Tlačiť   PDF

Náklady na ochranu životného prostredia v energetike

Dátum poslednej aktualizácie 06.02.2017

Téma

Energetika

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje výšku finančných prostriedkov, ktoré sú vynaložené v energetike na ochranu životného prostredia. Finančné prostriedky tvoria investície na ochranu životného prostredia a bežné náklady.

Jednotka indikátora

tis.eur

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993)
 
V sektore ekonomiky životného prostredia boli určené nasledujúce úlohy:
1. Vyšpecifikovanie ukazovateľov súboru využívaných a využiteľných ekonomických nástrojov pri riešení environmentálnych problémov SR, ich pravidelné sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti.
2. Vypracovanie koncepcie finančnej politiky v oblasti životného prostredia, splynutie sociálno-ekonomických a environmentálnych záujmov, uplatnenie filozofie trvalo udržateľného rozvoja.
3. Zavedenie environmentálnych parametrov do daňovej sústavy a koeficientu environmentálnych vplyvov do systému národných účtov.

Vyhodnotenie realizácie Opatrení vlády SR na realizáciu Koncepcie nového spôsobu financovania ochrany životného prostredia (2000)
 
V dokumente Opatrenie vlády SR na realizáciu Koncepcie nového spôsobu financovania ochrany životného prostredia sa uvádza, že v rámci systému uplatňovania ekonomických nástrojov v ochrane životného prostredia je potrebné rozpracovať najmä daňové a finančné nástroje.
 
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (2001)
 
Jedným z princípov TUR, ktorý sa využíva, je princíp ”znečisťovateľ platí”. Všetky environmentálne náklady je potrebné preniesť na výrobcov a spotrebiteľov a neprenášať tieto náklady na iné časti spoločnosti, iné krajiny alebo budúce generácie. Samotné ceny by mali vyjadrovať relatívnu vzácnosť a celkovú hodnotu zdrojov a mali by tak prispievať k ochrane životného prostredia. Takýmito nástrojmi sú najmä:
  • štátny rozpočet, rozpočet obcí, rozpočet podnikov a iných organizácií,
  • rôzne formy daňových úľav, mäkkých úverov, dotácie, bezúročné pôžičky a pod.,
  • formy negatívnej stimulácie napr. platby za znečistenie a využívanie prírodných zdrojov,
  • dane,
  • oceňovanie zdrojov, oceňovanie práce, oceňovanie výrobkov a pod.
Strategické ciele:
24. Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR
  • uplatnenie ekonomických nástrojov v oblasti životného prostredia - riešenie environmentálnej zadĺženosti, poplatky za znečistenie, podpora ekologickej gramotnosti a ekodesignu,
  • zavedenie systému internalizácie externalít do cien výrobkov, služieb a produkcie – zahŕňať environmentálne a sociálne náklady do cien produktov.
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 – 2016 (2012)

V Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2012 - 2016 vláda SR za jednu z kľúčových úloh určila založenie dlhodobých tendencii pre hospodársky, sociálny, environmentálny a vedecko-technický rozvoj Slovenska a pre zlepšenie kvality života. Hospodárska prosperita Slovenska a jej trvalý udržateľný hospodársky rast je možný prostredníctvom celkovej  konvergencie ekonomiky k vyspelým krajinám EÚ pri udržaní dostatočnej úrovne sociálno-ekonomickej súdržnosti. Zámerom vlády je vytvárať a uplatňovať také sociálno-ekonomické nástroje, ktoré budú znižovať regionálne disparity, zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov, a tým aj kvalitu života.
 
Stratégia MH SR na obdobie 2012 až 2016 vychádzajúca z Programového vyhlásenia vlády SR  (2012)
 
Cieľom stratégie je vytvoriť podmienky a zadefinovať aktivity podpory udržateľného hospodárskeho rastu SR so zohľadnením cieľov stratégie Európa  2020  tak, aby bol v roku 2016 dosiahnutý hospodársky rast na úrovni minimálne 4 % HDP, a to prostredníctvom systematického zlepšovania podnikateľského prostredia a zvyšovania konkurencieschopnosti SR, efektívnej podpory investícií, zintenzívnenia priemyselného výskumu a vývoja, podpory malého a stredného podnikania, zvýšenia efektívnosti podnikov s majetkovou účasťou štátu, zvyšovania energetickej bezpečnosti a efektívnejšieho využívania energie, podpory zamestnanosti a efektívneho využitia eurofondov.

Siedmy environmentálny akčný program Únie do roku 2020 (2013)

Európska únia v 7. environmentálnom akčnom programe ako jeden z prioritných cieľov určila zabezpečenie investícií do politiky v oblasti životného prostredia a klímy a riešenie environmentálnych externalít. V súvislosti s riešením environmentálnych externalít sa očakáva systematickejšie uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí, a to najmä postupným ukončovaním dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj nákladov na ochranu životného prostredia v energetike?

Kľúčové zistenia

  • Celkové náklady vynaložené na ochranu životného prostredia v energetike mali medzi rokmi 2009 - 2015 nejednoznačný trend, pričom najvyššie boli v roku 2014 (215 722 tis. eur). V roku 2015 medziročne náklady klesli o cca 60 % (86 993 tis. eur).
  • Podiel nákladov vynaložených v energetike na ochranu životného prostredia z celkových nákladov na ochranu životného prostredia v podnikoch spolu bol v roku 2015 na úrovni 9,0 %.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici Pozitivny trend Negativny trend
Indikátor je hodnotený od roku 2009. V porovnaní s rokom 2009 došlo k zvýšeniu nákladov k roku 2014. Medziročne došlo k poklesu nákladov.

Sumárne zhodnotenie




Podrobné zhodnotenie

Z finančných prostriedkov vynaložených na ochranu životného prostredia v energetike v roku 2015 cca 80,3 % tvorili investície a cca 19,7 % bežné náklady. Objem investícií sa okrem roku 2013, kedy boli investície najnižšie za celé sledované obdobie, pohyboval okolo úrovne 110 000 tis. eur. Objem investícií (69 813 tis. eur) bol v roku 2015 najnižší za celé sledované obdobie rokov 2009 - 2015. Najviac investícií bolo použitých v roku 2014, kedy dosiahli 127 800 tis. eur. Rovnako aj bežné náklady boli v roku 2015 najnižšie za celé sledované obdobie, kedy sa ich výška pohybovala len na úrovni 17 180 tis. eur.
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Náklady na ochranu životného prostredia v sektore predstavujú finančné prostriedky, ktoré sú vynaložené na ochranu životného prostredia podnikov s 20 a viac zamestnancami. Celková suma nákladov na ochranu životného prostredia tvorí súčet investičných a bežných nákladov podnikov.

Investičné náklady sú finančné prostriedky vynaložené v sledovanom období na vybudovanie, nákup alebo obstaranie investičného majetku, slúžiaceho na ochranu životného prostredia (ŽP) - t. j. na ochranu ovzdušia, vôd, pôdy a ostatných zložiek. Investície môže organizačná jednotka získať z vlastných alebo štátnych zdrojov (účelové dotácie a nízkoúrovňové úvery) ako aj zo zahraničia, prostredníctvom špecializovaných fondov (Operačný program Životné prostredie, Operačný programu Základná infraštruktúra), poskytnutých úverov, grantov a dotácií z vládnych alebo mimovládnych zdrojov.
 
Bežné náklady sú neinvestičné náklady vynaložené na aktivity súvisiace s ochranou ŽP. Predstavujú súčet vnútropodnikových nákladov a nákladov organizácie na ochranu životného prostredia hradených iným subjektom.
 

Metodika:

Indikátor popisuje finančné prostriedky, ktoré sú vynaložené v sektore energetika na ochranu životného prostredia. Jedná sa o sekciu D - Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (Štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2)). Finančné prostriedky - náklady tvoria investície na ochranu životného prostredia v energetike a bežné náklady. Zdrojom údajov o nákladoch na ochranu životného prostredia sú štatistické zisťovania ŠÚ SR. Údaje sú spracované na základe ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami.

Zdroj dát:

ŠÚ SR

Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike: