Tlačiť   PDF

Ohrozenosť druhov rastlín

Dátum poslednej aktualizácie 19.12.2018

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí ohrozenosť druhov nižších a vyšších rastlín, ktorá predstavuje podiel druhov zaradených v kategóriách ohrozenosti podľa IUCN v príslušných červených zoznamoch druhov na celkovom počte známych druhov. Stav ohrozenosti druhov nižších rastlín v SR je spracovaný podľa červeného zoznamu z roku 2001 (Baláž, Marhold, Urban a kol., 2001. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska). Stav ohrozenosti druhov papraďorastov a vyšších rastlín v SR je spracovaný podľa aktualizovaného červeného zoznamu z roku 2015 (Eliáš P. jr., Dítě D., Kliment J., Hrivnák R. & Feráková V., 2015. Red List of ferns and flowering plants of Slovakia).
 

Jednotka indikátora

%, počet

Metadáta

Kľúčové zistenia

V SR sa viac ako štvrtina pôvodných druhov rastlín nachádza v rôznom stupni ohrozenosti. Najviac kriticky ohrozených druhov flóry SR pochádza z biotopov globálne ohrozených v celej strednej Európe (rašeliniská, mokrade, zaplavované lúky, slaniská, piesky). Základnou príčinou ohrozenia rastlín je práve priama alebo nepriama deštrukcia týchto stanovíšť, pričom niekde doteraz nepoznáme ich pravé príčiny.
 
Prvý komplexný zoznam ohrozených rastlín na Slovensku spracoval kolektív pod vedením Štefana Maglockého. Po zapracovaní pripomienok botanikov i ochranárov bola upravená verzia publikovaná v roku 1983 (Maglocký 1983).
Druhé, aktualizované vydanie spracované už podľa metodiky IUCN vyšlo po desiatich rokoch (Maglocký a Feráková 1993).
Tretia verzia červeného zoznamu bola publikovaná ako súčasť zoznamu vyšších a nižších rastlín Slovenska (Marhold a Hindák 1998).
Štvrtá verzia vyšla v roku 2001, kedy bol vydaný červený zoznam rastlín, podľa ktorého bolo v rôznych kategóriách ohrozenosti 2 861 taxónov rastlín (pribudli predtým chýbajúce skupiny), t. j. celkovo 22,7 %. Z toho podiel ohrozených druhov vyšších rastlín činil 30,3 %nižších rastlín 11,4 % (IUCN kategórie CR, EN, VU).
Piata verzia – Aktualizovaný červený zoznam výtrusných a kvitnúcich rastlín Slovenska (2015) – zahŕňa 1 218 taxónov, čo predstavuje približne 34 % z 3 619 pôvodných druhov a archeofytov flóry Slovenska. Z toho ohrozených (v rámci kategórií CR, EN a VU) je 527 druhov vyšších rastlín (14,6 %).
80 taxónov (7 %) nebolo na území Slovenska potvrdených (66 regionálne vyhynuté, 17 pravdepodobne regionálne vyhynuté). Zvyšnú skupinu predstavuje 347 taxónov hodnotených v kategórii takmer ohrozené (NT, 29 %), 162 taxónov zaradených medzi menej dotknuté (LC, 13 %), 91 taxónov ako údajovo nedostatočné (DD, 7 %) a 8 taxónov (1 %) bolo zaradených do kategórií NE (nehodnotené) a NA (nepríslušný). Do piatej verzie Červeného zoznamu bolo zaradených 27 taxónov nových pre flóru Slovenska a 14 vyhynutých a nezvestných taxónov bolo pre flóru znova potvrdených.
 
Pre nižšie rastliny je dodnes platný červený zoznam rastlín z roku 2001.

V roku 2014 bol spracovaný návrh červeného zoznamu lesných a nelesných biotopov a druhov Karpát v rámci projektu BioREGIO Carpathians [Kadlečík J. (ed.) (2014): Carpathian Red List of forest habitats and species, Carpathian List of invasive alien species (draft). ŠOP SR, 234 pp.] a v rámci neho boli prehodnocované aj národné červené zoznamy vyšších rastlín karpatskej časti Slovenska [Turis P., Kliment J., Feráková V., Dítě D., Eliáš P., Hrivnák R., Košťál J., Šuvada R., Mráz P. & Bernátová D. (2014): Red List of vascular plants of the Carpathian part of Slovakia. – Thaisia – J. Bot. 24 (1): 35-87], mäkkýšov, pavúkov, vážok, rovnokrídlovcov, denných motýľov, rýb, mihulí, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Návrh červeného zoznamu Karpát bol v roku 2015 predložený príslušným orgánom Karpatského dohovoru. Pretože však ide o prvý pracovný návrh, vyžaduje doplnenie, revíziu a následnú akceptáciu na celokarpatskej úrovni.

 

Sumárne zhodnotenie

Počet taxónov rastlín a ich ohrozenosť
Zdroj: ŠOP SR
Vysvetlivky:
Taxón je klasifikačná jednotka s neurčitou hodnotou, napr. druh, rod, čeľaď a pod.;
Údaje v %  informujú o podiele ohrozených taxónov na celkovom počte taxónov;
Ohrozené: druhy zaradené len v kategóriách CR, EN a VU podľa IUCN;
CR    -     kriticky ohrozený taxón
EN    -     ohrozený taxón
VU     -     zraniteľný taxón


Stav ohrozenosti rastlín podľa príslušných kategórií (%)


Zdroj: ŠOP SR
CR    -     kriticky ohrozený taxón
EN    -     ohrozený taxón
VU     -     zraniteľný taxón


Zdrojová tabuľka
Počet taxónov rastlín a ich ohrozenosť
Skupina Celkový počet taxónov EX Ohrozené (kategórie IUCN) Ed
Svet (globálny odhad) SR CR EN VU LR DD
Sinice a riasy 50 000 3 008 0 7 80 196 0 0 0
Nižšie huby 80 000 1 295 0 0 0 0 0 0 0
Vyššie huby 20 000 2 469 5 7 39 49 87 90 0
Lišajníky 20 000 1 508 88 140 48 169 114 14 0
Machorasty 20 000 909 26 95 104 112 85 74 2
Vyššie rastliny 250 000 3 619 80 155 171 201 509 99 220
Zdroj: ŠOP SR


Prehľad vývoja ohrozenosti vyšších rastlín

Rok Verzia* Počet druhov v SR Ex Ohrozené (kategórie IUCN) Ed Podiel ohrozených (%)***
CR EN VU LR DD
1998 III. 3 352 37 124 273 350 223 47 127 22,3
2001 IV. 3 352 73 243 282 378 247 46 220 26,9
2001 IV.** 3 352 77 266 320 430 285 50 220 30,3
2015 V. 3 619 80 155 171 201 509 99 220 14,6
Zdroj: ŠOP SR

* Verzia (vydanie) prehľadov ohrozených rastlín na Slovensku
** upravená verzia
*** ohrozené – druhy v kategóriách CR, EN a VU
1998 – Marhold K. & Hindák F. (eds.), 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska (Checklist of non-vascular and vascular plants of Slovakia. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 687 pp.)
2001 – Baláž, D., Marhold, K. & Urban, P. Eds., 2001. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. In Ochrana Prírody, 2001, č. 20 (suppl.), 160 s.
2015 – Eliáš P. jr., Dítě D., Kliment J., Hrivnák R. & Feráková V., 2015. Červený zoznam papraďorastov a vyšších rastlín Slovenska, 5. vydanie / Red List of ferns and flowering plants of Slovakia, 5th edition (October 2014). Biologia, 70 (2): 218-228)

Medzinárodné porovnanie

Databáza OECD pre indikátory zeleného rastu obsahuje vybrané ukazovatele na monitorovanie pokroku smerom k zelenému rastu a na podporu tvorby politiky a informovanosti verejnosti. Databáza poskytuje syntézu údajov a ukazovateľov dostupné v celej rade domén. Zdrojom podkladových údajov použitých na naplnenie indikátorov zeleného rastu, ako sú prezentované, zahŕňa celý rad databáz OECD a v niektorých prípadoch aj externé dátové zdroje. Databáza zahŕňa členské krajiny OECD, pristupujúce krajiny a vybrané krajiny, ktoré nie sú členmi OECD (vrátane BRIICS hospodárstiev - Brazília, Rusko, India, Indonézia, Čína a Južná Afrika).

Databáza OECD - Indikátory zeleného rastu (OECD Green Growth Indicators database)

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Metodika:

Výber a metodika hodnotenia indikátorov zeleného rastu je založená na súbore indikátorov navrhnutých OECD a spracovaných v správe z februára 2011 „Green Growth: Monitoring progress towars green growth“. Údaje týkajúce sa národnej situácie sú zvyčajne prezentované v období rokov 2000 – 2012. Základný časový sled je zmenený v prípadoch, keď nie sú údaje dostupné, prípadne ich porovnanie je znemožnené rozdielnym prístupom v ich zbere, vyhodnocovaní, zmenou metodiky, klasifikácie a pod.
Sumárne hodnotenie vývoja indikátorov z pohľadu zeleného rastu, vzhľadom na to, že stratégia nie je v SR oficiálne implementovaná a tým nie sú určené konkrétne ciele, je založené na hodnotení zodpovedného gestora. Samozrejme toto hodnotenie vychádza ako z posúdenia vývoja v minulosti, tak aj z predpokladaného smerovania na základe doteraz prijatých opatrení.
Vybrané indikátory charakterizujú východiskovú situáciu v SR z pohľadu zeleného rastu  a mali by poslúžiť ako meradlo pri zvažovaní ďalších krokov pri implementácii tejto stratégie a pre komplexné posúdenie smerovania slovenskej ekonomiky do budúcnosti.
Súčasný súbor ukazovateľov zeleného rastu zahŕňa 32 individuálnych ukazovateľov, ktoré sú relevantné v podmienkach v SR, štyri z nich sú národné ukazovatele popisujúce dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky.
 

Zdroj dát:

Využité údaje pochádzajú z oficiálnych národných príp. medzinárodných zdrojov a databáz. Hodnotený vývoj bol prekonzultovaný s odborníkmi štátnej správy (jednotlivé odbory MŽP SR, MH SR, MPSVR SR, MF SR, MPRV SR) a ich odbornými organizáciami (SHMÚ, ŠGÚDŠ, SAŽP, ŠOP SR, IFP) a samozrejme v neposlednom rade aj ŠÚ SR, z ktorého databáz pochádza väčšina údajov.
 

Súvisiace indikátory: