Obnoviteľné zdroje energie

Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov z roku 2009 ustanovila, že do roku 2020 sa musí 20 % spotreby energie v EÚ pokryť z OZE. Okrem toho mali všetky členské štáty povinnosť dosiahnuť 10 % podiel OZE v doprave. Okrem spoločného cieľa, smernica stanovila záväzné národne ciele pre celkový podiel energie z OZE na hrubej konečnej spotrebe energie pre jednotlivé štáty EÚ, pričom zohľadnila ich východiskovú situáciu a celkový potenciál v oblasti OZE. Cieľ SR bol stanovený na úroveň 14 %. Členské štáty mali povinnosť pripraviť národné akčné plány pre energiu z OZE, v ktorých stanovili svoje národné ciele pre podiel energie z OZE v troch sektoroch: výroba elektrickej energie, výroba tepla a chladu a doprava. Pokrok v plnení vnútroštátnych cieľov sa meral každé dva roky, keď členské štáty EÚ uverejnili správy o pokroku v oblasti energie z OZE.

Na podporu výroby elektriny z OZE bol v SR v roku 2009 schválený zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Uvedený zákon zlepšil fungovanie trhu s elektrinou v oblasti OZE a vytvoril stabilné podnikateľské prostredie. Zabezpečil dlhodobú garanciu výkupných cien na 15 rokov a zároveň zadal aj smerovanie pri výrobe elektriny z OZE, pretože zvýhodnil výstavbu malých a decentralizovaných zariadení. Zákon zároveň garantuje prednostný prenos a prednostnú distribúciu elektriny z OZE. Od roku 2014 sa zmenou legislatívy výrazne zjednodušil proces pripojenia malého zdroja do 10 kW pre domácnosti, ktoré si vyrobenou elektrinou pokrývajú veľkú časť svojej spotreby energie. 

V roku 2018 nadobudla účinnosť revidovaná smernica o obnoviteľných zdrojoch energie ako súčasť balíka Čistá energie pre všetkých Európanov, ktorej cieľom je pomôcť splniť záväzky týkajúce sa znižovania emisií podľa Parížskej dohody. Smernica stanovuje nový záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z OZE na rok 2030, t. j. dosiahnuť aspoň 32 % konečnej spotreby energie, a obsahuje doložku umožňujúcu upraviť tento podiel do roku 2023 smerom nahor a zvýšený 14 % cieľ, pokiaľ ide o podiel obnoviteľných palív v doprave do roku 2030. 

SR sa prihlásila k záväzku dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. To viedlo k prijatiu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý aktualizuje Energetickú politiku SR z roku 2014 a definuje ciele do roku 2030. Optimálne využívanie OZE je jedným z kľúčových faktorov pre dosiahnutie nízkouhlíkovej ekonomiky, pričom dôraz bude venovaný rozvoju OZE najmä vo výrobe tepla. Plánovaný cieľ SR pre rok 2030 je vo výške 19,2 %.

V decembri 2019 bola prijatá Európska zelená dohoda, ktorá je zastrešujúcim rámcom pre politiku EÚ v oblasti čistej energie. Ide o novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete, a to spravodlivým, zdrojovo efektívnym, nákladovo efektívnym a konkurencieschopným spôsobom. Výroba a využívanie energie je v EÚ zdrojom viac ako 75 % emisií skleníkových plynov. Dekarbonizácia energetického systému EÚ je preto rozhodujúca na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy do roku 2030 a dlhodobej stratégie EÚ na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

V rámci realizácie súboru opatrení týkajúcich sa Európskej zelenej dohody v júli 2021 Komisia uverejnila nový legislatívny balík o klíme a energetike s názvom „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite. Balík predstavuje jeden z najkomplexnejších súborov návrhov o klíme a energii, aký Komisia kedy predložila. Okrem iného prispeje k rozvoju systému čistej energie v nasledujúcom desaťročí tým, že podnieti inovácie, investície a vytvorí nový dopyt na trhu v EÚ, pričom zabezpečí sociálne spravodlivý prechod. Súčasťou balíka je tiež návrh na revíziu smernice o energii z OZE s cieľom zosúladiť ciele v oblasti energie z OZE, ktoré sú v nej stanovené, s novými ambíciami v oblasti klímy. V záujme dosiahnutia cieľa týkajúceho sa roku 2030 sa v smernici navrhuje zvýšiť celkový záväzný cieľ zo súčasných 32 % na novú úroveň, a to na 40 % energie z OZE v rámci energetického mixu EÚ. Toto úsilie bude doplnené o indikatívne národné príspevky, z ktorých bude vyplývať, ako by mal každý členský štát prispieť k dosiahnutiu kolektívneho cieľa. V súčasnosti sa rokuje o rámci politík v oblasti energetiky na obdobie po roku 2030.

Podiel energie z OZE od roku 2005 pozvoľna rástol. Keďže sa jedná o podiel, nie vždy rastúci podiel odzrkadľoval aj skutočný nárast energie z OZE, vyjadrenej ako hrubá celková spotreba OZE, či hrubá konečná spotreba OZE v prípade podielu energie z OZE v sektoroch. Za obdobie rokov 2005 – 2020 vzrástol celkový podiel vyrobenej energie z OZE na 17,3 %. SR tak splnila cieľ 14 % podielu OZE na koncovej spotrebe energií v roku 2020. Prispel k tomu najmä medziročný nárast v rokoch 2019 – 2018, kedy podiel OZE stúpol v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2018 o 5,0 percentuálnych bodov (p.b.). Tento celkový nárast bol odrazom výrazného nárastu podielu OZE v sektore výroby tepla a chladu, v ktorom vzrástla hrubá spotreba biomasy takmer dvojnásobne. Kým v roku 2018 sa obnoviteľné zdroje podieľali na výrobe tepla a chladu podielom 10,6 %, v roku 2019 to bolo už 19,7 %. V medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2019 došlo k minimálnemu nárastu celkového podielu OZE (0,45 p.b.) a podielov v sektoroch výroba elektrickej energie (1,2 p.b.) a v sektore dopravy (1 p.b.). Na druhej strane podiel OZE v sektore tepla a chladu medziročne poklesol o 0,3 p.b.
Skokový nárast v sektore výroby tepla a chladu nebol spôsobený zmenou metodiky, tá ostala nezmenená, ale vďaka sprecizovaniu vykazovaných údajov. Došlo k tomu vďaka spolupráci Štatistického úradu SR so Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Do štatistiky boli započítané nové údaje o spotrebe biomasy v domácnostiach, ktorými sa doteraz nedisponovalo a tým pádom neboli zarátané ani v predošlých rokoch a údajov o energii produkovanej tepelnými čerpadlami.

Invázia Ruska na Ukrajinu zmenila paradigmy energetickej politiky. SR aj Európa musia prekopať svoje plány na dosiahnutie uhlíkovej neutrality a zaobísť sa v nich bez ruských energetických surovín – či už je to uhlie, zemný plyn alebo ropa.

Európska únia predstavila svoj plán REPowerEU, ktorý má byť návodom pre európske krajiny, ako zvládnuť akútne problémy s výpadkami ruských energií a zároveň sa udržať na ceste k nulovým emisiám. Vojna v Európe, energetická kríza a zhoršujúce sa dôsledky zmeny klímy vyžadujú riešenie za pochodu. SR sa musí zbaviť závislosti od dovozu ruských fosílnych palív, znížiť emisie skleníkových plynov a transformovať svoj priemysel a ďalšie odvetvia na zelenšiu a udržateľnejšiu podobu. Pôvodným plánom bolo využiť zemný plyn ako prechodné palivo, momentálne sa však dodávky tejto suroviny stávajú komplikovanejšie. Do dekarbonizačných snáh navyše zasahuje okrem neistej dostupnosti surovín aj inflácia a extrémne ceny energií. Napriek tomu je SR odhodlaná dekarbonizáciu podstúpiť, a to nielen s ohľadom na medzinárodné záväzky, ale aj na svoju vlastnú konkurencieschopnosť. Tu sa dostáva na rad masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, budovanie LNG infraštruktúry či úspory energie.