovaného a dlhodobého systému návratnej podpory národných investičných priorít SR prostredníctvom štruktúry Slovak Investment Holding. Okrem univerzitného výskumu je nevyhnutné vytvárať základňu pre priemyselný výskum zvýšením a spružnením inovačnej výkonnosti celého priemyslu v SR.
 
Vláda bude podporovať prechod na obehové hospodárstvo zabezpečujúce racionálne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a znižovanie environmentálnych dosahov. V tejto oblasti bude preskúmaná surovinová politika SR s identifikáciou kritických surovín pre rozvoj hospodárstva SR. Vláda vytvorí primerané podmienky pre aktívne využívanie princípov iniciatívy Európskeho odporúčania pre malé podnikanie (Small Business Act for Europe) a Akčného plánu pre podnikanie 2020.

oblasti životného prostredia je základným cieľom vytvoriť vhodné predpoklady k postupnému prechodu na konkurencieschopné zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu.

Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko (2016)
 
Koncept Inteligentného priemyslu má jednoznačný cieľ – presvedčiť verejnosť o nevyhnutnosti konkrétnych krokov prostredníctvom odporúčaní, ktoré udržia pozíciu slovenských podnikov na priemyselnej mape Európy a v globálnych štruktúrach tak, aby prispievali k sile a vplyvu v ekonomike a fungovaniu celej spoločnosti. Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko je očakávanou reakciou na štvrtú priemyselnú revolúciu, v ktorej priemyselná výroba vstupuje do prelomovej etapy – po ére pary, elektriny a počítačov prichádza obdobie digitalizácie. Hlavnými adresátmi zmien, ktoré so sebou prináša koncept Inteligentného priemyslu, sú slovenské priemyselné podniky, ktoré vďaka možnosti efektívnejšej výroby a predaja produktov navýšia svoju konkurencieschopnosť. Zmeny predstavujú výhody aj pre malé a stredné podniky, predovšetkým dodávateľov zariadení, technológií a služieb vďaka prepojenej priemyselnej výrobe.
 
Bolo prijaté rozhodnutie zriadiť Platformu inteligentného priemyslu so zastúpením podnikateľského a akademického sektora a vypracovať akčný plán inteligentného priemyslu SR.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj odberov vody v priemysle?

Kľúčové zistenia

  • Odbery povrchovej vody v priemysle majú klesajúci trend. Odbery v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 klesli o 62,7 %.
  • Podiel odberov povrchovej vody v priemysle na celkových odberoch v roku 2005 tvoril 87,8 % a v roku 2018 klesol na 76,1 %.
  • Odbery podzemnej vody v potravinárskom priemysle majú kolísavý trend. Odbery v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 klesli o 13,2 %.
  • Odbery podzemnej vody v ostatnom priemysle majú klesajúci trend. Odbery v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 klesli o 3 %.
  • Podiel odberov podzemnej vody v potravinárskom priemysle na celkových odberoch v roku 2018 dosiahol 2,3 %. V roku 2005 podiel predstavoval 2,4 %.
  • Podiel odberov podzemnej vody v ostatnom priemysle na celkových odberoch klesol z 7,2 % v roku 2005 na 7,7 % v roku 2018.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
emo_none emo_smile emo_smile
 
Indikátor je sledovaný od roku 2000.
V strednodobom hodnotení bol zaznamenaný klesajúci trend v odberoch vody. Medziročne došlo k poklesu odberov povrchovej vody v priemysle a k rastu odberov podzemnej vody v ostatnom priemysle.

Sumárne zhodnotenie




Podrobné zhodnotenie

Odber povrchovej vody priemyslom vykazuje v hodnotenom období klesajúci trend. Odber v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 klesol o 62,7 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom odber klesol o 2,2 %. Priemysel sa v roku 2018 podieľal až 76,1 % na celkových odberoch povrchovej vody.



Vývoj v odbere podzemnej vody vykazuje v hodnotenom období klesajúci trend. Odber podzemnej vody v potravinárskom priemysle v roku 2018 v porovnaní s rokom 2005 klesol o 13,2 % a odber podzemnej vody v ostatnom priemysle klesol o 3 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu odberu podzemnej vody v potravinárskom priemysle o 7,6 % a u ostatného priemyslu k rastu o 2,7 %.

Podiel odberov podzemnej vody v potravinárskom priemysle na celkových odberoch v roku 2018 dosiahol 2,3 %. V roku 2005 podiel predstavoval 2,4 %.



Podiel odberov podzemnej vody v ostatnom priemysle na celkových odberoch stúpol zo 7,2 % v roku 2005 na 7,7 % v roku 2018.



 

Definície súvisiace s indikátorom:

Pod užívaním vody sa rozumie využívanie vodných zdrojov pre uspokojovanie potrieb obyvateľstva a národného hospodárstva. Do evidencie užívateľov povrchovej a podzemnej vody sú zaradení všetci užívatelia, ktorí odoberajú povrchovú a podzemnú vodu v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne.
 

Metodika:

Podľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného zdroja v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne alebo využíva osobitné vody na podnikateľskú činnosť, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka na tlačivách SHMÚ. Údaje sú následne spracovávane a vyhodnocovaná na základe platnej „Metodiky spracovania vodohospodárskej bilancie množstva povrchových vôd za uplynulý rok“  a metodiky "ŠVHB - podzemné vody. Metodika spracovania štátnej vodohospodárskej bilancie uplynulého roku“.

Povrchové vody sa zaraďujú do jednotlivých tried akosti podľa piatich skupín ukazovateľov a to podľa
 
STN 75 7221 Klasifikácia kvality povrchových vôd, platnej od januára 1999.
A skupina ukazovateľov - kyslíkový režim
B skupina ukazovateľov - základné fyzikálno-chemické ukazovatele
C skupina ukazovateľov - nutrienty
D skupina ukazovateľov - biologické ukazovatele
E skupina ukazovateľov - mikrobiologické ukazovatele
 
Podľa týchto tried akosti sa povrchové vody zaraďujú do 5 tried:
1.trieda - veľmi čistá voda
2.trieda - čistá voda
3.trieda - znečistená voda
4.trieda - silne znečistená voda
5.trieda - veľmi silne znečistená voda
 
Kontrolu kvality surovej vody v zdrojoch a kontrolu kvality vody v rozvodných sieťach zabezpečujú vlastníci verejných vodovodov alebo prevádzkovatelia verejných vodovodov. Prevádzkovateľmi verejných vodovodov môžu byť vodárenské spoločnosti, obce alebo iné právnické a fyzické osoby.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) v rámci monitorovania sledujú kvalitu pitnej vody u spotrebiteľa. Monitoring prebieha priebežne aj trvale a miesta odberov vzoriek sa vyberajú v priestoroch alebo budovách, kde voda vyteká z kohútikov bežne slúžiacich pre ľudskú spotrebu. Okrem toho úrady sledujú aj kvalitu surovej vody prostredníctvom kontroly výsledkov z prevádzkovej kontroly, ktorú vykonávajú prevádzkovatelia verejných vodovodov.    
 
Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Okrem úplného rozboru vody (82 ukazovateľov) (príloha č. 1 NV SR č. 354/2006 Z.z.) sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva aj  minimálny rozbor – t.j. vyšetrenie 28 ukazovateľov kvality vody (príloha č. 2 NV SR č. 354/2006 Z.z.).
 
Kvalitu analytických skúšok vody zabezpečuje Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd.

Priemyselná výroba podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev. 2), ktorá bola vypracovaná na základe spoločnej štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve (NACE Rev. 2), je súčasťou priemyslu (B - Ťažba a dobývanie, C - Priemyselná výroba (C 10 - 33), D - Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, E - Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov).

Revidovaná klasifikácia ekonomických činností priemyselnej výroby (kategória "C"):
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení
 

Zdroj dát:

SHMÚ
 

Súvisiace indikátory:

 

Odkazy k problematike: