Výdavky v cestovnom ruchu
Dátum poslednej aktualizácie16.02.2022
Téma
Cestovný ruchZnačky
Definícia indikátora
Indikátor popisuje stav a vývoj priemerných výdavkov obyvateľstva SR na dlhodobý a krátkodobý pobyt doma a výdavky domácností na rekreáciu a kultúru.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 (2013)
Hlavný cieľ:
Zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia pri lepšom využívaní jeho potenciálu.
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov a vytváranie nových pracovných príležitostí.
Hlavné priority:
Zvýšenie kvality služieb a atraktivity Slovenska ako turistickej destinácie, spolu s podporou dopytu a ponuky.
Regionalizácia cestovného ruchu v SR (2005)
Cieľ:
Navrhnúť regióny cestovného ruchu tak, aby pokrývali celé územie Slovenska a zhodnotiť potenciál jednotlivých regiónov pre rozvoj cestovného ruchu a osobitne jeho najvýznamnejších foriem.
Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) na roky 2014 - 2020 (2013)
Ciele:
Rast účasti na domácom a aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu - zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu, rast počtu prenocovaní, stabilizovanie priemernej dĺžky pobytu účastníkov cestovného ruchu na Slovensku a zvýšenie využívania ubytovacej kapacity.
Aktívny zahraničný cestovný ruch - ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 3 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 3,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 4 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 2,1 mil. ubytovaných zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku. Ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 4 % za rok, v roku 2016 o minimálne 4,5 % za rok, v roku 2017 o minimálne 5 % za rok, v rokoch 2018 – 2019 o minimálne 5,5 % za rok a v roku 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 6,1 mil. prenocovaní zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.
Domáci cestovný ruch - ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 4,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 5 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 približne 3,3 mil. ubytovaných domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku. Ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 10,3 mil. prenocovaní domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.
Kľúčová otázka
Aký je trend vo výdavkoch návštevníkov na cestovný ruch?Kľúčové zistenia
- Priemerné výdavky obyvateľa SR na domáci pobyt od roku 2005 narástli zo 137 eur na 148,2 eur v r. 2020), pričom výdavky na dlhodobý pobyt narástli o 31,4 % (na 239,1 eur) a na krátkodobý pobyt až o 63,3 % (na 112,7 eur) v roku 2020.
- Medziročne priemerné výdavky obyvateľa na domáci pobyt poklesli o 2,12% (na 148,2 eur).
- Podiel výdavkov domácností na rekreáciu a kultúru od roku 2005 narástli z 5,7 % na 6,14 % v roku 2017, medziročne mierne poklesli (zo 6,21 % na 6,14 %).
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
 |
| Od roku 2005 narástli priemerné výdavky na obyvateľa aj podiel výdavkov domácností na rekreáciu a kultúru. | Od roku 2015 došlo k narástu výdavkov obyvateľa na domáci pobyt. | Medziročne došlo k poklesu výdavkov obyvateľa na domáci pobyt. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Pretrvávajúce problémy v kvalite služieb cestovného ruchu (kvalita často nezodpovedá cenám v zariadeniach) sa potom premietajú i do úrovne domáceho cestovného ruchu ako aj do úrovne aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Domáci cestovný ruch je vo všeobecnosti na výraznom vzostupe v rámci celosvetového cestovného ruchu. Na Slovensku má však v štruktúre cestovného ruchu domáci cestovný ruch, v porovnaní s vyspelými krajinami, podstatne slabšie pozície tak jeho aktívna ako aj pasívna zložka. Hodnoty ukazovateľov svedčia o stagnácii, resp. až o poklese domáceho cestovného ruchu v SR. Počet účastníkov domáceho cestovného ruchu je trvalo podstatne nižší ako v segmente pasívneho zahraničného cestovného ruchu. Vývoj v posledných rokoch jednoznačne svedčí o preferenciách obyvateľstva SR v cestovnom ruchu v prospech jeho pasívnej zložky. Súvisí jednak s permanentným záujmom obyvateľstva o more, pričom nemenej dôležitú úlohu pri rozhodovaní obyvateľstva zohráva i súlad kvality a ceny služieb cestovného ruchu.