Tlačiť   PDF

Výroba a spotreba elektriny

Dátum poslednej aktualizácie 20.12.2019

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj výroby a spotreby elektriny, výrobu elektriny podľa zdroja,  bilanciu jej dovozu a vývozu a vývoj výroby tepla v teplárňach a výhrevniach.

Jednotka indikátora

GWh, TJ

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Základné priority:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030
 
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Plán je vypracovaný v zmysle čl. 9 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení EÚ a opatrení v oblasti klímy. Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014. Okrem základných pôvodných štyroch pilierov, o ktoré sa opierala energetická politika (energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky) sa plánom rozširuje aj o rozmer dekarbonizácie.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Základné priority:
Optimálny energetický mix.
Zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie.
Energetická efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti.
Kvalita dodávok energie za prijateľné ceny.
Využívanie jadrovej energie ako bezuhlíkového zdroja elektriny.
Podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.
 
Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
 

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Cieľ:
Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.

Koncepcia energetickej efektívnosti SR (2007)
Cieľ:
Zlepšenie účinnosti zariadení v oblasti výroby tepelnej a elektrickej energie (napr. použitím vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla) a zníženie energetických strát pri prenose, preprave a distribúcii energie.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 - 2016 s výhľadom do roku 2020 (2014)
Národné indikatívne ciele energetickej efektívnosti SR podľa smernice 2012/27/EÚ

Úspora konečnej energetickej spotreby (KES)
Ročný: 3 416 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny): 10 247 TJ
Do roku 2020 (kumulatívny): 79 695 TJ, čo predstavuje 23 %

Úspora primárnej spotreby energie (PEZ)
Ročný: 5 344 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny): 16 031 TJ
Do roku 2020 (kumulatívny): 124 689 TJ, čo predstavuje 20 %
 
Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR (2007)
Cieľ do roku 2015: 7 % výroby elektriny z OZE bez veľkých vodných elektrárni z celkovej spotreby elektriny, čo predstavuje 2300 GWh.

Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Cieľ v sektore :
Výroba elektrickej energie: podiel OZE 19,1 % v roku 2010; 24,0 % v roku 2020.


Kľúčová otázka

Aký je trend výroby a spotreby elektrickej energie a výroby tepla?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2018 bolo v SR vyrobených 27 149 GWh elektriny. Po náraste výroby elektriny v roku 2016 a najmä v roku 2017 nastal v roku 2018 výrazný pokles (877 GWh). V dlhodobom horizonte rokov 1990 – 2018, došlo k nárastu výroby elektriny o 12,8 %. V strednodobom horizonte, v období rokov 2005 – 2018, bol zaznamenaný pokles výroby elektriny o cca 13,2 %, ktorý bol ovplyvnený odstavením JE V1 Jaslovské Bohunice a  ďalších blokov v tepelných elektrárňach.
  • Najvyšší podiel na výrobe elektriny mali v roku 2018 jadrové elektrárne (54,7 %). Za nimi nasledovali tepelné elektrárne (21,7 %), vodné elektrárne (14,4 %), zdroje využívajúce OZE (8,8 %) a ostatné elektrárne (0,3 %). Z dlhodobého hľadiska v SR postupne klesá výroba elektriny v tepelných elektrárňach a rastie význam jadrovej energie a energie z OZE.
  • V roku 2018 bola celková spotreba elektriny SR, podobne ako v rokoch 2017 a 2016, nad úrovňou 30 TWh. Objem spotreby elektriny v roku 2018 bol 30 947 GWh. Oproti roku 2017 mierne klesla (109,5 GWh), pokles spotreby elektriny predstavoval 0,4 %. Spotreba elektriny má z dlhodobého pohľadu (1990 – 2018) vyrovnaný priebeh s miernymi výkyvmi a za celé obdobie bol zaznamenaný nárast o cca 5,6 %. Za obdobie rokov 2005 – 2018 vzrástla spotreba elektriny o cca 8,3 %. Najviac sa na náraste spotreby v tomto období podieľal sektor priemyslu a  obchodu a služieb.
  • Zásobovanie elektrinou v SR je spoľahlivé, s minimálnym výskytom výpadkov, ktoré by ohrozili bezpečnosť zásobovania elektrinou. V roku 2018 sa podiel importu na spotrebe elektriny zvýšil na 12,3 %. Od roku 2007, kedy sa elektrizačná sústava SR stala importnou, dosiahol objem importu a jeho podiel na spotrebe elektriny v SR najvyššie hodnoty.
  • V roku 2018 bolo v teplárňach vyrobených 68,4 % tepla a vo výhrevniach 31,6 %. Od roku 2005 klesá výroba tepla a do roku 2018 klesla cca o 60,9 % (teplárne a výhrevne spolu). Je to odrazom jeho klesajúcej spotreby. Z palív pri výrobe tepla naďalej dominuje zemný plyn, hnedé a čierne uhlie.

Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend Negativny trend Pozitivny trend
V dlhodobom horizonte došlo k poklesu výroby elektriny.
Spotreba elektriny mala až na niekoľko výkyvov vyrovnaný priebeh.
V období rokov 2000 – 2018 došlo k poklesu výroby elektriny za súčasného mierneho nárastu jej spotreby. Výroba tepla mala klesajúci charakter. Medziročne klesla výroba elektriny len minimálne,  jej spotreba stúpla. Klesla výroba tepla v teplárňach ako aj vo výhrevniach.

Sumárne zhodnotenie













Podrobné zhodnotenie

Na životnú úroveň obyvateľstva v SR, ako aj na dosiahnutie jej porovnateľnej úrovne s vyspelými krajinami EÚ, má vplyv okrem iného aj dostatočné množstvo elektriny za cenu, ktorá zabezpečí nielen konkurencieschopnosť ekonomiky, ale aj jej dostupnosť pre občanov.
 
Zásobovanie elektrickou energiou v SR je vzhľadom na dlhodobo budovanú optimálnu štruktúru výrobnej základne a dobre vybudovanú rozvodnú sústavu spoľahlivé, s minimálnym výskytom výpadkov, ktoré by ohrozili bezpečnosť zásobovania elektrinou.
 
Po dobudovaní dvoch blokov v JE Mochovce v rokoch 1998 a 2000 sa SR stala sebestačná v zásobovaní elektrinou. Výroba elektriny prevýšila jej spotrebu a od roku 2001 do roku 2006 bola exportérom elektriny. Po odstavení JE V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 a 2008 a ďalších blokov v tepelných elektrárňach, sa koncom roka 2006 SR stala závislá na dovoze elektriny. Dovoz elektriny bol čiastočne znížený vplyvom hospodárskej a finančnej krízy po roku 2008, čo sa prejavilo znížením požiadaviek odberateľov na dodávku elektriny. Po uvedení do prevádzky niekoľkých elektrární a najmä zvýšením inštalovaného výkonu JE V2 a JE Mochovce 1,2 v ostatných rokoch sa postupne zvyšovala ročná výroba a dovoz elektriny sa každým rokom zmenšoval.
 
V roku 2018 mala SR vyrovnanú bilanciu vo výrobe a spotrebe elektrickej energie. Od roku 2015 je z trhových dôvodov vysoký podiel dovezenej elektriny na spotrebe. V roku 2018 dosiahol objem importu najvyššie hodnoty s 12,3 % podielom na spotrebe elektriny v SR.


Elektrina má špecifické postavenie v rámci energetických zdrojov. Toto postavenie vyplýva z toho, že rast jej výroby a spotreby nemusí byť doprevádzaný negatívnym dopadom na životné prostredie, ako je to u ostatných druhov palív a energie. Elektrickú energiu je možné považovať za čistú, ak je vyrábaná a spotrebovávaná s vysokou účinnosťou, ak nahrádza výrobu energie zo spaľovania nízkoenergetických palív, alebo ak je vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie.

Výroba, dodávka a spotreba tepla tvoria významnú súčasť slovenskej energetiky. Najvyšší podiel výroby tepla pripadá na individuálne zdroje tepla, kde má najvyšší podiel zemný plyn, čo odzrkadľuje výraznú plošnú plynofikáciu Slovenska. Viac ako 30 % pokrýva rozvinutý systém centralizovaného zásobovania teplom (CZT). V ňom prevažuje výroba tepla v teplárenských systémoch (teplárne). Teplo zo systémov CZT je odoberané najmä vlastníkmi bytových domov, priemyselným sektorom, verejným sektorom a poskytovateľmi služieb.
Iná výroba tepla je zabezpečovaná hlavne v lokálnych zdrojoch tepla (kotolne, výhrevne) s vlastnými rozvodmi. Najviac využívanými palivami v sledovanom období boli v teplárňach zemný plyn, hnedé a čierne uhlie. Vo výhrevniach dominoval zemný plyn. Z obnoviteľných zdrojov sa do značnej miery využívalo drevo a drevný odpad.   
 
V roku 2018 pochádzalo cca 2/3 vyrobeného tepla z teplárni. Od roku 2005 celkovo klesá výroba tepla a do roku 2018 klesla až o 60,9 % (teplárne a výhrevne spolu). Pokles výroby tepla možno pozorovať v sledovanom období ako v teplárňach, kde klesol objem výroby v porovnaní s rokom  2005 o 59,8 % (medziročný pokles 64,6 %), tak aj vo výhrevniach. Kde v rovnakom období klesol objem výroby tepla o 63,0 % ( medziročný pokles 3,0 %).

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Ddávka, transformácia a spotreba elektriny (Supply, transformation and consumption of electricity)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Výroba elektriny je celková vyrobená elektrina nameraná na výstupných termináloch hlavných generátorov, vrátane všetkých pomocných zariadení (vrátane prečerpávacích hydroelektrární).
 
Spotreba elektriny predstavuje spotrebu elektriny vrátane vlastnej spotreby na výrobu elektriny, spotreby na výrobu tepla a spotreby na prečerpávanie.
 
Dovoz elektriny zahŕňa dovezenú elektrinu vrátane tranzitu.
 
Vývoz elektriny zahŕňa vyvezenú elektrinu vrátane tranzitu.

Výroba tepla je celkové teplo vyrobené na kotloch.

Teplárne sú výrobné jednotky (bloky) na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

Výhrevne sú výrobné jednotky (bloky) iba na výrobu tepla.


Metodika:

Indikátor popisuje vývoj výroby a spotreby elektriny, vývoj výroby elektriny podľa zdrojov - elektrina vyrobená vo vodných, fotovoltických, tepelných, jadrových a ostatných elektrárňach, vývoj dovozu a vývozu elektriny vrátane salda a výroby tepla v teplárňach a výhrevniach.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre jednotlivé roky upravuje vyhláška a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike.

Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Každý rok vykonáva štatistické zisťovania - sledovanie množstiev spotrebovaných palív pre výrobu tepla a elektriny, množstiev vyrobeného tepla a elektriny, predaj a distribúciu palív, transformáciu palív a pod. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat
 

Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: