Tlačiť   PDF

Emisie hlavných znečisťujúcich látok z priemyslu

Dátum poslednej aktualizácie 15.11.2019

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj základných (CO, SO2, NOX, PM10, PM2,5) a niektorých vybraných znečisťujúcich látok do ovzdušia (NM VOC, POPs, ťažké kovy) z priemyslu.


Jednotka indikátora

kt

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Emisie do ovzdušia z priemyslu sú na Slovensku regulované od roku 1992. Postupne sa požiadavky (vyjadrené ako emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania) sprísňujú, aby zodpovedali súčasnému stavu techniky. Orgán ochrany ovzdušia má možnosť prehodnotiť požiadavky z hľadiska ochrany ovzdušia určené pre zdroj znečisťovania ovzdušia, ak došlo k výrazným zmenám stavu techniky a ak predmetný zdroj prispieva k zhoršeniu kvality ovzdušia v danej lokalite.
 
SMERNICA O PRIEMYSELNÝCH EMISIÁCH
Najvýznamnejší pokrok v redukcii emisií do ovzdušia v priemysle v súčasnosti prináša povinnosť zosúladiť sa s emisnou úrovňou zodpovedajúcou najlepším dostupným technikám v danom odvetví. Túto povinnosť majú všetky prevádzky spadajúce pod integrované povoľovanie podľa smernice o priemyselných emisiách do štyroch rokov od vydania záverov o najlepších dostupných technikách.

Stratégia na adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy  (2017)

 
Niektoré ciele Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy pre priemysel:
  • analyzovať očakávané dôsledky zmeny klímy pre rozhodujúce oblasti/sektory ekonomických činností,
  • navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu,
  • identifikovať príležitosti spojené s procesom adaptácie a vytvoriť podmienky na ich praktickú realizáciu,

  • navrhnúť kritériá pre výber a hodnotenie investičných priorít  v rámci adaptačných opatrení,


Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 - 2020) 2016

V programovom vyhlásení sa uvádza, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemysel. Priemyselná výroba bude naďalej kľúčovým národohospodárskym odvetvím. Dôležitým prvkom spracovateľského priemyslu v roku 2020 bude jeho charakteristická vlastnosť nositeľa a generátora nových technologických zmien, ktoré sú nositeľmi „inteligentnej“ zamestnanosti. Takzvaná eko-efektívnosť rozvoja priemyselnej výroby bude elementom, ktorý zohrá významnú úlohu v hľadaní rovnováhy hospodárskeho, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja SR. Je nevyhnutné v SR plne rozvinúť princípy a kultúru nového stupňa výrobných vzťahov nazývaných ako PRIEMYSEL 4.0. Východiskom bude už prijatá Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3). K naplneniu tohto cieľa prispejú zdroje na zvýšenie inovačnej výkonnosti stredných podnikov prostredníctvom Operačného programu výskum a inovácie. Vláda bude pokračovať v podpore integrovaného a dlhodobého systému návratnej podpory národných investičných priorít SR prostredníctvom štruktúry Slovak Investment Holding. Okrem univerzitného výskumu je nevyhnutné vytvárať základňu pre priemyselný výskum zvýšením a spružnením inovačnej výkonnosti celého priemyslu v SR.
Vláda bude podporovať prechod na obehové hospodárstvo zabezpečujúce racionálne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a znižovanie environmentálnych dosahov. V tejto oblasti bude preskúmaná surovinová politika SR s identifikáciou kritických surovín pre rozvoj hospodárstva SR. Vláda vytvorí primerané podmienky pre aktívne využívanie princípov iniciatívy Európskeho odporúčania pre malé podnikanie (Small Business Act for Europe) a Akčného plánu pre podnikanie 2020.
V oblasti životného prostredia je základným cieľom vytvoriť vhodné predpoklady k postupnému prechodu na konkurencieschopné zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu.


Kľúčová otázka

Aký je vývoj emisii hlavných znečisťujúcich látok v priemysle?

Kľúčové zistenia

  • Emisie SO2, NOx, PM10 a PM2,5 z priemyslu v roku 2017 v porovnaní s rokom 2000 klesli a emisie CO vzrástli.
  • Emisie nemetánových prchavých organických látok (NM VOC) v porovnaní s rokom 2000 bol zaznamenaný pokles.
  • Emisie perzistentných organických látok (POPs) z priemyselných procesov (PCDD/PCDF a PAH) v hodnotenom období vzrástli.
  • V roku 2017 došlo v porovnaní s rokom 2000 k nárastu emisií olova a kadmia, u ortuti bol zaznamenaný pokles.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_none emo_neutral emo_neutral
Indikátor je sledovaný od roku 2000 (emisie POPs a ťažkých kovov). Emisie POPs a časť emisií ťažkých kovov vzrástla, časť emisií ťažkých kovov klesla.
Medziročne časť emisií klesla a časť emisií vzrástla.  
 

Sumárne zhodnotenie









Podrobné zhodnotenie

Emisie CO z priemyslu v roku 2017 tvorili 69,2 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2000 bol zaznamenaný ich nárast o 27,8 %. V roku 2017 emisie CO z priemyslu v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 1,5 %.
 
Emisie SO z priemyslu  v roku 2017 tvorili 6,3 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2000 bol zaznamenaný ich pokles o 17,4 %. V roku 2017 emisie SO2 z priemyslu v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 14,2 %.
 
Emisie NOx z priemyslu v roku 2017 tvorili 6,2 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2000 bol zaznamenaný ich pokles o 13,1 %. V roku 2017 emisie NOx z priemyslu v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 7,9 %.
 
Emisie PM10 v roku 2017 tvorili 0,97 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2000 bol zaznamenaný pokles emisií PM10 z priemyslu o 60,4 %. V roku 2017 emisie PM10 z priemyslu v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 8,8 %.
 
Emisie PM2,5 v roku 2017 tvorili 0,47 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2000 bol zaznamenaný pokles emisií PM2,5 z priemyslu o 63,8 %. V roku 2017 emisie PM2,5 z priemyslu v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 0,7 %.
 
Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) v roku 2017 tvorili 13,4 % podiel na celkových emisiách a v porovnaní s rokom 2000 bol zaznamenaný  ich pokles o 59,5 %. V roku 2017 emisie NMVOC z priemyslu v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 10,5 %.

Emisie perzistentných organických polutantov (POPs) z priemyselných procesov v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku v prípade emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) poklesli a trend poklesu vykazujú od roku 2014. Avšak v dlhodobejšom časovom horizonte tieto stúpli o 32,8 % (porovnanie rokov 2000 a 2017).  Emisie polychlórovaných dibenzodioxínov a dibenzofuránov (PCDD/PCDF) vzrástli v roku 2017 porovnaní s rokom 2000 o 29,8 %.

V roku 2017 došlo v porovnaní s rokom 2000 k nárastu emisií olova a kadmia, u ortuti bol zaznamenaný pokles.

 

Definície súvisiace s indikátorom:

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K základným znečisťujúcim látkam patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie - TZL), oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO). Emisie základných znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Tuhé znečisťujúce látky sa podľa veľkosti delia na dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme,  okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Ťažké kovy sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 vrátane ich zlúčenín.
 

Metodika:

Vyhláška MŽP SR č. 411/2012 Z.z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí
 
§3
Spôsob a požiadavky na zisťovanie množstva emisie
 
 (1) Množstvo emisie sa zisťuje pre znečisťujúcu látku,
a) pre ktorú je ustanovená alebo určená emisná požiadavka alebo požiadavka na zisťovanie množstva
emisie,
b) ktorá vzniká z paliva, suroviny alebo inej obdobnej látky, pre ktorú je ustanovená alebo určená emisná
požiadavka alebo požiadavka na zisťovanie množstva emisie,
c) ktorá podlieha poplatkovej povinnosti,
d) pre ktorú je ustanovený národný emisný strop.)
 
 (2) Množstvo emisie sa zisťuje ako súčet množstiev znečisťujúcej látky, ktoré sú vypustené do ovzdušia z celého stacionárneho zdroja všetkými spôsobmi, počas všetkých výrobno-prevádzkových režimov a počas všetkých ďalších nevýrobných stavov a činností vrátane mimoriadnych udalostí, ktoré za obdobie zisťovania množstva emisie nastali; množstvo emisie sa člení podľa poplatkových režimov, ak ide o znečisťujúcu látku, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti.
 
 (3) Množstvo emisie počas prevádzky stacionárneho zdroja alebo jeho zariadení v súlade s dokumentáciou sa zisťuje postupom schváleným podľa § 26 ods. 3 písm. b) zákona s prihliadnutím na požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.
 
 (4) Postupy výpočtu množstva emisie sú:
a) výpočet podľa bilančného alebo iného technického postupu, ktorý pre príslušné zariadenie ustanovuje osobitný predpis, vrátane ročnej bilancie organických rozpúšťadiel,
b) výpočet podľa jednoznačnej emisnej závislosti, ak z vlastností technológie vyplýva funkčná závislosť medzi množstvom emisie znečisťujúcej látky a vybranými technicko-prevádzkovými parametrami, ktorej charakteristiky sú uvedené v prílohe č. 1,
c) automatizovaný výpočet, ak sa množstvo emisie a údaje o dodržaní určených emisných limitov zisťujú s použitím automatizovaného meracieho systému emisií,
d) výpočet s použitím reprezentatívneho individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho individuálneho hmotnostného toku, ak sa dobrovoľne na účely výpočtu množstva emisie zisťuje diskontinuálnym meraním,
e) výpočet s použitím emisného faktora, ktorý sa zisťuje periodickým meraním na účely preukázania dodr-žania emisného limitu určeného ako limitný emisný faktor, ak je z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívny,
f) výpočet s použitím hmotnostného toku alebo hmotnostnej koncentrácie, ktoré sa zisťujú periodickým meraním na účely preukázania dodržania určeného emisného limitu, ak sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne,
g) výpočet podľa všeobecnej emisnej závislosti, ktorá je uverejnená vo vestníku ministerstva, a hodnôt parametrov palív, surovín a technicko-prevádzkových zariadení, ak hodnoty  parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne; týmto výpočtom je súčasne zohľadnené aj množstvo emisie počas nábehov, zmeny výkonu a odstavení podľa uverejnených podmienok,
h) výpočet s použitím všeobecného emisného faktora, ktorý je uverejnený vo vestníku ministerstva, a hodnôt parametrov palív, surovín a technicko-prevádzkových zariadení, ak hodnoty parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne; týmto výpočtom je súčasne zohľadnené aj množstvo emisie počas nábehov, zmeny výkonu a odstavení podľa uverejnených podmienok,
i) výpočet podľa emisnej závislosti alebo s použitím emisného faktora, ktoré sú publikované v technických normách, smerniciach, pokynoch, návodoch a iných obdobných dokumentoch vydaných alebo vyhlásených kompetentným normalizačným orgánom, orgánom alebo  odbornou inštitúciou Európskej únie a jej členských štátov, Organizácie Spojených národov, medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodného dohovoru, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo inou medzinárodne akceptovanou environmentálnou organizáciou, agentúrou alebo odborným združením, a hodnôt parametrov palív, surovín a technicko-prevádzkových zariadení, ak hodnoty parametrov sú z hľadiska vypusteného množstva emisie reprezentatívne,
j) iný vhodný postup výpočtu, ktorý vyplýva z vlastností technológie, vrátane výpočtu z hodnôt určených emisných limitov alebo z iného obdobného odborno-technického odhadu, ktorý v najvyššej miere spĺňa požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 prvom bode,
k) kombinácia postupov, ktoré sú uvedené v písme-nách a) až j).
 
 (5) Reprezentatívny individuálny emisný faktor alebo reprezentatívny individuálny hmotnostný tok, ak nie je určené inak v povolení, sa zisťuje
a) jednorazovým meraním, ak ide o občasné zariadenie alebo o mimoriadne oprávnené meranie,
b) periodickým meraním v intervale, ktorý je pre dané zariadenie a znečisťujúcu látku určený na zisťovanie a preukazovanie údajov o dodržaní určeného emisného limitu okrem veľkého spaľovacieho zariadenia a zariadenia na spaľovanie odpadov, pre ktoré je interval periodického merania najmenej jedenkrát za tri kalendárne roky.
 
 (6) Na diskontinuálne meranie reprezentatívneho individuálneho emisného faktora alebo reprezentatívneho individuálneho hmotnostného toku sa uplatňujú požiadavky na zisťovanie údajov o dodržaní emisného limitu, ktorý je vyjadrený ako limitný emisný faktor alebo ako limitný hmotnostný tok diskontinuálnym meraním okrem voľby výrobno-prevádzkového režimu, ktorý musí byť reprezentatívny z hľadiska vypusteného množstva emisie.
 
 (7) Množstvo emisie sa vypočíta vybraným postupom podľa odseku 4, ktorý v závislosti od vlastností výrobno-prevádzkového režimu alebo nevýrobného stavu v najvyššej miere spĺňa požiadavky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 prvom bode, alebo ich kombináciou, ak
a) ide o výrobno-prevádzkové režimy a nevýrobné stavy, pre ktoré nie sú postupy výpočtu množstva emisie schválené,
b) sa vypustené množstvo emisie nezistí určeným spôsobom,
c) je kontinuálne meranie nefunkčné alebo nie je v prechodnom období nainštalované a počas prechodného obdobia do vydania súhlasu na prevádzku automatizovaného meracieho systému emisií.
 
 (8) Podrobnosti o požiadavkách na postup výpočtu množstva emisie, o jednoznačnej emisnej závislosti a o zisťovaní reprezentatívneho individuálneho emisného faktora a reprezentatívneho individuálneho hmotnostného toku sú uvedené v prílohe č. 1; požiadavky na reprezentatívnosť individuálneho emisného faktora alebo individuálneho hmotnostného toku sa uplatňujú aj na hmotnostnú koncentráciu, odlučovaciu účinnosť alebo iný parameter emisií a na reprezentatívne hodnoty vzťahových parametrov palív, surovín, technicko-prevádzkových zariadení alebo času prevádzky, ak sa na účely výpočtu množstva emisie zisťujú diskontinuálnym meraním.
 
Priemyselná výroba zahŕňa nasledujúce podniky s počtom zamestnancov 20 a viac:
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení
 

Zdroj dát:

SHMÚ
 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike: