Tlačiť
PDF
3. Cesta a prostriedky na podporu priorít a dosiahnutia strategických cieľov TUR SR
Zdroj: VÚVH
Rozvoj verejných kanalizácií značne zaostáva za rozvojom verejných vodovodov. Počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2017 dosiahol počet 3 682,23 tis. obyvateľov, čo predstavuje 67,72 % z celkového počtu obyvateľov. Z celkového počtu 2 890 samostatných obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu 1 108 obcí (t. j. 38,34 % z celkového počtu obcí SR). V roku 1990 bolo na verejné kanalizácie napojených 50,8 % obyvateľstva a v roku 2000 to bolo 54,7 %. V období rokov 2000 – 2017 sa zvýšil počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie o 726 tisíc.
Vybavenie obcí s verejnou kanalizáciou (v správe vodárenských spoločností a v správe obcí) v roku 2017
Zdroj: ŠÚ SR,VÚVH
V roku 2017 v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov bolo 697 čistiarní odpadových vôd, zatiaľ čo v roku 1990 ich bolo 179 a v roku 2000 sa ich počet zvýšil na 344. Najväčší podiel predstavujú mechanicko-biologické ČOV. Celková kapacita (ČOV) v roku 2017 bola 1 675,5 tis. m3.deň-1.
Odpadové vody
Dátum poslednej aktualizácie 28.11.2018
Značky
Definícia indikátora
Indikátor popisuje množstvo odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd vrátane ukazovateľov znečistenia, ako aj podiel obyvateľov napojených na verejné kanalizácie.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2016)
3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:
PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY
S cieľom zlepšovania stavu vôd:
- Vykonávať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách alebo osobitných vodách. Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom dosiahnutia požadovaného cieľa, a to dobrého stavu vôd;
- Následne po splnení záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd v aglomeráciách nad 2000 EO zamerať pozornosť na postupné eliminovanie znečisťovania organickými látkami a živinami z bodových zdrojov znečistenia aj v aglomeráciách pod 2000 EO (ekvivalentných obyvateľov), kde vodný útvar vykazuje zlý stav a opatrenia zamerané na odvádzanie a čistenie odpadových vôd preukázateľne prispejú k výraznému zlepšeniu kvality vôd;
- Dôsledne riešiť znižovanie znečisťovania z poľnohospodárstva v zraniteľných oblastiach podľa požiadaviek a postupov vyplývajúcich zo smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a všade tam, kde nebol dosiahnutý dobrý stav vôd a vykonáva sa tam intenzívna poľnohospodárska činnosť. Opatrenia musia byť navrhnuté a implementované tak, aby sa zabránilo prenikaniu dusičnanov z poľnohospodárskej výroby do vôd. Pri znižovaní znečistenia z poľnohospodárskej výroby je treba dôsledne uplatňovať všetky princípy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a Správnej poľnohospodárskej praxe;
Plán rozvoja verejných kanalizácií (2015)
7. Ciele rozvoja verejných kanalizácií
Rozvoj verejných kanalizácií do roku 2021 je formulovaný nasledovne:
I. Prioritná realizácia kanalizačných stavieb
II. Priebežná realizácia kanalizačných stavieb
7. Ciele rozvoja verejných kanalizácií
Rozvoj verejných kanalizácií do roku 2021 je formulovaný nasledovne:
I. Prioritná realizácia kanalizačných stavieb
- výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity stokových sietí v aglomeráciách väčších ako 10 000 EO, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity čistiarní odpadových vôd väčších 10 000 EO,
- výstavba, rozšírenie, rekonštrukcia a zvýšenie kapacity stokových sietí v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 EO, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity čistiarní odpadových vôd od 2 000 do 10 000 EO,
- v aglomeráciách do 2 000 EO výstavba čistiarní odpadových vôd v prípadoch ak už je vybudovaná stoková sieť min. na 80 % celej predmetnej aglomerácie,
- výstavba stokových sietí a čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách do 2 000 EO, nachádzajúcich sa v chránených vodohospodárskych oblastiach, v ktorých sú veľkokapacitné zdroje podzemných vôd a ktoré smerujú k zamedzeniu ohrozenia kvality a kvantity podzemných vôd tak, aby nebolo ohrozené ich využívanie.
II. Priebežná realizácia kanalizačných stavieb
- priebežné budovanie, rozširovanie a zvyšovanie kapacity stokových sietí a čistiarní odpadových vôd vo všetkých obciach SR (mimo obcí spadajúcich pod Národný program pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS).
Národná stratégia TUR SR (2001)
3. Cesta a prostriedky na podporu priorít a dosiahnutia strategických cieľov TUR SR
3.26. Zníženie znečisťovania a poškodzovania prostredia
- dlhodobé zlepšovanie kvality vodných zdrojov, vytvorenie podmienok na celkovú revitalizáciu najviac znečistených vodných tokov.
Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)
Sektor B – ochrana a racionálne využívanie vôd
1. Zníženie množstva znečisťujúcich látok vo vypúšťaných vodách až na prípustnú, limitovanými hodnotami určenú mieru budovaním ČOV, vrátane malých ČOV, kanalizácií, zvýšenie vysokoefektívnych metód čistenia (biologické, chemické) pri preferovaní rozostavaných ČOV resp. tam, kde nie je možné odstrániť enormné znečistenie vôd pri ich vzniku (napr. komunálna sféra), zníženie rozdielu medzi množstvom odoberanej a vypúšťanej vyčistenej vody na minimum.
8. Vyšpecifikovanie a eliminovanie príčin znižovania kvality podzemných vôd s vybudovaním indikačných systémov, efektívnejšie využívanie spolupôsobenia zdrojov podzemných a povrchových vôd.
9. Zmenšenie množstva a druhov karcinogénnych, teratogénnych, mutagénnych a ďalších škodlivých látok vo vode (polychlórované bifenyly, dusičnany, dusitany, ťažké kovy, polyaromatické uhľovodíky), na vopred stanovenú prípustnú mieru.
8. Vyšpecifikovanie a eliminovanie príčin znižovania kvality podzemných vôd s vybudovaním indikačných systémov, efektívnejšie využívanie spolupôsobenia zdrojov podzemných a povrchových vôd.
9. Zmenšenie množstva a druhov karcinogénnych, teratogénnych, mutagénnych a ďalších škodlivých látok vo vode (polychlórované bifenyly, dusičnany, dusitany, ťažké kovy, polyaromatické uhľovodíky), na vopred stanovenú prípustnú mieru.
Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)
5. Ciele stratégie
Navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu;
8. Navrhované adaptačné opatrenia v jednotlivých oblastiach
8.5.3. Vodné hospodárstvo
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach. Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.
Opatrenia na minimalizáciu znečisťovania vodných zdrojov vypúšťaním nečistených alebo nedostatočne čistených komunálnych odpadových vôd
5. Ciele stratégie
Navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu;
8. Navrhované adaptačné opatrenia v jednotlivých oblastiach
8.5.3. Vodné hospodárstvo
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach. Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.
Opatrenia na minimalizáciu znečisťovania vodných zdrojov vypúšťaním nečistených alebo nedostatočne čistených komunálnych odpadových vôd
- výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity stokových sietí, výstavba, rozšírenie a zvýšenie kapacity čistiarní odpadových vôd a odstraňovanie nutrientov v aglomeráciách nad 2 000 EO.
Protokol o vode a zdraví – k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 – Národné ciele SR III (2014)
Dôvodom aktualizácie cieľov Protokolu v roku 2014 je ich splnenie, resp. potreba predĺženia termínov plnenia cieľov, ktoré sú stále aktuálne ako aj stanovenie nových národných cieľov, podmienených zmenou situácie a výskytom nových problémov, ktorým je potrebné venovať pozornosť a javia sa z hľadiska implementácie cieľov Protokolu v SR ako dôležité. Od doby nadobudnutia platnosti Protokolu, SR stanovuje národné ciele už po tretíkrát.
Národné ciele SR III
Národný cieľ č. 5: Zlepšenie situácie v oblasti odkanalizovania, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd
Termín splnenia: r. 2020, resp. r. 2023
Dôvodom aktualizácie cieľov Protokolu v roku 2014 je ich splnenie, resp. potreba predĺženia termínov plnenia cieľov, ktoré sú stále aktuálne ako aj stanovenie nových národných cieľov, podmienených zmenou situácie a výskytom nových problémov, ktorým je potrebné venovať pozornosť a javia sa z hľadiska implementácie cieľov Protokolu v SR ako dôležité. Od doby nadobudnutia platnosti Protokolu, SR stanovuje národné ciele už po tretíkrát.
Národné ciele SR III
Národný cieľ č. 5: Zlepšenie situácie v oblasti odkanalizovania, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd
Termín splnenia: r. 2020, resp. r. 2023
Kľúčová otázka
Znižuje sa znečisťovanie povrchových vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd?Kľúčové zistenia
- V roku 2017 klesla produkcia odpadových vôd oproti roku 1997 o 44,8 % a oproti roku 2000 o 43,2 % a oproti roku 2016 klesla o 1,3 %.
- V roku 2017 množstvá organického znečistenia charakterizovaného parametrami CHSKCr, BSK5, Ncelk. poklesli, Pcelk. bol približne na úrovni predchádzajúceho roku.
- V roku 1993 bolo napojených na verejné kanalizácie 51,5 % obyvateľov, k roku 2000 došlo k nárastu na 54,7 % a v roku 2017 bolo napojených 67,72 % obyvateľov.
| Zmena od roku 1990 | Zmena od roku 2000 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
|
| V množstve odpadových vôd bol zaznamenaný pokles, čomu zodpovedal aj pokles v ukazovateľoch znečistenia. |
Pokles v množstve odpadových vôd pokračoval do roku 2009 a v ďalších rokoch malo kolísavý charakter. Znečistenie odpadových vôd malo klesjúci trend. |
Bol zaznamenaný pokles v produkcii odpadových vôd a tiež aj u niektorých ukazovateľov organického znečistenia. |
Podrobné zhodnotenie
Množstvo vypúšťaného znečistenia má klesajúcu tendenciu čo súvisí s postupným dobudovaním sietí mestských čistiarní odpadových vôd (ČOV), ako aj s poklesom výroby v niektorých priemyselných oblastiach. Z hľadiska produkcie odpadových vôd a látkového znečistenia sa na veľkosti aglomerácií okrem trvalo a prechodne bývajúceho obyvateľstva podieľa aj produkcia odpadových vôd z časti spracovateľského priemyslu, ktorý je pripojený na verejnú stokovú sieť.
V roku 2017 celkové množstvo odpadových vôd (OV) vypúšťaných do povrchových vôd predstavovalo 611 890 tis.m3, čo oproti predchádzajúcemu roku znamenalo pokles o 8 177 tis.m3 (1,3 %), v porovnaní s rokom 2000 je to menej o 464 878 tis.m3 (43,2 %).
Podiel vypúšťaných čistených odpadových vôd k celkovému množstvu odpadových vôd vypúšťaných do tokov roku 2017 predstavoval 93,09 %, zatiaľ čo v roku 1994 to bolo len 67,86%.
Hlavnými zdrojmi organického znečistenia vodných útvarov sú sídelné aglomerácie, priemysel a poľnohospodárstvo.
Počas celého hodnoteného obdobia 1995 – 2017 bol zaznamenaný pokles aj v množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok obsiahnutých v odpadových vodách, tento pokles predstavoval viac ako 80 % pre NL, BSK5, ChSKCr a NEL uv. Relatívny nepomer medzi miernym poklesom objemu OV a výrazným poklesom v množstve znečisťujúcich látok v OV súvisel so zavádzaním moderných výrobných technológií, ako aj s uplatňovaním účinnejších procesov čistenia odpadových vôd.
Oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný pokles v ukazovateľoch znečistenia odpadových vôd - chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKCr) o 1 351 t.rok-1, nerozpustné látky (NL) o 1 112 t.rok-1, biochemická spotreba kyslíka (BSK5) o 284 t.rok-1 a celkový dusík (Ncelk.) o 216 t.rok-1. Celkový fosfor (Pcelk.) bol približne na úrovni roku 2016 a nárast bol len v ukazovateli nepolárne extrahovateľné látky NELuv o 1,2 t.rok-1 .
Významným producentom odpadových vôd sú komunálne čistiarne odpadových vôd.
V roku 2017 celkové množstvo odpadových vôd (OV) vypúšťaných do povrchových vôd predstavovalo 611 890 tis.m3, čo oproti predchádzajúcemu roku znamenalo pokles o 8 177 tis.m3 (1,3 %), v porovnaní s rokom 2000 je to menej o 464 878 tis.m3 (43,2 %).
Podiel vypúšťaných čistených odpadových vôd k celkovému množstvu odpadových vôd vypúšťaných do tokov roku 2017 predstavoval 93,09 %, zatiaľ čo v roku 1994 to bolo len 67,86%.
Hlavnými zdrojmi organického znečistenia vodných útvarov sú sídelné aglomerácie, priemysel a poľnohospodárstvo.
Počas celého hodnoteného obdobia 1995 – 2017 bol zaznamenaný pokles aj v množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok obsiahnutých v odpadových vodách, tento pokles predstavoval viac ako 80 % pre NL, BSK5, ChSKCr a NEL uv. Relatívny nepomer medzi miernym poklesom objemu OV a výrazným poklesom v množstve znečisťujúcich látok v OV súvisel so zavádzaním moderných výrobných technológií, ako aj s uplatňovaním účinnejších procesov čistenia odpadových vôd.
Oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný pokles v ukazovateľoch znečistenia odpadových vôd - chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKCr) o 1 351 t.rok-1, nerozpustné látky (NL) o 1 112 t.rok-1, biochemická spotreba kyslíka (BSK5) o 284 t.rok-1 a celkový dusík (Ncelk.) o 216 t.rok-1. Celkový fosfor (Pcelk.) bol približne na úrovni roku 2016 a nárast bol len v ukazovateli nepolárne extrahovateľné látky NELuv o 1,2 t.rok-1 .
Významným producentom odpadových vôd sú komunálne čistiarne odpadových vôd.
V roku 2017 bolo do tokov verejnou kanalizáciou (v správe obcí a vodárenských spoločností - VS) vypustených celkom 427 mil. m3 odpadových vôd, čo predstavovalo oproti predchádzajúcemu roku pokles o 5 mil. m3 a množstvo čistených odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie dosiahlo hodnotu 424 mil. m3. V roku 2000 bolo do tokov verejnou kanalizáciou vypustených 507 mil.m3 odpadových vôd, z čoho množstvo čistených OV predstavovalo hodnotu 482 mil.m3.
Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou (v správe VS a v správe obcí) v roku 2017| Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou | Splaškové | Priemyselné a ostatné | Zrážkové | Cudzie | Spolu |
| (tis.m3.rok-1) | |||||
| Čistené | 118 603 | 84 757 | 48 173 | 172 736 | 424 269 |
| Nečistené | 649 | 297 | 1 218 | 1 080 | 3 244 |
| Spolu | 119 252 | 85 054 | 49 391 | 173 816 | 427 513 |
Rozvoj verejných kanalizácií značne zaostáva za rozvojom verejných vodovodov. Počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2017 dosiahol počet 3 682,23 tis. obyvateľov, čo predstavuje 67,72 % z celkového počtu obyvateľov. Z celkového počtu 2 890 samostatných obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu 1 108 obcí (t. j. 38,34 % z celkového počtu obcí SR). V roku 1990 bolo na verejné kanalizácie napojených 50,8 % obyvateľstva a v roku 2000 to bolo 54,7 %. V období rokov 2000 – 2017 sa zvýšil počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie o 726 tisíc.
Vybavenie obcí s verejnou kanalizáciou (v správe vodárenských spoločností a v správe obcí) v roku 2017
|
Kraj |
Počet samostatných obcí | Počet obcí s verejnou kanalizáciou a ČOV | % obcí s verejnou kanalizáciou a ČOV |
| Bratislavský | 73 | 50 | 68,49 |
| Trnavský | 251 | 159 | 63,35 |
| Trenčiansky | 276 | 89 | 32,25 |
| Nitriansky | 354 | 123 | 34,75 |
| Žilinský | 315 | 180 | 57,14 |
| Banskobystrický | 516 | 140 | 27,13 |
| Prešovský | 665 | 219 | 32,93 |
| Košický | 440 | 142 | 32,27 |
| Spolu | 2 890 | 1 102 | 38,13 |
V roku 2017 v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov bolo 697 čistiarní odpadových vôd, zatiaľ čo v roku 1990 ich bolo 179 a v roku 2000 sa ich počet zvýšil na 344. Najväčší podiel predstavujú mechanicko-biologické ČOV. Celková kapacita (ČOV) v roku 2017 bola 1 675,5 tis. m3.deň-1.