Cena elektriny a zemného plynu
Dátum poslednej aktualizácie 09.01.2023
Značky
Definícia indikátora
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu.
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.
Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)
Strategický dokument dlhodobého charakteru. Hlavným cieľom je určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030, ktoré má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva. Stratégia je zameraná na dosiahnutie pozitívnych zmien najmä v socio-ekonomickej oblasti, ale má významný pozitívny dopad aj na environmentálne aspekty prírodného prostredia, kvality života a zdravia.
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 - 2024 (2021)
Vláda SR chce zaručiť právo na priaznivé životné prostredie každému občanovi štátu a zdôrazňuje našu zodpovednosť za ochranu a tvorbu životného prostredia. Vyhlasuje, že vynaloží maximálne úsilie, aby sme nezhoršili prírodný potenciál Slovenska, a bude realizovať postupné kroky na dosiahnutie vyššej kvality životného prostredia a podporenie prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo.
Vláda SR sa hlási k záväzku Parížskej klimatickej dohody a k Agende 2030 a jej 17 cieľom udržateľného rozvoja. Bude pokračovať v programe Vízie a stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s dôrazom na otvorené vládnutie, transparentnosť a participáciu štátnej správy, podnikateľov, akademickej sféry, samosprávy a občianskej spoločnosti.
V oblasti energetiky vláda:
- podporí energetické riešenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým v podobe lokálnych zdrojov energie, ale tak, aby nemali žiadny dopad na koncovú cenu elektriny, resp. len minimálny,
- prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti cestou motivácií pre rozsiahlejšiu obnovu budov, výstavbu energeticky hospodárnych budov a úspory energie,
- zavedie viacpilierový systém financovania výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, s cieľom zníženia koncových cien elektriny,
- na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nákladovo efektívnym spôsobom vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán, prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky,
- prijme opatrenia na zvýšenie odolnosti a adaptability prostredia na dopady zmeny klímy na všetkých úrovniach s osobitným zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, biodiverzitu, lesné a vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie.
Prioritou Vlády SR bude ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia v termíne dohodnutom s Európskou komisiou, t. j. najneskôr k 31. 12. 2023 a vzorová transformácia regiónu Hornej Nitry na moderný región zameraný na perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie.
MŽP SR navrhne vylúčiť hnedé uhlie a lignit z bilančných zásob energetických surovín v SR, zrušiť dotácie do fosílnych palív a odstrániť výnimky v spotrebných daniach s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia.
Kľúčová otázka
Aký je vývoj cien elektriny a zemného plynu?Kľúčové zistenia
- Cena elektriny v období rokov 2005 – 2021 rástla a do roku 2021 stúpla o 24,7 % na hodnotu 0,1668 eur/kWh v roku 2021. K roku 2021 klesla cena elektriny medziročne o 1,1 %.
- Rovnako stúpajúci trend bol aj pri cene plynu, ktorá za sledované obdobie 2005 – 2021 stúpla o 40,2 % , s medziročným poklesom v roku 2021 o 10,2 % a dosiahla hodnotu 11,41 eur/GJ.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
 |
| Od roku 2005 došlo k nárastu ceny elektriny aj zemného plynu. | Od roku 2015 došlo k nárastu ceny elektriny a poklesu ceny zemného plynu. | Medziročne došlo k nárastu ceny elektriny aj ceny zemného plynu. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Z hľadiska fungovania trhu s energiami sa dá obdobie 2005 – 2021 charakterizovať ako kombinácia dôsledkov svetovej finančnej a hospodárskej krízy a postupnej liberalizácie. V posledných rokoch stúpol počet alternatívnych dodávateľov elektrickej energie na slovenský trh a rovnako sa zaznamenal medziročný nárast počtu odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa elektriny, čím sa nastoľuje konkurenčné prostredie. Rovnako na trh dodávky plynu pribudli v posledných rokoch noví aktéri, čo je pozitívny fakt pre rozvoj konkurencieschopnosti a transparentnosti trhu s plynom v SR.
ElektrinaCena elektrickej energie v SR sleduje vývoj na svetových a európskych trhoch. Cena elektriny od roku 2005 do roku 2021 stúpla o 24,7 %. Nárast cien elektriny ovplyvnilo viacero aspektov, ako napríklad podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (najmä fotovoltické zdroje), zvýšenie DPH z 19 na 20 %, zavedenie poplatku za odvod do Národného jadrového fondu s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a pod.
Koncovú cenu elektriny tvorí cena silovej elektriny, ktorá je pri domácnostiach stanovená regulačným úradom, ostatné regulované položky a odvod do národného jadrového fondu. Silová elektrina (tvorí cca 40 % ceny) kopírujúca trendy predovšetkým na nemeckom trhu, sa nakupuje na energetických burzách. Tieto ceny sú referenčné pre určenie regulovaných cien. Pokiaľ ide o regulované položky súvisiace so sieťovými poplatkami, tie sa podieľajú na koncovej cene elektriny takmer 50 %. V rámci tejto tarify všetci odberatelia prispievajú na podporu obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby elektriny a tepla, produkcie elektriny z domáceho uhlia a činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Odvod do národného jadrového fondu slúži na pokrytie historického dlhu spojeného s úhradou nákladov na krytie záverečnej časti jadrovej energetiky.
Na základe schválenej regulačnej politiky na roky 2017 – 2022, sa v posledných 3 rokoch uplatňovala metóda cenového stropu, tzv. price - cap. Táto stimulačná metóda cenovej regulácie dávala príležitosť prevádzkovateľom sústav ponechať si dosiahnutý primeraný zisk, ak sa budú správať efektívne a budú optimalizovať svoje náklady.
Rok 2020 bol výrazne ovplyvnený pandémiou koronavírusu, kedy došlo k poklesu ceny elektriny na burze, čo pozitívne ovplyvní koncovú cenu elektriny pre zraniteľných odberateľov v roku 2021. Opatrenia prijaté vládou SR, najmä počas prvého polroka 2020, kedy museli byť zatvorené aj niektoré významné priemyselné podniky, spôsobili pokles koncovej spotreby elektriny, čím klesli aj výnosy, čo viedlo k tomu, že v roku 2020 sa zvýšili výdavky na podporu elektriny vyrobenej z OZE a kombinovanej výroby elektriny a tepla.
Zemný plyn
Rovnako aj cena zemného plynu zásadným spôsobom ovplyvňuje výdavky domácností, keďže táto komodita je na Slovensku významne využívaná na vykurovanie. Pri koncových cenách zemného plynu je situácia odlišná ako pri elektrickej energii. Na jednej strane odpadávajú poplatky spojené s fyzikálnymi vlastnosťami elektriny (nemožnosť jej uskladnenia, značné straty v sústave), no na druhej strane jej určenie je vo veľkej miere ovplyvnené jedným dodávateľom, keďže väčšinu plynu odoberáme od dominantného ruského dodávateľa. V zásade aj koncovú cenu zemného plynu možno rozdeliť na cenu za komoditu, ktorá je pre domácnosti stanovená regulačným úradom a regulované položky za distribúciu, prepravu a dodávku. Pre slovenský trh sú rozhodujúce ceny na rakúskej plynárenskej burze a energetickej burze v nemeckom Lipsku. Trhovú cenu zemného plynu ovplyvňuje viacero faktorov, medzi najvýznamnejšie patrí vývoj cien ropy, ľahkého a ťažkého vykurovacieho oleja ako aj výmenný kurz Eur/USD, keďže sa ropa a ropné produkty na medzinárodnom trhu obchodujú v amerických dolároch (USD). Trhová cena má len asi 30 % vplyv pri stanovení ceny pre regulované subjekty na Slovensku, zvyšných 70 % pripadá na dlhodobý kontrakt SPP s ruským Gazpromom.
V roku 2020 sme zaznamenali razantný pokles cien zemného plynu na komoditných burzách, po predchádzajúcich rokoch rastu cien zemného plynu, čo bolo spôsobené nižším dopytom po zemnom plyne, ale aj teplotnými výkyvmi spojenými so zmenou klímy. Výhľad pre nasledujúce roky je skôr opačný, predpokladá sa postupný rast cien zemného plynu a to predovšetkým v dôsledku postupujúcej vlny dekarbonizácie naprieč všetkými európskymi štátmi a s tým spojeným zvyšujúcim sa dopytom po plyne, ako alternatívnom palive pre uhoľné elektrárne v určitom prechodnom období.
Celkovo cena zemného plynu za posledných 16 rokov mala rastúci trend a v roku 2021 bola vyššia o 40,2 %.
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Ceny elektriny pre domácnosti (Electricity prices by type of user - medium size households)
Eurostat: Ceny plynu pre domácnosti (Gas prices by type of user - medium size households)