Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Náklady na ochranu životného prostredia

Dátum poslednej aktualizácie 12.11.2021

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje náklady, ktoré sú vynaložené na ochranu životného prostredia. Náklady tvoria investície na ochranu životného prostredia a bežné náklady. Indikátor tiež hodnotí rozdelenie nákladov podľa zdrojov (podnikové a obecné), ich podiely na HDP a rozdelenie nákladov podľa oblastí financovania.
 

Jednotka indikátora

%, tis.eur

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia environemntálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030
 
Do roku 2030 sana Slovensku zváži možnosť rozširovania environmentálnych daní v jednotlivých oblastiach a na základe toho budú vybrané opatrenia uplatnené tak, aby sa ich celkový objem zvýšil. Zlepší sa kontrola znečisťujúcich zariadení azmení sa aplikačná prax pri udeľovaní pokút. Pokuty za znečisťovanie sa zvýšia do takej miery, aby prekračovanie limitov nebolo ekonomicky atraktívne.
 

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)

 
Jedným z princípov TUR, ktorý sa pritom využíva, je princíp ”znečisťovateľ platí”. Všetky environmentálne náklady je potrebné preniesť na výrobcov a spotrebiteľov a neprenášať tieto náklady na iné časti spoločnosti, iné krajiny alebo budúce generácie. Samotné ceny by mali vyjadrovať relatívnu vzácnosť a celkovú hodnotu zdrojov a mali by tak prispievať k ochrane životného prostredia. Takýmito nástrojmi sú najmä:
  • štátny rozpočet, rozpočet obcí, rozpočet podnikov a iných organizácií,
  • rôzne formy daňových úľav, mäkkých úverov, dotácie, bezúročné pôžičky a pod.,
  • formy negatívnej stimulácie napr. platby za znečistenie a využívanie prírodných zdrojov,
  • dane,
  • oceňovanie zdrojov, oceňovanie práce, oceňovanie výrobkov a pod.
Strategické ciele:
24. Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR
  • uplatnenie ekonomických nástrojov v oblasti životného prostredia – riešenie environmentálnej zadlženosti, poplatky za znečistenie, podpora ekologickej gramotnosti a ekodesignu,
  • zavedenie systému internalizácie externalít do cien výrobkov, služieb a produkcie – zahŕňať environmentálne a sociálne náklady do cien produktov.
 
Európska únia v 7. environmentálnom akčnom programe ako jeden z prioritných cieľov určila zabezpečenie investícií do politiky v oblasti životného prostredia a klímy a riešenie environmentálnych externalít. V súvislosti s riešením environmentálnych externalít sa očakáva systematickejšie uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí, a to najmä postupným ukončovaním dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie.
 

Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2021 - 2024

V Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2021 – 2024 vláda SR uvádza, že výdavky na životné prostredie budú vynakladané efektívne a investície budú posudzované podľa kritéria hodnoty za peniaze. Vláda SR zrealizuje komplexnú reformu fungovania Environmentálneho fondu s dôrazom na transparentnosť a objektívne merateľné kritériá. Popri refundácii výdavkov sa zavedie aj možnosť režimu predbežných alokácií na schválené projekty. Vláda SR posúdi zmeny v daňovej politike smerom k zelenej, fiškálne neutrálnej daňovej reforme. Vláda SR zvýši investície do mitigačných a adaptačných opatrení z predaja emisných povoleniek. Keďže poplatky za vypúšťanie látok do ovzdušia sa nemenili od roku 2008 a sú jedny z najnižších v EÚ, vláda  uskutoční postupnú indexáciu.

Kľúčová otázka

Zvyšujú sa náklady na ochranu životného prostredia?

Kľúčové zistenia

  • Náklady na ochranu životného prostredia v Slovenskej republike v hodnotenom období majú kolísavý trend. Náklady v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 38,3 %. Medziročne došlo k poklesu nákladov na ochranu životného prostredia o 10,7 %.
  • Podiel nákladov podnikov na celkových nákladoch na ochranu životného prostredia v hodnotenom období narastá a podiel nákladov obcí má kolísavý trend. Podiel nákladov podnikov však značne prevláda nad nákladmi obcí. V roku 2020 podiel nákladov podnikov tvoril 75 % a podiel nákladov obcí 25 %.
  • Najvyšší podiel nákladov na ochranu životného prostredia smeruje do oblasti nakladania s odpadmi, ktorej podiel v roku 2020 dosiahol 71 % (v roku 2009 podiel tvoril 41 %).
  • Podiel celkových nákladov na ochranu životného prostredia na HDP v roku 2020 dosiahol 1,17 %.
  • Slovenská republika patrí medzi krajiny EÚ s priemerným podielom nákladov verejného sektora na HDP.

 

 

 

Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici emo_neutral emo_sad
Indikátor je hodnotený od roku 2000. V strednodobom hodnotení bol zaznamenaný kolísavý trend vývoja nákladov na ochranu životného prostredia. Medziročne bol zaznamenaný pokles nákladov na ochranu životného prostredia.

Sumárne zhodnotenie


Podrobné zhodnotenie

Európska únia v 7. environmentálnom akčnom programe ako jeden z prioritných cieľov určila zabezpečiť zdroje v oblasti životného prostredia a klímy a riešiť environmentálne externality. Dosiahnutie cieľov stanovených v 7. EAP bude vyžadovať primerané investície z verejných a zo súkromných zdrojov.

Náklady na ochranu životného prostredia (investície a bežné náklady) mali od roku 2005 mierne kolísavý trend až po rok 2015 kedy ich výška výraznejšie narástla. V roku 2016 náklady oproti roku 2015 klesli a v nasledujúcich rokoch mali rastúci trend. Náklady na ochranu životného prostredia dosiahli v roku 2020 sumu 1 081 933 tis. eur. Náklady v porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 38,3 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 10,7 %.

Podiel nákladov podnikov a obcí na celkových nákladoch na ochranu životného prostredia (%)
 
2005
2010
2016
2017
2018
2019
2020
Podniky
83,8
74,5
78,3
76,9
73,3
78,4
75
Obce
16,2
25,5
21,7
23,1
26,7
21,6
25
Spolu
100,0
100,0
100,0
100,0
100,0
100,0
100,0
Zdroj: ŠÚ SR

Podiel nákladov podnikov na ochranu životného prostredia na celkových nákladoch na ochranu životného prostredia má v hodnotenom období kolísavý trend. Podniky sa v roku 2005 podieľali 83,8 % na celkových nákladoch na ochranu životného prostredia a ich podiel klesol v roku 2020 na 75 %. V roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu podielu nákladov o 3,4 %. Podiel nákladov obcí  na ochranu životného prostredia na celkových nákladoch na ochranu životného prostredia má v hodnotenom období kolísavý trend. Obce sa v roku 2005 podieľali 16,2 % na celkových nákladoch na ochranu životného prostredia a ich podiel vzrástol v roku 2020 na 25 %. V roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu podielu nákladov o 3,4 %.         

Podiel nákladov podnikov na ochranu životného prostredia na HDP má v hodnotenom období klesajúci trend. V roku 2005 podiel podnikov tvoril 1,3 % na HDP a v roku 2020 klesol na 0,88 % HDP. V roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu podielu nákladov o 0,12 %. Podiel nákladov obcí na ochranu životného prostredia na HDP má v hodnotenom období rastúci trend. V roku 2005 podiel nákladov obcí tvoril 0,25 % a v roku 2020 dosiahol 0,29 % na HDP. V roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k miernemu nárastu podielu nákladov o 0,01%. Podiel celkových nákladov na ochranu životného prostredia na HDP v roku 2005 tvoril 1,55 % a v roku 2020 klesol na 1,17 %. V roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu podielu nákladov o 0,11 %.

Náklady na ochranu životného prostredia v pôdohospodárstve v roku 2020 dosiahli 2 252 tis. eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 15,7 %. Náklady na ochranu životného prostredia v ťažbe nerastných surovín v roku 2020 dosiahli 2 562 tis. eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 24,7 %. Náklady na ochranu životného prostredia v priemyselnej výrobe v roku 2020 dosiahli 224 540 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 stúpli o 7,7 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 70,4 %. Náklady na ochranu životného prostredia vo výrobe elektriny, plynu a vody v roku 2020 dosiahli 147 879 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 klesli o 15,9 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 22,1 %. Náklady na ochranu životného prostredia u špecializovaných výrobcov v roku 2020 dosiahli 352 934 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 vzrástli o 292,5 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 12,9 %. Náklady na ochranu životného prostredia u ostatných činností v roku 2020 dosiahli 80 835 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 stúpli o 2 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 23,3 %.

Podiel nákladov na ochranu životného prostredia podľa ekonomických činností na celkových podnikových výdavkoch (%)
  2009 2010 2016 2017 2018 2019 2020
Poľnohospodárstvo (01 - 03) 0,8 0,9 0,3 0,29 0,3 0,3 0,3
Ťažba nerastných surovín (05 - 09) 0,3 0,3 0,5 0,11 0,2 0,2 0,3
Priemyselná výroba (10 - 33) 37,2 41,0 26,7 35,1 29,5 29,8 27,7
Výroba elektriny, plynu a vody (35 - 36) 31,4 32,4 40,1 29,5 20 20 18,2
Špecializovaní výrobcovia (37 - 39) 16,1 17,3 29,2 31,2 44,8 42,8 43,5
Ostatné činnosti (41 - 99) 14,2 8,2 3,2 3,8 5,2 6,9 10
Spolu: 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
Zdroj: ŠÚ SR

V roku 2009 najvyšší podiel podnikových nákladov mala priemyselná výroba (37,2 %), výroba elektriny, plynu a vody (31,4 %) a špecializovaní výrobcovia (16,1 %). V roku 2020 zaznamenali najvyšší podiel špecializovaní výrobcovia (43,5 %), priemyselná výroba (27,7 %) a výroba elektriny, plynu a vody (18,2 %).


Náklady na ochranu ŽP v oblasti ochrany pôdy a podzemných vôd v roku 2020 dosiahli 47 789 tis. eur, v porovnaní s rokom 2005 stúpli o 52 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 5,1 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti nakladania s odpadmi v roku 2020 dosiahli 714 051 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2005 vzrástli o 162,3 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 7,3 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti nakladania s odpadovými vodami v roku 2020 dosiahli 193 355 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2005 stúplio 42,4 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 5,9 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti iné v roku 2020 dosiahli 67 306 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2005 klesli o 51,4 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 23,7 %

V roku 2009 najvyšší podiel celkových nákladov na ochranu životného prostredia smeroval do oblasti narábanie s odpadmi (41 %), narábanie s odpadovými vodami (29,4 %) a do oblasti ochrany ovzdušia (17,4 %). V roku 2020 smeroval do oblasti nakladanie s odpadmi (71 %), nakladanie s odpadovými vodami (19,1 %) a do oblasti iné (5,1 %)

V roku 2009 najvyšší podiel nákladov podnikov na ochranu životného prostredia smeroval do oblasti nakladania s odpadovými vodami (36,2 %), nakladania s odpadmi (28,3 %) a do oblasti ochrany ovzdušia (20,3 %). V roku 2020 najvyšší podiel nákladov podnikov na ochranu životného prostredia smeroval do oblasti nakladania s odpadmi (66 %), oblasti nakladania s odpadovými vodami (21,7 %) a do oblasti iné (6,5 %).

V roku 2009 najvyšší podiel nákladov obcí na ochranu životného prostredia smeroval do oblasti nakladania s odpadmi (83,2 %), ochrany ovzdušia (7,9 %) a do oblasti nakladania s odpadovými vodami (6,9 %). V roku 2020 najvyšší podiel nákladov obcí na ochranu životného prostredia smeroval do oblasti nakladania s odpadmi (85,9 %), do oblasti nakladania s odpadovými vodami (11,8 %) a oblasti pôdy a vody (1,6 %).
 

Medzinárodné porovnanie

Definície súvisiace s indikátorom:

Náklady na ochranu životného prostredia tvoria náklady na ochranu životného prostredia podnikov s 20 a viac zamestnancami a náklady na ochranu životného prostredia obcí (verejné výdavky). Celková suma nákladov na ochranu životného prostredia tvorí súčet investičných a bežných nákladov podnikov a obcí. Zdrojom údajov o nákladoch na ochranu životného prostredia sú štatistické zisťovania ŠÚ SR.

 

Investicie na ochranu životného prostredia (investičné náklady) sú finančné prostriedky vynaložené v sledovanom období na vybudovanie, nákup alebo obstaranie investičného majetku, slúžiaceho na ochranu životného prostredia - t. j. na ochranu ovzdušia, vôd, pôdy a ostatných zložiek. Investície môže organizačná jednotka získať z vlastných alebo štátnych zdrojov (účelové dotácie a nízkoúrovňové úvery) ako aj zo zahraničia, prostredníctvom špecializovaných fondov (Operačný program Životné prostredie, Operačný programu Základná infraštruktúra), poskytnutých úverov, grantov a dotácií z vládnych alebo mimovládnych zdrojov.

 

Bežné náklady na ochranu životného prostredia sú neinvestičné náklady vynaložené na aktivity súvisiace s ochranou ŽP. Pod bežné náklady sa zahŕňajú vnútroorganizačné náklady (najmä mzdové) a náklady, ktoré organizácia hradí iným subjektom za poskytnuté environmentálne služby.
 

Metodika:

Zdrojom údajov o nákladoch na ochranu životného prostredia sú štatistické zisťovania ŠÚ SR. Údaje sú spracované na základe ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami a obce. Zdrojom údajov o nákladoch na ochranu životného prostredia sú štatistické zisťovania ŠÚ SR. Údaje sú spracované na základe ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami a obce. Náklady v oblasti ochrany ŽP sú členené podľa klasifikácie CEPA 2000 (Classification of Environmental Protection Activities and Expenditure - Klasifikácia nákladov na ochranu životného prostredia podľa aktivít a výdavkov). Podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činnosti (SK NACE Rev. 2) špecializovaní výrobcovia produkujú najmä environmentálne služby v oblasti čistenia odpadových vôd a v oblasti nakladania s odpadmi. Produkcia environmentálnych služieb predstavuje ich hlavnú ekonomickú činnosť.
 

Použité jednotky:

%, tis. eur

 

Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: