Dátum poslednej aktualizácie 20.12.2021
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu.
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia.
Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska.
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.
Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 – 2019 s výhľadom do roku 2020 (2017)
Kladie dôraz na nízkouhlíkové opatrenia, najmä na energetickú efektívnosť, využívanie OZE s ohľadom na ochranu životného prostredia, najmä v súvislosti s produkciou emisií skleníkových plynov a emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Je v poradí štvrtým vykonávacím plánom Koncepcie energetickej efektívnosti a plynulo nadväzuje na predchádzajúce tri akčné plány.
Národný indikatívny cieľ SR podľa smernice 2012/27/EÚ pre rok 2020 (v porovnaní s rokom 2007) vyjadrený vo forme:
absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby (PES): 20 %, 686 PJ a
absolútnej hodnoty konečnej energetickej spotreby (KES): 31 %, 387 PJ.
Kumulatívne ciele úspory energie za roky 2017 – 2020:
Úspora energie PES: 27 362 TJ
Úspora energie KES: 27 362 TJ
Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Stanovuje národné ciele SR pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov aj podiely OZE pre jednotlivé sektory – doprava, výroba elektriny a v sektore výroby tepla a chladu v roku 2020.
Celkový národný cieľ: zvýšiť využívanie OZE v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020, čo predstavuje 1 572 ktoe (66 PJ) energie z OZE v roku 2020.
Sektorové ciele pre rok 2020:
Výroba elektrickej energie 24 %,
Výroba tepla a chladu 14,6 %,
Doprava 10 %.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 - 2024 (2021)
Vláda SR chce zaručiť právo na priaznivé životné prostredie každému občanovi štátu a zdôrazňuje našu zodpovednosť za ochranu a tvorbu životného prostredia. Vyhlasuje, že vynaloží maximálne úsilie, aby sme nezhoršili prírodný potenciál Slovenska, a bude realizovať postupné kroky na dosiahnutie vyššej kvality životného prostredia a podporenie prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo.
V oblasti energetiky vláda:
Prioritou Vlády SR bude ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia v termíne dohodnutom s Európskou komisiou, t. j. najneskôr k 31. 12. 2023 a vzorová transformácia regiónu Hornej Nitry na moderný región zameraný na perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie.
MŽP SR navrhne vylúčiť hnedé uhlie a lignit z bilančných zásob energetických surovín v SR, zrušiť dotácie do fosílnych palív a odstrániť výnimky v spotrebných daniach s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny.
V roku 2020 bolo v SR vyrobených 29 010 GWh elektriny. Po poklese výroby v roku 2018, pokračoval v roku 2020 nárast výroby elektriny miernejšie ako v roku 2019 (nárast o 401 GWh). V období rokov 2005 - 2020 bol zaznamenaný pokles výroby elektriny o 7,3 %.
SR má už v súčasnosti nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, podiel bezuhlíkovej výroby elektriny sa v roku 2020 pohyboval na úrovni takmer 80 %. Najvyšší podiel na výrobe elektriny mali v roku 2020 jadrové elektrárne (53,2 %). Za nimi nasledovali tepelné elektrárne (21,5 %), vodné elektrárne (16,8 %), zdroje využívajúce OZE (8,0 %) a ostatné elektrárne (0,4 %). Z dlhodobého hľadiska v SR postupne klesá výroba elektriny v tepelných elektrárňach a rastie význam jadrovej energie a energie z OZE.
Spotreba elektriny bola v roku 2020 nezanedbateľne nižšia v porovnaní s rokom 2019. Po štyroch rokoch klesla spotreba elektriny pod hranicu 30 TWh a objem spotreby elektriny bol v roku 2020 na úrovni 29 328 GWh, čo je oproti roku 2019 pokles o 3,5 %. Za obdobie rokov 2005 – 2020 vzrástla spotreba elektriny o cca 2,6 %. Najviac sa na náraste spotreby v tomto období podieľal sektor priemyslu a obchodu a služieb.
Zásobovanie elektrinou v SR je spoľahlivé, s minimálnym výskytom výpadkov, ktoré by ohrozili bezpečnosť zásobovania elektrinou. Nameraný import elektriny do elektrizačnej sústavy SR oproti roku 2019 klesol o 2,1 %, nameraný export bol v roku 2020 vyšší o 9,3 %. Saldo cezhraničných tokov je od roku 2007 importné. Oproti predchádzajúcim šiestim rokom bolo saldo (import) za rok 2020 oveľa nižšie, dosiahlo hodnotu 318 GW.
Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
---|---|---|
![]() |
![]() |
![]() |
V období rokov 2005 – 2020 došlo k poklesu výroby elektriny za súčasného mierneho nárastu jej spotreby. | V období rokov 2015 – 2020 došlo k nárastu výroby elektriny a minimálnemu poklesu jej spotreby. | Medziročne stúpla výroba elektriny a klesla jej spotreba. |
Na životnú úroveň obyvateľstva v SR, ako aj na dosiahnutie jej porovnateľnej úrovne s vyspelými krajinami EÚ, má vplyv okrem iného aj dostatočné množstvo elektriny za cenu, ktorá zabezpečí nielen konkurencieschopnosť ekonomiky, ale aj jej dostupnosť pre občanov.
Zásobovanie elektrickou energiou v SR je vzhľadom na dlhodobo budovanú optimálnu štruktúru výrobnej základne a dobre vybudovanú rozvodnú sústavu spoľahlivé, s minimálnym výskytom výpadkov, ktoré by ohrozili bezpečnosť zásobovania elektrinou.
Po dobudovaní dvoch blokov v JE Mochovce v rokoch 1998 a 2000 sa SR stala sebestačná v zásobovaní elektrinou. Výroba elektriny prevýšila jej spotrebu a od roku 2001 do roku 2006 bola SR exportérom elektriny. Po odstavení JE V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 a 2008 a ďalších blokov v tepelných elektrárňach, sa koncom roka 2006 SR stala závislá na dovoze elektriny. Dovoz elektriny bol čiastočne znížený vplyvom hospodárskej a finančnej krízy po roku 2008, čo sa prejavilo znížením požiadaviek odberateľov na dodávku elektriny. Po uvedení do prevádzky niekoľkých elektrární a najmä zvýšením inštalovaného výkonu JE V2 a JE Mochovce 1,2 v ostatných rokoch sa postupne zvyšovala ročná výroba a dovoz elektriny sa každým rokom zmenšoval.
Elektrina má špecifické postavenie v rámci energetických zdrojov. Toto postavenie vyplýva z toho, že rast jej výroby a spotreby nemusí byť sprevádzaný negatívnym dopadom na životné prostredie, ako je to u ostatných druhov palív a energie. Elektrickú energiu je možné považovať za čistú, ak je vyrábaná a spotrebovávaná s vysokou účinnosťou, ak nahrádza výrobu energie zo spaľovania nízkoenergetických palív, alebo ak je vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie.
V roku 2020, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, bol vysoký podiel vyrobenej elektriny z jadrového paliva (53,2 %). Druhý najväčší podiel na vyrobenej elektrine tvorili opäť fosílne palivá (21,5 %). Na výrobe elektriny z fosílnych palív (bez jadrového paliva) mali najväčší podiel zemný plyn (60,5 %), hnedé uhlie (18,8 %) a čierne uhlie (8,3 %), čo je rovnaké poradie ako v roku 2019. Nárast výroby elektriny z fosílnych palív bol výrazný vo výrobe zo zemného plynu (122,2 %). Pokles výroby elektriny z roku 2019 sa opäť znížil aj v roku 2020 vo výrobe elektriny z hutného plynu (91,8 %), hnedého uhlia (82,7 %), a najmä z čierneho uhlia (58,7 %). Oproti roku 2019 klesla aj výroba elektriny z ťažkého vykurovacieho oleja (92,5 %). V roku 2020 bol zavedený nový typ paliva, kvapaliny získané z biomasy, ktoré tvorili 19,7 % výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Najväčší podiel na výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov mali biomasa (28,1 %), fotovoltika (25,6 %) a bioplyn (23,2 %).
Eurostat: Ddávka, transformácia a spotreba elektriny (Supply, transformation and consumption of electricity)