Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016

V období od 1. januára 2016 do 30. júna 2017 tvorilo Slovensko spolu s Holandskom (NL) a Maltou (MT) tzv. predsednícke Trio a prebralo zodpovednosť za manažovanie práce jednej z hlavných inštitúcií Európskej únie, Rady EÚ, ktorá reprezentuje 28 členských štátov (ČŠ). V rámci Tria Slovensko predsedalo Rade EÚ v druhom polroku 2016, pričom išlo o naše historicky prvé predsedníctvo.
Pri napĺňaní strategických priorít Únie Slovensko v pozícii predsedníckej krajiny fungovalo ako čestný sprostredkovateľ a mediátor európskej diskusie. Slovensko sa počas predsedníctva ocitlo v novej pozícii, keď sa do úzadia dostali národné ciele a prioritným sa stal spoločný záujem Únie. Konkrétne výsledky a pozitívne reakcie partnerov sú dôkazom, že Slovensko v tejto pozícií obstálo. Pri mnohých legislatívnych návrhoch sa podarilo dosiahnuť dohodu členských štátov alebo dohodu s Európskym parlamentom. Vďaka včasnej a dôslednej príprave Slovensko zvládlo svoje historicky prvé predsedníctvo aj po organizačnej a logistickej stránke.
 

V rámci agendy Rady pre životné prostredie a zmenu klímy sa slovenské predsedníctvo (SK PRES) sústredilo na vytvorenie vhodných predpokladov k postupnému prechodu spoločnosti na konkurencieschopné zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové hospodárstvo. Hlavné priority SK PRES pokrývali zmenu klímy; biodiverzitu a ekosystémy; obehové hospodárstvo; udržateľné hospodárenie s vodou.

Zmena klímy – aktivity sa sústredili na implementáciu záverov Európskej Rady z októbra 2014, kde padlo politické rozhodnutie, že emisie skleníkových plynov sa v roku 2030 znížia o 40 % oproti roku 1990. SK PRES úspešne pokračovalo na prácach súvisiacich s prijatím legislatívneho návrhu revízie schémy obchodovania s emisnými kvótami, kde sa konalo 11 zasadnutí pracovnej skupiny Rady EÚ a viaceré bilaterálne rokovania, na ktorých sa prerokúvali kompromisné návrhy SK PRES, resp. podporné dokumenty, s cieľom zblíženia pozícií ČŠ. SK PRES predstavilo správu o pokroku na Rade pre životné prostredie dňa 19. 12. 2016. Zároveň sa začali aj práce na dvoch súvisiacich návrhoch: návrhu o sektoroch nezaradených do schémy obchodovania a návrhu o znižovaní emisií skleníkových plynov z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva. Uskutočnilo sa 8 zasadnutí pracovnej skupiny Rady EÚ, na ktorých sa ČŠ zoznamovali s návrhmi a vyjasňovali si všetky otázky tak, aby sa počas nasledujúce maltského predsedníctva mohlo úspešne prejsť k ďalšej fáze. Problematika bola zaradená na rokovanie Rady pre životné prostredie 17. 10. 2016 vo forme politickej diskusie k obom návrhom a na rokovaní Rady v decembri bola predložená správa o pokroku. Z dôvodu zabezpečenia nevyhnutnej synergie medzi klimatickou a energetickou politikou sa uskutočnilo spoločné rokovanie neformálnej Rady ministrov zodpovedných za zmenu klímy a energetiku.

V nadväznosti na schválenie Parížskej dohody na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru o zmene klímy sa predsedníctvo zaoberalo aj ďalšími aktivitami, ktoré sa týkajú ratifikácie dohody zo strany členských štátov a EÚ. Vzhľadom na prioritu uvedenej témy bolo dňa 30. 9. 2016 zvolané mimoriadne rokovanie Rady pre životné prostredie, na ktorom sa prijala jednak ratifikácia Parížskej dohody, t. j. rozhodnutie Rady o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v mene EÚ ako aj závery Rady, ktoré slúžili ako príprava na zasadnutia v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v Marrákeši (7. – 18. 11.). Dňa 4. 10. schválil Európsky parlament rozhodnutie o ratifikácii Parížskej dohody na úrovni EÚ, ktoré Rada formálne potvrdila v ten istý deň, a tým sa uzavrel politický proces EÚ pri ratifikácii dohody. Technická ratifikácia Parížskej dohody na úrovni EÚ bola zavŕšená 5. 10. odovzdaním ratifikačných listín depozitárovi OSN a 7. 10. prebehla ratifikačná ceremónia v sídle OSN v New Yorku za účasti ministra životného prostredia SR a komisára EÚ pre oblasť klímy a energetiky. Následne vďaka krokom koordinovaným SK PRES vstúpila 4. 11. Parížska klimatická dohoda do platnosti. Osobitná pozornosť bola venovaná aj koordinácii prípravy pozícií EÚ a samotnej účasti na medzinárodných rokovaniach v Maroku.

Obehové hospodárstvo – jedným z hlavných cieľov SK PRES bolo aktívne prispieť k prebiehajúcej diskusii o prechode na zelené a obehové hospodárstvo.
V nadväznosti na uvedené sa v dňoch 6. – 7. 9. uskutočnilo vlajkové podujatie SK PRES – konferencia „Prechod na zelené hospodárstvo“, ktorého obsahom boli diskusie a výmena skúseností a názorov na kľúčové otázky tohto prechodu z pohľadu politiky, financií, investícií či výskumu a inovácií. SK PRES predstavilo výsledky konferencie na stretnutí ministrov životného prostredia OECD ako aj na októbrovom zasadnutí Rady pre životné prostredie. Pozitívne reakcie vyústili do vytvorenia fóra „Bratislavský proces pre zelenú ekonomiku“, ktoré umožní pravidelnú širokú diskusiu o pokroku smerom k zelenému hospodárstvu.

V oblasti obehového hospodárstva sa SK PRES prioritne venovala agende týkajúcej sa legislatívnych návrhov zmeny šiestich najdôležitejších odpadových smerníc v odpadovom hospodárstve s cieľom pokročiť čo najďalej v rokovaniach. Počas SK PRES sa uskutočnilo 8 zasadnutí pracovnej skupiny Rady EÚ ako aj bilaterálne stretnutia s jednotlivými ČŠ, ktoré ukončili diskusie o všetkých štyroch legislatívnych návrhoch EK a umožnili prípravu prvého kompromisného návrhu SK PRES. Druhý revidovaný text celého balíčka, ktorý pripravilo SK PRES bol predmetom rokovaní počas maltského predsedníctva. Na zasadnutie Rady pre životné prostredie dňa 19. 12. bola predložená správa o dosiahnutom pokroku.

Udržateľné hospodárenie s vodou – V nadväznosti na potrebu prijatia racionálnych opatrení pre zabezpečenie trvalo udržateľných vodných zdrojov ich ochrany a spravodlivého využívania SK PRES uskutočnilo ministerskú konferenciu. Následne boli prijaté závery Rady k problematike udržateľného hospodárenia s vodami dňa 17. 10. 2016 na Rade ministrov pre životné prostredie EÚ.
Zároveň sa dňa 25. 10. v Bratislave uskutočnila medzinárodná konferencia „Mestá a voda“ organizovaná s podporou EK pod záštitou UNESCO, SK PRES a MŽP SR. Podujatie bolo zamerané na konkrétne problémy a riešenia miestnych politík v oblasti manažmentu vody. Starostovia a primátori európskych miest, zástupcovia vodárenských organizácií a výskumných inštitúcií pôsobiacich v oblasti inovácií a vodného hospodárstva spolupracovali pri formulácii základov novej politickej agendy „Urban Water Agenda“ ‒ Agendy 2030. Dňa 16. 12. sa na pôde UNESCO uskutočnilo sprievodné podujatie SK PRES na vysokej úrovni na tému „Mestá a voda“, ktorého cieľom bolo predstaviť závery medzinárodnej konferencie „Mestá a voda“ z Bratislavy, spropagovať úspešné aktivity a potvrdiť záujem o spoluprácu s UNESCO.

Ochrana prírody a biodiverzity – SK PRES sa venovalo výsledkom hodnotenia efektívnosti smerníc o vtákoch a biotopoch (tzv. Natura 2000 fitness check). Uvedené smernice sú kľúčovými nástrojmi pre ochranu prírody a zachovanie biodiverzity EÚ, ako aj plnenie cieľov Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020: zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ a obnoviť ich v najväčšom vykonateľnom rozsahu.
SK PRES intenzívne komunikovalo s EK, s cieľom čo najskoršieho zverejnenia výsledkov hodnotenia efektívnosti smerníc o vtákoch a biotopoch. Nakoniec bol predmetný dokument EK zverejnený 14. 12 a následne EK predstavila hodnotenie implementácie smerníc o ochrane vtákov a biotopov na decembrovom rokovaní Rady pre životné prostredie počas ktorého ČŠ vyzvali EK k urýchlenému zverejneniu Akčného plánu pre lepšiu implementáciu smerníc.

Z ďalších oblastí sa Sk PRES venovalo chemickým látkam, kde bola dosiahnutá, v rámci ratifikačného balíčka k Minamatskému dohovoru o ortuti, dohoda s EU parlamentom, ktorá bola schválená na zasadnutí CRP 16. 12.

V priebehu roka 2016 bolo prijaté oznámenia EK, ktoré zhodnotilo a načrtlo ďalší postup pri implementácii trvalo udržateľných cieľov OSN. V nadväznosti na zverejnenie cestovnej mapy k implementácii Agendy 2030 sa SK PRES venovalo diskusii o implementácii environmentálnej časti Agendy 2030.

SK PRES sa intenzívne a detailne podieľalo na príprave vstupov EÚ v rámci Rady ako aj samotnej koordinácií EÚ pozícií na rôznych medzinárodných rokovaniach. Rozhodnutie Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie, pokiaľ ide o určité návrhy predložené na 17. zasadnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (COP 17 CITES) schválila Rada GAC 20. 9. 2016. EÚ dosiahla na rokovaniach v Johanesburgu významný pokrok v oblasti posilnenia ochrany voľne žijúcich zvierat a rastlín pred nadmerným využívaním a nelegálnym obchodom a významná väčšina návrhov EÚ bola schválená. Závery Rady, ktorými sa stanovila pozícia EÚ na rokovania konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite a Kartagenského a Nagojského protokolu, schválila Rada pre životné prostredie dňa 17. 10. 2016. EÚ na konferencii v Mexiku (2. – 17. 12.) významne prispela k prepojeniu biodiverzity s inými sektormi, najmä poľnohospodárstvom, lesníctvom, rybárstvom a turizmom. V prípade zasadnutí Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ktorých cieľom bolo schválenie redukčných opatrení pre používanie fluórovaných uhľovodíkov (HFC) vo forme dodatku k Protokolu, sa počas SK PRES uskutočnila séria stretnutí zmluvných strán vo Viedni a národných expertov v Bruseli. Rokovania vyvrcholili počas zasadnutí zmluvných strán v Kigali (Rwanda, v dňoch 8. – 14. 10.), počas ktorých bol slávnostne prijatý dodatok k Montrealskému protokolu.

Nad rámec programu v kontexte novej iniciatívy EK týkajúcej sa hodnotenia chemickej legislatívy EÚ a na základe výzvy niekoľkých ČŠ, SK PRES pripravilo závery Rady, ktoré boli prijaté na rokovaní Rady pre životné prostredie dňa 19. 12. 2016. Uvedené predstavuje významný príspevok SK PRES a členských štátov EÚ k 10. výročiu prijatia chemickej legislatívy „Reach“.

Výzvou do nadchádzajúceho obdobia je predovšetkým udržať záujem spoločnosti o európske témy a zlepšovať spôsob komunikácie o EÚ tak na úrovni Slovenskej republiky, ako aj na úrovni EÚ a smerom k externým partnerom.

Ministri sa zhodli, že treba zlepšiť opätovné zhodnocovanie vody. V EÚ totiž možno recyklovať približne 17 % vody, ale tento potenciál sa stále dostatočne nevyužíva. Ďalej upozornili, že je nutné lepšie manažovať hospodárenie s vodou v poľnohospodárstve, pretože práve toto odvetvie jej spotrebuje najviac, a to v dôsledku sucha a nárastu populácie. Viacerí ministri si myslia, že táto otázka nemá len negatívny charakter a treba ju vnímať ako dobrú príležitosť na zavedenie nových technologických riešení. Napríklad na prepravu vody, inováciu závlahových systémov, účinnejšie prírodné opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, či intenzívnejšie zapojenie vedy a výskumu. Z rokovania vyplynulo, že veľkú úlohu pri riešení nedostatku vody musí zohrávať osveta, aby ľudia vedeli s týmto zraniteľným zdrojom lepšie hospodáriť. Diskusia delegátov poslúžila na prípravu záverov Rady EÚ v tejto oblasti, ktoré budú príspevkom do širšej debaty o povahe a zameraní budúcej vodnej politiky EÚ.

Ministri zodpovední za zmenu klímy apelovali na stretnutí na čo najskoršiu ratifikáciu Parížskej dohody. Diskutujúci zdôrazňovali, že implementácia záväzkov z Parížskej dohody bude príležitosťou pre nové investície a pracovné miesta.
 

Zelená ekonomika je v podstate také fungovanie hospodárstva, ktoré zabezpečuje ekonomický rast a rozvoj spoločnosti pri čo najefektívnejšom využívaní prírodných energetických a materiálnych zdrojov. Ide o relatívne nový koncept, pretože kým v minulosti sa dôraz kládol na čo najväčšiu spotrebu, v posledných rokoch sa do pozornosti dostáva čo najracionálnejšia výroba. Mnohí rečníci v tejto súvislosti upozornili na vyčerpateľnosť celosvetových prírodných zdrojov, pričom plytvanie nimi ohrozuje celkovú udržateľnosť systému. Politické odporúčania, ktoré vzišli z bratislavskej konferencie Slovenské predsedníctvo predstavilo na stretnutí ministrov životného prostredia krajín OECD v Paríži a na zasadnutí Rady ministrov životného prostredia EÚ. Účastníci konferencie hovorili o potrebe vypracovania plánu prechodu na zelené hospodárstvo na európskej, ale aj národnej úrovni. Vyzvali na zmenu legislatívy a daňového systému, ktoré by vytvorili lepšie podmienky pre zelenú ekonomiku. Ďalej sa diskutovalo o zvýšení recyklácie odpadov, väčšej podpore malých, stredných podnikateľov, ale aj veľkých firiem tak, aby sa zlepšila materiálová efektívnosť. Za kľúčové a nevyhnutné však účastníci označili financovanie, pričom hybnou silou v tejto oblasti by podľa nich mohol byť súkromný sektor. Viac investovať treba aj do inovácií, vedy a výskumu. Z uvedenej konferencie vzišiel dôležitý koncept v stredoeurópskom regióne – tzv. Bratislavský proces prechodu na zelené hospodárstvo.

Tabuľka Zoznam ostatných podujatí na Slovensku

Por. číslo	Termín podujatia	Názov podujatia
1	8. 7. 2016	Attaché trip – oblasť životného prostredia
2	13. – 14.7. 2016	Workshop expertných skupín zmeny klímy WPIEI – informal (senior officials)
3	2. 9. 2016	EGI – Expertná skupina Pracovnej skupiny pre zmenu klímy – WPIEI pre implementáciu
4	5. 9. 2016	EGMIT – Expertná skupina Pracovnej skupiny pre zmenu klímy – WPIEI pre mitigáciu
5	6. – 7.9.2016	Transition to Green Economy
6	12. – 13.9. 2016	Medzinárodná konferencia Kontaminované územia
7	21. 9. 2016	EG LEX – Expertná skupina Pracovnej skupiny pre zmenu klímy – WPIEI pre právne otázky
8	22. – 23. 9. 2016	Stretnutie EIA/SEA národných expertov s EK
9	26. 9. 2016	EGC
10	18. 10. 2016	EGI – Expertná skupina Pracovnej skupiny pre zmenu klímy – WPIEI pre implementáciu
11	10. 10 – 11. 10. 2016	IG AFOLU
12	10. – 12. 10. 2016	Stretnutie riaditeľov ochrany prírody
13	12. 10. 2016	EGA – Expertná skupina Pracovnej skupiny pre zmenu klímy WPIEI pre adaptáciu
14	13. 10. 2016	WGI
15	20. 10. 2016	Konferencia Voda v mestách
16	24. 10. 2016	Workshop o prepojení vody a poľnohospodárstva
17	25. – 26. 10. 2016	Pracovná skupina "Podzemná voda"
18	21. – 22. 11. 2016	Medzinárodná konferencia k ťažbe nerastov a životnému prostrediu
19	28. – 29. 11. 2016	Rokovanie vodných a morských riaditeľov
20	29. 11. 2016	1-dňové podujatie s Nórskom
21	30. 11. – 2. 12. 2016	Plenárne rokovanie IMPEL
22	19. – 20. 10. 2016	Ekoinovačné Slovensko

Dňa 30. 9. 2016 sa uskutočnilo mimoriadne rokovanie Rady EÚ pre životné prostredie v Bruseli. Predmetom rokovania bol návrh na ratifikáciu Parížska dohody a schválenie záverov Rady, ktoré sa týkali prípravy 22. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Na uvedenom mimoriadnom stretnutí Rady ministrov životného prostredia členské štáty EÚ prijali rozhodnutie, ktorým sa ratifikuje Parížska dohoda. Následne dňa 5. 10. 2016 boli slávnostne uložené ratifikačné listiny v New Yorku, nielen za EÚ, ale zároveň tak učinili aj tie členské štáty, ktoré mali úspešne ukončený domáci proces ratifikácie, vrátane Slovenska. Týmto aktom nadobudla Parížska dohoda platnosť a na konferencii v decembri sa konalo zároveň aj prvé stretnutie strán Parížskej dohody. Prijatím dohody EÚ potvrdila svoje vedúce postavenie v globálnom boji proti zmene klímy.

Dňa 17. 10. 2016 sa uskutočnilo v Luxemburgu v poradí druhé rokovanie Rady, pod vedením Slovenska, kde bola diskutovaná široká škála problematík od emisií zo sektorov nezaradených v systéme EÚ ETS, cez problematiku vôd, biodiverzity, zelenej ekonomiky. Ministri uskutočnili po prvýkrát politickú diskusiu k návrhu nariadenie o zdieľaní úsilia a nariadenia k využívaní pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva (LULUCF). Uvedené návrhy spoločne s návrhom na revíziu systému obchodovania s emisnými kvótami majú za cieľ dosiahnuť domácu redukciu emisií skleníkových plynov EÚ na úroveň aspoň 40 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňou roku 1990. Vo všeobecnosti sa ministri zhodli na dôležitosti uvedených návrhov na dosiahnutí záväzkov EÚ v rámci Parížskej dohody a samozrejme uvedené umožní vedúcu pozíciu EÚ v oblasti opatrení v zmene klímy. Ďalším bodom bola diskusia ministrov na tému trvalo udržateľného manažmentu vôd, ktorá nadväzovala na rokovanie neformálnej Rady ministrov z Bratislavy ako aj konferencie k vodám, ktorá predchádzala rokovaniu neformálnej Rady. Ďalším bodom boli závery Rady na rokovanie konferencie k biologickej diverzite, ktorá sa uskutočnila v Mexiku. Uvedené rokovanie bolo dôležitým míľnikom na revíziu implementácie Strategického plánu a príležitosť na zvýšenie úrovne ambícií implementácie súčasne s definovaním opatrení, ktoré budú zároveň podporovať implementáciu trvalo udržateľnej agendy 2030. Následne sa dňa 18. 10. 2016 v Luxemburgu uskutočnilo historicky prvé formálne zasadnutie ministrov Východného partnerstva pre životné prostredie a zmenu klímy s ministrami EÚ. Európska únia a šesť štátov Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) prijali ministerské vyhlásenie, v ktorom potvrdili svoj záväzok posilniť spoluprácu v tejto oblasti.

Dňa 19. 12. 2016 sa uskutočnilo v Bruseli posledné rokovanie Rady ministrov počas slovenského predsedníctva v rade EÚ. Na rokovaní bola predložená a vzatá na vedomie správa predsedníctva o pokroku k návrhu revízie systému obchodovania s emisnými povolenkami. Následne boli prijaté závery Rady a uskutočnila sa diskusiu o ochrane ľudského zdravia a životného prostredia prostredníctvom zodpovedného nakladania s chemikáliami. Uvedenému rokovaniu Rady predchádzalo rokovanie so zástupcami mimovládnych organizácií. Témou bola implementácia Agendy 2030 o trvalo udržateľnom rozvoji a ochrana ľudského zdravia a ŽP prostredníctvom správneho nakladania s chemickými látkami.
 

Tabuľka Zoznam podujatí v tretích krajinách