Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Výroba a spotreba elektriny

Dátum poslednej aktualizácie 20.12.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj výroby a spotreby elektriny a výrobu elektriny podľa zdroja.

Jednotka indikátora

GWh

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. 

Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska. 
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 – 2019 s výhľadom do roku 2020 (2017)
Kladie dôraz na nízkouhlíkové opatrenia, najmä na energetickú efektívnosť, využívanie OZE s ohľadom na ochranu životného prostredia, najmä v súvislosti s produkciou emisií skleníkových plynov a emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Je v poradí štvrtým vykonávacím plánom Koncepcie energetickej efektívnosti a plynulo nadväzuje na predchádzajúce tri akčné plány. 
Národný indikatívny cieľ SR podľa smernice 2012/27/EÚ pre rok 2020 (v porovnaní s rokom 2007) vyjadrený vo forme:
absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby (PES): 20 %, 686 PJ a 
absolútnej hodnoty konečnej energetickej spotreby (KES): 31 %, 387 PJ.
Kumulatívne ciele úspory energie za roky 2017 – 2020:
Úspora energie PES: 27 362 TJ
Úspora energie KES: 27 362 TJ

Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Stanovuje národné ciele SR pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov aj podiely OZE pre jednotlivé sektory – doprava, výroba elektriny a v sektore výroby tepla a chladu v roku 2020.
Celkový národný cieľ: zvýšiť využívanie OZE v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020, čo predstavuje 1 572 ktoe (66 PJ) energie z OZE v roku 2020.
Sektorové ciele pre rok 2020:
Výroba elektrickej energie 24 %,
Výroba tepla a chladu 14,6 %,
Doprava 10 %.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 - 2024 (2021)

Vláda SR chce zaručiť právo na priaznivé životné prostredie každému občanovi štátu a zdôrazňuje našu zodpovednosť za ochranu a tvorbu životného prostredia. Vyhlasuje, že vynaloží maximálne úsilie, aby sme nezhoršili prírodný potenciál Slovenska, a bude realizovať postupné kroky na dosiahnutie vyššej kvality životného prostredia a podporenie prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo.

V oblasti energetiky vláda:

  • podporí energetické riešenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým v podobe lokálnych zdrojov energie, ale tak, aby nemali žiadny dopad na koncovú cenu elektriny, resp. len minimálny,
  • prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti cestou motivácií pre rozsiahlejšiu obnovu budov, výstavbu energeticky hospodárnych budov a úspory energie,
  • zavedie viacpilierový systém financovania výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, s cieľom zníženia koncových cien elektriny, 
  • na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nákladovo efektívnym spôsobom vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán, prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky,
  • prijme opatrenia na zvýšenie odolnosti a adaptability prostredia na dopady zmeny klímy na všetkých úrovniach s osobitným zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, biodiverzitu, lesné a vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie.

Prioritou Vlády SR bude ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia v termíne dohodnutom s Európskou komisiou, t. j. najneskôr k 31. 12. 2023 a vzorová transformácia regiónu Hornej Nitry na moderný región zameraný na perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie.

MŽP SR navrhne vylúčiť hnedé uhlie a lignit z bilančných zásob energetických surovín v SR, zrušiť dotácie do fosílnych palív a odstrániť výnimky v spotrebných daniach s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny.

Kľúčová otázka

Aký je trend výroby a spotreby elektrickej energie?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2020 bolo v SR vyrobených 29 010 GWh elektriny. Po poklese výroby v roku 2018, pokračoval v roku 2020 nárast výroby elektriny miernejšie ako v roku 2019 (nárast o 401 GWh). V období rokov 2005 - 2020 bol zaznamenaný pokles výroby elektriny o 7,3 %.

  • SR má už v súčasnosti nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, podiel bezuhlíkovej výroby elektriny sa v roku 2020 pohyboval na úrovni takmer 80 %. Najvyšší podiel na výrobe elektriny mali v roku 2020 jadrové elektrárne (53,2 %). Za nimi nasledovali tepelné elektrárne (21,5 %), vodné elektrárne (16,8 %), zdroje využívajúce OZE (8,0 %) a ostatné elektrárne (0,4 %). Z dlhodobého hľadiska v SR postupne klesá výroba elektriny v tepelných elektrárňach a rastie význam jadrovej energie a energie z OZE.

  • Spotreba elektriny bola v roku 2020 nezanedbateľne nižšia v porovnaní s rokom 2019. Po štyroch rokoch klesla spotreba elektriny pod hranicu 30 TWh a objem spotreby elektriny bol v roku 2020 na úrovni 29 328 GWh, čo je oproti roku 2019 pokles o 3,5 %. Za obdobie rokov 2005 – 2020 vzrástla spotreba elektriny o cca 2,6 %. Najviac sa na náraste spotreby v tomto období podieľal sektor priemyslu a  obchodu a služieb.

  • Zásobovanie elektrinou v SR je spoľahlivé, s minimálnym výskytom výpadkov, ktoré by ohrozili bezpečnosť zásobovania elektrinou. Nameraný import elektriny do elektrizačnej sústavy SR oproti roku 2019 klesol o 2,1 %, nameraný export bol v roku 2020 vyšší o 9,3 %. Saldo cezhraničných tokov je od roku 2007 importné. Oproti predchádzajúcim šiestim rokom bolo saldo (import) za rok 2020 oveľa nižšie, dosiahlo hodnotu 318 GW.

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Negativny trend Pozitivny trend Pozitivny trend
V období rokov 2005 – 2020 došlo k poklesu výroby elektriny za súčasného mierneho nárastu jej spotreby. V období rokov 2015 – 2020 došlo k nárastu výroby elektriny a minimálnemu poklesu jej spotreby. Medziročne stúpla výroba elektriny a klesla jej spotreba.

 

Sumárne zhodnotenie







 

Podrobné zhodnotenie

Na životnú úroveň obyvateľstva v SR, ako aj na dosiahnutie jej porovnateľnej úrovne s vyspelými krajinami EÚ, má vplyv okrem iného aj dostatočné množstvo elektriny za cenu, ktorá zabezpečí nielen konkurencieschopnosť ekonomiky, ale aj jej dostupnosť pre občanov.
 
Zásobovanie elektrickou energiou v SR je vzhľadom na dlhodobo budovanú optimálnu štruktúru výrobnej základne a dobre vybudovanú rozvodnú sústavu spoľahlivé, s minimálnym výskytom výpadkov, ktoré by ohrozili bezpečnosť zásobovania elektrinou.
 
Po dobudovaní dvoch blokov v JE Mochovce v rokoch 1998 a 2000 sa SR stala sebestačná v zásobovaní elektrinou. Výroba elektriny prevýšila jej spotrebu a od roku 2001 do roku 2006 bola SR exportérom elektriny. Po odstavení JE V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 a 2008 a ďalších blokov v tepelných elektrárňach, sa koncom roka 2006 SR stala závislá na dovoze elektriny. Dovoz elektriny bol čiastočne znížený vplyvom hospodárskej a finančnej krízy po roku 2008, čo sa prejavilo znížením požiadaviek odberateľov na dodávku elektriny. Po uvedení do prevádzky niekoľkých elektrární a najmä zvýšením inštalovaného výkonu JE V2 a JE Mochovce 1,2 v ostatných rokoch sa postupne zvyšovala ročná výroba a dovoz elektriny sa každým rokom zmenšoval.

Elektrina má špecifické postavenie v rámci energetických zdrojov. Toto postavenie vyplýva z toho, že rast jej výroby a spotreby nemusí byť sprevádzaný negatívnym dopadom na životné prostredie, ako je to u ostatných druhov palív a energie. Elektrickú energiu je možné považovať za čistú, ak je vyrábaná a spotrebovávaná s vysokou účinnosťou, ak nahrádza výrobu energie zo spaľovania nízkoenergetických palív, alebo ak je vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie.

V roku 2020, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, bol vysoký podiel vyrobenej elektriny z jadrového paliva (53,2 %). Druhý najväčší podiel na vyrobenej elektrine tvorili opäť fosílne palivá (21,5 %). Na výrobe elektriny z fosílnych palív (bez jadrového paliva) mali najväčší podiel zemný plyn (60,5 %), hnedé uhlie (18,8 %) a čierne uhlie (8,3 %), čo je rovnaké poradie ako v roku 2019. Nárast výroby elektriny z fosílnych palív bol výrazný vo výrobe zo zemného plynu (122,2 %). Pokles výroby elektriny z roku 2019 sa opäť znížil aj v roku 2020 vo výrobe elektriny z hutného plynu (91,8 %), hnedého uhlia (82,7 %), a najmä z čierneho uhlia (58,7 %). Oproti roku 2019 klesla aj výroba elektriny z ťažkého vykurovacieho oleja (92,5 %). V roku 2020 bol zavedený nový typ paliva, kvapaliny získané z biomasy, ktoré tvorili 19,7 % výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Najväčší podiel na výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov mali biomasa (28,1 %), fotovoltika (25,6 %) a bioplyn (23,2 %).

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Ddávka, transformácia a spotreba elektriny (Supply, transformation and consumption of electricity)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Výroba elektriny je celková vyrobená elektrina nameraná na výstupných termináloch hlavných generátorov, vrátane všetkých pomocných zariadení (vrátane prečerpávacích hydroelektrární).
 
Spotreba elektriny predstavuje spotrebu elektriny vrátane vlastnej spotreby na výrobu elektriny, spotreby na výrobu tepla a spotreby na prečerpávanie.
 
Dovoz elektriny zahŕňa dovezenú elektrinu vrátane tranzitu.
 
Vývoz elektriny zahŕňa vyvezenú elektrinu vrátane tranzitu.
 

Metodika:

Indikátor popisuje vývoj výroby a spotreby elektriny, vývoj výroby elektriny podľa zdrojov - elektrina vyrobená vo vodných, fotovoltických, tepelných, jadrových a ostatných elektrárňach.
 

Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre jednotlivé roky upravuje vyhláška a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike.

Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Každý rok vykonáva štatistické zisťovania - sledovanie množstiev spotrebovaných palív pre výrobu tepla a elektriny, množstiev vyrobeného tepla a elektriny, predaj a distribúciu palív, transformáciu palív a pod. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat
 

Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: