Tlačiť   PDF

Stav druhov európskeho významu

Dátum poslednej aktualizácie 17.12.2019

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí podiel stavu (priaznivý, nevyhovujúci, zlý, neznámy) druhov rastlín (nižšie, vyššie) európskeho významu (EV) a druhov živočíchov (bezstavovce, ryby, obojživelníky, plazy, cicavce) európskeho významu v zmysle čl. 17 smernice EÚ o biotopoch a s ňou súvisiaceho reportingu (hodnotiace správy vydávané každých 6 rokov, ako aj porovnanie každoročného vývoja tohto podielu z výsledkov monitoringu ŠOP SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS).
Indikátor hodnotí aj stav a trend vtákov v zmysle čl. 12 smernice EÚ o vtákoch.
 

Jednotka indikátora

%, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)
 
Strategický cieľ TUR:

28. Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch

  • ochrana biodiverzity prírody a krajiny, prednostná dlhodobá ochrana cenných území, ich ekosystémov a druhová ochrana ”in situ”

 

Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

  • Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov.

2.3 Zastaviť stratu biodiverzity

  • Vytvoria sa podmienky pre minimalizovanie negatívnych vplyvov antropogénnej činnosti, vrátane dopadov klimatickej zmeny, spôsobujúcich znižovanie biologickej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a stratu biotopov a zlepší sa vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody.
  • Dobudovanie národnej časti sústavy chránených území Natura 2000 a sústavy medzinárodne významných území so zodpovedajúcou ochranou ďalej zlepší predpoklady pre ochranu medzinárodne, európsky aj národne významných druhov a biotopov a zvýši príspevok SR k zastaveniu globálnej straty biodiverzity.
  • Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov na Slovensku.
  • Zabezpečí sa ochrana lokalít pralesov a ich zvyškov a vhodný manažment v ich ochranných pásmach.
  • Implementuje sa program obnovy mokradí a ich ekosystémových služieb na základe participácie všetkých dotknutých strán.
  • V spolupráci s vlastníkmi a užívateľmi a s využitím všetkých dostupných zdrojov sa skvalitní ochrana a obnova lesov, lúk a pasienkov, ktoré predstavujú ekosystémy s najvyššou mierou biodiverzity a bude sa podporovať aj vytváranie agrolesníckych systémov.

 

Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)


Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu

Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
 
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
 
Cieľ C.6 Zabezpečiť priaznivý stav ochrany vodných a na vodu viazaných biotopov a druhov v súlade s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav vodných ekosystémov do roku 2020, pričom v oblasti rozvoja a regulácie akvakultúry je potrebné zabezpečiť takú formu využívania vôd, ktorá nebude mať nepriaznivý vplyv na vodné druhy, biotopy a ekosystémy

 

Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej Národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov a o 50 % viac hodnotení druhov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany a o 50 % viac hodnotení druhov v rámci smernice o ochrane vtáctva vykazovalo bezpečný alebo zlepšený stav.
V podmienkach SR je potrebné zlepšiť stav ochrany 30 biotopov a stav ochrany 49 druhov, pričom súčasne je potrebné udržať (nezhoršiť) stav ochrany 30 biotopov a 52 druhov; prioritou sú najmä mokraďové biotopy, z druhov napríklad syseľ pasienkový, kamzík vrchovský tatranský, zubor hôrny, korytnačka močiarna, vybrané druhy motýľov a rýb. V rámci dosiahnutia cieľa pre vtáky je potrebné zlepšiť stav ochrany minimálne 64 druhov vtáctva, predovšetkým tých, pre ktoré sa vyhlasujú chránené vtáčie územia; zlepšenie stavu bolo navrhnuté napr. pre bociana čierneho, dropa fúzatého, jarabicu poľnú, hlucháňa, dravce a pre druhy viazané na mokraďové biotopy.
 
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
4. Zabezpečiť vypracovanie a aktualizáciu červených zoznamov ohrozených druhov Slovenska a vybraných regiónov
6. Pripraviť resp. aktualizovať programy záchrany pre ohrozené druhy rastlín a živočíchov a realizovať opatrenia vrátane transferu a reštitúcie druhov na vhodné lokality
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ
9. Eliminovať úhyn vtákov na elektrickom vedení a netopierov a vtákov pri zatepľovaní budov
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
107. Realizovať schému PRV „ochrana biotopov trvalých trávnych porastov“, „ochrana sysľa pasienkového“ a „ochrana dropa fúzatého“ v rámci „agroenvironmentálno-klimatického opatrenia“

 

Koncepcia ochrany prírody a krajiny (2006)
 

Oblasť 3.1. Všeobecná ochrana prírody a krajiny a územná ochrana

Strategický cieľ 3.1.3.: Dosiahnuť priaznivý stav osobitne chránených častí prírody z hľadiska ochrany prírody podľa stanovených cieľových stavov
Opatrenie 3.1.3.1.: Zabezpečovať priaznivý stav osobitne chránených častí prírody a krajiny prostredníctvom zapojenia vlastníkov a užívateľov pozemkov aj uplatnením stimulačného opatrenia (finančný príspevok od štátu a pod.)
 
Oblasť 3.2.  Druhová ochrana a ochrana drevín
Strategický cieľ 3.2.1.: Zaviesť systém výskumu a monitoringu chránených druhov európskeho a národného významu a nepôvodných druhov
Strategický cieľ 3.2.2.: Zabezpečiť podmienky na udržanie diverzity pôvodných druhov a dosiahnutie priaznivého stavu druhov z hľadiska ochrany prírody

 

Kľúčová otázka

Aký je stav druhov rastlín a živočíchov európskeho významu?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2018 sa ukončilo tretie reportovacie obdobie pre EK o stave biotopov a druhov európskeho významu (za roky 2013 2018) v zmysle článku 17 smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“). V porovnaní s druhým reportovacím obdobím (2007 – 2012) je toto hodnotenie realitou bližšie k poznaniu skutočného stavu, keďže došlo opäť k zlepšeniu poznatkov. Stav druhov a biotopov vykazuje síce z tohto dôvodu zhoršenie, v skutočnosti však ide o lepšie a realistickejšie hodnotenie stavu, ktorý je viac-menej rovnaký ako v predchádzajúcich obdobiach;
  • Podľa výsledkov tohto reportingu sa k roku 2018 nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 75 % druhov európskeho významu.
  • Skutočnú zmenu zaznamenávame iba v prípade Liparis loeselii (jedno miesto v panónskom biogeografickom regióne bolo zaplavené – prírodné procesy a populácia zmizla);
  • V roku 2019 bola spracovaná a podaná tiež druhá správa o stave vtákov v zmysle článku 12 smernice EÚ o vtákoch.
 
Zmena od roku 1993 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici emo_neutral emo_neutral
Stav druhov európskeho významu sa hodnotí až od roku 2004, tzn. od vstupu SR do EÚ. V porovnaní s 1. (2004 – 2006) a 2. (2007 – 2012) reportovacím obdobím došlo v 3. reportovacom období (2013 – 2018) k výraznejšiemu zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je však ich stav viac-menej rovnaký (nedostatočné opatrenia). Stav druhov európskeho významu sa podľa zápisov z KIMS zlepšil len minimálne.

Sumárne zhodnotenie

 

Porovnanie stavu druhov európskeho významu podľa taxonomického členenia

Zdroj: ŠOP SR
Poznámka: Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch.

 

Podrobné zhodnotenie

Hodnotenie druhov

Zo smernice o biotopoch (smernica Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín) vyplýva o.i. aj tzv. ochrana druhov pre vybrané taxóny rastlín a živočíchov, vrátane povinnosti monitorovania stavu druhov uvedených v prílohách smernice (druhy európskeho významu).

 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa 3. hodnotiacej správy (2013 2018)

ŠOP SR sústreďuje a spracováva podklady k hodnotiacej správe o stave biotopov a druhov európskeho významu v zmysle článku 17 smernice o biotopoch. Prvá správa bola spracovaná a podaná na EK v roku 2007 (za roky 2004 – 2006) a druhá v roku 2013 (za roky 2007 – 2012).

V roku 2018 začala príprava tretej Správy o stave biotopov a druhov európskeho významu podľa čl. 17 smernice o biotopoch (za obdobie 2013 – 2018) s vyhodnocovaním výsledkov monitoringu (predložená EK v apríli 2019).

 

Porovnanie stavu druhov európskeho významu

 

Zdroj: ŠOP SR
FV – Priaznivý    XX – Neznámy   U1 – Nepriaznivý - nevyhovujúci   U2 – Nepriaznivý - zlý

 

  • Obojživelníky – stav väčšiny obojživelníkov je nevyhovujúci. Nepriaznivé závery stavu biotopov, v ktorých obojživelníky žijú, sú takmer totožné s celkovými závermi stavu druhov, čo naznačuje ich signifikantnú viazanosť na svoje prostredie a jeho kvalitu.
  • Plazy – všetkých 9 druhov plazov majú stav nevyhovujúci alebo zlý. Alarmujúci je aj odhad veľkosti populácií. Podobne ako pri obojživelníkoch, vzhľadom na silnú väzbu plazov na vhodný biotop je nevyhnutné zamerať opatrenia na zlepšenie ich stavu. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať korytnačke močiarnej (Emys orbicularis), ktorá má na Slovensku už len jednu reprodukčnú lokalitu.
  • Ryby – v SR sa vyskytuje 23 druhov rýb a mihulí EV. Okrem dvoch druhov (neznámy stav) sa všetky nachádzajú v nevyhovujúcom alebo zlom stave. Oproti roku 2013 sa ich poznanie však zlepšilo. Alarmujúca je situácia s niektorými v minulosti bežnými druhmi rýb (hlavátka, lipeň, mrena), ktorých populácie sú v súčasnosti ohrozované najmä reguláciami tokov, výstavbou bariér (malé vodné elektrárne) a predáciou kormorána veľkého.
  • Článkonožce – z veľkého počtu 44 druhov článkonožcov EV majú v obidvoch bioregiónoch zlý stav Bolbelasmus unicornis a žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone). V zlom stave sú tiež niektoré druhy chrobákov viazané na mŕtve drevo. Celkový stav motýľov EV je na Slovensku nepriaznivý (až 90 % hodnotení ich stavu je nevyhovujúcich alebo zlých). Z dvoch druhov rakov (Astacus astacus, Austropotamobius torrentium) je jeden v zlom a jeden v nevyhovujúcom stave.
  • Mäkkýše – zo 7 druhov mäkkýšov sú len 2 druhy v priaznivom stave: pimprlík mokraďný (Vertigo angustior) a slimák záhradný (Helix pomatia). Najzávažnejším negatívnym vplyvom sú zásahy do vodného režimu, vysušovanie mokradí a nadmerné hnojenie, ale aj intenzívna pastva a eutrofizácia.
  • Cicavce – 48 hodnotených druhov cicavcov je v rámci Slovenska najlepšie preskúmanou skupinou živočíchov. Výnimku tvorí 28 u nás zaznamenaných druhov netopierov a niektoré druhy hlodavcov. Pozitívny trend bol zaznamenaný u druhov zubor hrivnatý (Bison bonasus), kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), bobor vodný (Castor fiber), vydra riečna (Lutra lutra) a medveď hnedý (Ursus arctos). Negatívny trend bol vyhodnotený pri druhoch plch lesný (Dryomys nitedula), hraboš severský (Microtus oeconomus mehelyi), hraboš tatranský (Microtus tatricus), tchor stepný (Mustela eversmanii), tchor tmavý (Mustela putorius) a syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Stav väčšiny druhov netopierov bol hodnotený ako priaznivý.
  • Machorasty – 2 z 9 machorastov (nižších rastlín) sa nachádza v neznámom stave, no došlo vo významnej miere k zlepšeniu poznania nižších rastlín EV.
  • Vyššie rastliny – v súčasnosti evidujeme na Slovensku výskyt 42 taxónov vyšších rastlín EV, z toho jeden taxón – plavúň (Lycopodium spp.) agreguje v širšom pojatí rodu 6 druhov. Úspechom je objavenie novej lokality ľanolistníka bezlistencového (Thesium ebracteatum), ktorý bol donedávna považovaný za vyhynutý. Lepší stav zachovania dosahujú rastliny, ktoré sa vyskytujú v alpskom biogeografickom regióne, čo vyplýva z menšieho narušenia prírodného prostredia. K najviac ohrozeným druhom patria druhy veľmi špecifických podmienok výskytu (Eleocharis carniolica, Gladiolus palustris), sú závislé na vodnom režime, kedy kombinácia nevhodného manažmentu a zmeny klímy spôsobujú trvalé ohrozenie. Naďalej patria medzi veľmi ohrozené druhy s obmedzeným počtom lokalít výskytu alebo málopočetnými populáciami jesienka piesočná (Colchicum arenarium) a kosatec piesočný (Iris humilis subsp. arenaria), ktoré na Slovensku rastú len na jedinej lokalite v blízkosti Štúrova, na severnej hranici svojho areálu. Jedinú lokalitu na Slovensku má aj kosienka karbincolistá (Serratula lycopifolia).
 
  • Hodnotenie stavu druhov EV podľa 2. hodnotiacej správy (2007 – 2012)



 

Na základe porovnania stavu druhov s hodnotením v roku 2007 môžeme konštatovať, že došlo k zlepšeniu poznatkov, t. j. menej hodnotení vykazuje stav neznámy. Celkový podiel druhov s priaznivým hodnotením stavu sa zlepšil, čo je ale spôsobené najmä spomínaným zlepšením poznatkov. Podiel druhov nachádzajúcich sa v zlom stave sa viac-menej nezmenil, čo nasvedčuje tomu, že potrebné opatrenia na obnovu biotopov alebo populácií druhov, alebo revitalizáciu lokalít na ktorých sa nachádzajú, sú stále aplikované nedostatočne. V rámci druhov európskeho významu bol vyhodnotený stav a ďalšie parametre podľa schváleného formátu pre 195 druhov.

 
Stav druhov podľa taxonomických skupín*

Zdroj: ŠOP SR
FV – Priaznivý    XX – Neznámy   U1 – Nepriaznivý – nevyhovujúci   U2 – Nepriaznivý – zlý
* Širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012, nie počty druhov v tej ktorej skupine.
 
  • Lepší stav zachovania dosahujú rastliny, ktoré sa vyskytujú v alpskom bioregióne (stredná a severná časť Slovenska), čo vyplýva z menšieho narušenia prírodného prostredia. K najviac ohrozeným druhom aj naďalej patria napr. jesienka piesočná (Colchicum arenarium) a kosatec piesočný (Iris humilis subsp. arenaria), ktoré na Slovensku rastú len na jedinej lokalite, na severnej hranici svojho areálu. Väčšina druhov, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivom stave ochrany, sa vyskytuje na veľmi špecifických a zraniteľných typoch biotopoch (rašeliniská, slatiny, podmáčané lúky, viate piesky, atď.). Najväčšiu skupinu tvoria rastliny, ktoré sa nachádzajú v nevyhovujúcom stave. V priaznivom stave ochrany sa na Slovensku nachádzajú druhy ako snežienka jarná (Galanthus nivalis), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata) a ďalšie, ktoré sú v západnej Európe už pomerne vzácne alebo sa tam už vôbec nevyskytujú, napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae) či vrchovka alpínska (Tozzia carpathica). Čo sa týka nižších rastlín, v súčasnosti je pri 45 % neznámy stav zachovania machorastov. Zavedený systematický monitoring však zlepšuje poznanie nižších rastlín európskeho významu vo významnej miere a v ďalšom reportingovom kole už budú z hľadiska stavu hodnotené všetky druhy nižších rastlín EV.
  • rýb sa v priaznivom stave nachádza len boleň dravý (Aspius aspius), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) v alpskom bioregióne, ktorých populácie a areál boli hodnotené ako vyhovujúce. U všetkých ostatných druhov rýb však majú byť väčšie ako v súčasnosti. Celkový stav je pri mnohých druhoch klasifikovaný ako neznámy. Všeobecne môžeme povedať, že chránené druhy rýbmalo preskúmané, preto bude nevyhnutné venovať im väčšiu pozornosť. Napriek tomu, že sa v poslednom desaťročí v našich tokoch zlepšila čistota vody, v oblasti revitalizácie poškodených úsekov tokov a spriechodnenia riek máme obrovské rezervy.
  • Celkový stav zachovania plazov a obojživelníkov vyplývajúci z údajov z reportingu je veľmi negatívny. Žiadny z hodnotených druhov plazov EV nebol vyhodnotený v stave priaznivom. Až 3 druhy plazov sú v zlom stave. Všetky ostatné plazy sú hodnotené v stave nevyhovujúcom. Aj v rámci celej Európy sa javí skupina plazov a obojživelníkov ako najviac ohrozená spomedzi všetkých druhov EV a je potrebné venovať im nemalú pozornosť.
  • V rámci cicavcov bolo hodnotených 48 druhov. S výnimkou všetkých u nás zaznamenaných 28 druhov netopierov ide o najlepšie preskúmanú skupinu živočíchov.
  • V rámci skupiny hlodavcov je v priaznivom stave vyhodnotený len druh bobor vodný (Castor fiber). Všetky ostatné druhy hlodavcov sú v nepriaznivom stave, čo je pomerne negatívny výsledok.
  • Zo šeliem EV boli v priaznivom stave hodnotené len druhy medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis lupus) v alpskom bioregióne. Všetky ostatné druhy boli vyhodnotené v nepriaznivom stave. V zlom stave bol vyhodnotený druh tchor stepný (Mustela eversmanii).
  • Stav väčšiny druhov netopierov bol hodnotený ako neznámy. Napriek realizácii čiastkového monitoringu netopierov je odhad ich populácií veľmi problematický.
  • V rámci skupiny kopytníkov sa hodnotili dva druhy, a to kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) a zubor európsky (Bison bonasus). Pozitívnym výsledkom je, že v prípade kamzíka sa jeho stav zlepšil z kategórie nepriaznivý – zlý na kategóriu nepriaznivý – nevyhovujúci aj vďaka faktu, že sa za obdobie šiestich rokov od posledného hodnotenia veľkosť populácie takmer zdvojnásobila. Zubor európsky má stanovené hodnotenie stavu ako nepriaznivý – nevyhovujúci.

Stav druhov v alpskom a panónskom biogeografickom regióne

Zdroj: ŠOP SR

Poznámka: širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012.

 

Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2018)

Okrem súhrnných hodnotení stavu druhov a biotopov v zmysle smernice o biotopoch (za príslušné reportovacie obdobia) sa ich stav v SR monitoruje priebežne v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS) prevádzkovaného ŠOP SR. Predmetom monitoringu je o. i. 146 druhov živočíchov a 49 druhov rastlín EV.
Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2018 nachádzalo v priaznivom stave 25,5 % druhov (o 0,6 % viac ako predchádzajúci rok), v nevyhovujúcom stave 47,9 % a v zlom stave 26,6 %.

Stav druhov EV podľa taxonomických skupín (2018)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Stav druhov EV podľa biogeografického regiónu (2018)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

  • Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2017)

Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2017 nachádzalo v priaznivom stave 24,9 % druhov, v nevyhovujúcom stave 47,6 % a v zlom stave 27,5 %. Z toho podľa skupín druhov bolo v priaznivom stave 37,7 % machorastov, 54,6 % vyšších rastlín a 21,6 % živočíchov.

Stav druhov EV podľa taxonomických skupín (2017)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

Stav druhov EV podľa biogeografického regiónu (2017)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

  • Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2016)

Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2016 nachádzalo v priaznivom stave 24,3 % druhov, nevyhovujúcom stave 47,5 % a v zlom stave 28,2 %. Z toho podľa skupín druhov bolo v priaznivom stave 30,8 % machorastov, 53,3 % vyšších rastlín a 20,3 % živočíchov.
 

Stav druhov EV podľa biogeografického regiónu (2016)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 
  • Hodnotenie stavu druhov EV podľa KIMS (k roku 2015)

Podľa stavu výsledkov priebežného monitoringu z KIMS sa k roku 2015 nachádzalo v priaznivom stave 22,5 % druhov EV, v nevyhovujúcom stave 47,7 % druhov EV a v zlom stave 29,8 % druhov EV. Z toho podľa skupín druhov bolo v priaznivom stave 35,7 % machorastov, 53,2 % vyšších rastlín a 20,3 % živočíchov.
 
Stav druhov EV podľa taxonomických skupín (2015)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)
 
Stav druhov EV podľa biogeografického regiónu (2015)

Zdroj: ŠOP SR (KIMS)

 

Hodnotenie vtákov

Hodnotenie stavu jednotlivých druhov vtákov podľa 2. hodnotiacej správy (2013 2018)

Na Slovensku sa vyskytuje 81 druhov vtákov, ktoré podliehajú smernici Rady č. 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) a sú aj predmetom reportingu podľa čl. 12 tejto smernice (https://bd.eionet.europa.eu/article12/).

ŠOP SR v spolupráci s ďalšími organizáciami pripravila v roku 2019 2. oficiálnu správu o stave jednotlivých druhov vtákov v zmysle článku 12 smernice o vtákoch.

Z hľadiska stavu jednotlivých druhov vtákov vychádzajú v nevyhovujúcom stave predovšetkým druhy viazané na agrárnu krajinu. Druhy ako napr. drop fúzatý (Otis tarda), krakľa belasá (Coracias garrulus), brehár čiernochvostý (Limosa limosa), ľabtuška poľná (Anthus campestris), pipíška chochlatá (Galerida cristata), strakoš kolesár (Lanius minor) sú v zlom stave (prvé tri druhy v posledných rokoch ako hniezdiče na Slovensku dokonca vymizli) a je potrebné zabezpečiť vhodný typ obhospodarovania biotopov pre zlepšenie hniezdnych možností. Druhy, ako napr. jarabica poľná (Perdix perdix), cíbik chochlatý (Vanellus vanellus), ľabtuška vrchovská (Anthus spinoletta), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), strakoš sivý (Lanius excubitor) sú vyhodnotené v stave nevyhovujúcom, čo taktiež odráža potrebu zlepšenia stavu druhov viazaných na poľnohospodársku krajinu prostredníctvom návrhu a zmeny vhodného typu hospodárenia, pestovania vhodných plodín a v prípade lúčnych biotopov správnu techniku a termín kosby.

Ďalšou skupinou, ktorá je ako celok v zlom stave, sú dravce, v prípade ktorých až 10 druhov je hodnotených v zlom stave.
Pomerne veľa druhov v nevyhovujúcom stave je taktiež v skupine viazanej na mokraďné biotopy. Sú to napr. druhy brehuľa hnedá (Riparia riparia), čajka čiernohlavá (Larus melanocephalus), bučiak trsťový (Botaurus stellaris), hus divá (Anser anser), chochlačka bielooká (Aythya nyroca), chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana), chriašteľ malý (Porzana parva), močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago) a ďalšie.
V nevyhovujúcom stave boli vyhodnotené taktiež hlucháň hôrny (Tetrao urogallus) a tetrov hôlniak (Tetrao tetrix), ktorých priaznivý stav je silne previazaný na vhodný spôsob obhospodarovania lesov a iných horských biotopov vzhľadom na silný pokles ich populácií, dôsledky zmeny klímy a pôsobenie ďalších faktorov, ako je napríklad predácia (napr. líšky, diviaky) sa ich areál rozšírenia zmenšuje a sú na pokraji vyhynutia. Nepriaznivo sú na tom aj ďalšie lesné druhy ako napr. jariabok hôrny (Bonasa bonasia), ale aj menšie druhy lesných spevavcov, napr. muchárik čiernohlavý (Ficedula hypoleuca) a muchárik malý (Ficedula parva). Zo zimujúcich populácií boli vyhodnotené v zlom stave druhy hus bieločelá (Anser albifrons), hus siatinná (Anser fabalis) a potápač veľký (Mergus merganser). Priemerná mortalita vtákov, vrátane ohrozených druhov, na elektrických vedeniach v krajine je stále vysoká (50 – 100 000 jedincov ročne), napriek systematickej dlhoročnej aktivite v súčinnosti so subjektmi prevádzkujúcimi elektrické zariadenia.

 

  • Hodnotenie stavu jednotlivých druhov vtákov podľa 2. hodnotiacej správy (2007 – 2012)

ŠOP SR v spolupráci s ďalšími organizáciami pripravila v roku 2013 1. oficiálnu správu o stave jednotlivých druhov vtákov v zmysle článku 12 smernice o vtákoch. Hodnotené boli samostatne hniezdne populácie (220), zimujúce populácie pre vybrané druhy vodných vtákov (16) a migrácia pre vybrané druhy (7), spolu 243 hodnotených druhov.

Zo správy vyplýva, že väčšina druhov na Slovensku (viac ako 150 druhov) má odhadovanú veľkosť populácie menšiu ako 10 000 párov. Viac ako 120 druhov má dokonca odhadovanú priemernú veľkosť populácie do 2 000 párov (a z toho až 55 druhov pod 100 jedincov, resp. hniezdnych párov, čo je pomerne negatívny ukazovateľ). 39 druhov sa pohybuje v rozmedzí 10 000 – 100 000 párov a len 35 druhov má udávanú odhadovanú populáciu väčšiu ako 100 000 párov. Vyplýva z toho vysoká zraniteľnosť jednotlivých druhov vtákov, predovšetkým pri populáciách do 2 000 párov, ktorú má približne polovica druhov hniezdiacich na Slovensku.

Trend populácie vtákov v SR je u 55 % druhov stabilný alebo stúpajúci. U 34 % druhov je však klesajúci, čo znamená, že jedna tretina druhov vtákov u nás ubúda. Pri 6 % druhov trend populácie nebolo možné stanoviť z dôvodu nedostatku údajov.

Ďalším dôležitým ukazovateľom je rozsah zmeny v populácii za posledných 12 rokov. Pri 17 druhoch vtákov nastala v období od roku 2000 do roku 2012 dramatická zmena (pozitívna či negatívna) v rozsahu až do 100 % (príp. aj viac). Pozitívny výsledok nastal u 10 druhov, avšak pri 7 druhoch pri klesajúcom trende to znamená kritický stav až vyhynutie (brehár čiernochvostý, ležiak úhorový, čorík čierny, krakľa belasá, hvizdák veľký, sokol kobcovitý, skaliar pestrý).

 

 

Areál zohráva dôležitú úlohu pri udržaní vhodných biotopov a podmienok pre jednotlivé druhy vtákov. 76 % druhovstabilný alebo rozširujúci sa areál, čo je vcelku priaznivý výsledok. V porovnaní s trendom populácie je hodnotenie areálu pozitívnejšie, z čoho vyplýva, že početnosť klesá, avšak areál ešte ostáva a teda pravdepodobne sa znižuje hustota populácie na určitých miestach.

 

 

Medzinárodné porovnanie

Graf: Medzinárodné porovnanie stavu druhov európskeho významu

https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/daviz/proportion-of-species-assessments-in#tab-chart_1


Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Druhy európskeho významu sú druhy, ktoré na európskom území členských štátov (na ktoré sa vzťahuje Zmluva o EÚ) sú:
  1. ohrozené, s výnimkou tých druhov, ktorých prirodzený areál rozšírenia je na tomto území okrajový, a druhov, ktoré nie sú ohrozené alebo zraniteľné v západnom palearktickom regióne, alebo
  2. zraniteľné, t. j. druhy, o ktorých sa predpokladá, že pravdepodobne budú v blízkej budúcnosti presunuté do kategórie ohrozených, ak na ne naďalej budú pôsobiť ohrozujúce faktory, alebo
  3. vzácne, t. j. druhy s málo početnými populáciami, ktoré nie sú v súčasnosti ohrozené alebo zraniteľné, ale sú v nebezpečenstve. Tieto druhy sa vyskytujú v obmedzených geografických oblastiach alebo sú riedko rozptýlené v rozsiahlejších areáloch, alebo
  4. endemické a vyžadujúce zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru biotopu a/alebo možného dopadu ich využívania na biotop a/alebo možného dopadu ich využívania na stav týchto druhov z hľadiska ochrany.
Takéto druhy sú alebo môžu byť uvedené v prílohe II a/alebo v prílohe IV alebo V smernice o biotopoch.
 
Stav druhu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na príslušný druh a ktoré môžu ovplyvniť dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácií na európskom území členských štátov (na ktoré sa vzťahuje Zmluva o EÚ).
Stav druhu z hľadiska ochrany prírody sa bude považovať za “priaznivý”, keď:
  • údaje o populačnej dynamike príslušného druhu naznačujú, že sa dlhodobo udržuje ako životaschopný prvok svojho biotopu,
  • prirodzený areál rozšírenia druhu sa nezmenšuje a pravdepodobne sa ani v dohľadnej budúcnosti nebude zmenšovať,
  • je a pravdepodobne bude aj naďalej existovať dostatok biotopov, aby sa dlhodobo zachovali jeho populácie.

 

Metodika:

Podľa čl. 17 smernice o biotopoch majú členské štáty povinnosť každých 6 rokov vypracovať správu o realizácii opatrení prijatých podľa tejto smernice pre EK, vrátane hodnotenia vplyvov týchto opatrení na stav biotopov uvedených v prílohe I a druhov v prílohe II z hľadiska ochrany prírody.
Prvá Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za SR bola spracovaná a podaná na EK v roku 2007 (za hodnotiace obdobie 2004 – 2006), druhá v roku 2013 (za hodnotiace obdobie 2007 – 2012) a tretia v roku 2019 (za hodnotiace obdobie 2013 – 2018).

Predmetom reportingu je aj hodnotenie stavu vtákov podľa smernice Rady č. 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) (https://bd.eionet.europa.eu/article12/).
ŠOP SR v spolupráci s ďalšími organizáciami pripravila v roku 2013 prvú oficiálnu správu o stave jednotlivých druhov vtákov a druhú v roku 2019, v zmysle článku 12 smernice o vtákoch.

Indikátor vychádza z výsledkov tohto reportingu (z tzv. hodnotiacich správ), ako aj z priebežných údajov monitoringu druhov EV na úrovni SR v rámci Komplexného informačného a monitorovacieho systému prevádzkovaného ŠOP SR.

Stav ochrany sa vyjadruje v troch „semaforových“ kategóriách ('Priaznivý (FV)' – zelenou, ' Nepriaznivý - nevyhovujúci (U1)' – oranžovou, ' Nepriaznivý - zlý (U2)' – červenou, plus Neznámy).
Indikátor je založený na počte druhov v týchto kategóriách a zmenách medzi jednotlivými kategóriami v čase.

Indikátor je tvorený na základe celoeurópsky platných metodických postupov, a to agregáciou rozsiahlych súborov dát získavaných v rámci monitoringu.

 

Použité jednotky
Počet hodnotení, %

 

Zdroj dát:

ŠOP SR

 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: