Tlačiť   PDF

Výroba a spotreba elektriny

Dátum poslednej aktualizácie 17.07.2017

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj výroby a spotreby elektriny, výrobu elektriny podľa zdroja,  bilanciu jej dovozu a vývozu a vývoj výroby tepla v teplárňach a výhrevniach.

Jednotka indikátora

GWh, TJ

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Základné priority:
Optimálny energetický mix.
Zvyšovanie bezpečnosti dodávok energie.
Energetická efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti.
Kvalita dodávok energie za prijateľné ceny.
Využívanie jadrovej energie ako bezuhlíkového zdroja elektriny.
Podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.
 
Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
 

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Cieľ:
Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov.

Koncepcia energetickej efektívnosti SR (2007)
Cieľ:
Zlepšenie účinnosti zariadení v oblasti výroby tepelnej a elektrickej energie (napr. použitím vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla) a zníženie energetických strát pri prenose, preprave a distribúcii energie.

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 - 2016 s výhľadom do roku 2020 (2014)
Národné indikatívne ciele energetickej efektívnosti SR podľa smernice 2012/27/EÚ

Úspora konečnej energetickej spotreby (KES)
Ročný: 3 416 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny): 10 247 TJ
Do roku 2020 (kumulatívny): 79 695 TJ, čo predstavuje 23 %

Úspora primárnej spotreby energie (PEZ)
Ročný: 5 344 TJ/rok
Trojročný (nekumulatívny): 16 031 TJ
Do roku 2020 (kumulatívny): 124 689 TJ, čo predstavuje 20 %
 
Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR (2007)
Cieľ do roku 2015: 7 % výroby elektriny z OZE bez veľkých vodných elektrárni z celkovej spotreby elektriny, čo predstavuje 2300 GWh.

Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Cieľ v sektore :
Výroba elektrickej energie: podiel OZE 19,1 % v roku 2010; 24,0 % v roku 2020.


Kľúčová otázka

Aký je trend výroby a spotreby elektrickej energie a výroby tepla?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2015 bolo v SR vyrobených 27 191 GWh elektriny. Oproti predchádzajúcemu roku 2014 klesla výroba len minimálne (63 GWh). V dlhodobom horizonte rokov 1990 – 2015, došlo k poklesu výroby elektriny o cca 13,0 %. V strednodobom horizonte, v období rokov 2000 – 2015, bol zaznamenaný pokles výroby elektriny o cca 15,0 %, ktorý bol ovplyvnený odstavením JE V1 Jaslovské Bohunice a  ďalších blokov v tepelných elektrárňach.
  • Najvyšší podiel na výrobe elektriny mali v roku 2015 jadrové elektrárne (55,7 %). Za nimi nasledovali tepelné elektrárne (19,3 %), vodné elektrárne (16,0 %), zdroje využívajúce OZE (8,8 %) a ostatné elektrárne (0,3 %). Z dlhodobého hľadiska v SR postupne klesá výroba elektriny v tepelných elektrárňach a rastie význam jadrovej energie a energie z OZE.
  • V roku 2015 bola celková spotreba elektriny SR v objeme 29 579 GWh. Oproti roku 2014 stúpla o 1224 GWh, nárast spotreby elektriny tak predstavoval 4,3 %. Spotreba elektriny má z dlhodobého pohľadu (1990 – 2015) vyrovnaný priebeh a za celé obdobie bol zaznamenaný pokles o cca 1 %. Za obdobie rokov 2000 – 2015 vzrástla spotreba elektriny o cca 4,4 %. Najviac sa na náraste spotreby v tomto období podieľal sektor priemyslu a  obchodu a služieb.
  • Zásobovanie elektrinou v SR je spoľahlivé, s minimálnym výskytom výpadkov, ktoré by ohrozili bezpečnosť zásobovania elektrinou. Rozdiel medzi spotrebou a výrobou v roku 2015 bolo možné pokryť aj domácimi zdrojmi, avšak import elektriny bol trhovo efektívnejší ako jej výroba v SR a nebol spôsobený nedostatočnosťou zdrojov elektriny na území SR. 
  • V roku 2015 bolo v teplárňach vyrobených 73,1 % tepla a vo výhrevniach 26,9 %. Od roku 2001 klesá výroba tepla a do roku 2015 klesla cca o 15,1 % (teplárne a výhrevne spolu). Je to odrazom jeho klesajúcej spotreby. Z palív pri výrobe tepla naďalej dominuje zemný plyn, hnedé a čierne uhlie.

Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend Negativny trend Pozitivny trend
V dlhodobom horizonte došlo k poklesu výroby elektriny.
Spotreba elektriny mala až na niekoľko výkyvov vyrovnaný priebeh.
V období rokov 2000 – 2015 došlo k poklesu výroby elektriny za súčasného mierneho nárastu jej spotreby. Výroba tepla mala klesajúci charakter. Medziročne klesla výroba elektriny len minimálne,  jej spotreba stúpla. Klesla výroba tepla v teplárňach a stúpla výroba vo výhrevniach.

Sumárne zhodnotenie













Podrobné zhodnotenie

Na životnú úroveň obyvateľstva v SR, ako aj na dosiahnutie jej porovnateľnej úrovne s vyspelými krajinami EÚ, má vplyv okrem iného aj dostatočné množstvo elektriny za cenu, ktorá zabezpečí nielen konkurencieschopnosť ekonomiky, ale aj jej dostupnosť pre občanov.
 
Zásobovanie elektrickou energiou v SR je vzhľadom na dlhodobo budovanú optimálnu štruktúru výrobnej základne a dobre vybudovanú rozvodnú sústavu spoľahlivé, s minimálnym výskytom výpadkov, ktoré by ohrozili bezpečnosť zásobovania elektrinou.
 
Po dobudovaní dvoch blokov v JE Mochovce v rokoch 1998 a 2000 sa SR stala sebestačná v zásobovaní elektrinou. Výroba elektriny prevýšila jej spotrebu a od roku 2001 do roku 2006 bola exportérom elektriny. Po odstavení JE V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 a 2008 a ďalších blokov v tepelných elektrárňach, sa koncom roka 2006 SR stala závislá na dovoze elektriny. Dovoz elektriny bol čiastočne znížený vplyvom hospodárskej a finančnej krízy po roku 2008, čo sa prejavilo znížením požiadaviek odberateľov na dodávku elektriny. Po uvedení do prevádzky niekoľkých elektrární a najmä zvýšením inštalovaného výkonu JE V2 a JE Mochovce 1,2 v ostatných rokoch sa postupne zvyšovala ročná výroba a dovoz elektriny sa každým rokom zmenšoval.
 
V roku 2015 mala SR vyrovnanú bilanciu vo výrobe a spotrebe elektrickej energie. Saldo 2 388  TJ v prospech dovozu v roku 2015 bolo spôsobené z trhových dôvodov a nie z dôvodu nedostatočnosti zdrojov elektriny na území SR. Očakáva sa, že SR sa po dostavbe blokov EMO 3, 4 stane zase exportérom elektriny.


Elektrina má špecifické postavenie v rámci energetických zdrojov. Toto postavenie vyplýva z toho, že rast jej výroby a spotreby nemusí byť doprevádzaný negatívnym dopadom na životné prostredie, ako je to u ostatných druhov palív a energie. Elektrickú energiu je možné považovať za čistú, ak je vyrábaná a spotrebovávaná s vysokou účinnosťou, ak nahrádza výrobu energie zo spaľovania nízkoenergetických palív, alebo ak je vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie.

Výroba, dodávka a spotreba tepla tvoria významnú súčasť slovenskej energetiky. Najvyšší podiel výroby tepla pripadá na individuálne zdroje tepla, kde má najvyšší podiel zemný plyn, čo odzrkadľuje výraznú plošnú plynofikáciu Slovenska. Viac ako 30 % pokrýva rozvinutý systém centralizovaného zásobovania teplom (CZT). V ňom prevažuje výroba tepla v teplárenských systémoch (teplárne). Teplo zo systémov CZT je odoberané najmä vlastníkmi bytových domov, priemyselným sektorom, verejným sektorom a poskytovateľmi služieb.
Iná výroba tepla je zabezpečovaná hlavne v lokálnych zdrojoch tepla (kotolne, výhrevne) s vlastnými rozvodmi. Najviac využívanými palivami v sledovanom období boli v teplárňach zemný plyn, hnedé a čierne uhlie. Vo výhrevniach dominoval zemný plyn. Z obnoviteľných zdrojov sa do značnej miery využívalo drevo a drevný odpad.   
 
V roku 2015 pochádzalo cca 2/3 vyrobeného tepla z teplárni. Od roku 2001 celkovo klesá výroba tepla a do roku 2015 klesla o 15,1 % (teplárne a výhrevne spolu). Napriek tomu možno pozorovať v sledovanom období nárast výroby tepla v teplárňach, kde stúpol objem výroby v porovnaní s rokom  2001 o 127,7 % s 10,1 % medziročným poklesom. Naopak objem výroby tepla vo výhrevniach v rovnakom období klesol o 68,6 % s medziročným nárastom 4,4 %.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Hrubá výroba elektriny (Total gross elektricity generation)
Eurostat: Spotreba elektriny v hospodárstve (Electricity consumption by industry, transport activities and households/services)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Výroba elektriny je celková vyrobená elektrina nameraná na výstupných termináloch hlavných generátorov, vrátane všetkých pomocných zariadení (vrátane prečerpávacích hydroelektrární).
 
Spotreba elektriny predstavuje spotrebu elektriny vrátane vlastnej spotreby na výrobu elektriny, spotreby na výrobu tepla a spotreby na prečerpávanie.
 
Dovoz elektriny zahŕňa dovezenú elektrinu vrátane tranzitu.
 
Vývoz elektriny zahŕňa vyvezenú elektrinu vrátane tranzitu.

Výroba tepla je celkové teplo vyrobené na kotloch.

Teplárne sú výrobné jednotky (bloky) na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

Výhrevne sú výrobné jednotky (bloky) iba na výrobu tepla.


Metodika:

Indikátor popisuje vývoj výroby a spotreby elektriny, vývoj výroby elektriny podľa zdrojov - elektrina vyrobená vo vodných, fotovoltických, tepelných, jadrových a ostatných elektrárňach, vývoj dovozu a vývozu elektriny vrátane salda a výroby tepla v teplárňach a výhrevniach.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre roky 2015 až 2017 upravuje vyhláška 291/2014 Z. z. a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike.

Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Každý rok vykonáva štatistické zisťovania - sledovanie množstiev spotrebovaných palív pre výrobu tepla a elektriny, množstiev vyrobeného tepla a elektriny, predaj a distribúciu palív, transformáciu palív a pod. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR
 

Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: