Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Bilancia dusíka a fosforu v poľnohospodárskej pôde

Dátum poslednej aktualizácie11.12.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj bilancií dusíka a fosforu v poľnohospodárskych pôdach.

 

Jednotka indikátora

kg/ha, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom  občanov štátu a dedičstvom  budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a  sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
 

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:

  • Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
  • Pôdoochranné minimalizačné technológie.
  • Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
  • Podpora  zvýšenia  živočíšnej  výroby,  ktorej  deficitom  trpí aj zdroj  organickej  hmoty v pôde.
  • Aplikácia organického hnojenia v súlade splatnou legislatívou.
  • Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.
  • Postupy  tzv.  konzervačného  poľnohospodárstva  (ponechanie  veľkého  množstva rastlinných  zvyškov na povrchu  pôdy  alebo  udržiavanie  trvalého rastlinného  porastu dlhoročnými plodinami).
Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:
  • Šetrné pestovateľské technológie.
  • Využitie rezistentných odrôd a používanie certifikovaného množiteľského materiálu.
  • Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie.
  • Podpora  diverzity  plodín na zabezpečenie  udržateľnej  produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
  • Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.
  • Podpora využitia starých krajových odrôd (napr. starých odrôd ovocných drevín) lokálne lepšie adaptovaných v rámci budovania krajinných prvkov využívajúcich nelesnú drevinovú vegetáciu.
  • Podpora šľachtenia a výroby osív, ktoré budú vhodné do zmenených klimatických podmienok.
  • Zabezpečenie  odrôd slovenského  šľachtenia –podpora slovenského  šľachtenia a následne vytvorenie  domácich  odrôd  adaptabilných do našich  klimatických  podmienok  (teplomilné a odolné voči suchu), ktoré budú zárukou dosiahnutia stabilnejších úrod.
  • Zavádzanie integrovaných metód kontroly škodcov v poľnohospodárstve.

 

Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:

  • Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy.
  • Najmä na veľkých poľnohospodárskych plochách sa bude vyžadovať dôsledné striedanie plodín, v závislosti od ich požiadaviek na živiny, závlahu a hĺbku zakorenenia.
  • Diverzifikácia plodín zabráni strate živín v pôde, jej vysušovaniu a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.
  • Tradičné lokálne odrody, ktoré sa vedia lepšie adaptovať na miestne klimatické podmienky, budú zachované a chránené.
  • Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve.
  • Zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles. Takéto rozhodnutia budú podložené odbornými analýzami, ktoré budú konzultované so zainteresovanými stranami.
  • V oblastiach zraniteľných dusičnanmi sprísni kontrola dodržiavania akčného programu pre dané oblasti a budú podporené opatrenia na zvýšenie organickej hmoty v pôde.
  • Z hľadiska udržateľného hospodárenia s pôdou sa bude vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom.

 

Kľúčová otázka

Darí sa dosahovať bilančnú rovnováhu dusíka a fosforu v poľnohospodárskych pôdach?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2019 bola v poľnohospodárskych pôdach zaznamenaná kladná bilancia dusíka s hodnotou 63,3 kg/ha a záporná bilancia fosforu, ktorej hodnota predstavovala -3,1 kg/ha poľnohospodárskej pôdy.
  • Mierny nárast aplikácie priemyselných dusíkatých hnojív do pôdy po roku 2005 spôsobil kladnú bilanciu dusíka v poľnohospodárskych pôdach. Medzi rokmi 2005 – 2019 sa kladná bilancia dusíka v poľnohospodárskych pôdach skoro zdvojnásobila, pričom v roku 2019 zaznamenala medziročný nárast o 1,1 %.
  • Bilancia fosforu počas rokov 2005 až 2019 dosahovala zápornú hodnotu s výrazne kolísavým trendom a za dané obdobie sa jej záporná hodnota znížila o 6,1 %. V roku 2019 oproti roku 2018 jej záporná hodnota klesla o 8,8 %.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral Neutralny trend

Od roku 2005 bola v poľnohospodárskych pôdach zaznamenaná kladná bilancia dusíka s prevažne kolísavým trendom a záporná bilancia fosforu.

Od roku 2015 bilancia dusíka zaznamenala kladnú a bilancia fosforu zápornú hodnotu.

Medziročne došlo k nárastu kladnej bilancie dusíka v poľnohospodárskych pôdach. Záporná bilancia fosforu sa oproti roku 2018 znížila.

 

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Hmotnostná bilancia živín je dôležitá z pohľadu hodnotenia stability systému. Vyjadruje vzťah medzi spotrebou živín v poľnohospodárstve, čo sa odráža na kvalite životného prostredia a na zásobách prirodzených živín v pôde. Trvalý prebytok dodávaných živín indikuje potenciálne riziko vzniku environmentálnych problémov – ohrozenie kvality podzemných a povrchových vôd, čo predstavuje potenciálne riziko pre vodné ekosystémy a riziko eutrofizácie vôd. Trvalý nedostatok predstavuje zase riziko vyčerpávania prirodzených živín z pôdy. Indikátor bilancie živín indikuje len možný dôsledok v životnom prostredí, pre poznanie reálneho dôsledku je potrebné poznať celkové hospodárenie s dusíkom resp. živinami na farme, typ pôdy, klimatické pomery atď.

 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Celková bilancia živín (dusíka, fosforu) vyjadruje vzťah medzi živinami dodanými do pôdy a živinami odobratými zo systému na ha poľnohospodárskej pôdy.


Metodika:

Na základe zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách má podnikateľ v pôdohospodárstve povinnosť každoročne spracovávať bilanciu živín, z podkladov evidencie a dosiahnutých úrod podľa pozemkov a plodín.

Bilančné porovnanie živín sa za poľnohospodársky pozemok spracúva zo vstupov a výstupov hlavných živín, ktorými sú dusík (N), fosfor (P), a vyjadruje rozdiel medzi množstvom živín dodaných do poľnohospodárskej pôdy a množstvom živín odčerpaných úrodou z jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov.

Bilancia živín sa vypočítava podľa vzorcov uvedených v prílohe č. 7 k vyhláške č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív a ustanovuje podrobnosti aj o spôsobe spracúvania každoročného bilančného porovnania živín na všetkých pozemkoch podnikateľov, ktorí obhospodarujú poľnohospodársku pôdu alebo lesný pozemok a vykonávajú poľnohospodársku výrobu alebo lesnú výrobu, a o spôsobe poskytovania údajov Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave. Ten na základe metodiky Eurostatu a OECD Eurostat/OECD Nutrient Budgets Handbook údaje prepočíta a následne ich poskytne Eurostatu.

 

Zdroj dát:

Eurostat

 

Súvisiace indikátory:


Odkazy k problematike: