Tlačiť   PDF

Stav mokradí

Dátum poslednej aktualizácie 30.11.2016

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí výmeru (ha) a stav biotopov mokraďového charakteru.

Jednotka indikátora

%, ha

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

28. Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch

  • ochrana biodiverzity prírody a krajiny, prednostná dlhodobá ochrana cenných území, ich ekosystémov a druhová ochrana ”in situ”.


Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)

Navrhované adaptačné opatrenia v oblasti biodiverzity založené na ekosystémoch:
  • Obnova degradovaných mokradí (revitalizácia rašelinísk, obnova narušeného vodného režimu, zamedzenie zarastaniu drevinami) a inundačných území
  • Zvýšenie konektivity krajiny – budovanie zelenej infraštruktúry, udržiavanie alebo vytváranie koridorov a spojovacích článkov.

 
Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu

Oblasť B Zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb
Cieľ B.3 Do roku 2020 zaistiť zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry a obnovy najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov

Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
Cieľ C.6 Zabezpečiť priaznivý stav ochrany vodných a na vodu viazaných biotopov a druhov v súlade s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav vodných ekosystémov do roku 2020, pričom v oblasti rozvoja a regulácie akvakultúry je potrebné zabezpečiť takú formu využívania vôd, ktorá nebude mať nepriaznivý vplyv na vodné druhy, biotopy a ekosystémy


Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej Národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)
Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany.
V podmienkach SR je potrebné zlepšiť stav ochrany 30 biotopov, pričom súčasne je potrebné udržať (nezhoršiť) stav ochrany 30 biotopov; prioritou sú najmä mokraďové biotopy.
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
7. Zabezpečiť revitalizáciu najohrozenejších biotopov (najmä piesky, slaniská, xerotermy)
 
Oblasť B Zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb
Cieľ B.3
Opatrenie B.3.4 Vypracovať strategický rámec pre stanovenie priorít v oblasti obnovy ekosystémov a pripraviť a realizovať program revitalizácie mokradí a riečnych ekosystémov ako príspevok k znižovaniu vplyvov zmeny klímy
Navrhované úlohy:
78. Pripraviť a realizovať národný program revitalizácie mokradí a riečnych ekosystémov
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4
Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:
  • realizovať opatrenia s pozitívnym efektom na biodiverzitu, druhy, biotopy a chránené územia s cieľom maximalizovať príspevok poľnohospodárov k ochrane biodiverzity na národnej úrovni
  • identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
109. Vypracovať zásady a návrhy manažmentu pre vybrané typy biotopov (napr. travinný biotop Tr1 (6210), Lk4 (6410), rašeliniskový biotop Ra3 (7140), Ra6 (7230), Ra1 (7110)
 
 
Koncepcia ochrany prírody a krajiny (2006)

Oblasť 3.1. Všeobecná ochrana prírody a krajiny a územná ochrana
Strategický cieľ 3.1.1.: Prehodnotiť súčasnú sústavu chránených území a vytvoriť reprezentatívnu národnú sústavu chránených území zabezpečujúcu ochranu biotopov národného významu a biotopov druhov národného významu, významných krajinných prvkov a území medzinárodného významu pri rešpektovaní ďalšieho nevýšenia plochy národnej sústavy chránených území.

Strategický cieľ 3.1.3.: Dosiahnuť priaznivý stav osobitne chránených častí prírody z hľadiska ochrany prírody podľa stanovených cieľových stavov
Opatrenie 3.1.3.1.: Zabezpečovať priaznivý stav osobitne chránených častí prírody a krajiny prostredníctvom zapojenia vlastníkov a užívateľov pozemkov aj uplatnením stimulačného opatrenia (finančný príspevok štátu a pod.)


Program starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015 – 2021 (2015)

Strategické zámery
Zámer 1: Riešenie príčin úbytku a degradácie mokradí
Zámer 2: Efektívna ochrana a manažment sústavy ramsarských lokalít
Zámer 3: Trvalo udržateľné využívanie všetkých mokradí
 

Kľúčová otázka

Aký je trend v stave mokradí?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2013 bola spracovaná druhá hodnotiaca správa o stave biotopov a druhov európskeho významu (za roky 2007 – 2012) predložená na EK v zmysle článku 17 smernice EÚ o biotopoch. Na jej základe možno rovnako ako pri druhoch konštatovať, že došlo k zlepšeniu poznatkov oproti prvému reportovaciemu obdobiu (2004 – 2006), s čím súvisí aj zlepšenie podielu biotopov s priaznivým hodnotením stavu (vrátane mokraďových biotopov);
  • Na Slovensku sa vyskytuje 66 typov biotopov európskeho významu, z ktorých až 23 typov môžeme klasifikovať ako mokraďové, resp. závislé na vodnom prostredí.
  • Z globálneho hľadiska patrí táto skupina biotopov medzi najohrozenejšie (v rámci Európy je až 85 % mokraďových biotopov v nepriaznivom stave).
  • V SR je situácia podobná, v nevyhovujúcom stave bolo k roku 2013 (podľa hodnotiacej správy pre EK) 53 % mokraďových biotopov a v zlom stave 17 % (spolu v nepriaznivom stave = 70 %). V predchádzajúcom hodnotení (2007) ich bolo v nepriaznivom stave až 82 %).
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici Pozitivny trend emo_none
Stav biotopov európskeho významu sa hodnotí až od roku 2004, tzn. od vstupu SR do EÚ. V porovnaní s obdobím rokov 2004 - 2006 došlo k roku 2013 k zlepšeniu poznatkov, a teda aj k zlepšeniu podielu priaznivého stavu mokraďových biotopov. Podiel biotopov v nepriaznivom stave sa zlepšil. Stav biotopov európskeho významu sa hodnotí pre EK každých 6 rokov.

Sumárne zhodnotenie








Podrobné zhodnotenie

Mokrade majú vysokú prírodnú hodnotu, z pohľadu biodiverzity predstavujú najhodnotnejšie časti prírody. Umožňujú existenciu veľkého množstva pôvodných druhov rastlín a živočíchov, z ktorých mnohé sú vzácne. Na Slovensku pokrývajú asi 0,5 % jeho výmery (4 % výmery ÚEV).


Ich zachovanie a obnova nielen zvyšuje prírodné hodnoty, ale prispieva aj k zachytávaniu záplavových vôd, zlepšovaniu kvality vody, zabezpečovaniu dopĺňania zásob podzemných vôd či vyrovnávaniu prietokov v tokoch. Ich ohrozenosť je však stále väčšia, keďže rozloha a kvalita sa stále znižuje. Spôsobujú to najmä intenzívne poľnohospodárske postupy, meliorácie, eutrofizácia, fragmentácia krajiny, zmeny vodného režimu, atď. Významnými vplyvmi na vodné toky a pobrežné biotopy sú ich regulácie, napriamovanie a prehlbovanie, absencia pôvodných brehových porastov, znečisťovanie, splach z poľnohospodárskych plôch a prenikanie nepôvodných druhov.

Mokradné biotopy na Slovensku najviac ohrozuje:
  • sukcesia mokrých lúk, slanísk
  • eutrofizácia a znečistenie vôd, narušenie vodného režimu
  • regulácie vodných tokov, napriamovanie tokov
  • zánik korytotvornej činnosti
  • výstavba hatí
  • prenikanie nepôvodných druhov
  • zásahy do vodného režimu.
 
Manažment mokradí, ktorý je potrebný a realizovaný:
  • kosenie, revitalizácie
  • obnova vodného režimu
  • odstraňovanie náletových drevín a nepôvodných druhov
  • usmernenie poľnohospodárskej činnosti.


Hodnotenie stavu mokraďových biotopov EV podľa 2. hodnotiacej správy (2007 2012)

Slaniskové biotopy patria medzi najohrozenejšie biotopy v celoeurópskom meradle. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-zlý. Rovnako aj čiastkové hodnotenia areálu, štruktúry a funkcií, i vyhliadky do budúcnosti sú hodnotené ako nevyhovujúce alebo zlé.

Vrchoviská, rašeliniská a slatiny sú biotopy, u ktorých zmeny vo vodnom režime a nedostatočný manažment spôsobujú zhoršovanie stavu až degradáciu biotopov. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúcinepriaznivý-zlý.

Ďalšou skupinou biotopov, ktorej stav je hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúci, sú pieskové biotopy vyskytujúce sa u nás len na Borskej nížine na nespevnených kyslých pieskových dunách. Ohrozené sú zalesňovaním a sukcesiou.

Tvrdolisté kroviny sú reprezentované biotopom porastov s borievkou obyčajnou. Ich stav sa v porovnaní s predchádzajúcim reportovaným obdobím zmenil na nepriaznivý-nevyhovujúci. Súvisí to s nepriaznivo hodnotenými vyhliadkami do budúcnosti, ktoré vychádzajú z vplyvov sukcesie a čistením extenzívne využívaných trávnych porastov od náletových drevín a krov.

Vodné biotopy (horské vodné toky, stojaté vody) závislé od dynamiky vodných tokov a primeranej kvality, vresoviskákríčkové biotopy závislé od občasného a cieleného manažmentu a travinno-bylinné biotopy vyžadujúce pravidelný manažment sa nachádzajú medzi hodnotením stavu priaznivý až nepriaznivý-zlý.
 

Mokraďové biotopy reportované Slovenskou republikou

b1 = zmena z dôvodu spresnenia dát (napr. lepšie zmapovanie rozšírenia), alebo zlepšenie znalostí (napr. o ekológii druhu alebo lokalitách)
 
FV - Priaznivý    XX – Neznámy      U1 – Nepriaznivý - nevyhovujúci      U2 – Nepriaznivý - zlý
U1+ nepriaznivý – nevyhovujúci, ale zlepšujúci sa,
U1= nepriaznivý – nevyhovujúci, ale stabilný,
U1- nepriaznivý – nevyhovujúci a zhoršujúci sa,
U2+ nepriaznivý – zlý, ale zlepšujúci sa,
U2= nepriaznivý – zlý, ale stabilný,
U2- nepriaznivý – zlý a zhoršujúci sa,
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Biotop znamená suchozemskú alebo vodnú oblasť vymedzenú geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami bez ohľadu na to, či sú úplne prirodzené alebo poloprirodzené;

Typy biotopov, o ktoré má Spoločenstvo záujem (biotopy európskeho významu), sú typmi biotopov, ktoré na území vymedzenom v článku 2 (smernice EÚ o biotopoch):
(i)  sú ohrozené vymiznutím v  prirodzenom areáli ich rozšírenia, alebo
(ii) majú malý prirodzený areál v dôsledku svojho ústupu alebo z dôvodu svojej prirodzene obmedzenej oblasti, alebo
(iii) predstavujú výnimočné príklady typických prvkov jednej alebo viacerých z nasledujúcich šiestich biogeografických oblastí: alpská, atlantická, boreálna, kontinentálna, makaronézska a mediteránna.
Takéto typy biotopov sú alebo môžu byť uvedené v prílohe I smernice;

Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na biotop a jeho typické druhy a ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkciu, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov na území uvedenom v článku 2 smernice.
Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody sa bude považovať za “priaznivý”, keď:
  • jeho prirodzený areál rozšírenia a plocha, ktorú v tomto areáli pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú,
  • špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho dlhodobé zachovanie, existujú a pravdepodobne budú existovať i v dohľadnej budúcnosti,
  • stav jeho typických druhov je z hľadiska ochrany priaznivý.
 

Metodika:

Členské štáty EÚ majú povinnosť priebežne monitorovať a reportovať stav ochrany biotopov európskeho významu (príloha I smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín) pre Európsku komisiu každých 6 rokov. V SR sa prvý  hodnotiaci cyklus konal v rokoch 2004 – 2006 a druhý v rokoch 2007 – 2012. Indikátor vychádza z výsledkov tohto reportingu (z tzv. hodnotiacich správ), ako aj z priebežných údajov monitoringu druhov EV na úrovni SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému prevádzkovaného ŠOP SR.
 
Na Slovensku sa vyskytuje až 23 typov biotopov, ktoré môžeme klasifikovať ako vodné, riečne, mokraďové alebo jednoducho závislé na vodnom prostredí. V zmysle Katalógu biotopov Slovenska sú rozdelené na
  • slaniská (Sl),
  • vodné biotopy (Vo),
  • nelesné brehové porasty (Br),
  • lúky a pasienky (Lk),
  • rašeliniská a slatiny (Ra),
  • prameniská (Pr) a 
  • lesné biotopy (Ls).
 
Zoznam mokraďových a riečnych biotopov európskeho významu vyskytujúcich sa na Slovensku

P.č. Kód N2000 Kód biotopu Typy biotopov
1 1340 Sl1, Sl2 Vnútrozemské slaniská a slané lúky
2 1530 Sl3 Panónske slané stepi a slaniská
3 3130 Vo1 Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a /alebo Isoeto-Nanojuncetea
4 3140 Vo5 Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár
5 3150 Vo2 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a /alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition
6 3160 Vo3 Prirodzené dystrofné stojaté vody
7 3220 Br2 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov
8 3230 Br3 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou
9 3240 Br4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix eleagnos
10 3260 Vo4 Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion
11 3270 Br5 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p.
12 6410 Lk4 Bezkolencové lúky
13 6430 Br6, Br7, Al5, Lk5 Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa
14 6440 Lk8 Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi
15 7110 Ra1 Aktívne vrchoviská
16 7120 Ra2 Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy
17 7140 Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská
18 7210 Ra5 Vápnité slatiny s maricou pílkatou a druhmi zväzu Caricion davallianae
19 7220 Pr3 Penovcové prameniská
20 7230 Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz
21 91D0 Ls7.1, Ls7.2, Ls7.3 Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách
22 91E0 Ls1.1, Ls1.3, Ls1.4 Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy
23 91F0 Ls1.2 Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek


Stav ochrany sa vyjadruje v troch „semaforových“ kategóriách ('Priaznivý (FV)' – zelenou, Nepriaznivý - nevyhovujúci (U1)' – oranžovou, ' Nepriaznivý - zlý (U2)' – červenou, Neznámy (X) – šedou).

Trendy sú hodnotené nasledovne:
U1+ nepriaznivý – nevyhovujúci, ale zlepšujúci sa,
U1= nepriaznivý – nevyhovujúci, ale stabilný,
U1- nepriaznivý – nevyhovujúci a zhoršujúci sa,
U2+ nepriaznivý – zlý, ale zlepšujúci sa,
U2= nepriaznivý – zlý, ale stabilný,
U2- nepriaznivý – zlý a zhoršujúci sa,

Indikátor je založený na hodnotení výmery príslušných biotopov, ako aj na ich počte/podiele kategóriách stavu ochrany a zmenách medzi jednotlivými kategóriami v čase.

Indikátor je tvorený na základe celoeurópsky platných metodických postupov, a to agregáciou rozsiahlych súborov dát získavaných v rámci monitoringu.
 

Zdroj dát:

ŠOP SR

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: