Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Motívy a typy návštevníkov

Dátum poslednej aktualizácie17.02.2022

Definícia indikátora

Indikátor predstavuje stav a trend v podieli vybraných motívov zahraničných návštevníkov, motívov dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu a typov zahraničných návštevníkov.

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 (2013)
Hlavný cieľ:
Zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia pri lepšom využívaní jeho potenciálu.
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov a vytváranie nových pracovných príležitostí.
Hlavné priority:
Zvýšenie kvality služieb a atraktivity Slovenska ako turistickej destinácie, spolu s podporou dopytu a ponuky.


Regionalizácia cestovného ruchu v SR (2005)
Cieľ:
Navrhnúť regióny cestovného ruchu tak, aby pokrývali celé územie Slovenska a zhodnotiť potenciál jednotlivých regiónov pre rozvoj cestovného ruchu a osobitne jeho najvýznamnejších foriem.
 
Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) na roky 2014 - 2020 (2013)
Ciele:
Rast účasti na domácom a aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu - zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu, rast počtu prenocovaní, stabilizovanie priemernej dĺžky pobytu účastníkov cestovného ruchu na Slovensku a zvýšenie využívania ubytovacej kapacity.
Aktívny zahraničný cestovný ruch - ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 3 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 3,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 4 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 2,1 mil. ubytovaných zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku. Ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 4 % za rok, v roku 2016 o minimálne 4,5 % za rok, v roku 2017 o minimálne 5 % za rok, v rokoch 2018 – 2019 o minimálne 5,5 % za rok a v roku 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 6,1 mil. prenocovaní zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.
Domáci cestovný ruch - ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 4,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 5 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 približne 3,3 mil. ubytovaných domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku. Ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 10,3 mil. prenocovaní domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.

Kľúčová otázka

Aké sú motívy a typy návštevníkov v SR?

Kľúčové zistenia

  • Medzi motívmi zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky od roku 2000 do roku 2012 dominovali aktivity v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja, výrazným problémom je však vysoký podiel tranzitných návštevníkov (13,8 %) prinášajúcich malý ekonomický prínos a negatívne environmentálne vplyvy. Od roku 2013 došlo k zmene metodiky zisťovania motívov, pričom prioritnými oblasťami sú trávenie dovolenky a voľného času (40,4 % v roku 2020).
  • Najdôležitejšími motívmi dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu sú rekrácia a šport spolu s návštevou príbuzných a priateľov. Počet účastníkov domáceho cestovného ruchu je trvalo podstatne nižší ako v segmente pasívneho zahraničného cestovného ruchu. Pri krátkodobých cestách v roku 2019 dominovala návšteva príbuzných a priateľov (až 44,9 %) a rekreácia a šport (27,8 %), pri dlhodobých cestách najmä rekreácia a šport (40 %).
  • Ukazovateľ typov zahraničných návštevníkov sa podľa dĺžky pobytu vyvíja priaznivo, v posledných dvoch rokoch kleslo zastúpenie jednodňových netranzitných návštevníkov a zvýšil sa podiel dlhodobých návštevníkov v roku 2020 až na 25,7 %.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_smile emo_smile
Od roku 2000 došlo k zvýšeniu zahraničných tranzitných návštevníkov. Na druhej strane, zvýšil sa podiel domácich návštevníkov za účelom rekreácie a športu. Od roku 2015 došlo k zvýšeniu podielu  dlhodobých zahraničných návštevníkov. Medziročne sa opäť zvýšil podiel dlhodobých zahraničných návštevníkov. Nedlošlo k zmene v motívoch zahraničných návštevníkov SR ani v motívoch pobytov v domácom cestovnom ruchu.

Sumárne zhodnotenie






Podrobné zhodnotenie

Poznanie motívu umožňuje komplexne hodnotiť potenciálne negatívne vplyvy vykonávaných aktivit cestovného ruchu na prírodné a kultúrno – historické zdroje
Tranzitní zahraniční návštevníci prevažne s nulovým ekonomickým efektom (nevyužívanie služieb stravovacích zariadení a čerpacích staníc pohonných hmôt) iba prispievajú k zvyšovaniu intenzity dopravy na už aj tak preťažených hlavných dopravných trasách a výrazne zhoršujú narušené životné prostredie pozdĺž týchto trás.
Najčastejšie vykonávanými rekreačnými aktivitami sú prechádzky a poznávanie prírody, ktoré výrazným spôsobom nezaťažujú prírodné prostredie.
Pri návšteve rodiny a priateľov zahraniční návštevníci síce neprinášajú v dôsledku nevyužívania ubytovacích zariadení priame ekonomické efekty v podobe príjmov pre odvetvie cestovného ruchu, na druhej strane ich ekonomický prínos spočíva prevažne v nákupe tovarov a využívaním iných doplnkových služieb. Pozitívnym faktom z hľadiska vplyvu na životné prostredie je, že títo návštevníci sa ubytujú v jestvujúcich sídlach.
Poznávací cestovný ruch prináša viaceré priaznivé ekonomické dopady pre odvetvie cestovného ruchu v podobe využívania ubytovacích, stravovacích a iných doplnkových služieb (nákup suvenírov a pod.) Priaznivý vplyv z hľadiska záťaže na prírodné prostredie spočíva v skutočnosti, že títo návštevníci sa v prevažnej miere sústreďujú v lokalitách koncentrácie kultúrnych a historických pamiatok, ktorými sú prevažne väčšie sídla a tak nezaťažujú prírodné prostredie.
Nákupná turistika síce v dôsledku časového obmedzenia návštevy nášho územia zo strany zahraničných návštevníkov spravidla na jeden deň neprináša priame ekonomické prínosy pre odvetvie cestovného ruchu, na druhej strane však títo návštevníci nákupom tovarov a prípadným využitím iných, hlavne stravovacích služieb, prispievajú k rozvoju ekonomiky ako celku na miestnej i celoštátnej úrovni. Pozitívny vplyv na prírodné prostredie spočíva v koncentrácii tejto skupiny návštevníkov prevažne v mestských sídlach.
Lyžovanie, a predovšetkým zjazdové lyžovanie, prináša viaceré negatívne vplyvy v podobe budovania a prevádzky horských dopravných zariadení a nadmernej koncentrácii návštevníkov na relatívne malých plochách často v hodnotnom prírodnom prostredí.Rozhodujúcou motiváciou účastníka cestovného ruchu je načerpanie fyzických i duševných síl a celková regenerácia organizmu.
Pobyt na horách ako hlavný motív domáceho účastníka cestovného ruchu môže byť z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie značne vnútorne diferencovaný, zahŕňajúc udržateľné aktivity z hľadiska zaťažiteľnosti prírodných zdrojov (rekreácia), aktivity stredne rizikové pre prírodné prostredie (pešia a lyžiarska turistika, cykloturistika a pod.) až po turistické aktivity vyžadujúce prísnu reguláciu týkajúcu sa vysokého rizika potenciálnych negatívnych vplyvov predovšetkým v chránených územiach (zjazdové lyžovanie, horolezectvo, paraglaiding a pod.)
V prípade pobytu pri vode v priestoroch okolo vodných nádrží dochádza negatívnemu vplyvu intenzívnej rekreácie v letnom období, s koncentráciou tohto vplyvu vo vybraných rekreačných strediskách, kde nie je vybudovaná základná infraštruktúra na zásobovanie pitnou vodou a likvidáciu odpadových vôd.

Tranzitní a jednodňoví netranzitní návštevníci nadmerne zaťažujú životné prostredie bez adekvátnych ekonomických prínosov v rámci cestovného ruchu, naopak krátkodobí a predovšetkým dlhodobí návštevníci prinášajú ekonomický efekt v podobe výdavkov na ubytovanie, stravovanie a rôzne doplnkové služby, čím prispievajú k ekonomickému rozvoju cestovného ruchu ako hospodárskeho odvetvia i miestnych ekonomík a zároveň tak do určitej miery kompenzujú prípadnú záťaž životného prostredia s tým spojenú.

Na strane dopytu v cestovnom ruchu i v motivačnej oblasti pôsobí viacero socioekonomických faktorov a skutočností, ako sú zvyšujúce sa možnosti voľnočasových aktivít, zmeny v demografických faktoroch a ľudských očakávaniach. Priaznivý sprievodný vplyv má i rast vzdelanostnej úrovne a postupná zmena životného štýlu obyvateľstva kladúca podstatne väčší dôraz na voľnočasové aktivity,  zmena vyvolaná rozvojom dopravy, rastom vzdelanostnej úrovne i zmenami životného štýlu.
Medzi motívmi zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky dominujú aktivity v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja, určitým problémom je však vysoký počet tranzitných návštevníkov prinášajúcich malý ekonomický prínos a negatívne environmentálne vplyvy.

Medzi motívmi zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky dominujú aktivity v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rozvojavýrazným problémom je však vysoký, v časovom období rokov 2003 – 2005 dokonca výrazne rastúci, v časovom období rokov 2005 – 2007 mierne klesajúci, v roku 2008 opäť rastúci počet tranzitných návštevníkov prinášajúcich malý ekonomický prínos a negatívne environmentálne vplyvy. Rovnako sa prejavuje značný rozptyl záujmu zahraničných návštevníkov v priebehu roka a medzi jednotlivými druhmi cestovného ruchu, pričom údaje v jednotlivých regiónoch a mestách sa môžu navzájom výrazne odlišovať.

Pozitívne možno hodnotiť stabilný záujem zahraničných návštevníkov o kultúru a poznávanie. Rovnako pozitívne z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie možno hodnotiť relatívne malý záujem  týchto návštevníkov o lyžovanie, nakoľko predovšetkým zjazdové lyžovanie prináša viaceré negatívne vplyvy v podobe budovania a prevádzky horských dopravných zariadení, nadmernej koncentrácii návštevníkov na relatívne malých plochách často v hodnotnom prírodnom prostredí.

Pretrvávajúce problémy v kvalite služieb cestovného ruchu (kvalita často nezodpovedá cenám v zariadeniach) sa potom premietajú i do úrovne domáceho cestovného ruchu ako aj do úrovne aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Domáci cestovný ruch je vo všeobecnosti na výraznom vzostupe v rámci celosvetového cestovného ruchu. Na Slovensku má však v štruktúre cestovného ruchu domáci cestovný ruch, v porovnaní s vyspelými krajinami podstatne slabšie pozície tak jeho aktívna ako aj pasívna zložka. Hodnoty ukazovateľov svedčia o stagnácii, resp. až o poklese domáceho cestovného ruchu v SR. Počet účastníkov domáceho cestovného ruchu je trvalo podstatne nižší ako v segmente pasívneho zahraničného cestovného ruchu. Vývoj v posledných rokoch jednoznačne svedčí o preferenciách obyvateľstva SR v cestovnom ruchu v prospech jeho pasívnej zložky. Súvisí jednak s permanentným záujmom obyvateľstva o more, pričom nemenej dôležitú úlohu pri rozhodovaní obyvateľstva zohráva i súlad kvality a ceny služieb cestovného ruchu.

Zastúpenie jednotlivých typov zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky zostáva z percentuálneho hľadiska až na drobné výkyvy prakticky výrazne nezmenené. Štruktúra zahraničných návštevníkov podľa dĺžky pobytu sa nevyvíja priaznivo, na jednej strane neklesá alebo stúpa podiel tranzitných a predovšetkým jednodňových netranzitných návštevníkov a naopak nerastie resp. klesá podiel krátkodobých a najmä dlhodobých turistických návštevníkov.

Štruktúra zahraničných návštevníkov podľa dĺžky pobytu sa nevyvíja priaznivo, na jednej strane v časovom období rokov 2003 – 2008 stúpal podiel tranzitných návštevníkov a naopak poklesol podiel krátkodobých a najmä dlhodobých turistických návštevníkov. Neustále nadpolovičné až trojpätinové zastúpenie má skupina zahraničných návštevníkov nevyužívajúcich ubytovacie zariadenia (tranzitní a jednodňoví netranzitní).

Kontakt na spracovateľa

RNDr. Radoslav Považan, SAŽP, radoslav.povazan@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Motívy zahraničných návštevníkov - predstavujú zámery zahraničných návštevníkov k návšteve Slovenska. Do roku 2012 medzi dotazované motívy patrili nasledovné: návšteva príbuzných, tranzit, pracovná cesta, poznávací zájazd, rekreačný na horách, kultúrne a športové akcie, kúpele, nákup, rekreačný pri vode, kongresy, študijný pobyt, festivaly, agroturistika, náboženské akcie resp. iný účel. Od roku 2013 sa evidujú kategórie ako dovolenka a voľný čas; tranzitná návšteva; návšteva príbuzných; pracovná cesta, biznis, rokovanie, konferencia, veľtrh, výstava; nákupy; zdravotný a liečebný pobyt; náboženstvo, púť, náboženské podujatie; štúdium, študijný pobyt; nešpecifikované.

Motívy dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu - predstavujú zámery domácich návštevníkov k účasti na cestovnom ruchu na Slovensku. Rozlišujeme dlhodobé (5 a viac dní) a krátkodobé cesty (1 až 4 dni). Medzi motívy dlhodobých ciest patria: rekreácia a šport; návšteva príbuzných a priateľov; ostatný osobný účel; wellness pobyt; agroturistika; poznávací pobyt; športové podujatie; kultúrne podujatie. Medzi motívy krátkodobých ciest patria nasledovné: návšteva príbuzných a priateľov; rekreácia a šport; wellness pobyt; agroturistika; ostatný osobný účel; kultúrne podujatia; poznávací pobyt; športové podujatia.

Typy zahraničných návštevníkov - predstavujú kategórie návštevníkov vo vzťahu k ich dĺžke pobytu na Slovensku. Rozlišujú sa tranzitní návštevníci, jednodňoví netranzitní (bez prenocovania), krátkodobí (1 až 3 noci) a dlhodobí (4 a viac nocí). Za environmentálne najmenej priaznivý typ návštevníkov sa považujú tranzitní, ktorí územím Slovenska len prechádzajú (negatívny vplyv dopravy).

 

Metodika:

Údaje sa získavajú z výberového štatistického zisťovania formou terénneho zisťovania - prieskumu (ŠÚ SR), ktorý patrí k dôležitým zdrojom údajov o pohybe zahraničných návštevníkov cez hranice a o štruktúre ich výdavkov. Konkrétne sa zisťujú zahraniční návštevníci v SR podľa typu návštevy, krajiny trvalého pobytu, zdroju informácií o SR pred cestou, záujmu o jednotlivé druhy cestovného ruchu pri ďalšej návšteve, hlavného účelu, organizácie cesty na Slovensko, hlavnej dopravy, využitého ubytovacieho zariadenia, priemerných výdavkov na jednu cestu. Od roku 2013 došlo k zmene kategorizácie motívov návštevníkov vo výberových štatistických zisťovaniach a preto údaje získané pred týmto obdobým nie sú dobre porovnateľné.
Výsledky tohto zisťovania sú kľúčovými pre zostavenie základných tabuliek satelitného účtu cestovného ruchu SR, ktorý umožňuje komplexne skúmať odvetvie cestovného ruchu a pomáha zistiť vernejší obraz o význame cestovného ruchu pre národné hospodárstvo. Prieskum sa realizuje jednak na hraničných prechodoch a tiež v turistických centrách.
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR
 

Súvisiace indikátory: