Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Spotreba pesticídov

Dátum poslednej aktualizácie18.10.2023

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí vývoj spotreby pesticídov - insekticídov, herbicídov, fungicídov a ostatných pesticídov používaných v poľnohospodárstve.

Jednotka indikátora

t, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom  občanov štátu a dedičstvom  budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a  sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
 

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:

  • Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
  • Pôdoochranné minimalizačné technológie.
  • Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
  • Podpora  zvýšenia  živočíšnej  výroby,  ktorej  deficitom  trpí aj zdroj  organickej  hmoty v pôde.
  • Aplikácia organického hnojenia v súlade splatnou legislatívou.
  • Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.
  • Postupy  tzv.  konzervačného  poľnohospodárstva  (ponechanie  veľkého  množstva rastlinných  zvyškov na povrchu  pôdy  alebo  udržiavanie  trvalého rastlinného  porastu dlhoročnými plodinami).
Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:
  • Šetrné pestovateľské technológie.
  • Využitie rezistentných odrôd a používanie certifikovaného množiteľského materiálu.
  • Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie.
  • Podpora  diverzity  plodín na zabezpečenie  udržateľnej  produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
  • Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.
  • Podpora využitia starých krajových odrôd (napr. starých odrôd ovocných drevín) lokálne lepšie adaptovaných v rámci budovania krajinných prvkov využívajúcich nelesnú drevinovú vegetáciu.
  • Podpora šľachtenia a výroby osív, ktoré budú vhodné do zmenených klimatických podmienok.
  • Zabezpečenie  odrôd slovenského  šľachtenia –podpora slovenského  šľachtenia a následne vytvorenie  domácich  odrôd  adaptabilných do našich  klimatických  podmienok  (teplomilné a odolné voči suchu), ktoré budú zárukou dosiahnutia stabilnejších úrod.
  • Zavádzanie integrovaných metód kontroly škodcov v poľnohospodárstve.

 

Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:

  • Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy.
  • Najmä na veľkých poľnohospodárskych plochách sa bude vyžadovať dôsledné striedanie plodín, v závislosti od ich požiadaviek na živiny, závlahu a hĺbku zakorenenia.
  • Diverzifikácia plodín zabráni strate živín v pôde, jej vysušovaniu a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.
  • Tradičné lokálne odrody, ktoré sa vedia lepšie adaptovať na miestne klimatické podmienky, budú zachované a chránené.
  • Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve.
  • Zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles. Takéto rozhodnutia budú podložené odbornými analýzami, ktoré budú konzultované so zainteresovanými stranami.
  • V oblastiach zraniteľných dusičnanmi sprísni kontrola dodržiavania akčného programu pre dané oblasti a budú podporené opatrenia na zvýšenie organickej hmoty v pôde.
  • Z hľadiska udržateľného hospodárenia s pôdou sa bude vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom.
 
Cieľ Integrovaného rozvojového programu I.

Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov.

I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov

  • Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné).
  • Definovať znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok do životného prostredia a zamedzenie degradácie strategických prírodných zdrojov (voda, lesy a pôda) ako verejný záujem.
  • Znížiť acidifikáciu poľnohospodárskych pôd melioračným vápnením alebo podporiť základné agrochemické a agrotechnické opatrenia na celkové zlepšenie pôdnych kvalitatívnych parametrov s cieľom lepšieho využívania živín z hnojív.
  • Zvýšiť plochy pôdy s ekologickou poľnohospodárskou výrobou na úroveň 16 %, čo predstavuje ambiciózny nárast oproti terajšiemu dlhoročnému stavu (10 %), a tak sa priblížiť k ambíciám stanoveným v stratégiách EÚ.
 
Hlavný cieľ:

Prostredníctvom implementácie prierezových a špecifických adaptačných opatrení a úloh zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.

Špecifický cieľ 2 - Udržateľné poľnohospodárstvo:

Zvýšiť adaptačnú schopnosť obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny uplatňovaním opatrení zameraných na ochranu pôdy, prírodných zdrojov a podporu biodiverzity poľnohospodárskej krajiny a podporu udržateľnej rastlinnej a živočíšnej výroby.

Špecifické opatrenia:

  • Podpora opatrení na ochranu pôdy
 
Špecifický cieľ 5: Podporiť udržateľný rozvoj a efektívny manažment prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch, a to aj znížením závislosti od chemikálií
 
V oblasti ochrany pôdy a poľnohospodárstva vláda bude vychádzať z chápania odvetvia pôdohospodárstva ako komplexného celku, a preto ako svoj základný strategický cieľ deklaruje všestrannú podporu využitia jeho potenciálu tak, aby sa výrazne zvýšila potravinová bezpečnosť Slovenska, spočívajúca v zabezpečení prístupu obyvateľov ku kvalitným, bezpečným a cenovo dostupným potravinám pri súčasnom posilnení aspektov udržateľného, environmentálne šetrného hospodárenia na poľnohospodárskej a lesnej pôde.

Kľúčová otázka

Znižuje sa množstvo pesticídov používaných v poľnohospodárstve?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2022 sa spolu aplikovalo 4 725,75 t prípravkov na ochranu rastlín, z toho približne 2 506,56 t herbicídov, 1 154,32 t fungicídov, 635,61 t insekticídov a 429,26 t ostatných prípravkov.
  • Medzi rokmi 2005 – 2022 došlo k nárastu spotreby fungicídov, herbicídov, ako aj insekticídov, pričom celková spotreba pesticídov za dané obdobie vzrástla o 34,7 %.
  • Spotreba pesticídov v roku 2022 zaznamenala medziročný pokles, pričom sa jej hodnota oproti roku 2021 znížila o 5,1 % .

 

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad Neutralny trend Pozitivny trend
Došlo k zvýšeniu spotreby  pesticídov. Od roku 2015 spotreba pesticídov zaznamenala kolísavý trend. Medziročne došlo k miernemu poklesu spotreby pesticídov.

 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Za účelom ochrany poľnohospodárskych plodín sa aplikujú  pesticídy, čo sú prípravky na ochranu rastlín pred hubami, rastlinnými a živočíšnymi škodcami. Pesticídy sa do pôdy dostávajú jednak priamou aplikáciou, zmývaním z listov ošetrených rastlín a aj v dôsledku strhávania vetrom pri aplikácii. Pretrvávanie pesticídov v pôde ovplyvňujú viaceré faktory, ako napríklad: chemická štruktúra pesticídu, typ pôdy, na ktorej sa pesticíd aplikuje (najmä obsah organickej hmoty, vodné zrážky a vlhkosť pôdy), pôdna mikroflóra v ošetrenej pôde, hĺbka, do ktorej sa pesticíd zapracuje, priemerná teplota pôdy, obsah minerálnych látok a pôdna reakcia ošetrenej pôdy, hustota rastlinného porastu, forma úpravy a koncentrácia použitého pesticídu. Racionálna aplikácia  a dobrý technický stav aplikačnej techniky priaznivo ovplyvňujú využitie a spotrebu pesticídov ako aj zníženie ich reziduálnych účinkov. Dozor nad technickým stavom aplikačnej techniky rieši zákon č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Najväčšie potenciálne riziko pre životné prostredie predstavujú perzistentné pesticídy. Ľahko degradovateľné pesticídy môžu byť zase príčinou závažných havárií. Medzi perzistentné pesticídy sa zaraďujú chlórované insekticídy ako aj množstvo anorganických chemikálií, niektoré herbicídy, najmä triazínové, niektoré fungicídy, najmä ortuťové. Riziko požívania pesticídov spočíva v tom, že môžu zasiahnuť aj tie organizmy, ktorým pesticíd pôvodne nebol určený. Priamo ohrozené sú pôdne a vodné organizmy a prostredníctvom potravinového reťazca aj ostatné organizmy vrátane človeka.

 

Hodnotenie z pohľadu ES 2030

Cieľ

V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu

Hodnotenie

  • V roku 2019 sa spolu aplikovalo 5 670,6 t pesticídov, z toho približne 2 678,8 t herbicídov, 1 264,4 t fungicídov, 474,7 t insekticídov a 1 252,7 t ostatných prípravkov.
  • Medzi rokmi 2019 – 2022 došlo k poklesu spotreby fungicídov, herbicídov a ostatných prípravkov. Spotreba insekticídov sa zvýšila. Celková spotreba pesticídov za dané obdobie klesla o 16,7 %.
  • Za účelom ochrany poľnohospodárskych plodín sa aplikujú pesticídy, ktoré slúžia na ochranu rastlín pred hubami, rastlinnými a živočíšnymi škodcami. Hlavným rizikom používania pesticídov je možnosť ich neúmyselného ovplyvnenia organizmov, pre ktoré neboli pôvodne určené. Medzi priamo ohrozené skupiny patria pôdne a vodné organizmy, a prostredníctvom potravového reťazca aj človek. Racionálne používanie pesticídov pomáha k minimalizácii ich reziduálnych účinkov. Od roku 2019 spotreba pesticídov zaznamenala klesajúci trend, čím prispieva k plneniu cieľa ES 2030 - V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:


Pesticídy sú prípravky na ochranu rastlín, sú to aktívne látky alebo zmesi týchto látok chemického, biologického alebo biotechnologického pôvodu používané na ošetrovanie rastlín alebo ich produktov proti škodlivým činiteľom a na reguláciu biologických a fyziologických procesov v rastlinách.

Rozlišujeme ich na:
  • herbicídy – prípravky na ochranu rastlín proti burinám,
  • insekticídy – prípravky na ochranu rastlín proti hmyzu,
  • fungicídy – prípravky na ochranu rastlín proti hubám,
  • ostatné prípravky na ochranu rastlín predstavujú napr. fumiganty, rodenocídy a pod.

 

Metodika:

Zo zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike vyplýva podnikateľským subjektom v poľnohospodárstve spravodajská povinnosť vyplniť štatistický formulár (Ročný výkaz o rastlinnej výrobe) obsahujúci údaje o spotrebe pesticídov, ktorý doručia v stanovenom termíne ŠÚ SR – príslušnej krajskej správe. Dotknuté subjekty priebežne počas celého roku evidujú spotrebu pesticídov a raz ročne  formou vyplneného formulára a informačného listu poskytujú údaje.

 

Zdroj dát:

ŠÚ SR

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: