Tlačiť   PDF

Znečistenie priemyselnými odpadovými vodami

Dátum poslednej aktualizácie 16.12.2019

Definícia indikátora

Indikátor popisuje množstvo priemyselných odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd vrátane ukazovateľov znečistenia.

Jednotka indikátora

tis.m3, t

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Koncepcia vodohospodárskej politiky do roku 2015 (2006)

Strategické ciele do roku 2015:
3.1 Skvalitnenie starostlivosti o vodné zdroje a súvisiacu vodohospodársku infraštruktúru vrátane naplnenia právnych predpisov EÚ.

Kvalitatívna ochrana povrchových vôd
Na základe poradia naliehavosti riešiť najmä najvýznamnejšie zdroje bodového znečistenia spôsobovaného verejnými kanalizáciami a priemyselnými zdrojmi znečistenia. Obmedziť produkciu odpadových vôd a v nich obsiahnutých znečisťujúcich látok priamo u ich producentov (úprava v technológii výroba, využívanie recirkulácie, a pod.). Prehodnotiť súčasné vypúšťanie priemyselných a komunálnych odpadových vôd s cieľom pripraviť opatrenia na zabezpečenie súladu s kritériami na ochranu pred vypúšťaním nebezpečných látok príslušných smerníc EÚ.

Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu (2013)
 
Opatrenia sú po obsahovej stránke štruktúrované do štyroch častí. Štvrtá časť materiálu konkretizuje opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu, ich všeobecnú charakteristiku, základné postuláty, prioritné oblasti a ciele opatrení. Pri podpore podnikania a investovania v SR by sa malo garantovať dodržanie systémových kritérií:
  • proexportná orientácia produkcie (vzhľadom na veľkosť trhu Slovenskej republiky a jeho kapacitnej možnosti saturácie produkcie),
  • tvorba nových pracovných miest s osobitným zreteľom na perspektívne odvetvia a technologicky progresívne, moderné a sofistikované výroby,
  • zapojiť do globálnych výrobných sietí malé a stredné podniky SR,
  • vybudovanie základne pre priemyselný výskum v SR a jeho zapojenie do nadnárodných výskumných sietí.

Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (2013)
 
Ciele stratégie:
  • prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú miestnu pridanú hodnotu, prostredníctvom spolupráce miestnych dodávateľských reťazcov a podporou ich vzájomného sieťovania,
  • zvýšiť príspevok výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti,
  • vytvárať dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť ako jeden z predpokladov pre zlepšenie kvality života,
  • zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov pre inovatívne Slovensko.
Pre splnenie strategického cieľa týkajúceho sa  zvýšenia príspevku výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti sa ako čiastkový cieľ uvádza zvýšenie podielu celkových výdavkoch na výskumu a vývoja minimálne do výšky 1,2 % HDP do roku 2020. Ďalej sa uvádza zvýšiť podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja v pomere minimálne 2:1 k verejným zdrojom pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj.

Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2015)

3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:
 
PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY
 
S cieľom zlepšovania stavu vôd:
  • Vykonávať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách alebo osobitných vodách. Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom dosiahnutia požadovaného cieľa, a to dobrého stavu vôd;
  • Následne po splnení záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd v aglomeráciách nad 2000 EO zamerať pozornosť na postupné eliminovanie znečisťovania organickými látkami a živinami z bodových zdrojov znečistenia aj v aglomeráciách pod 2000 EO (ekvivalentných obyvateľov), kde vodný útvar vykazuje zlý stav a opatrenia zamerané na odvádzanie a čistenie odpadových vôd preukázateľne prispejú k výraznému zlepšeniu kvality vôd;
  • Dôsledne riešiť znižovanie znečisťovania z poľnohospodárstva v zraniteľných oblastiach podľa požiadaviek a postupov vyplývajúcich zo smernice Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a všade tam, kde nebol dosiahnutý dobrý stav vôd a vykonáva sa tam intenzívna poľnohospodárska činnosť. Opatrenia musia byť navrhnuté a implementované tak, aby sa zabránilo prenikaniu dusičnanov z poľnohospodárskej výroby do vôd. Pri znižovaní znečistenia z poľnohospodárskej výroby je treba dôsledne uplatňovať všetky princípy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a Správnej poľnohospodárskej praxe.
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020 (2016)
 
V programovom vyhlásení sa uvádza, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemysel. Priemyselná výroba bude naďalej kľúčovým národohospodárskym odvetvím. Dôležitým prvkom spracovateľského priemyslu v roku 2020 bude jeho charakteristická vlastnosť nositeľa a generátora nových technologických zmien, ktoré sú nositeľmi „inteligentnej“ zamestnanosti. Takzvaná eko-efektívnosť rozvoja priemyselnej výroby bude elementom, ktorý zohrá významnú úlohu v hľadaní rovnováhy hospodárskeho, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja SR. Je nevyhnutné v SR plne rozvinúť princípy a kultúru nového stupňa výrobných vzťahov nazývaných ako PRIEMYSEL 4.0. Východiskom bude už prijatá Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3). K naplneniu tohto cieľa prispejú zdroje na zvýšenie inovačnej výkonnosti stredných podnikov prostredníctvom Operačného programu výskum a inovácie. Vláda bude pokračovať v podpore integrovaného a dlhodobého systému návratnej podpory národných investičných priorít SR prostredníctvom štruktúry Slovak Investment Holding. Okrem univerzitného výskumu je nevyhnutné vytvárať základňu pre priemyselný výskum zvýšením a spružnením inovačnej výkonnosti celého priemyslu v SR.
 
Vláda bude podporovať prechod na obehové hospodárstvo zabezpečujúce racionálne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a znižovanie environmentálnych dosahov. V tejto oblasti bude preskúmaná surovinová politika SR s identifikáciou kritických surovín pre rozvoj hospodárstva SR. Vláda vytvorí primerané podmienky pre aktívne využívanie princípov iniciatívy Európskeho odporúčania pre malé podnikanie (Small Business Act for Europe) a Akčného plánu pre podnikanie 2020.

oblasti životného prostredia je základným cieľom vytvoriť vhodné predpoklady k postupnému prechodu na konkurencieschopné zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu.

Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko (2016)
 
Koncept Inteligentného priemyslu má jednoznačný cieľ – presvedčiť verejnosť o nevyhnutnosti konkrétnych krokov prostredníctvom odporúčaní, ktoré udržia pozíciu slovenských podnikov na priemyselnej mape Európy a v globálnych štruktúrach tak, aby prispievali k sile a vplyvu v ekonomike a fungovaniu celej spoločnosti. Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko je očakávanou reakciou na štvrtú priemyselnú revolúciu, v ktorej priemyselná výroba vstupuje do prelomovej etapy – po ére pary, elektriny a počítačov prichádza obdobie digitalizácie. Hlavnými adresátmi zmien, ktoré so sebou prináša koncept Inteligentného priemyslu, sú slovenské priemyselné podniky, ktoré vďaka možnosti efektívnejšej výroby a predaja produktov navýšia svoju konkurencieschopnosť. Zmeny predstavujú výhody aj pre malé a stredné podniky, predovšetkým dodávateľov zariadení, technológií a služieb vďaka prepojenej priemyselnej výrobe.
 
Bolo prijaté rozhodnutie zriadiť Platformu inteligentného priemyslu so zastúpením podnikateľského a akademického sektora a vypracovať akčný plán inteligentného priemyslu SR.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj znečistenia priemyselnými odpadovými vodami?

Kľúčové zistenia

  • Znečistenie priemyselnými odpadovými vodami klesá a v porovnaní s rokom 2006 došlo k poklesu vypúšťaného množstva o 47,8 %.
     
  • Najväčší pokles ukazovateľov znečistenia v roku 2018 v porovnaní s rokom 2006 bol zaznamenaný v ukazovateli biochemická spotreba kyslíka (BSK5).
     
  • Ukazovateľ znečistenia odpadových vôd chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným (CHSKCr) dosiahol v roku 2018 najväčší podiel na celkovom znečistení priemyselnými odpadovými vodami (75,1 %).
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_none emo_smile emo_sad
 Indikátor je sledovaný od roku 2006. V strednodobom hodnotení (od roku 2006) bol zaznamenaný klesajúci trend.  
Medziročne došlo k nárastu znečistenia priemyselnými odpadovými vodami.
 

Sumárne zhodnotenie



Podrobné zhodnotenie

Znečistenie priemyselnými odpadovými vodami klesá a v porovnaní s rokom 2006 došlo k poklesu vypúšťaného množstva o 47,6 %. Priemyselná výroba sa v roku 2018 podieľala 35,5 % na celkovom znečistení priemyselných odpadových vôd. 
 
Produkcia znečisťujúcich látok v priemyselných odpadových vodách z hľadiska BSK5 (biochemická spotreba kyslíka po 5-tich dňoch) má klesajúci trend a v roku 2018 v porovnaní s rokom 2006 klesla o 91,1 %.
 
Produkcia znečisťujúcich látok v priemyselných odpadových vodách z hľadiska CHSKCr (chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným) má klesajúci trend a v roku 2018 v porovnaní s rokom 2006 klesla o 76,9 %.
 
Produkcia znečisťujúcich látok v priemyselných odpadových vodách z hľadiska nepolárnych extrahovateľných látok NELuv má  klesajúci trend a v roku 2018 v porovnaní s rokom 2006 klesla o 90 %.
 
Ukazovateľ znečistenia odpadových vôd chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným (CHSKCr) dosiahol v roku 2018 najväčší podiel na celkovom znečistení priemyselnými odpadovými vodami (75,1 %).

Definície súvisiace s indikátorom:

Znečisťujúce nerozpustné látky sú látky, ktoré sa stanovia filtráciou vody a vysúšaním zvyšku na filtri pri 105°C do konštantnej hmotnosti.

Biologická (biochemická) spotreba kyslíka (BSK5) je množstvo kyslíka spotrebovaného mikroorganizmami na biochemický rozklad organických látok obsiahnutých vo vode počas piatich dní pri stanovených podmienkach.
 
Chemická spotreba kyslíka (CHSK) je množstvo kyslíka spotrebovaného na chemickú oxidáciu všetkých organických látok za presne stanovených podmienok.
 

Metodika:

Úlohu viesť Súhrnnú evidenciu o vodách vyplýva zo zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, §29 (2). Evidencia o vodách sa člení na evidenciu:
a) vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd,
b) množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou  činnosťou,
c) práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy,
d) chránených území a ostatných území chránených podľa tohto zákona.
 
Vo vodohospodárskej bilancii množstva povrchových vôd sa evidujú všetci užívatelia, ktorí odoberajú z povrchových vôd ročne nad 15 000 m3 alebo mesačne nad 1 250 m3 . Pri vypúšťaní sa evidujú všetci užívatelia, ktorí vypúšťajú do povrchových vôd nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3.
 
Priemyselná výroba podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev. 2), ktorá bola vypracovaná na základe spoločnej štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve (NACE Rev. 2), je súčasťou priemyslu (B - Ťažba a dobývanie, C - Priemyselná výroba (C 10 - 33), D - Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, E - Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov).

Revidovaná klasifikácia ekonomických činností priemyselnej výroby (kategória "C"):
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení
 

Zdroj dát:

SHMÚ
VÚVH
ŠÚ SR
 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike: