Tlačiť   PDF

Emisie hlavných znečisťujúcich látok z energetiky

Dátum poslednej aktualizácie 18.12.2019

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj základných znečisťujúcich látok do ovzdušia - SO2, NOX, CO, PM10, PM2,5, NMVOC zo sekcie D podľa SK NACE klasifikácie (sektor dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu). Tiež hodnotí ďalšie vybrané znečisťujúce látky - emisie POPs (PCDD/PCDF, PCB, PAH) a emisie ťažkých kovov - olova, kadmia a ortuti (Pb, Cd, Hg) zo sektora energetiky a spaľovania palív.

Jednotka indikátora

g, t, kg

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (Ženeva, 1979)
 
Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a prihlásila sa k záväzkom, ktoré pre ňu vyplývajú z nasledovných protokolov:
 
Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry (1994)
Záväznými cieľmi pre SR je redukcia emisií SO2 o 60 % (do roku 2000), o 65 % (do roku 2005) a o 72 % (do roku 2010) vzhľadom k vzťažnému roku 1980.
Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu  sú:
Rok 1980
(východiskový rok)
2000 2005 2010
Emisie SO2 (tis. t) 843 337 295 236
Redukcia emisie SO2 (%)  - 60 65 72
 
Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)
Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80 %, emisie NO2 do roku 2010 o 42 %, emisie NH3 do roku 2010 o 37 % a emisie NM VOC do roku 2010 o 6 % - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, za účelom zníženia emisií v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:
Znečisťujúca látka SO2 NOX NM VOC NH3 PM2,5
% zníženia 57 36 18 15 36                              

Protokol o ťažkých kovoch (1998)
stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol zároveň podpísaný.

Protokol o perzistentných organických látkach k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1998)
si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. Slovenská republika podpísala tento protokol ešte v tom istom roku.
 
Energetická politika SR (2014)
Strategický cieľ:
Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR (1993)
Strategické ciele:
Sektor A – Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy

1. Zníženie emisií základných látok znečisťujúcich ovzdušie (SO2, NOx, CO, CxHy, tuhých emisií), prchavých organických zlúčenín (VOCs), perzistentných organických látok (POPs), ťažkých kovov, CO2 a ostatných emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt na stav v súlade s medzinárodnými dohovormi.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
Strategické ciele TUR:
Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia.
Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy a prírodných katastrof.
Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch.

Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2012 – 2016 (2012) 
V záujme znižovania znečisťujúcich látok v ovzduší prijme vláda podporné nástroje na znižovanie  množstva  emisií  z priemyslu,  energetiky  a  mobilných  zdrojov  a orientáciu  na využívanie automobilov so zníženou emisiou.

Národný program znižovania emisií znečisťujúcich látok (2007)
Hlavný cieľ: obmedzenie emisií acidifikačných a eutrofizačných znečisťujúcich látok a prekurzorov ozónu za účelom zlepšenia ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľstva v spoločenstve pred nepriaznivými účinkami acidifikácie, eutrofizácie pôdy a prízemného ozónu.
Národné emisné stropy určené pre Slovenskú republiku, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2010:
oxid siričitý (SO2) – 110 kt,
oxidy dusíka (NOx) – 130 kt,
prchavé organické látky (VOC) – 140 kt,
amoniak (NH3) – 39 kt.

Kľúčová otázka

Znižujú sa emisie hlavných znečisťujúcich látok z energetiky?

Kľúčové zistenia

  • Emisie SO2 zo sektora energetiky mali za obdobie rokov 2005 – 2017 nevyrovnaný priebeh s maximom v roku 2010 a minimom v roku 2014. Oproti roku 2005 boli emisie SO2 v roku 2017 nižšie o 81,6 % s medziročným 7,3 % poklesom. 
  • V období rokov 2005 – 2017 bol dosiahnutý pokles emisií oxidov dusíka NOX o 53,6 %, s medziročným poklesom o 2,6 % v roku 2017.
  • Do roku 2017 klesli emisie CO zo sektora o 22,2 %, poklesli aj medziročne o 4,6 %.
  • Pri emisiách PM10 a PM2,5  bol za obdobie rokov 2005 – 2017 zaznamenaný výrazný klesajúci trend ako pri emisiách PM10, tak aj pri emisiách PM2,5 (PM10  o 85,3 %, PM2,5 o 88,2 %). Pokles emisií bol dosiahnutý aj v medziročnom porovnaní rokov 2016 – 2017 (PM10 o 7,5 %, PM2,5 o 7,1 %).
  • Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) mali v období rokov 2005 – 2017 klesajúci trend a v roku 2017 boli o 7,5 % nižšie ako v roku 2005. Rovnaký trend bol aj v medziročnom porovnaní, kedy emisie zo sektora klesli o 1,7 %.
  • Pri emisiách perzistentných organických látok (POPs) bol zo sektora energetiky za obdobie rokov 2005 – 2017 dosiahnutý pokles emisií PAH (13,3 %), naopak emisie PCDD/PCDF aj PCB v danom období vzrástli (PCDD/PCDF o 19,7 %, PCB o 11,5 %). V medziročnom porovnaní rokov 2016 a 2017 emisie všetkých POPs stúpli (PCDD/PCDF o 28,6 %, PCB o 20,3 % a PAH o 15,2 %).
  • Emisie sledovaných ťažkých kovov (ŤK)  – olova (Pb), kadmia (Cd) a ortuti (Hg) – v období rokov 2005 – 2017 mali klesajúci trend pri olove (40,2 %) a ortuti (55,8 %), naopak rastúci trend bol zaznamenaný pri emisiách kadmia (75,4 %). V medziročnom porovnaní bol nárast zaznamenaný pri všetkých hodnotených ťažkých kovoch.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2001 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici Neutralny trend Neutralny trend
Indikátor je hodnotený od roku 2005. Pozitívny trend bol dosiahnutý pri emisiách všetkých sledovaných znečisťujúcich látok – SO2, NOx, CO, PM10, PM2,5 a NMVOC. Naopak emisie POPs okrem emisií PAH stúpli (PCDD/PCDF, PCB). Z ťažkých kovov bol nárast pri Cd, emisie Pb a Hg klesli. Pokles emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok, nárast emisií všetkých POPs, ako aj ťažkých kovov – Cd, PB a Hg.

Sumárne zhodnotenie


 











 





 

Podrobné zhodnotenie

Výroba elektriny a tepla na báze fosílnych palív je sprevádzaná produkciou tzv. nepriamych emisií skleníkových plynov SO2, NOx, CO a ďalších znečisťujúcich látok. V rámci ochrany ovzdušia je preto dôležitá ekologizácia zdrojovej základne s cieľom znižovať produkciu emisií uvoľňujúcich do ovzdušia. Do roku 2005 výrazne poklesli emisie väčšiny znečisťujúcich látok zo sektora energetika. Tento stav bol spôsobený poklesom spotreby tuhých palív (čierneho a hnedého uhlia) a ťažkých vykurovacích olejov, ako aj zmenou palivovej základne v prospech ušľachtilých palív a používaním palív s lepšími akostnými znakmi. Na redukciu emisií tuhých častíc malo vplyv zavádzanie odlučovacej techniky, resp. zvyšovanie jej účinnosti. Svoj podiel na znižovaní emisií má aj dodržiavanie emisných limitov stanovených platnou legislatívou ochrany ovzdušia v SR plne harmonizových s hodnotami emisných limitov akceptovaných v legislatíve EÚ, ktoré sú zariadenia spaľujúce fosílne palivá povinné dodržiavať.

V období rokov 2005 – 2017 bol dosiahnutý pozitívny trend pri všetkých sledovaných emisiách znečisťujúcich látok.
Napriek dosiahnutému pozitívnemu trendu pri emisiách SO2, sa v roku 2017 sektor energetiky podieľal takmer 48,5 % na celkových emisiách SO.

Klesajúci trend bol dosiahnutý aj pri emisiách NOx, tento stav bol spôsobený okrem poklesu výroby a spotreby energie aj zmenou palivovej základne v prospech ušľachtilých palív. Podiel emisií NOx zo sektora energetiky na celkových emisiách NOx v roku 2017 bol na úrovni 11,0 %.

Poklesli aj emisie CO, pričom sa sektor energetiky v roku 2017 podieľal 5,6  % na celkových emisiách CO.

Pozitívny klesajúci trend v sledovanom období pretrvával pri emisiách PM10 a PM2,5. V roku 2017 tvorili emisie PM10 z energetiky 6,9 % a emisie PM2,5  6,0 % z celkových emisií PM10 a PM2,5.

Pri emisiách nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) v období rokov 2005 - 2017 bol dosiahnutý rovnako pozitívny trend, ich podiel na celkových emisiách NMVOC bol v roku 2017 na úrovni 11,0 %.
 
Zo všetkých sledovaných emisií perzistentných organických látok (POPs) zaznamenaný pozitívny trend pri emisiách PAH. Podiel emisií PAH na celkových emisiách PAH v roku 2017 bol 60,3 %. Prispela k tomu zvýšená spotreba dreva (vykurovanie domácností). Emisie PCDD/PCDF a PCB v rovnakom období stúpli, pričom sa v roku 2017 sektor energetiky výrazne podieľal aj na celkových emisiách PCDD/PCDF (83,0 %) a PCB (78,9 %).
 
Emisie ťažkých kovov (ŤK) v období rokov 2005 – 2017 z energetiky mali rastúci trend Cd, emisie  HG a Pb klesli. V roku 2017 mala zo sledovaných ťažkých kovov v rámci sektora energetiky najväčší podiel Hg s 67,0 %, nasledovali Cd s 51,5 % a Pb s 36,4 %.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K základným znečisťujúcim látkam (ZZL) patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie - TZL), oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO). Emisie základných znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Tuhé znečisťujúce látky sa podľa veľkosti delia na dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý (SO2) je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka (NOx) vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme,  okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý (CO) je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Ťažké kovy (ŤK) sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 vrátane ich zlúčenín (Pb, As, Cr, Cu, Hg, Cd, Ni, Se, Zn, Sn, Mn).


Metodika:

Indikátor hodnotí vývoj emisií hlavných znečisťujúcich látok z energetiky -  SO2, NOX, CO, PM10, PM2,5, NMVOC, POPs (PCDD/PCDF, PCB, PAH) a ťažkých kovov (Pb, As, Cr, Cu, Hg, Cd, Ni, Se, Zn, Sn, Mn).


Emisie SO2, NOX, CO, PM10, PM2,5  sú členene na emisie:
  • zo sekcie D podľa SK NACE klasifikácie (sektor dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu),
  • z vykurovania a chladenia domácností.
Emisie NMVOC, POPs a ťažkých kovov sú členené na emisie zo:
  • spaľovacích procesov I (systémová a komunálna energetika),
  • spaľovacích procesov II (vykurovanie obchodu a služieb, vykurovanie domácností).

Zmeny v legislatíve o ochrane ovzdušia uskutočnené v priebehu rokov 1990 – 2000 (napr. vymedzenie a definícia zdroja, zmena v kategorizácií zdrojov a ich členenie podľa príkonu alebo kapacity) spôsobili, že systém REZZO je možné porovnávať s modulom NEIS, ktorý nahradil systém REZZO v roku 2000, iba na celonárodnej úrovni. Prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia sú v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z., § 15 odst. 1 písm. e) povinní do 15. februára oznamovať príslušnému okresnému úradu stanovené informácie o stacionárnom zdroji za uplynulý kalendárny rok. Podľa zákona č. 137/2010 Z.z. (§26, ods. 3, písm. g, m) sú okresné úrady povinné každoročne spracovávať súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia v okrese a predkladať ho najneskôr do 31. mája bežného roka v elektronickej forme na ďalšie spracovanie na SHMÚ, ktorý je organizáciou poverenou MŽP SR správou centrálnej databázy NEIS CU a zabezpečením spracovania údajov na národnej úrovni.

Emisie sa spracovávajú na celonárodnej úrovni v spolupráci s externými riešiteľmi a bilancujú sa na základe emisných faktorov vztiahnutých k danej aktivite. Stanovené emisie sú prepočítané do medzinárodne navrhnutého systému sektorov a kategórií (NFR) podľa požiadaviek na reportovanie.
 
NEIS zahŕňa zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sa členia podľa kategorizácie a príkonu (vyhláška MŽP SR č. 356/2010 Z. z.) takto:
Veľké zdroje
Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným príkonom 50 MW a vyšším a ostatné technologické celky s výrobnou kapacitou presahujúcou prahovú hodnotu stanovenú v predpise.
Stredné zdroje
Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným príkonom 0,3 MW až 50 MW a ostatné technologické celky s výrobnou kapacitou nižšou ako prahová hodnota platná pre veľké zdroje a presahujúcou prahovú hodnotu stanovenú v predpise.
Malé zdroje
Stacionárne zariadenia – domáce kúreniská na spaľovanie tuhých palív a zemného plynu s menovitým tepelným príkonom do 0,3 MW.
 
Inventarizácia emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC), ťažkých kovov (ŤK), perzistentných organických látok (POPs) a pevných častíc (PM10 a PM2,5) sa spracováva  v súlade  s medzinárodne odporúčanými metodikami v zmysle kategorizácie sektorov NFR09 a tiež s ohľadom na odporúčania medzinárodných pracovných skupín pre emisné inventarizácie (UNECE TF on Emission Inventory). Emisie sa spracovávajú na celonárodnej úrovni v spolupráci s externými riešiteľmi a bilancujú sa na základe emisných faktorov vztiahnutých k danej aktivite. Stanovené emisie vyššie uvedených ako aj ostatných základných znečisťujúcich látok sú prepočítané do medzinárodne navrhnutého systému sektorov a kategórií (NFR) podľa požiadaviek na reportovanie
 
Emisie PM10 a PM2,5 sa každoročne stanovujú na základe požiadaviek EMEP/CORINAIR podľa metodiky inštitútu IIASA, pričom základným rokom je rok 2000 a na základe emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL) z databázy systému NEIS.

Vzhľadom k tomu, že na úrovni Európskej únie je snaha stanoviť emisné stropy v súlade programom GAINS (IIASA), pristúpilo sa k príprave novej metodiky v snahe čo najviac sa priblížiť vstupným údajom a aplikovaným emisným faktorom použitým v programe GAINS. Program GAINS však využíva agregované údaje z energetickej bilancie SR vydanej Štatistickým úradom SR, zatiaľ čo metodika SHMÚ vychádza zo vstupných údajov z databázy NEIS a tak má konzistentné údaje emisií PM10 a PM2,5 s ostatnými údajmi (predovšetkým TZL). Konzistentnosť je nutnou podmienkou aj pre modelovanie projekcií emisií a posúdenie vplyvu opatrení na trajektórie vývoja týchto emisií. Celý výpočet už prebieha v programovom prostredí NEIS.

Spôsob a požiadavky na zisťovanie množstva emisií sú definované v §3 vyhláška MŽP SR č. 411/2012 Z.z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí.
 

Zdroj dát:

SHMÚ


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: