Tlačiť   PDF

Stav druhov európskeho významu

Dátum poslednej aktualizácie 12.12.2018

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí podiel stavu (priaznivý, nevyhovujúci, zlý, neznámy) druhov rastlín (nižšie, vyššie) európskeho významu (EV) a druhov živočíchov (bezstavovce, ryby, obojživelníky, plazy, cicavce) európskeho významu v zmysle čl. 17 smernice EÚ o biotopoch a s ňou súvisiaceho reportingu (hodnotiace správy vydávané každých 6 rokov; 2004 – 2006 / 2007 – 2012), ako aj porovnanie každoročného vývoja tohto podielu z výsledkov monitoringu ŠOP SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS).
Indikátor hodnotí aj stav a trend vtákov v zmysle čl. 12 smernice EÚ o vtákoch.
 

Jednotka indikátora

%, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)
 
Strategický cieľ TUR:

28. Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch

  • ochrana biodiverzity prírody a krajiny, prednostná dlhodobá ochrana cenných území, ich ekosystémov a druhová ochrana ”in situ”

 

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)
 
Ciele v Sektore E – starostlivosť o prírodu, krajinu a územný rozvoj
7. Zastavenie procesu znižovania biologickej rôznorodosti, vypracovanie a realizácia záchranných programov vybraných ohrozených druhov fauny a flóry; vypracovanie Národnej stratégie ochrany biodiverzity, udržanie a zlepšenie stavu osobitne chránených území.

 

Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)


Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu

Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
 
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
 
Cieľ C.6 Zabezpečiť priaznivý stav ochrany vodných a na vodu viazaných biotopov a druhov v súlade s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav vodných ekosystémov do roku 2020, pričom v oblasti rozvoja a regulácie akvakultúry je potrebné zabezpečiť takú formu využívania vôd, ktorá nebude mať nepriaznivý vplyv na vodné druhy, biotopy a ekosystémy

 

Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej Národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov a o 50 % viac hodnotení druhov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany a o 50 % viac hodnotení druhov v rámci smernice o ochrane vtáctva vykazovalo bezpečný alebo zlepšený stav.
V podmienkach SR je potrebné zlepšiť stav ochrany 30 biotopov a stav ochrany 49 druhov, pričom súčasne je potrebné udržať (nezhoršiť) stav ochrany 30 biotopov a 52 druhov; prioritou sú najmä mokraďové biotopy, z druhov napríklad syseľ pasienkový, kamzík vrchovský tatranský, zubor hôrny, korytnačka močiarna, vybrané druhy motýľov a rýb. V rámci dosiahnutia cieľa pre vtáky je potrebné zlepšiť stav ochrany minimálne 64 druhov vtáctva, predovšetkým tých, pre ktoré sa vyhlasujú chránené vtáčie územia; zlepšenie stavu bolo navrhnuté napr. pre bociana čierneho, dropa fúzatého, jarabicu poľnú, hlucháňa, dravce a pre druhy viazané na mokraďové biotopy.
 
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
4. Zabezpečiť vypracovanie a aktualizáciu červených zoznamov ohrozených druhov Slovenska a vybraných regiónov
6. Pripraviť resp. aktualizovať programy záchrany pre ohrozené druhy rastlín a živočíchov a realizovať opatrenia vrátane transferu a reštitúcie druhov na vhodné lokality
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ
9. Eliminovať úhyn vtákov na elektrickom vedení a netopierov a vtákov pri zatepľovaní budov
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
107. Realizovať schému PRV „ochrana biotopov trvalých trávnych porastov“, „ochrana sysľa pasienkového“ a „ochrana dropa fúzatého“ v rámci „agroenvironmentálno-klimatického opatrenia“

 

Koncepcia ochrany prírody a krajiny (2006)
 

Oblasť 3.1. Všeobecná ochrana prírody a krajiny a územná ochrana

Strategický cieľ 3.1.3.: Dosiahnuť priaznivý stav osobitne chránených častí prírody z hľadiska ochrany prírody podľa stanovených cieľových stavov
Opatrenie 3.1.3.1.: Zabezpečovať priaznivý stav osobitne chránených častí prírody a krajiny prostredníctvom zapojenia vlastníkov a užívateľov pozemkov aj uplatnením stimulačného opatrenia (finančný príspevok od štátu a pod.)
 
Oblasť 3.2.  Druhová ochrana a ochrana drevín
Strategický cieľ 3.2.1.: Zaviesť systém výskumu a monitoringu chránených druhov európskeho a národného významu a nepôvodných druhov
Strategický cieľ 3.2.2.: Zabezpečiť podmienky na udržanie diverzity pôvodných druhov a dosiahnutie priaznivého stavu druhov z hľadiska ochrany prírody

 

Kľúčová otázka

Aký je stav druhov živočíchov a rastlín európskeho významu?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2013 bola spracovaná druhá hodnotiaca správa o stave biotopov a druhov európskeho významu (za roky 2007 – 2012) predložená na EK v zmysle článku 17 smernice EÚ o biotopoch. V porovnaní s prvým reportovacím obdobím (2004 – 2006) došlo k zlepšeniu poznatkov, s čím súvisí aj zlepšenie podielu druhov s priaznivým hodnotením stavu. Podiel druhov a biotopov v zlom stave sa viac-menej nezmenil, čo možno prisudzovať hlavne nedostatočným opatreniam;
  • Lepší stav zachovania dosahujú rastliny, ktoré sa vyskytujú v alpskom bioregióne. Pri 45 % machorastov je stav zachovania neznámy. Rovnako aj pri mnohých druhoch rýb a väčšiny druhov netopierov je celkový stav klasifikovaný ako neznámy. Stav plazov a obojživelníkov vyplynul ako veľmi negatívny;
  • Spracovaná a podaná bola tiež správa o stave vtákov v zmysle článku 12 smernice EÚ o vtákoch. Hodnotených bolo spolu 243 druhov. Väčšina druhov na Slovensku má odhadovanú veľkosť populácie menšiu ako 10 000 párov (a až 55 druhov dokonca pod 100 jedincov, resp. hniezdnych párov), z čoho vyplýva vysoká zraniteľnosť približne polovice druhov vtákov hniezdiacich na Slovensku. Trend populácie vtákov v SR je u 55 % druhov stabilný alebo stúpajúci, u 34 % druhov je však klesajúci, čo znamená, že jedna tretina druhov vtákov u nás ubúda. 76 % druhovstabilný alebo rozširujúci sa areál, čo je vcelku priaznivý výsledok. V porovnaní s trendom populácie je hodnotenie areálu pozitívnejšie, z čoho vyplýva, že početnosť klesá, avšak areál ešte ostáva a teda pravdepodobne sa znižuje hustota populácie na určitých miestach;
  • V roku 2013 začala ŠOP SR realizovať komplexný terénny monitoring druhov európskeho významu (EV) orientovaný na sledovanie stavu 146 druhov živočíchov a 49 druhov rastlín EV;
  • Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2017 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 75,1 % druhov EV.

 

Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici emo_neutral udaje nie su k dispozici
Stav druhov európskeho významu sa hodnotí až od roku 2004, tzn. od vstupu SR do EÚ. V porovnaní s obdobím rokov 2004 – 2006 došlo v rokoch 2007 – 2012 k zlepšeniu poznatkov, a z toho vyplývajúcemu aj zlepšeniu podielu priaznivého stavu druhov. Podiel druhov v zlom stave sa však skoro nezmenil (nedostatočné opatrenia). Stav druhov európskeho významu sa pre EK hodnotí každých 6 rokov (stav realizácie opatrení prijatých podľa smernice o vtákoch každé 3 roky). Z priebežných výsledkov monitoringu (KIMS) vyplýva mierny nárast podielu druhov v priaznivom stave.

Sumárne zhodnotenie

 

Stav druhov EV podľa taxonomických skupín (2017)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Podrobné zhodnotenie

Hodnotenie stavu druhov EV podľa 2. hodnotiacej správy (2007 – 2012)

ŠOP SR sústreďuje a spracováva podklady k hodnotiacej správe o stave biotopov a druhov európskeho významu v zmysle článku 17 smernice o biotopoch. Prvá správa za SR bola spracovaná a podaná na EK v roku 2007 (za roky 2004 – 2006) a v roku 2013 bola spracovaná druhá správa (za roky 2007 – 2012). Obsahuje podrobné databázové informácie o rozšírení, areáli, vplyvoch a ohrozeniach, hodnotení stavu a ďalších parametroch pre každý druh európskeho významu.






Na základe porovnania stavu druhov s hodnotením v roku 2007 môžeme konštatovať, že došlo k zlepšeniu poznatkov, t. j. menej hodnotení vykazuje stav neznámy. Celkový podiel druhov s priaznivým hodnotením stavu sa zlepšil, čo je ale spôsobené najmä spomínaným zlepšením poznatkov. Podiel druhov nachádzajúcich sa v zlom stave sa viac-menej nezmenil, čo nasvedčuje tomu, že potrebné opatrenia na obnovu biotopov alebo populácií druhov, alebo revitalizáciu lokalít na ktorých sa nachádzajú, sú stále aplikované nedostatočne. V rámci druhov európskeho významu bol vyhodnotený stav a ďalšie parametre podľa schváleného formátu pre 195 druhov.

 
Stav druhov podľa taxonomických skupín*

Zdroj: ŠOP SR
FV – Priaznivý    XX – Neznámy   U1 – Nepriaznivý – nevyhovujúci   U2 – Nepriaznivý – zlý
* Širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012, nie počty druhov v tej ktorej skupine.
 
  • Lepší stav zachovania dosahujú rastliny, ktoré sa vyskytujú v alpskom bioregióne (stredná a severná časť Slovenska), čo vyplýva z menšieho narušenia prírodného prostredia. K najviac ohrozeným druhom aj naďalej patria napr. jesienka piesočná (Colchicum arenarium) a kosatec piesočný (Iris humilis subsp. arenaria), ktoré na Slovensku rastú len na jedinej lokalite, na severnej hranici svojho areálu. Väčšina druhov, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivom stave ochrany, sa vyskytuje na veľmi špecifických a zraniteľných typoch biotopoch (rašeliniská, slatiny, podmáčané lúky, viate piesky, atď.). Najväčšiu skupinu tvoria rastliny, ktoré sa nachádzajú v nevyhovujúcom stave. V priaznivom stave ochrany sa na Slovensku nachádzajú druhy ako snežienka jarná (Galanthus nivalis), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata) a ďalšie, ktoré sú v západnej Európe už pomerne vzácne alebo sa tam už vôbec nevyskytujú, napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae) či vrchovka alpínska (Tozzia carpathica). Čo sa týka nižších rastlín, v súčasnosti je pri 45 % neznámy stav zachovania machorastov. Zavedený systematický monitoring však zlepšuje poznanie nižších rastlín európskeho významu vo významnej miere a v ďalšom reportingovom kole už budú z hľadiska stavu hodnotené všetky druhy nižších rastlín EV.
 
  • rýb sa v priaznivom stave nachádza len boleň dravý (Aspius aspius), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) v alpskom bioregióne, ktorých populácie a areál boli hodnotené ako vyhovujúce. U všetkých ostatných druhov rýb však majú byť väčšie ako v súčasnosti. Celkový stav je pri mnohých druhoch klasifikovaný ako neznámy. Všeobecne môžeme povedať, že chránené druhy rýbmalo preskúmané, preto bude nevyhnutné venovať im väčšiu pozornosť. Napriek tomu, že sa v poslednom desaťročí v našich tokoch zlepšila čistota vody, v oblasti revitalizácie poškodených úsekov tokov a spriechodnenia riek máme obrovské rezervy.
 
  • Celkový stav zachovania plazov a obojživelníkov vyplývajúci z údajov z reportingu je veľmi negatívny. Žiadny z hodnotených druhov plazov EV nebol vyhodnotený v stave priaznivom. Až 3 druhy plazov sú v zlom stave. Všetky ostatné plazy sú hodnotené v stave nevyhovujúcom. Aj v rámci celej Európy sa javí skupina plazov a obojživelníkov ako najviac ohrozená spomedzi všetkých druhov EV a je potrebné venovať im nemalú pozornosť.
 
  • V rámci cicavcov bolo hodnotených 48 druhov. S výnimkou všetkých u nás zaznamenaných 28 druhov netopierov ide o najlepšie preskúmanú skupinu živočíchov.
 
  • V rámci skupiny hlodavcov je v priaznivom stave vyhodnotený len druh bobor vodný (Castor fiber). Všetky ostatné druhy hlodavcov sú v nepriaznivom stave, čo je pomerne negatívny výsledok.
 
  • Zo šeliem EV boli v priaznivom stave hodnotené len druhy medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis lupus) v alpskom bioregióne. Všetky ostatné druhy boli vyhodnotené v nepriaznivom stave. V zlom stave bol vyhodnotený druh tchor stepný (Mustela eversmanii).
 
  • Stav väčšiny druhov netopierov bol hodnotený ako neznámy. Napriek realizácii čiastkového monitoringu netopierov je odhad ich populácií veľmi problematický.
 
  • V rámci skupiny kopytníkov sa hodnotili dva druhy, a to kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) a zubor európsky (Bison bonasus). Pozitívnym výsledkom je, že v prípade kamzíka sa jeho stav zlepšil z kategórie nepriaznivý – zlý na kategóriu nepriaznivý – nevyhovujúci aj vďaka faktu, že sa za obdobie šiestich rokov od posledného hodnotenia veľkosť populácie takmer zdvojnásobila. Zubor európsky má stanovené hodnotenie stavu ako nepriaznivý – nevyhovujúci.

Stav druhov v alpskom a panónskom biogeografickom regióne

Zdroj: ŠOP SR

Poznámka: širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012.

 

Hodnotenie stavu jednotlivých druhov vtákov podľa 2. hodnotiacej správy (2007 – 2012)

ŠOP SR v spolupráci s ďalšími organizáciami pripravila v roku 2013 oficiálnu správu o stave jednotlivých druhov vtákov v zmysle článku 12 smernice o vtákoch (smernica Rady č. 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov). Hodnotené boli samostatne hniezdne populácie (220), zimujúce populácie pre vybrané druhy vodných vtákov (16) a migrácia pre vybrané druhy (7), spolu 243 hodnotených druhov.

Zo správy vyplýva, že väčšina druhov na Slovensku (viac ako 150 druhov) má odhadovanú veľkosť populácie menšiu ako 10 000 párov. Viac ako 120 druhov má dokonca odhadovanú priemernú veľkosť populácie do 2 000 párov (a z toho až 55 druhov pod 100 jedincov, resp. hniezdnych párov, čo je pomerne negatívny ukazovateľ). 39 druhov sa pohybuje v rozmedzí 10 000 – 100 000 párov a len 35 druhov má udávanú odhadovanú populáciu väčšiu ako 100 000 párov. Vyplýva z toho vysoká zraniteľnosť jednotlivých druhov vtákov, predovšetkým pri populáciách do 2 000 párov, ktorú má približne polovica druhov hniezdiacich na Slovensku.

Trend populácie vtákov v SR je u 55 % druhov stabilný alebo stúpajúci. U 34 % druhov je však klesajúci, čo znamená, že jedna tretina druhov vtákov u nás ubúda. Pri 6 % druhov trend populácie nebolo možné stanoviť z dôvodu nedostatku údajov.

Ďalším dôležitým ukazovateľom je rozsah zmeny v populácii za posledných 12 rokov. Pri 17 druhoch vtákov nastala v období od roku 2000 do roku 2012 dramatická zmena (pozitívna či negatívna) v rozsahu až do 100 % (príp. aj viac). Pozitívny výsledok nastal u 10 druhov, avšak pri 7 druhoch pri klesajúcom trende to znamená kritický stav až vyhynutie (brehár čiernochvostý, ležiak úhorový, čorík čierny, krakľa belasá, hvizdák veľký, sokol kobcovitý, skaliar pestrý).

 

 

Areál zohráva dôležitú úlohu pri udržaní vhodných biotopov a podmienok pre jednotlivé druhy vtákov. 76 % druhovstabilný alebo rozširujúci sa areál, čo je vcelku priaznivý výsledok. V porovnaní s trendom populácie je hodnotenie areálu pozitívnejšie, z čoho vyplýva, že početnosť klesá, avšak areál ešte ostáva a teda pravdepodobne sa znižuje hustota populácie na určitých miestach.

 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2015)

Zo smernice o biotopoch (smernica Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín) vyplýva o.i. aj tzv. druhová ochrana pre vybrané druhy rastlín a živočíchov, vrátane povinnosti monitorovania stavu druhov uvedených v prílohách smernice (druhy európskeho významu).
Okrem súhrnných hodnotení stavu druhov a biotopov v zmysle smernice o biotopoch (za príslušné reportovacie obdobia) sa ich stav v SR monitoruje priebežne v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS) ŠOP SR. Predmetom monitoringu je o.i. 146 druhov živočíchov a 49 druhov rastlín európskeho významu (EV).

Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2015 nachádzalo v priaznivom stave 22,5 % druhov EV, v nevyhovujúcom stave 47,7 % druhov EV a v zlom stave 29,8 % druhov EV. Z toho podľa skupín druhov bolo v priaznivom stave 35,7 % machorastov, 53,2 % vyšších rastlín a 20,3 % živočíchov.

Stav druhov európskeho významu (2015)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 
Stav druhov EV podľa taxonomických skupín (2015)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 
Stav druhov EV podľa biogeografického regiónu (2015)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2016)

Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2016 nachádzalo v priaznivom stave 24,3 % druhov.

Stav druhov európskeho významu (2016)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 

Stav druhov EV podľa biogeografického regiónu (2016)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2017)

Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2017 nachádzalo v priaznivom stave 24,9 % druhov.


Stav druhov EV podľa biogeografického regiónu (2017)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 

Medzinárodné porovnanie

Graf: Medzinárodné porovnanie stavu druhov európskeho významu

https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/daviz/proportion-of-species-assessments-in#tab-chart_1


Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Druhy európskeho významu sú druhy, ktoré na európskom území členských štátov (na ktoré sa vzťahuje Zmluva o EÚ) sú:
  1. ohrozené, s výnimkou tých druhov, ktorých prirodzený areál rozšírenia je na tomto území okrajový, a druhov, ktoré nie sú ohrozené alebo zraniteľné v západnom palearktickom regióne, alebo
  2. zraniteľné, t. j. druhy, o ktorých sa predpokladá, že pravdepodobne budú v blízkej budúcnosti presunuté do kategórie ohrozených, ak na ne naďalej budú pôsobiť ohrozujúce faktory, alebo
  3. vzácne, t. j. druhy s málo početnými populáciami, ktoré nie sú v súčasnosti ohrozené alebo zraniteľné, ale sú v nebezpečenstve. Tieto druhy sa vyskytujú v obmedzených geografických oblastiach alebo sú riedko rozptýlené v rozsiahlejších areáloch, alebo
  4. endemické a vyžadujúce zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru biotopu a/alebo možného dopadu ich využívania na biotop a/alebo možného dopadu ich využívania na stav týchto druhov z hľadiska ochrany.
Takéto druhy sú alebo môžu byť uvedené v prílohe II a/alebo v prílohe IV alebo V smernice o biotopoch.
 
Stav druhu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na príslušný druh a ktoré môžu ovplyvniť dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácií na európskom území členských štátov (na ktoré sa vzťahuje Zmluva o EÚ).
Stav druhu z hľadiska ochrany prírody sa bude považovať za “priaznivý”, keď:
  • údaje o populačnej dynamike príslušného druhu naznačujú, že sa dlhodobo udržuje ako životaschopný prvok svojho biotopu,
  • prirodzený areál rozšírenia druhu sa nezmenšuje a pravdepodobne sa ani v dohľadnej budúcnosti nebude zmenšovať,
  • je a pravdepodobne bude aj naďalej existovať dostatok biotopov, aby sa dlhodobo zachovali jeho populácie.

 

Metodika:

Zloženie indikátora a spôsob jeho výpočtu

Indikátor informuje o:
  • Stave druhov európskeho významu (%) – k poslednému dostupnému roku, ako aj za 2. reportovacie obdobie
  • Porovnaní stavu druhov európskeho významu (%) – medzi 2 reportovacími obdobiami
  • Stave druhov podľa taxonomických skupín (%)
  • Stave druhov v alpskom a panónskom biogeografickom regióne (%)
  • Vývoji trendu stavu druhov EV v nepriaznivom stave (%)
  • Trende populácie vtákov (%)
  • Trende areálu vtákov (%)
Členské štáty EÚ majú povinnosť priebežne monitorovať a reportovať stav ochrany druhov európskeho významu (príloha I smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín) pre Európsku komisiu každých 6 rokov. V SR sa prvý  hodnotiaci cyklus konal v rokoch 2004 – 2006 a druhý v rokoch 2007 – 2012. Indikátor vychádza z výsledkov tohto reportingu (z tzv. hodnotiacich správ), ako aj z priebežných údajov monitoringu druhov EV na úrovni SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému prevádzkovaného ŠOP SR.

Stav ochrany sa vyjadruje v troch „semaforových“ kategóriách ('Priaznivý (FV)' – zelenou, ' Nepriaznivý - nevyhovujúci (U1)' – oranžovou, ' Nepriaznivý - zlý (U2)' – červenou, plus Neznámy).

Indikátor je založený na počte druhov v týchto kategóriách a zmenách medzi jednotlivými kategóriami v čase.
Indikátor je tvorený na základe celoeurópsky platných metodických postupov, a to agregáciou rozsiahlych súborov dát získavaných v rámci monitoringu.

Použité jednotky
Počet hodnotení, %

 

Zdroj dát:

ŠOP SR

 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: