Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Sústava medzinárodne významných chránených území

Dátum poslednej aktualizácie09.11.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje prehľad medzinárodne významných chránených území (počet, výmera, % rozlohy SR), vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, programov a z členstva v medzinárodných organizáciách, ku ktorým SR pristúpila (mokrade medzinárodného významu, lokality svetového prírodného dedičstva, biosférické rezervácie a iné medzinárodne významné územia).
 

Jednotka indikátora

%, ha, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 

Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

2.1. Zastaviť stratu biodiverzity

  • Dobudovať sústavu medzinárodne významných území

2.3 Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany

  • Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné vyriešiť aj vlastnícke vzťahy v chránených územiach a postupne čo najviac z nich previesť do vlastníctva a správy štátu prostredníctvom zámen, výkupov a dlhodobých prenájmov, alebo zmluvnou starostlivosťou a ak to bude vhodné aj kompetenčnou delimitáciou v prípade štátnych pozemkov.

 

Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Oblasť A Ochrana prírody

Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu

 

Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:
 
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
5. Realizovať schválené projekty LIFE zamerané na chránené druhy a chránené územia
Opatrenie A.1.2 Zabezpečiť integrovaný manažment významných území založený na ekosystémovom prístupe prostredníctvom prípravy a realizácie programov starostlivosti a ich začlenenia do sektorových koncepcií a stratégií
Navrhované úlohy:
12. Zabezpečiť spracovanie a realizáciu programov starostlivosti a programov záchrany chránených území, najmä zahrnuté do sústavy Natura 2000 a území medzinárodného významu, vrátane jaskýň (subteránne biotopy)
14. Zabezpečiť realizáciu manažmentových opatrení v chránených územiach v období do schválenia programov starostlivosti o ne
15. Zabezpečiť náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania – prevod chránených území s 5. stupňom ochrany a vybraných území s nižším stupňom ochrany do vlastníctva štátu (výkup a výmena pozemkov), nájom, zmluvná starostlivosť

 

Kľúčová otázka

Aký je stav a vývoj medzinárodne významných chránených území v SR?

Kľúčové zistenia

V SR sa v súčasnosti nachádza 5 kategórií medzinárodne významných chránených území:

  • Územia s Európskym diplomom Rady Európy pre chránené územie,
  • Biosférické rezervácie v rámci Programu OSN Človek a biosféra (MaB),
  • Ramsarské lokality v rámci Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva,
  • Lokality Svetového dedičstva UNESCO a
  • Významné podzemné lokality pre netopiere v Európe v rámci Dohody o ochrane európskych populácií netopierov - EUROBATS

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend Pozitivny trend ---
Pribudla 1 ramsarská lokalita a1 lokalita svetového prírodného dedičstva. Obidve územia s Európskym diplomom Rady Európy získali v roku 2018 toto prestížne medzinárodné ocenenie opätovne na ďalšie desaťročné obdobie. V roku 2017 získala CHKO – Biosférická rezervácia Poľana prestížne ocenenie - cenu Michela Batissa za najlepší manažment biosférickej rezervácie na svete. -

 

Sumárne zhodnotenie

 

Mapový portál KIMS

 

Podrobné zhodnotenie

 
Väčšina území medzinárodného významu je aj súčasťou národnej sústavy CHÚ. Ak tomu tak nie je, podľa § 28b ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny by mali byť za CHÚ vyhlásené. Tieto lokality sú zverejnené na stránke MŽP SR.
 
 

Územia s Európskym diplomom Rady Európy pre chránené územie

 
Európsky diplom pre chránené územia je medzinárodné ocenenie udeľované Výborom ministrov Rady Európy. Vyzdvihuje hodnoty prírodných a poloprírodných oblastí výnimočných v rámci Európy, ktoré sú významné pre ochranu biologickej, geologickej a krajinnej biodiverzity a sú manažované príkladným spôsobom.
 
Od svojho vzniku v roku 1965 získalo zatiaľ Európsky diplom 74 chráneným území 29 európskych krajinách.
 
Na Slovensku bol Európsky diplom udelený 2 územiam:
  • NP Poloniny (1998) – celému územiu národného parku,
  • NPR Dobročský prales (1998) – v územnej pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Poľana
 
Obidve chránené územia získali v roku 2018 toto prestížne medzinárodné ocenenie opätovne na ďalšie desaťročné obdobie.
 
 

Biosférické rezervácie

(v rámci Programu OSN Človek a biosféra - MaB)
 
Program UNESCO Človek a biosféra (MaB) je medzivládny vedecký program, ktorého cieľom je vytvoriť vedeckú bázu pre zlepšenie vzťahov ľudí a prostredia, v ktorom žijú. Predstavuje víziu podpory prepojenia človeka s prírodou v kontexte biosférických rezervácií (BR). Každá BR plní tri základné funkcie:
  1. Ochrana biodiverzity, ekosystémov a krajiny.
  2. Udržateľný hospodársky a socio-ekonomický rozvoj miestneho obyvateľstva.
  3. Podpora vedy, výskumu a vzdelávania s dôrazom na budovanie partnerstiev na lokálnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.
 
Na Slovensku sú za biosférické rezervácie vyhlásené:
  • BR Poľana (1990),
  • BR Slovenský kras (1977),
  • BR Východné Karpaty (1998; trilaterálna BR: Poľsko/Slovensko/ Ukrajina),
  • BR Tatry (1992; bilaterálna BR: Poľsko/Slovensko).

 

Ramsarské lokality

(v rámci Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, tzv. Ramsarský dohovor)
 
Každá zmluvná strana Ramsarského dohovoru je povinná zaradiť aspoň jedno mokradné územie do  „Zoznamu mokradí medzinárodného významu“ (tzv. List of Wetlands of International Importance ) a zaistiť adekvátnu ochranu a rozumné využívanie týchto území. Do zoznamu sú zaraďované mokrade, ktoré spĺňajú medzinárodné kritériá z hľadiska ekológie, botaniky, zoológie, limnológie alebo hydrológie.
 
Slovenská republika doposiaľ zapísala do tohto zoznamu 14 území, tzv. ramsarských lokalít:
 
Názov ramsarskej lokality (RL)
Plocha (ha)
Okres
Dátum zapísania
1. Parížske močiare
184,0
Nové Zámky
2.7.1990
2. Šúr
1 136,6
Pezinok
2.7.1990
3. Senné - rybníky
425,0
Michalovce
2.7.1990
4. Dunajské luhy
14 488,0
Bratislava II, V, Senec, D. Streda, Komárno
26.5.1993
5. Moravské luhy (trilaterálna RL: Slovensko/Česko/Rakúsko)
5 380,0
Bratislava IV, Malacky, Senica, Skalica
26.5.1993
6. Latorica
4 404,7
Michalovce, Trebišov
26.5.1993
7. Alúvium Rudavy
560,0
Malacky, Senica
17.2.1998
8. Mokrade Turca
750,0
Martin, Turčianske Teplice
17.2.1998
9. Poiplie (bilaterálna RL: Slovensko/Maďarsko)
410,9
Levice, Veľký Krtíš
17.2.1998
10. Mokrade Oravskej kotliny
9 287,0
Námestovo, Tvrdošín
17.2.1998
11. Rieka Orava a jej prítoky
865,0
Dolný Kubín, Tvrdošín
17.2.1998
12. Domica (bilaterálna RL: Slovensko/Maďarsko)
622,0
Rožňava
2.2.2001
13. Tisa (bilaterálna RL: Slovensko/Maďarsko)
734,6
Trebišov
4.12.2004
14. Jaskyne Demänovskej doliny
1 448,0
Liptovský Mikuláš
17.11.2006
Spolu
40 695,8
0,8 % z územia SR
 
Zdroj: ŠOP SR

 

Svetové dedičstvo UNESCO

 
Svetové dedičstvo (SD) predstavuje jedinečnú hodnotu, ktorá presahuje národné hranice, je dôležitá pre súčasné a budúce generácie celého ľudstva a jeho permanentná ochrana má najvyššiu dôležitosť u medzinárodnej komunity ako celku.
Ochrana SD (kultúrneho, prírodného i zmiešaného) je zabezpečená prijatím Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva na generálnej konferencii UNESCO v Paríži v roku 1972, ktorý SR ratifikovala 15. 11. 1990. 
 
Zoznam SD k roku 2022 obsahoval 1 157 lokalít celého sveta, z toho 900 kultúrnych, 218 prírodných a 39 zmiešaných zo 167 členských štátov Dohovoru.
 
Na Slovensku sú do Zoznamu svetového dedičstva zapísané dve prírodné lokality:
  • Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (Berlín, 1995), ku ktorým v roku 2000 pribudla Dobšinská ľadová jaskyňa vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako jedného jaskynného systému vo vrchu Duča (Cairns, 2000),
  • Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (Christchurch, 2007; rozšírenie v roku 2011, 2017 a 2021).
 
Mapa: Prírodné lokality svetového dedičstva v SR
Mapa: Prírodné lokality svetového dedičstva v SR
Zdroj: SAŽP
 
Medzi navrhované prírodné lokality, príp. zaradené do výberu na nomináciu do SD k roku 2022 za SR patria:
  1. Gejzír v Herľanoch
  2. Prírodná a kultúrna krajina v Dunajskom regióne (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom)
  3. Krasové doliny Slovenska (doplnenie návrhu Rokliny Slovenského raja)
  4. Mykoflóra Bukovských vrchov
  5. Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom)
  6. Originálne lúčne pasienky na Slovensku
 
 
 

Významné podzemné lokality pre netopiere v Európe

(v rámci Dohody o ochrane európskych populácií netopierov - EUROBATS)
 
Za významné druhy sa považujú najmä Rhinolophus euryale, R. ferrumequinum, R. hipposideros, Myotis bechsteinii, M. emarginatus, M. dasycneme, Nyctalus lasiopterus, Pipistrellus nathusii, Barbastella barbastellus, Miniopterus schreibersii.
 
  • Na Slovensku sa vyskytuje 83 významných podzemných lokalít pre netopiere.
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Chránené územie je geograficky definované územie, ktoré je určené alebo regulované a spravované so zámerom dosiahnuť špecifické ciele ochrany.
(Čl. 2 Dohovoru o biologickej diverzite)
 
Zriaďovanie chránených území (CHÚ) a starostlivosť o ne je nástrojom realizácie územnej ochrany, ktorá má prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, k ochrane a trvalému udržiavaniu prírodných zdrojov, k záchrane prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a k dosiahnutiu a udržaniu ekologickej stability.
 
Novelou zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov bola v § 28b doplnená definícia území medzinárodného významu.

Územím medzinárodného významu je lokalita, na ktorú sa vzťahujú záväzky a odporúčania v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná, z členstva v medzinárodných organizáciách a z medzinárodných programov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Územia medzinárodného významu tvoria mokrade medzinárodného významu, lokality svetového prírodného dedičstva, biosférické rezervácie a iné medzinárodne významné územia evidované v zoznamoch, ktoré vedú príslušné orgány zriadené na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, orgány medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom alebo orgány medzinárodných programov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila
(§ 28b, ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov)
 

Metodika:

Údaje o rozlohe jednotlivých kategórií CHÚ poskytuje Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR).

Novelou zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov bola v § 28b doplnená tiež povinnosť pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky viesť a zverejňovať zoznam území medzinárodného významu podľa jednotlivých kategórií.
 
Mokrade medzinárodného významu
Biosférické rezervácie
Lokality zapísané do Zoznamu svetového dedičstva
  • lokality svetového dedičstva na Slovensku sú uvedené v súlade s platnými kritériami v zmysle Operačných smerníc na implementáciu Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, na základe ktorých boli lokality zapísané do Zoznamu svetového dedičstva. V prípade lokality Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy, sú výmery lokality a jej nárazníkových zón uvedené podľa renominačného projektu, ktorý bol schválený Výborom svetového dedičstva UNESCO dňa 28. júla 2021 na 44. zasadnutí v Číne, čím sa hranice slovenskej časti lokality stali jasne vymedzenými.
Významné podzemné lokality pre netopiere v Európe

Použité jednotky
%, ha, počty
 

Zdroj dát:

ŠOP SR, MŽP SR
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: