Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Odpadové vody

Dátum poslednej aktualizácie 22.11.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje množstvo odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd vrátane ukazovateľov znečistenia, ako aj podiel obyvateľov napojených na verejné kanalizácie. 

Jednotka indikátora

tis.m3, %, t/rok, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)
 

Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov

Cieľ: Do roku 2030 aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi dosiahnu 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd.

1. Dostatok čistej vody pre všetkých

1.2 Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd
- tam, kde je to efektívne, sa dobuduje kanalizácia aj v aglomeráciách s menej ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi aj v aglomeráciách, ktoré mali doteraz obmedzené možnosti získať finančný príspevok. Prioritne sa tak stane v chránených vodohospodárskych oblastiach, či na územiach s rozsiahlym znečistením.
- ak to umožnia lokálne a regionálne podmienky, Slovensko bude využívať inovatívnu (aj prírode blízku) infraštruktúru (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV apod.) a decentralizované čistenie.
- zrážkové vody sú v sídlach na Slovensku väčšinou odvádzané jednotnou kanalizačnou sieťou do čistiarní, a stávajú sa tak súčasťou odpadových vôd. Optimalizácia infraštruktúry odvádzania odpadových vôd umožní zrážkové a odpadové vody zbierať oddelene.
 

Programové vyhlásenie vlády na roky 2021 – 2024 (2021)

Životné prostredie a zmena klímy

Vláda SR sa zameria na komplexnejšiu starostlivosť o všetky zložky životného prostredia - lesy, pôdu, vodu, ovzdušie a biodiverzitu s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien.

V oblasti vôd ako strategickej suroviny štátu Vláda SR:

  • podporí budovanie verejných vodovodov v obciach do 2000 obyvateľov najmä v lokalitách s environmentálnou záťažou. Všetci občania v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvateľov budú mať čo najskôr čistenú a odvádzanú odpadovú vodu. V menších obciach by mal tento pomer do roku 2030 dosiahnuť aspoň 50 %,


Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2016)

3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:
 
PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY
 
S cieľom zlepšovania stavu vôd:

  • Vykonávať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách alebo osobitných vodách. Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom dosiahnutia požadovaného cieľa, a to dobrého stavu vôd;
  • Následne po splnení záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd v aglomeráciách nad 2000 EO zamerať pozornosť na postupné eliminovanie znečisťovania organickými látkami a živinami z bodových zdrojov znečistenia aj v aglomeráciách pod 2000 EO (ekvivalentných obyvateľov), kde vodný útvar vykazuje zlý stav a opatrenia zamerané na odvádzanie a čistenie odpadových vôd preukázateľne prispejú k výraznému zlepšeniu kvality vôd;
  • Dôsledne riešiť znižovanie znečisťovania z poľnohospodárstva v zraniteľných oblastiach podľa požiadaviek a postupov vyplývajúcich zo smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a všade tam, kde nebol dosiahnutý dobrý stav vôd a vykonáva sa tam intenzívna poľnohospodárska činnosť. Opatrenia musia byť navrhnuté a implementované tak, aby sa zabránilo prenikaniu dusičnanov z poľnohospodárskej výroby do vôd. Pri znižovaní znečistenia z poľnohospodárskej výroby je treba dôsledne uplatňovať všetky princípy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a Správnej poľnohospodárskej praxe;

Plán rozvoja verejných kanalizácií (2015)
 
7. Ciele rozvoja verejných kanalizácií
 
Rozvoj verejných kanalizácií do roku 2021 je formulovaný nasledovne:
 
I. Prioritná realizácia kanalizačných stavieb
  • výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity stokových sietí v aglomeráciách väčších ako 10 000 EO, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity čistiarní odpadových vôd väčších 10 000 EO,
  • výstavba, rozšírenie, rekonštrukcia a zvýšenie kapacity stokových sietí v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 EO, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity čistiarní odpadových vôd od 2 000 do 10 000 EO,
  • v aglomeráciách do 2 000 EO výstavba čistiarní odpadových vôd v prípadoch ak už je vybudovaná stoková sieť min. na 80 % celej predmetnej aglomerácie,
  • výstavba stokových sietí a čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách do 2 000 EO, nachádzajúcich sa v chránených vodohospodárskych oblastiach, v ktorých sú veľkokapacitné zdroje podzemných vôd a ktoré smerujú k zamedzeniu ohrozenia kvality a kvantity podzemných vôd tak, aby nebolo ohrozené ich využívanie.
 
II. Priebežná realizácia kanalizačných stavieb
  • priebežné budovanie, rozširovanie a zvyšovanie kapacity stokových sietí a čistiarní odpadových vôd vo všetkých obciach SR (mimo obcí spadajúcich pod Národný program pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS).


Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)

1. Ciele stratégie

 
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
 
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
 
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.  Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.

Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné

Protokol o vode a zdraví – k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 – Národné ciele SR III (2014)


Dôvodom aktualizácie cieľov Protokolu v roku 2014 je ich splnenie, resp. potreba predĺženia termínov plnenia cieľov, ktoré sú stále aktuálne ako aj stanovenie nových národných cieľov, podmienených zmenou situácie a výskytom nových problémov, ktorým je potrebné venovať pozornosť a javia sa z hľadiska implementácie cieľov Protokolu v SR ako dôležité. Od doby nadobudnutia platnosti Protokolu, SR stanovuje národné ciele už po tretíkrát.

Národné ciele SR III

Národný cieľ č. 5: Zlepšenie situácie v oblasti odkanalizovania, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd
Termín splnenia: r. 2020, resp. r. 2023

 

Kľúčová otázka

Znižuje sa znečisťovanie povrchových vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2020 klesla produkcia odpadových vôd oproti roku 2005 o 27,8 % a oproti roku 2019 narástla o 4,6 %.
  • V roku 2020 množstvá organického znečistenia charakterizovaného parametrami CHSKCr, Ncelk. narástli, ukazovatele Pcelk. a BSK5 bol približne na úrovni predchádzajúceho roku.
  • V roku 2005 bolo napojených na verejné kanalizácie 56,7 % obyvateľov a v roku 2020 napojenosť dosiahla úroveň 69,69 % obyvateľov.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_smile emo_smile
V množstve odpadových vôd bol zaznamenaný pokles, čomu zodpovedal aj pokles v ukazovateľoch znečistenia. Od roku 2015 množstvo odpadových vôd malo kolísavý charakter.  Znečistenie odpadových vôd malo klesjúci trend. 
 
Bol zaznamenaný mierny nárast v produkcii odpadových vôd a tiež aj u niektorých ukazovateľov organického znečistenia.
 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Množstvo vypúšťaného znečistenia má klesajúcu tendenciu čo súvisí s postupným dobudovaním sietí mestských čistiarní odpadových vôd (ČOV), ako aj s poklesom výroby v niektorých priemyselných oblastiach. Z hľadiska produkcie odpadových vôd a látkového znečistenia sa na veľkosti aglomerácií okrem trvalo a prechodne bývajúceho obyvateľstva podieľa aj produkcia odpadových vôd z časti spracovateľského priemyslu, ktorý je pripojený na verejnú stokovú sieť.
 
V roku 2020 celkové množstvo odpadových vôd (OV) vypúšťaných do povrchových vôd predstavovalo 636 640 tis.m3, čo oproti predchádzajúcemu roku znamenalo nárast o 27 968 tis.m3 (4,6 %), v porovnaní s rokom 2005 je to menej o 245 306 tis.m3 (28 %).
Podiel vypúšťaných čistených odpadových vôd k celkovému množstvu odpadových vôd vypúšťaných do tokov roku 2020 predstavoval 93,50 %, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo len 71,2%.




Hlavnými zdrojmi organického znečistenia vodných útvarov sú sídelné aglomerácie, priemysel a poľnohospodárstvo.

Počas celého hodnoteného obdobia 2005 – 2020 bol zaznamenaný pokles aj v množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok obsiahnutých v odpadových vodách, tento pokles predstavoval viac ako 80 % pre NL, BSK5, ChSKCr  a NEL uv. Relatívny nepomer medzi miernym poklesom objemu OV a výrazným poklesom v množstve znečisťujúcich látok  v OV súvisel so zavádzaním moderných výrobných technológií, ako aj s uplatňovaním účinnejších procesov čistenia odpadových vôd.   
Oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný pokles v ukazovateľoch znečistenia odpadových vôd – chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKCr) o 176 t. rok-1, nerozpustné látky (NL) o 136 t. rok-1 a celkový dusík (Ncelk.) o 79 t. rok-1. Biochemická spotreba kyslíka (BSK5), celkový fosfor (Pcelk.) a nepolárne extrahovateľné látky NELuv boli približne na úrovni roku 2019.



Významným producentom odpadových vôd sú komunálne čistiarne odpadových vôd.

V roku 2020 bolo do tokov verejnou kanalizáciou (v správe obcí a vodárenských spoločností - VS) vypustených celkom 460 mil. m3 odpadových vôd, čo predstavovalo oproti predchádzajúcemu roku nárast o 33 mil. m3 a množstvo čistených odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie dosiahlo hodnotu  456 mil. m3. V roku 2005 bolo do tokov verejnou kanalizáciou vypustených 443 mil.m3 odpadových vôd, z čoho množstvo čistených OV predstavovalo hodnotu 428 mil.m3.

Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou (v správe VS  a v správe obcí) v roku 2020
Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou Splaškové Priemyselné a ostatné Zrážkové Cudzie Spolu
  (tis.m3.rok-1)
Čistené 132 141 85 099 51 455 187 017 455 712
Nečistené      748 421 1 469 1 508 4 146
Spolu 132 889 85 520 52 924 188 525 459 858
Zdroj: VÚVH

Rozvoj verejných kanalizácií značne zaostáva za rozvojom verejných vodovodov. Počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2020 dosiahol počet 3 805 tis. obyvateľov, čo predstavuje 69,69 % z celkového počtu obyvateľov. Z celkového počtu 2 890 samostatných obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu 1 152 obcí (t. j. 39,86 % z celkového počtu obcí SR). V roku 1990 bolo na verejné kanalizácie napojených 50,8 % obyvateľstva a v roku 2005 to bolo 56,7 %.  V období rokov 2000 – 2020 sa zvýšil počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie o 849 tisíc.



Vybavenie obcí s verejnou kanalizáciou (v správe vodárenských spoločností a v správe obcí) v roku 2020
 
 
Kraj
Počet samostatných obcí Počet obcí s verejnou kanalizáciou % obcí s verejnou kanalizáciou
Bratislavský 73 50 68,49
Trnavský 251 158 62,95
Trenčiansky 276 101 36,59
Nitriansky 354 137 38,70
Žilinský 315 179 56,83
Banskobystrický 516 146 28,29
Prešovský 665 226 33,98
Košický 440 155 35,23
Spolu 2 890 1 152 39,10
Zdroj: ŠÚ SR,VÚVH

V roku 2020 v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov bolo 727 čistiarní odpadových vôd, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 442. Najväčší podiel predstavujú mechanicko-biologické ČOV.  Celková kapacita (ČOV) v roku 2020 bola 1 713,4 tis. m3.deň-1.
 



 

Medzinárodné porovnanie

 


 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Napojenosť obyvateľstva na verejné kanalizácie predstavuje percento obyvateľstva napojeného na kanalizačnú sieť.

Odpadová voda je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu). Odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna (§2 písm. j) zákona č. 364/2004 Z. z.).

Ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu 60 g BSK5 produkovanému jedným obyvateľom za deň.

BSK5 je biochemická spotreba kyslíka za päť dní a predstavuje množstvo kyslíka spotrebovaného mikroorganizmami pri biochemickej oxidácii organických látok pri aeróbnych procesoch a bez súčinnosti fotosyntetizujúcich mikroorganizmov za určitý čas.
 
CHSKCr je chemická spotreba dichrómanom a určuje množstvo kyslíka potrebného na oxidáciu organických látok použitím oxidačných činidiel.
 
NL – nerozpustné látky


Metodika:

Vo vodohospodárskej bilancii množstva povrchových vôd sa evidujú všetci užívatelia, ktorí odoberajú z povrchových vôd ročne nad 15 000 m3 alebo mesačne nad 1 250 m3 . Pri vypúšťaní sa evidujú všetci užívatelia, ktorí vypúšťajú do povrchových vôd nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3.
Bilančný výpočet  - sa vykonáva v sieti bilančných profilov pre všetkých 12 mesiacov kalendárneho roka a ročný priemer v prietokových jednotkách (m3.s-1). Pre každý bilančný profil sa určujú a uvádzajú nasledujúce bilančné charakteristiky:
  • Súčet odberov povrchovej vody (PO)
  • Súčet odberov podzemnej vody (PZO)
  • Súčet vypustení do tokov (V)
  • Zmena prietoku (X)
  • Minimálny bilančný prietok (MQ)
  • Minimálny potrebný prietok (MPP)
  • Ovplyvnený prietok (E)
  • Vplyv nádrží (N)
  • Vplyv prevodov vody a manipulácie v rozdeľovacích objektoch (P)
  • Prietok ovplyvnený nádržami, prevodom vody a rozdeľovacími objektmi (ENP)
  • Očistený prietok (C)
  • Dlhodobý prietok (D)
  • Koeficient vodnosti (KV)
  • Bilančný stav (BSC,BSENP)
  • Kapacita zdroja (KZC,KZENP)

Podrobnejšie informácie a popis metodiky:

Vodohospodárska bilancia SR

 

Zdroj dát:

SHMÚ
VÚVH
ŠÚ SR

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: