Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Cena elektriny a zemného plynu

Dátum poslednej aktualizácie 13.12.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj ceny elektriny pre stredne veľké domácnosti (s ročnou spotrebou medzi 2 500 a 5 000 kWh) a ceny zemného plynu pre stredne veľké domácnosti (s ročným odberom medzi 20 až 200 GJ).

Jednotka indikátora

eur/kWh, eur/GJ

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)

Strategický dokument dlhodobého charakteru. Hlavným cieľom je určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030, ktoré má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva. Stratégia je zameraná na dosiahnutie pozitívnych zmien najmä v socio-ekonomickej oblasti, ale má významný pozitívny dopad aj na environmentálne aspekty prírodného prostredia, kvality života a zdravia.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 - 2024 (2021)

Vláda SR chce zaručiť právo na priaznivé životné prostredie každému občanovi štátu a zdôrazňuje našu zodpovednosť za ochranu a tvorbu životného prostredia. Vyhlasuje, že vynaloží maximálne úsilie, aby sme nezhoršili prírodný potenciál Slovenska, a bude realizovať postupné kroky na dosiahnutie vyššej kvality životného prostredia a podporenie prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo.

Vláda SR sa hlási k záväzku Parížskej klimatickej dohody a k Agende 2030 a jej 17 cieľom udržateľného rozvoja. Bude pokračovať v programe Vízie a stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s dôrazom na otvorené vládnutie, transparentnosť a participáciu štátnej správy, podnikateľov, akademickej sféry, samosprávy a občianskej spoločnosti.

V oblasti energetiky vláda:

  • podporí energetické riešenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým v podobe lokálnych zdrojov energie, ale tak, aby nemali žiadny dopad na koncovú cenu elektriny, resp. len minimálny,
  • prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti cestou motivácií pre rozsiahlejšiu obnovu budov, výstavbu energeticky hospodárnych budov a úspory energie,
  • zavedie viacpilierový systém financovania výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, s cieľom zníženia koncových cien elektriny, 
  • na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nákladovo efektívnym spôsobom vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán, prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky,
  • prijme opatrenia na zvýšenie odolnosti a adaptability prostredia na dopady zmeny klímy na všetkých úrovniach s osobitným zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, biodiverzitu, lesné a vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie.

Prioritou Vlády SR bude ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia v termíne dohodnutom s Európskou komisiou, t. j. najneskôr k 31. 12. 2023 a vzorová transformácia regiónu Hornej Nitry na moderný región zameraný na perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie.

MŽP SR navrhne vylúčiť hnedé uhlie a lignit z bilančných zásob energetických surovín v SR, zrušiť dotácie do fosílnych palív a odstrániť výnimky v spotrebných daniach s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. 

Kľúčová otázka

Aký je vývoj cien elektriny a zemného plynu?

Kľúčové zistenia

  • Cena elektriny od roku 2005 rástla s výnimkou rokov 2008, 2010 a rokov 2013 – 2016, pričom jej cena medziročne v roku 2020 oproti roku 2019 stúpla o 7,0 %.  Za obdobie rokov 2005 – 2020 celkovo vzrástla cena elektriny o 38,4 % na hodnotu 0,1686 eur/kWh.
  • Rovnako stúpajúci trend bol aj pri cene plynu, ktorá za sledované obdobie 2004 – 2020 stúpla o 74,8 % na hodnotu 12,704 eur/GJ s 1,9 % medziročným nárastom v roku 2020 oproti roku 2019.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Negativny trend emo_neutral Negativny trend
Od roku 2004 došlo k nárastu ceny elektriny aj zemného plynu. Od roku 2015 došlo k nárastu ceny elektriny a miernemu poklesu ceny zemného plynu. Medziročne došlo k nárastu ceny elektriny aj ceny zemného plynu.

 

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Elektrina

Do roku 2003 boli  ceny energií deformované krížovými dotáciami, ktoré boli v roku 2004 úplne odstránené u všetkých kategórií odberateľov. Z hľadiska fungovania trhu s energiami by sa hodnotené obdobie dalo charakterizovať ako kombinácia dôsledkov svetovej finančnej a hospodárskej krízy a postupnej liberalizácie. Postupne začal stúpať počet alternatívnych dodávateľov elektrickej energie na slovenský trh, čím sa vytvoril priestor pre konkurenčné prostredie.

Koncovú cenu elektriny tvorí cena silovej elektriny, ktorá je pri domácnostiach stanovená regulačným úradom, ostatné regulované položky a odvod do národného jadrového fondu. Silová elektrina (tvorí cca 40 % ceny) kopírujúca trendy predovšetkým na nemeckom trhu, sa nakupuje na energetických burzách. Tieto ceny sú referenčné pre určenie regulovaných cien. Pokiaľ ide o regulované položky súvisiace so sieťovými poplatkami, tie sa podieľajú na koncovej cene elektriny takmer 50 %. V rámci tejto tarify všetci odberatelia prispievajú na podporu obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby elektriny a tepla, produkcie elektriny z domáceho uhlia a činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Odvod do národného jadrového fondu slúži na pokrytie historického dlhu spojeného s úhradou nákladov na krytie záverečnej časti jadrovej energetiky.
Na základe schválenej regulačnej politiky na roky 2017 – 2022, sa v posledných 3 rokoch  uplatňovala metóda cenového stropu, tzv. price - cap. Táto stimulačná metóda cenovej regulácie dávala príležitosť prevádzkovateľom sústav ponechať si dosiahnutý primeraný zisk, ak sa budú správať efektívne a budú optimalizovať svoje náklady.

Ceny elektrickej energie v SR sledujú vývoj na svetových a európskych trhoch. Ceny elektriny od roku 2004 do roku 2020 rástli. Nárast cien elektriny ovplyvnilo viacero aspektov, ako napríklad podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (najmä fotovoltické zdroje), zvýšenie DPH z 19 na 20 %, zavedenie poplatku za odvod do Národného jadrového fondu s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a pod.

Rok 2020 bol výrazne ovplyvnený pandémiou koronavírusu, kedy došlo k poklesu ceny elektriny na burze, čo pozitívne ovplyvní koncovú cenu elektriny pre zraniteľných odberateľov v roku 2021. Opatrenia prijaté vládou SR, najmä počas prvého polroka 2020, kedy museli byť zatvorené aj niektoré významné priemyselné podniky, spôsobili pokles koncovej spotreby elektriny, čím klesli aj výnosy, čo viedlo k tomu, že v roku 2020 sa zvýšili výdavky na podporu elektriny vyrobenej z OZE a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Dôsledky pandémie sa odzrkadlia v cenovej regulácii v ďalšom období.

Zemný plyn

Rovnako aj cena zemného plynu zásadným spôsobom ovplyvňuje výdavky domácností, keďže táto komodita je na Slovensku významne využívaná na vykurovanie. Pri koncových cenách zemného plynu je situácia odlišná ako pri elektrickej energii. Na jednej strane odpadávajú poplatky spojené s fyzikálnymi vlastnosťami elektriny (nemožnosť jej uskladnenia, značné straty v sústave), no na druhej strane jej určenie je vo veľkej miere ovplyvnené jedným dodávateľom, keďže väčšinu plynu odoberáme od dominantného ruského dodávateľa. V zásade aj koncovú cenu zemného plynu možno rozdeliť na cenu za komoditu, ktorá je pre domácnosti stanovená regulačným úradom a regulované položky za distribúciu, prepravu a dodávku. Pre slovenský trh sú rozhodujúce ceny na rakúskej plynárenskej burze (CEGH) a energetickej burze v nemeckom Lipsku (EEX). Trhovú cenu zemného plynu ovplyvňuje viacero faktorov, medzi najvýznamnejšie patrí vývoj cien ropy, ľahkého a ťažkého vykurovacieho oleja ako aj výmenný kurz Eur/USD, keďže sa ropa a ropné produkty na medzinárodnom trhu obchodujú v amerických dolároch (USD). Trhová cena má len asi 30 % vplyv pri stanovení ceny pre regulované subjekty na Slovensku, zvyšných 70 % pripadá na dlhodobý kontrakt SPP s ruským Gazpromom.

Plynárenstvo v SR je v rámci EÚ špecifické najmä charakterom a rozsahom plynárenských sietí. Prepravná sieť je charakteristická výrazným tranzitným využitím. Spotreba zemného plynu bola v SR v roku 2020 na úrovni približne 8 % z celkového objemu prepraveného plynu v roku 2020. Prepravná sieť tranzitom zabezpečovala približne 15 % potreby zemného plynu v EÚ. Ďalším špecifikom je rozsah distribučných sietí. SR je po Holandsku druhou najplynofikovanejšou krajinou EÚ. Prevádzkovateľ distribučnej siete SPP – distribúcia, a.s., zabezpečoval v roku 2020 distribúciu plynu do viac ako 1,5 mil. odberných miest pre viac ako 94 % obyvateľstva SR s prístupom k zemnému plynu.

V  roku 2020 sme zaznamenali razantný pokles cien zemného plynu na komoditných burzách, po predchádzajúcich rokoch rastu cien zemného plynu, čo bolo spôsobené nižším dopytom po zemnom plyne, ale aj teplotnými výkyvmi spojenými so zmenou klímy. Výhľad pre nasledujúce roky je skôr opačný, predpokladá sa postupný rast cien zemného plynu a to predovšetkým v dôsledku postupujúcej vlny dekarbonizácie naprieč všetkými európskymi štátmi a s tým spojeným zvyšujúcim sa dopytom po plyne, ako alternatívnom palive pre uhoľné elektrárne v určitom prechodnom období.

Celkovo cena zemného plynu za posledných 15 rokov mala rastúci trend a v roku 2020 bola takmer o tri štvrtiny vyššia ako v roku 2004.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Ceny elektriny pre domácnosti (Electricity prices by type of user - medium size households)

Eurostat: Ceny plynu pre domácnosti (Gas prices by type of user - medium size households)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Cena elektriny pre domácnosti je definovaná ako priemerná cena v eurách za kWh bez dane platnej pre prvý polrok každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (s ročnou spotrebou medzi 2 500 a 5 000 kWh).

Ceny zemného plynu pre domácnosti sú definované ako priemerná cena v eurách za GJ bez dane platnej pre prvý polrok každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (s ročným odberom medzi 20 až 200 GJ).
 
Cena je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu sa podľa zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách považuje aj tarifa.
 
Pod sieťovými odvetviami sa podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie:
  • elektroenergetika,
  • plynárenstvo,
  • tepelná energetika,
  • vodné hospodárstvo.

Metodika:

Regulácia cien elektriny a plynu v Slovenskej republike je od 1. januára 2003 v právomoci nezávislej inštitúcie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
V oblasti cenovej regulácie sú nástrojmi úradu na realizáciu regulačnej politiky všeobecne záväzne právne predpisy, vydané na základe splňomocňovacích ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cenovú reguláciu na regulačné obdobie 2017 až 2021 definuje Vyhláška ÚRSO č. 18/2017 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike.

Cena elektriny pre domácnosti je úrčená nasledovne: celoštátna priemerná cena v eurách za kWh bez dane, ktorá je platná v prvom polroku každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (pásmo spotreby Dc s ročnou spotrebou od 2500 až 5000 kWh). Do roku 2007 sa cena za elektrinu určovala podľa stavu k 1. januáru každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (bežný spotrebiteľ Dc s ročnou spotrebou do 3500 kWh).

Cena zemného plynu pre domácnosti je definovaná ako: celoštátna priemerná cena v eurách za GJ vrátane daní a poplatkov platných pre prvý polrok každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (spotrebiteľské pásmo D2 s ročnou spotrebou v rozmedzí 20 až 200 GJ). Do roku 2007 boli ceny určované podľa stavu k 1. januáru každého roka pre spotrebiteľov stredne veľkých domácností (bežný spotrebiteľ D3 s ročnou spotrebou 83.70 GJ).
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre vybrané roky upravuje prislušná vyhláška ŠÚ SR a sú výsledkom polročných spracovaní štatistických výkazov o cenách elektriny pre konečných užívateľov. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.


Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat


Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: