Emisie znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia z energetiky
Dátum poslednej aktualizácie 13.06.2022
Definícia indikátora
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a prihlásila sa k záväzkom, ktoré pre ňu vyplývajú z nasledovných protokolov:
Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)
V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, za účelom zníženia emisií v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:
| Znečisťujúca látka | SO2 | NOX | NM VOC | NH3 | PM2,5 |
| % zníženia | 57 | 36 | 18 | 15 | 36 |
Protokol o ťažkých kovoch (1998)
stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol zároveň podpísaný.
Protokol o perzistentných organických látkach k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1998)
si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. Slovenská republika podpísala tento protokol ešte v tom istom roku.
Národné redukčné záväzky
Národné záväzky znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty sú ustanovené v Prílohe II smernice NEC. Sú vyjadrené ako percentuálne zníženie emisií sledovaných znečisťujúcich látok v porovnaní s východiskovým rokom 2005. Záväzky redukcie emisií sú stanovené v dvoch fázach:
a) záväzky platné na rok 2020 a pre nasledujúce roky až do 2029 (v súlade so záväzkami ustanovenými v dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dodatok ku Göteborskmu protokolu) a
b) prísnejšie záväzky platné od roku 2030 a pre nasledujúce roky.
Národné záväzky znižovania emisií podľa smernice NEC pre Slovenskú republiku:
| Národné redukčné záväzky SR v porovnaní s východiskovým rokom 2005 (v %) |
SO2 | NOX | NMVOC | NH3 | PM2,5 |
|---|---|---|---|---|---|
| Záväzky platné pre rok 2020 a nasledujúce roky až do roku 2029 | 57 | 36 | 18 | 15 | 36 |
| Záväzky platné pre rok 2030 a nasledujúce roky |
82 | 50 | 32 | 30 | 49 |
Smernica NEC bola do slovenskej legislatívy transponovaná zákonom č. 194/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. júla 2018. Zavedené boli aj ustanovenia týkajúce sa národných záväzkov znižovania emisií pre roky 2020 až 2029 a od roku 2030 a ďalej a požiadavky týkajúce sa vypracovania Národného programu znižovania emisií. V súlade s čl. 6 smernice NEC je potrebné NAPCP vypracovať, prijať a vykonávať s cieľom obmedziť ročné antropogénne emisie, pre ktoré boli stanovené národné záväzky znižovania emisií podľa čl. 4 a prílohy II smernice NEC a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice podľa článku 1 ods. 1.
Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky (2020)
Cieľom programu je prispieť k obmedzeniu ročných antropogénnych emisií, pre ktoré boli stanovené národné záväzky znižovania emisií podľa čl. 4 a prílohy II smernice NEC a zaistiť súlad s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy.
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu.
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Čisté ovzdušie
Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 – SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Systém poplatkov za znečisťovanie ovzdušia bude nastavený efektívne a motivačne.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. Prijatie opatrení na ďalšie zníženie emisií skleníkových plynov by mohlo významným spôsobom doplniť existujúce a plánované opatrenia v oblasti kvality ovzdušia, čím by sa dosiahlo výrazné zníženie miery znečistenia ovzdušia.
Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %
Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 – 2019 s výhľadom do roku 2020 (2017)
Kladie dôraz na nízkouhlíkové opatrenia, najmä na energetickú efektívnosť, využívanie OZE s ohľadom na ochranu životného prostredia, najmä v súvislosti s produkciou emisií skleníkových plynov a emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Je v poradí štvrtým vykonávacím plánom Koncepcie energetickej efektívnosti a plynulo nadväzuje na predchádzajúce tri akčné plány.
Národný indikatívny cieľ SR podľa smernice 2012/27/EÚ pre rok 2020 (v porovnaní s rokom 2007) vyjadrený vo forme:
absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby (PES): 20 %, 686 PJ a
absolútnej hodnoty konečnej energetickej spotreby (KES): 31 %, 387 PJ.
Kumulatívne ciele úspory energie za roky 2017 – 2020:
Úspora energie PES: 27 362 TJ
Úspora energie KES: 27 362 TJ
Národný akčný plán pre energiu z OZE (2010)
Stanovuje národné ciele SR pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov aj podiely OZE pre jednotlivé sektory – doprava, výroba elektriny a v sektore výroby tepla a chladu v roku 2020.
Celkový národný cieľ: zvýšiť využívanie OZE v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020, čo predstavuje 1 572 ktoe (66 PJ) energie z OZE v roku 2020.
Sektorové ciele pre rok 2020:
Výroba elektrickej energie 24 %,
Výroba tepla a chladu 14,6 %,
Doprava 10 %.
Kľúčová otázka
Znižujú sa emisie hlavných znečisťujúcich látok z energetiky?Kľúčové zistenia
- Emisie SO2 zo sektora energetiky zaznamenali za obdobie rokov 2005 – 2020 výrazný pokles, pričom najnižšie boli v roku 2020. Oproti roku 2005 boli emisie SO2 v roku 2020 nižšie o 92,7 %. Medziročne v roku 2020 oproti roku 2019 klesli emisie až o 18,9 %.
- V období rokov 2005 – 2020 bol dosiahnutý pokles emisií oxidov dusíka NOx o 53,8 %, s medziročným poklesom v roku 2020 oproti 2019 o 1,3 %.
- Do roku 2020 klesli emisie CO zo sektora o 10,4 %, medziročne stúpli oproti roku 2019 o 8,8 %.
- Pri emisiách PM10 a PM2,5 bol za obdobie rokov 2005 – 2020 zaznamenaný výrazný klesajúci trend ako pri emisiách PM10, tak aj pri emisiách PM2,5 (PM10 o 87 %, PM2,5 o 90 %). Pokles emisií bol dosiahnutý aj v medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2019 (PM10 o 17,9 %, PM2,5 o 14,1 %).
- Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) mali v období rokov 2005 – 2020 mierne klesajúci trend a v roku 2020 boli o 15,9 % nižšie ako v roku 2005. Klesajúci trend bol aj v medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2019, kedy emisie zo sektora klesli o 13,4 %.
- Pri emisiách perzistentných organických látok (POPs) zo sektora energetiky bol za obdobie rokov 2005 – 2020 dosiahnutý pokles emisií pri všetkých hodnotených POPs – emisie PAH klesli o 38,5 %, emisie PCDD/PCDF o 93,8 % a emisie PCB o 38,6 %. Rovnako v medziročnom porovnaní rokov 2020 a 2019 klesli emisie všetkých POPs (PCDD/PCDF o 17,1 %, PAH o 5,2 % a PCB o 5 %).
- Emisie sledovaných ťažkých kovov (ŤK) – olova (Pb), kadmia (Cd) a ortuti (Hg) v období rokov 2005 – 2020 mali klesajúci trend pri všetkých troch ŤK, kde emisie olova klesli o 72,4 %, emisie ortuti o 39,3 % a kadmia o 21,4 %. V medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2019 bol zaznamenaný pokles emisií olova (7,7 %) a ortute (7,1 %), emisie kadmia mimimálne stúpli (0,8 %).
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Pozitívny trend bol dosiahnutý pri emisiách všetkých sledovaných znečisťujúcich látok – SO2, NOx, CO, PM10, PM2,5 a NMVOC, POPs aj ťažkých kovov. | Od roku 2015 bol pozitívny trend dosiahnutý pri emisiách SO2, NOx, PM10, PM2,5, NMVOC, PCB, PAH, Pb a Hg, negatívny rastúci trend bol zaznamenaný pri emisiách CO, PCDD/PCDF a emisiách Cd. | Pokles emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok, nárast emisií len pri emisiách CO a minimálny nárast pri emisiách Cd. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Výroba elektriny a tepla na báze fosílnych palív je sprevádzaná produkciou tzv. nepriamych emisií skleníkových plynov SO2, NOx, CO a ďalších znečisťujúcich látok. V rámci ochrany ovzdušia je preto dôležitá ekologizácia zdrojovej základne s cieľom znižovať produkciu emisií uvoľňujúcich do ovzdušia.
V období rokov 2005 – 2020 výrazne poklesli emisie väčšiny znečisťujúcich látok zo sektora energetiky. Tento stav bol spôsobený poklesom spotreby tuhých palív (čierneho a hnedého uhlia) a ťažkých vykurovacích olejov, ako aj zmenou palivovej základne v prospech ušľachtilých palív a používaním palív s lepšími akostnými znakmi. Na redukciu emisií tuhých častíc malo vplyv zavádzanie odlučovacej techniky, resp. zvyšovanie jej účinnosti. K zníženiu emisií tiež prispelo zníženie objemu výroby, či úplne odstavenie neekologizovaných blokov elektrárni (Elektráreň Vojany), ale aj zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane spotreby aj výroby. Svoj podiel na znižovaní emisií má aj dodržiavanie emisných limitov stanovených platnou legislatívou ochrany ovzdušia v SR plne harmonizových s hodnotami emisných limitov akceptovaných v legislatíve EÚ, ktoré sú zariadenia spaľujúce fosílne palivá povinné dodržiavať.
Napriek dosiahnutému pozitívnemu trendu patril sektor energetiky k jedným z najväčších producentov emisií hodnotených znečisťujúcich látok. Energetika sa v roku 2020 podieľala až na 39,6 % z celkových emisií SO2, 29,9 % z celkových emisií NOX, 11,8 % z celkových emisií CO, 6,1 % a 5,3 % z celkových emisií PM10 a PM2,5, 19,7 % z celkových emisií NMVOC. Podiel energetiky na celkových emisiách POPs bol v roku 2020 najvyšší pri PCDD/PCDF (25 %), nasledovali PCB (15,3 %) a PAH (14,9 %). Zo sledovaných ťažkých kovov v rámci sektora energetiky mala na celkových emisiách najvyšší podiel Hg s 70,4 %, nasledovali Cd s 59,7 % a Pb s 43,6 %.