Preskočit na obsah

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021

Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov

Plnenie funkcií lesov


 

Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

 

Aký je stav a vývoj lesných zdrojov?
 
SR sa s lesnatosťou 41,3 % zaraďuje medzi lesnatejšie krajiny v Európe. Výmera lesných pozemkov (LP), ako aj porastovej pôdy, sa v zmysle údajov z programov starostlivosti o lesy i z katastra nehnuteľností dlhodobo mierne zvyšuje.
Zásoba dreva v lesoch SR sa dlhodobo zvyšuje. V súčasnosti sú v dôsledku vekového zloženia lesov v SR historicky najvyššie zásoby dreva, ich objem však už kulminuje.
Naďalej dochádza k postupnému zvyšovaniu zásob uhlíka v lesných ekosystémoch, čo je dôsledok rozširovania zalesnenej plochy a hlavne zvýšenia hektárových zásob drevnej hmoty.
Využívanie lesných zdrojov (podiel ťažby dreva na jeho prírastku) je možné hodnotiť stále ako udržateľné, keďže je ťažba dreva nižšia ako jeho ročný celkový bežný prírastok. Dlhodobo tento podiel ale značne narástol, posledné tri roky však výraznejšie klesol.
V lesoch SR prevláda všeobecne vhodné drevinové zloženie, teda priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Pozitívne je postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín oproti listnatým.
Podiel prirodzenej obnovy lesných porastov na ich celkovej obnove z dlhodobého i strednodobého hľadiska zaznamenáva rastúci trend, medziročne sa tiež mierne zvýšil.

 

Zlepšuje sa stav lesov?
 
Na poškodzovaní lesov sa v prevažnej miere podieľajú abiotické škodlivé činitele s dominantným pôsobením vetra (u ktorého je možné dlhodobo konštatovať nepravidelné výkyvy v poškodzovaní), pričom medziročne zaznamenali výraznejší pokles. Z biotických škodlivých činiteľov sú najvýznamnejšou skupinou podkôrniky (najmä lykožrút smrekový), ktoré z dlhodobého hľadiska zaznamenali postupný nárast výskytu a škodlivého pôsobenia. Posledné tri roky však dochádza k ich opätovnému poklesu. Z antropogénnych činiteľov je najvýznamnejšie imisné poškodenie, ktoré sa ale od roku 2002 výrazne znížilo. Vysoký podiel v antropogénnom poškodení lesov zaznamenávajú aj krádeže dreva.
Zdravotný stav lesov Slovenska, charakterizovaný mierou defoliácie, možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer. V roku 2021 sa zdravotný stav listnatých drevín, ako aj drevín spolu opäť mierne zlepšil, naopak pri ihličnanoch došlo k jeho zhoršeniu. V rámci jednotlivých druhov drevín je dlhodobo zaznamenaný mierne zlepšujúci sa trend vývoja defoliácie pri jedli, stabilizovaný je pri smreku a zhoršujúci pri borovici, dube, buku a hrabe. Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku zostávajú Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť, čo súvisí s masívnym rozpadom smrekových lesných porastov.

 

Ako sú rozdelené a využívané funkcie lesov?
 
Lesy zo svojej podstaty plnia produkčné (hospodárske), ako aj mimoprodukčné (verejnoprospešné) funkcie, resp. služby súčasne. Najviac zastúpenou kategóriou lesov podľa ich funkcie sú lesy hospodárske (HL), nasledujú lesy ochranné (OL) a najmenšie zastúpenie majú lesy osobitného určenia (LOU). Od roku 2000 dochádza k opätovnému nárastu výmery HL na úkor LOU. Výmera OL je dlhodobo stabilizovaná.
Ťažba dreva v lesoch SR mala dlhodobo rastúci trend, čo vyplývalo hlavne z veľkého rozsahu náhodných ťažieb v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov, ale tiež z postupného presunu v súčasnosti nadnormálne zastúpených vekových stupňov do veku rubnej zrelosti. Od roku 2018 nastal v ťažbe dreva pokles, medziročne síce mierne vzrástol, no išlo o druhý najnižší objem ťažby (po roku 2020) od roku 2005.
Jarné kmeňové stavy raticovej zveri po dlhodobom nežiaducom trende ich rastu mierne poklesli (hlavne jelenia, srnčia a diviačia zver).

 

Lesné hospodárstvo

 

  • Zachovanie lesných zdrojov

Výmera lesov

Lesnatosť SR dlhodobo mierne rastie a v roku 2021 predstavovala cca 41,3 %. Rovnako aj výmera lesných pozemkov (LP) sa mierne zvyšuje (podľa údajov z programov starostlivosti o lesy i z katastra nehnuteľností).

Výmera lesných pozemkov (podľa katastra nehnuteľností) dosiahla 2 028 509 ha (s medziročným nárastom o 657 ha).

Okrem LP sa lesné dreviny vyskytujú aj na poľnohospodárskych a ostatných pozemkoch (tzv. biele plochy). Podľa výsledkov druhého cyklu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR 2015 – 2016 (NIML 2) dosahuje výmera takýchto plôch 288 ± 39 tis. ha, čo predstavuje významný podiel výmery lesov a po jej zohľadnení predstavuje skutočná lesnatosť na Slovensku 45,7 ± 0,9 %.

 
Podľa Správy o stave európskych lesov 2020 (FOREST EUROPE 2020) je lesnatosť SR nižšia (40,1 %) z dôvodu odlišného výpočtu (počíta sa z výmery lesných porastov bez kosodreviny). Podľa uvedenej správy je SR 13. najlesnatejšia krajina spomedzi 43 európskych štátov, s vyššou lesnatosťou, ako je priemer Európy (34,8 %), resp. EÚ-28 (38,3 %).
 

 

Porastové zásoby dreva

Pri porastových zásobách dreva naďalej pretrváva trend ich zvyšovania a v roku 2021 dosiahli 487,3 mil. m3 hrubiny bez kôry, čo je o 2,8 mil. m3 viac ako predchádzajúci rok. Zásoba ihličnatého dreva sa už od roku 2010 znižuje (v dôsledku častého poškodzovania najmä smrekových lesov), naopak naďalej pokračoval trend zvyšovania zásoby listnatého dreva. Okrem toho sa v lesoch na nelesných pozemkoch (bielych plochách) podľa zistení NIML 2 nachádzajú zásoby dreva v objeme 46 ± 7 mil. m3. Priemerná zásoba dreva na hektár činila 250 m3.

V súčasnosti sa v SR nachádzajú historicky najvyššie zásoby dreva minimálne za ostatné storočie, čo vyplýva z aktuálnej vekovej štruktúry lesov. V dôsledku postupnej zmeny vekovej štruktúry však celkový objem zásob dreva v súčasnosti kulminuje.

 

 

Zásoba uhlíka

Z prírodných ekosystémov patria lesné ekosystémy k najvýznamnejším článkom v kolobehu uhlíka. Lesy sú schopné vďaka veľkému objemu drevnej biomasy dlhodobo akumulovať veľké objemy uhlíka, čím znižujú obsah CO2 v atmosfére. Zásoba uhlíka v lesných ekosystémoch, nadzemnej a podzemnej biomase súvisí so zásobami dreva v lesoch a výmerou lesnej pôdy, pričom v roku 2021 predstavovala 509 mil. ton.

 

 

 

Veková štruktúra

Súčasná veková štruktúra lesov je nevyrovnaná, s vyšším zastúpením starších (prevažne rubne zrelých) lesných porastov s vekom nad 70 rokov a mladých lesných porastov do 20 rokov, čo má za následok cyklické zmeny pri poskytovaní niektorých ekosystémových služieb lesov.

Zvyšovanie podielu mladých lesných porastov súvisí s vysokým rozsahom obnovy lesa v dôsledku súčasných zvýšených ťažbových možností, ako aj pôsobenia škodlivých činiteľov (obnova poškodených lesných porastov).

 

Vlastnícka štruktúra

Štátne organizácie LH majú vo vlastníctve 40,4 % z porastovej pôdy (789 572 ha), pričom však obhospodarovali až 51,2 % porastovej pôdy (999 191 ha). Ostatnú výmeru porastovej pôdy obhospodarovali neštátne subjekty LH, ktoré vlastnia a obhospodarujú lesy súkromné, spoločenstevné, cirkevné, obecné a  lesy  poľnohospodárskych družstiev. V rámci reprivatizačného procesu odovzdali LESY SR, š. p. v roku 2021 fyzicky 195 ha LP, čo predstavuje od jeho začiatku spolu 907 750 ha LP. K roku 2021 bolo na Slovensku evidovaných 403 375 ha porastovej pôdy (PP), ktorej vlastníctvo nebolo (pozemkovými úpravami) doriešené (20,6 % z celkovej výmery PP).

 

  • Kategorizácia lesov podľa ich funkcií

Lesy zo svojej podstaty plnia viac funkcií (služieb) súčasne, a to okrem produkčnej (hospodárskej) aj mimoprodukčné (verejnoprospešné funkcie). Z hľadiska ich prevažujúcich funkcií sa členia na príslušné kategórie, pričom najviac zastúpenou kategóriou sú lesy hospodárske, nasledujú lesy ochranné a najmenšie zastúpenie majú lesy osobitného určenia. Väčšina hospodárskych lesov sú lesy polyfunkčné, ktoré plnia okrem produkčnej i ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie.

 

 
 

 

  • Zlepšenie biologickej diverzity v lesných ekosystémoch

Drevinové zloženie

Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. K roku 2021 pretrvával nárast priaznivého podielu listnatých drevín (64,2 %) oproti ihličnatým drevinám (35,8 %). V porovnaní s rokom 2020 stúpol podiel listnáčov o ďalšie 0,3 %, pričom pokles podielu ihličnatých drevín je zaznamenaný najmä pri smreku. Najvyššie zastúpenie spomedzi drevín má buk (34,8 %), smrek (21,5 %), duby (13 %) a borovica (6,5 %).

 

 

V lesoch SR sa na ploche 57,1 tis. ha (cca 2,9 %) vyskytujú aj dreviny introdukované, ich výmera sa však dlhodobejšie nezvyšuje. Ide o prevažne 12 druhov (teda so zastúpením vyšším než 0,1 %), z ktorých najviac zastúpenou je agát biely (34,75 tis. ha) a za najperspektívnejšiu treba považovať duglasku tisolistú (1,12 tis. ha).

 

Obnova lesa

Pre presadzovanie udržateľného obhospodarovania lesov má v súčasnosti osobitný význam zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy lesa. Celkový rozsah obnovy lesa poklesol oproti predchádzajúcemu roku o 2 018 ha na súčasných 12 980 ha. Prirodzená obnova oproti roku 2020 tiež poklesla, jej podiel z celkovej obnovy lesa však vzrástol o 1,2 percentuálneho bodu, pričom predstavoval 41 %.

 

 

Odumreté drevo

Významnou zložkou lesných ekosystémov je aj odumreté drevo, ktoré by sa malo v lesoch ponechávať v potrebnom rozsahu pre podporu biodiverzity. Podľa výsledkov NIML 2 sa v lesných porastoch nachádza 87,0 ± 5,7 mil. m3 odumretého dreva (stojace sucháre, pne, ležiace hrubé a tenké drevo), čo je priemerne 45,2 ± 2,8 m3 na ha; na nelesných pozemkoch je to ďalších 6,8 ± 1,8 mil. m3. Objem odumretého dreva na Slovensku je výrazne vyšší ako priemer krajín Európy.

 

Prírode blízke obhospodarovanie lesa

Prírode blízke obhospodarovanie lesa (PBOL) je spektrum pestovných postupov zameraných na formovanie diferencovanej štruktúry prirodzených lesných ekosystémov pri súčasnom optimálnom využívaní ich hospodárskeho, ekologického a environmentálneho potenciálu. Tieto postupy využívajú prírodné procesy lesných ekosystémov, ich regeneračnú schopnosť, individuálny výškový a hrúbkový rast stromu, autoredukciu a tvarovú premenlivosť lesných drevín.

Sumárna výmera porastov, ktoré spĺňajú podmienky PBOL, bola v roku 2020 64 991,67 ha a v roku 2021 činila 112 394,06 ha (medziročný nárast o 72,9 %).

 

  • Produkčné funkcie lesov

Ťažba dreva

Jedným z cieľov Envirostratégie 2030 je zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva. V roku 2021 sa ťažba dreva mierne zvýšila oproti predchádzajúcemu roku (o 1,7 %) a dosiahla 7 641 tis. m3, pričom nebola prekročená únosná (plánovaná) ťažba. Podiel náhodných ťažieb na celkovej ťažbe dreva oproti predchádzajúcemu roku poklesol o 8,9 % na 38,2 %.

 

 

Využívanie lesných zdrojov

Intenzita využívania lesných zdrojov (podiel ťažby dreva na jeho prírastku) predstavovala 63,8 % (nárast oproti roku 2020 o 1,1 percentuálneho bodu). Od roku 1993 tento podiel značne narástol, pričom od roku 2004 neklesol pod hodnotu 60 %. Súvisí to hlavne s realizáciou nadmerných náhodných ťažieb spôsobených kalamitami.

 

Certifikácia lesov

Cieľom certifikácie lesov je podpora udržateľného hospodárenia v lesoch, spotreby dreva ako obnoviteľného zdroja, výrobkov z dreva, ochrany prírody a udržateľného rozvoja spoločnosti. V SR sa pri certifikácii lesov používajú dve certifikačné schémy:

  • Certifikácia podľa Programu pre vzájomné uznávanie lesných certifikačných schém PEFC (Združenie PEFC Slovensko)
  • Certifikácia podľa schémy FSC (Združenie FSC Slovensko).

 

K roku 2021 bolo podľa schémy PEFC certifikovaných 1 226,41 tis. ha a podľa FSC 322,96 tis. ha lesov. Z dôvodu, že 253,75 tis. ha je pokrytých dvojitou certifikáciou PEFC aj FSC, bola v roku 2021 celková výmera certifikovaných lesov v SR 1 295,62 ha lesov, t. j. 66,2 % z celkovej výmery porastovej pôdy.

Vydaných bolo 274 osvedčení o účasti na certifikácii lesov, z toho 257 podľa PEFC a 17 podľa FSC. V roku 2021 absolvovalo audit spotrebiteľského reťazca COC podľa schémy PEFC 12 spracovateľov dreva alebo obchodných spoločností. Za rovnaké obdobie 16 spoločností odstúpilo z certifikácie COC. Počet  platných certifikátov sa oproti predchádzajúcemu roku znížil o 3 na 109. Počet firiem pôsobiacich v SR certifikovaných v rámci spotrebiteľských reťazcov podľa schémy PEFC (vrátane viacmiestnej certifikácie) je 115.

 

  • Škodlivé činitele a zdravotný stav lesov

Abiotické škodlivé činitele

V dôsledku škodlivého pôsobenia vetra, snehu, námrazy, sucha a ostatných abiotických činiteľov bolo k roku 2021 poškodených 1 233 919 m3 drevnej hmoty (o 411,3 tis.m3 menej ako v roku 2020), z čoho 193 629 m3 tvoril nespracovaný objem z predchádzajúceho roku. Podiel vetra na abiotických škodlivých činiteľoch predstavoval až 80,3 %. Spracovaných bolo 91,2 % drevnej hmoty.

 

 

Biotické škodlivé činitele

V roku 2021 boli biotickými škodlivými činiteľmi v lesoch poškodené stromy v lesných porastoch v objeme 1,77 mil. m3 dreva. Objem kalamitnej hmoty spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v roku 2021 narástol o 1 632 456 m3 (spolu aj s ostatkom z predchádzajúceho roku bolo ním poškodených 1 750 869 m3 drevnej hmoty). Z toho sa spracovalo 93,4 %. Oproti predchádzajúcemu roku pokleslo toto poškodenie o cca 14 %, pričom najvýznamnejším škodlivým činiteľom bol opäť lykožrút smrekový. Predmetná skupina biotických škodlivých činiteľov má naďalej najväčší podiel na náhodných ťažbách, pričom ohrozuje lesné ekosystémy so zastúpením smreka.

Medzi ďalšie škodlivé činitele patria fytopatogénne mikroorganizmy (s objemom poškodenia 146 793 m3 drevnej hmoty v roku 2021), hubové ochorenia, listožravý a cicavý hmyz a poľovná zver.

 

 

Antropogénne škodlivé činitele

V roku 2021 bolo antropogénnymi škodlivými činiteľmi poškodených 17 749 m3 drevnej hmoty, z čoho 1 435 m3 tvoril nespracovaný objem z predchádzajúceho roku (celkovo to predstavuje medziročný nárast o 39 %). Najväčší podiel pripadal na imisie (až 47,1 %) a vysoký podiel zaznamenali aj krádeže dreva (39,6 %).

V roku 2021 bolo v SR zaznamenaných 101 požiarov lesa (o 120 menej ako v roku 2020) na ploche 159 ha. Priama vyčíslená škoda bola 206 tis. eur. Medzi najčastejšie príčiny požiarov v lesoch patrili: nezistená príčina, spaľovanie odpadu a odpadkov (mimo skládok), zakladanie ohňov v prírode, manipulácia s otvoreným ohňom a úmyselné zapálenie neznámou osobou.

 

Zdravotný stav lesov

Základným prvkom hodnotenia zdravotného stavu drevín je vizuálne hodnotenie stavu korún stromov, konkrétne straty asimilačných orgánov (odlistenie - defoliácia). Takéto hodnotenie sa každoročne vykonáva na 107 trvalých monitorovacích plochách I. úrovne po celom Slovensku v rámci ČMS Lesy, prostredníctvom medzinárodnej 5-triednej stupnice (stupne defoliácie 0 – 4). Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 % (stredne až silne defoliované a mŕtve stromy; stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé).

 

 

Podiel ihličnatých drevín v stupňoch defoliácie 2 – 4 v roku 2021 bol 54,0 %. Ide o najvyššiu hodnotu od začiatku hodnotenia defoliácie. V porovnaní s rokom 2005, v ktorom bola hodnota tohto ukazovateľa najnižšia, to bolo viac o 15,6 %. Odvtedy sa podiel ihličnatých drevín v stupňoch defoliácie 2 – 4 nepretržite zvyšuje.

Podiel listnatých drevín v uvedených stupňoch defoliácie v roku 2021 bol 28,1 %. Napriek tomu, že vo všeobecnosti lepšie odolávajú nepriaznivým faktorom, aj v ich prípade dochádza dlhodobo k zvyšovaniu priemernej defoliácie, najmä k trvalému poklesu podielu stromov s defoliáciou 0 – 10 %.

Trend v defoliácii ihličnatých aj listnatých drevín vykazuje výrazné zmeny, ktoré najmä v ostatných približne 15 rokoch pravdepodobne súvisia s aktuálnymi klimatickými podmienkami (najmä so suchom).

Z ihličnatých drevín má defoliácia dlhodobo klesajúcu tendenciu pri jedli (v roku 2021 bola 23,2 %), stabilizovaná je pri smreku (30,7 %) a približne od roku 2000 sa výrazne dlhodobo zhoršuje pri borovici (36 % v roku 2021). Pri všetkých najviac zastúpených listnatých drevinách (dub, buk a hrab) má defoliácia dlhodobú tendenciu nárastu. Najviac poškodenou listnatou drevinou je dub (28,1 % v roku 2021). Dreviny buk a hrab, ktoré boli v celom doterajšom priebehu monitoringu najmenej poškodzovanými drevinami vykazujú takmer identickú tendenciu vývoja s defoliáciou v roku 2021 pri buku 22 % a pri drevine hrab 20,8 %.

 

  • Súvisiace činnosti a odvetvia LH

Využitie dreva na energetické účely

Palivová drevná biomasa - dendromasa (lesné štiepky a palivové drevo) je dôležitým obnoviteľným zdrojom energie v SR a ich najväčším potenciálnym zdrojom sú lesné pozemky. Odvetvie LH dodalo v roku 2021 na trh 1,345 mil. ton palivovej drevnej biomasy vo forme palivového dreva a štiepok (o cca 25 tis. ton menej ako v predchádzajúcom roku).

 

 

Poľovníctvo

V roku 2021 bolo v SR pre poľovnú zver uznaných 1 884 poľovných revírov. Celková výmera poľovnej plochy sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila a predstavuje 4 454 966 ha.

Po dlhodobom nežiadúcom trende zvyšovania jarných kmeňových stavov (JKS) raticovej zveri došlo od roku 2020 k ich miernemu poklesu. Pri malej zveri bolo zaznamenané zníženie JKS u bažanta, jarabice, jariabka a divej kačici a pri vzácnych druhoch len u tetrova hoľniaka. Početnosť veľkých šeliem sa zvýšila.

 

 

V roku 2021 boli v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve zaznamenané škody spôsobené raticovou zverou vo výške 2 116 413 eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2020 o 369,2 tis. eur. V poľnohospodárstve boli vyčíslené vo výške 1 367 605 eur (+262,9 tis. eur) a v lesnom hospodárstve 748 808 eur (+106,3 tis. eur). Uhradených bolo cca 9,2 % škôd.

Škody spôsobené veľkými šelmami (medvede, vlky, rysy) boli vyčíslené vo výške 2 539 712 eur, z čoho bolo uhradených len cca 14,5 %. Oproti roku 2020 ide o nárast škôd o 423,3 tis. eur. Najväčšie škody boli spôsobené vlkmi (74,9 %). V roku 2021 bolo zaznamenaných 53 útokov medveďa hnedého na človeka.

 

  • Environmentálna kriminalita – pytliactvo

Z pohľadu počtu zistených trestných činov v rámci environmentálnej kriminality je najvýznamnejší pokles počtu prípadov u pytliactva a porušovania ochrany rastlín a živočíchov. V obidvoch prípadoch ide o problém tzv. latencie – t. j. významné množstvo prípadov zostáva neoznámených alebo sú zatajené.

Za oblasť pytliactva bolo v roku 2021 zistených zložkami kriminálnej polície v rámci environmentálnej trestnej činnosti (v zmysle § 310 zákona č. 300/2005 – Trestný zákon) 222 prípadov s objasnenosťou 116 prípadov (52,3 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesla objasnenosť prípadov o 4,8 percentuálneho bodu.

 

 

  • Lesnícka politika a medzinárodné aktivity

V roku 2021 sa v Bratislave konala Ôsma konferencia ministrov FOREST EUROPE. Európski ministri a zástupca EK, zodpovední za lesy, na konferencii podpísali „Bratislavskú deklaráciu ministrov: Budúcnosť, akú chceme: lesy, aké potrebujeme“, ktorá obsahuje aktualizovanú víziu, strategické a čiastkové ciele pre európske lesy, sektor lesníctva a naň nadväzujúce odvetvia do roku 2030, a tiež „Bratislavskú rezolúciu ministrov: Adaptácia európskych lesov na zmenu klímy“. V rámci konferencie ministrov bola prezentovaná „Správa o stave lesov Európy 2020“.

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: