Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Emisie hlavných znečisťujúcich látok z dopravy

Dátum poslednej aktualizácie 23.01.2020

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií základných znečisťujúcich látok (ZZL) a ďalších znečisťujúcich látok  z dopravy vrátane emisií z jednotlivých druhov dopravy a ťažkých kovov.

Jednotka indikátora

t, kt, Index 2000 = 100

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (2014)
 
3.3. Vízie a ciele v cestnej doprave
 
Vízia VC1: Moderná, kvalitná, bezpečná a efektívne fungujúca sieť diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy

Realizácia tejto vízie bude realizovaná aj prostredníctvom čiastkových strategických cieľov, medzi ktoré patrí aj tento cieľ:

Strategický cieľ SC5: Zníženie socioekonomických a environmentálnych vplyvov cestnej dopravy

Strategický cieľ SC5 je zameraný na zníženie socioekonomických a environmentálnych dopadov dopravy. Malo by dôjsť najmä k zníženiu dopadov vyplývajúcich z cestnej dopravy na životné prostredia a obyvateľstvo.

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2016)

Vízia dopravného sektora do roku 2030

Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
 
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)

Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.

 
Rozvoj verejnej osobnej dopravy (VOD)  pred individuálnou  (2010)
 
4. Ciele a strategické oblasti podpory verejnej osobnej dopravy

V súlade s globálnym cieľom dopravnej politiky SR, ktorým je trvalo udržateľný rozvoj mobility, má ministerstvo v oblasti verejnej dopravy nasledovné ciele: (1) zachovať a zvýšiť podiel VOD na celkovom objeme prepravených osôb, (2) podporiť sociálnu inklúziu zabezpečením minimálnej dopravnej obslužnosti prepojením menej rozvinutých regiónov (obcí) k centrám ekonomických aktivít, (3) obmedziť nárast emisií škodlivých plynov z dopravy v súlade s medzinárodnými záväzkami.

Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)

Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80%, emisie NO2 do roku 2010 o 42%, emisie NH3 do roku 2010 o 37% a emisie NM VOC do roku 2010 o 6% - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:

Znečisťujúca látka SO2 NOX NM VOC NH3 PM2,5
% zníženia 57 36 18 15 36


Protokole o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:

  • vypracovať nové projekcie emisií znečisťujúcich látok ktoré sú obsahom tohto protokolu do roku 2010,
  • na základe týchto projekcií pripraviť analýzu možnosti zavedenia kvót pre jednotlivé znečisťujúce látky (pre SO2 sú už emisné kvóty zavedené),
  • implementovať smernice 94/63 EC, 1999/13/EC o prchavých organických zlúčeninách a smernicu 2001/80/EC o obmedzovaní emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení.

Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry (1994)
Záväznými cieľmi pre SR je redukcia emisií SO2 o 60% (do roku 2000), o 65% (do roku 2005) a o 72% (do roku 2010) vzhľadom k vzťažnému roku 1980.
Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu  sú:

Rok 1980
(východiskový rok)
2000 2005 2010
Emisie SO2 (tis. t) 843 337 295 236
Redukcia emisie SO2 (%) 100 60 65 72


Protokol o ťažkých kovoch k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1998)
stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol zároveň podpísaný

Kľúčová otázka

Znižujú sa emisie hlavných znečisťujúcich látok z dopravy?

Kľúčové zistenia

  • Pokles emisií hlavných znečisťujúcich látok v sledovanom období rokov 2000 – 2017 v doprave zaznamenali emisie CO a NM VOC o 75,5 %, emisie SO2 o 73,4 %. Emisie TZL (PM2,5 a PM10) a NOx napriek kolísavému charakteru poklesli o 23,5 % (NOx) a 10,2 % (TZL).
  • Na celkových emisiách bilancovaných znečisťujúcich látok za rok 2017 bol významný 14,7 % podiel dopravy na emisiách CO, 45,9 % podiel na emisiách NOx a 7,1 % podiel na emisiách NMVOC. Tuhé znečisťujúce látky (TZL) sa na celkových emisiách v roku 2017 podieľali 9,1 % a emisie SO2 0,72 %.
  • Emisie ťažkých kovov v sledovanom období rokov 2001 – 2017 mali kolísavý charakter, pričom od roku 2008 bol zaznamenaný výrazný nárast, ktorý bol prerušený poklesom v roku 2009.     
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_smile
Emisie hlavných znečisťujúcich látok zaznamenali pokles. Inventarizáciou emisií hlavných znečisťujúcich látok z dopravy bol zaznamenaný  významný pokles emisií CO, SO2 a NM VOC. Emisie TZL a NOx mali kolísavý charakter s miernym nárastom od roku 2000.  Na celkovej produkcii hlavných znečisťujúcich látok sa významne podieľala cestná doprava.  Emisie hlavných znečisťujúcich látok boli na úrovni predchádzajúceho roku s výnimkou TZL (PM2,5 a PM10) a NOx, ktoré zaznamenali minimálny medziročný nárast.

Sumárne zhodnotenie

 

 
 

 

Podrobné zhodnotenie

Z hľadiska podielu dopravy na celkových emisiách bilancovaných základných znečisťujúcich látok je významný cca 14,7 % podiel dopravy na emisiách CO, 45,9 % podiel na emisiách NOx a 7,1 % podiel na emisiách NMVOC. Podiel emisií tuhých znečisťujúcich látok z dopravy na celkových emisiách je cca 3,7 % a emisií SO2 0,72 %. Na vplyv emisií CO a NOx pôsobí aj dôkladnejšie zatriedenie nákladných automobilov a ich obmena, ako aj hodnotenie vývoja emisií tuhých častíc (výfukové, abrazívne). Na ich zníženie má vplyv postupná obnova vozidlového parku jednotlivých kategórií vozidiel. Nevýfukové emisie tuhých čstíc (PM2,5 a PM10), ktoré vznikajú opotrebovaním bŕzd a pneumatík, tvoria v súčanosti veľkú časť celkových emisií tuhých častíc z vozidiel. V roku 2017 podiel emisií tuhých častíc PM2,5 predstavoval 9 % a PM10 9,2 %.  Emisie SO2 sú priamo úmerné spotrebe pohonných hmôt a obsahu síry v palivách. Napriek nárastu spotreby pohonných hmôt emisie SO2 zaznamenávali pokles, čo bolo spôsobené zavedením opatrení týkajúcich sa obsahu síry v pohonných hmotách.
 
 


 

 
 

 



 
 
Podiel dopravy po rekalkulácii emisií ťažkých kovov v roku 2017 bol cca 5,2 %. Z celkových emisií ťažkých kovov, najväčší podiel v sektore dopravy v roku 2018 mala meď – 14,3 %, olovo – 2,0 % a zinok – 4,4 %. Rovnako u ostatných ťažkých kovov došlo oproti predchádzajúcemu roku k miernemu nárastu hodnôt emisií.

Emisie  sú hodnotené na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR - Nomenclature for Reporting). Hodnoty sa môžu líšiť od hodnôt vypočítaných pre Účty emisií do ovzdušia (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré boli použité pre hodnotenie v predchádzajúcich správach.

Medzinárodné porovnanie

Emisie znečisťujúcich látok z dopravy (Pollutant emissions from transport (index 2000=100))

Emisie nemetánových prchavých organických látok MNVOC podľa sektorov (Index 2000 = 100) (Emissions of non-methane volatile organic compounds (NMVOC) by source sector)

Emisie PM10 podľa sektorov (Emissions of particulates matter 10 by road transport)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K základným znečisťujúcim látkam patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie - TZL), oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO). Emisie základných znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Tuhé znečisťujúce látky sa podľa veľkosti delia na dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme,  okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Ťažké kovy sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 vrátane ich zlúčenín.


Metodika:

Zmeny v legislatíve o ochrane ovzdušia uskutočnené v priebehu rokov 1990 – 2000 (napr. vymedzenie a definícia zdroja, zmena v kategorizácií zdrojov a ich členenie podľa príkonu alebo kapacity) spôsobili, že systém REZZO je možné porovnávať s modulom NEIS iba na celonárodnej úrovni.
Porovnanie jednotlivých častí REZZO (1, 2) s modulom NEIS (veľké, stredné zdroje), resp. porovnanie jednotlivých zdrojov v obidvoch systémoch je komplikované.
Prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia sú v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z., § 15 odst. 1 písm. e) povinní do 15. februára oznamovať príslušnému okresnému úradu stanovené informácie o stacionárnom zdroji za uplynulý kalendárny rok. Podľa zákona č. 137/2010 Z.z. (§26, ods. 3, písm. g, m) sú okresné úrady povinné každoročne spracovávať súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia v okrese a predkladať ho najneskôr do 31. mája bežného roka v elektronickej forme na ďalšie spracovanie na SHMÚ, ktorý je organizáciou poverenou MŽP SR správou centrálnej databázy NEIS CU a zabezpečením spracovania údajov na národnej úrovni.
 
Emisie z mobilných zdrojov sa stanovujú každoročne od roku 1990. Pre bilanciu emisií z cestnej dopravy sa používa od roku 2008 modelový program COPERT IV, schválený a odporučený výkonným výborom Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia, prechádzajúcom  hranicami štátov.
Vstupné údaje tvoria aktivitné údaje, tj. počty vozidiel v jednotlivých kategóriách definovaných v programe COPERT a tiež priemerné ročné kilometrické priebehy každej kategórie vozidiel. Všetky emisie sú kalkulované podľa paliva a tiež podľa druhu vozidla.
Ďalšími vstupnými údajmi sú obsahy znečisťujúcich látok v jednotlivých palivách (benzín, nafta, LPG, CNG), a spotreba palív, a to vrátane podielu biozložiek v benzíne a v nafte. Program COPERT v. 9.0 zohľadňuje podiel biopalív v spotrebe energie z jednotlivých druhov vozidiel.
 
Emisie PM10 a PM2,5 sa každoročne stanovujú na základe požiadaviek EMEP/CORINAIR podľa metodiky inštitútu IIASA, pričom základným rokom je rok 2000 a na základe emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL) z databázy systému NEIS. Emisie z dopravy sa stanovujú programom COPERT IV. V sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 a PM2,5 zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú dieselové motory, príspevok abrázie je menej významný ako pri emisiách TZL. Celkovo najvýznamnejším podielom k PM10 a PM2,5 prispievajú malé zdroje (vykurovanie domácností), pričom nárast emisií v tomto sektore odráža zvýšenú spotrebu dreva v dôsledku nárastu cien zemného plynu a uhlia.
Vzhľadom k tomu, že na úrovni Európskej únie je snaha stanoviť emisné stropy v súlade s programom GAINS (IIASA), pristúpilo sa k príprave novej metodiky v snahe čo najviac sa priblížiť vstupným údajom a aplikovaným emisným faktorom použitým v programe GAINS. Program GAINS však využíva agregované údaje z energetickej bilancie SR vydanej Štatistickým úradom SR, zatiaľ čo naša metodika vychádza zo vstupných údajov z databázy NEIS a tak má konzistentné údaje emisií PM10 a PM2,5 s ostatnými údajmi (predovšetkým TZL). Konzistentnosť je nutnou podmienkou aj pre modelovanie projekcií emisií a posúdenie vplyvu opatrení na trajektórie vývoja týchto emisií. Celý výpočet už prebieha v programovom prostredí NEIS.


Zdroj dát:

SHMÚ, ŠÚ SR


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: