Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Spotreba maštaľného hnoja

Dátum poslednej aktualizácie 11.01.2022

Značky

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí  vývoj spotreby maštaľného hnoja v poľnohospodárstve.

Jednotka indikátora

tis.t

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom  občanov štátu a dedičstvom  budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a  sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.

Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 (2014)
Cieľ: Udržateľný manažment prírodných zdrojov a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám.
Priorita 4: Obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.
13. Zabezpečenie ochrany pôdy pred degradáciou.
14. Zachovanie poľnohospodárstva v menej priaznivých oblastiach a efektívne využívanie pôdneho fondu SR.

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:

  • Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
  • Pôdoochranné minimalizačné technológie.
  • Využívanie  opatrení na zlepšenie  štruktúry  pôdy  (podrývaním a hĺbkovým  kyprením a hnojením maštaľným hnojom alebo zeleným hnojením).
  • Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
  • Aplikácia organického hnojenia v súlade splatnou legislatívou.
  • Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.

Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:

  • Šetrné pestovateľské technológie.
  • Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie.
  • Podpora  diverzity  plodín na zabezpečenie  udržateľnej  produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
  • Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.

 
Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:

  • Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy.
  • Diverzifikácia plodín zabráni strate živín v pôde, jej vysušovaniu a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.
  • Tradičné lokálne odrody, ktoré sa vedia lepšie adaptovať na miestne klimatické podmienky, budú zachované a chránené.

 

Cieľ Integrovaného rozvojového programu I.
Rast a kvalitatívny rozvoj populácie, so špeciálnym dôrazom na vzdelanie, zdravie, kultúru, rozvoj občianskej spoločnosti a právneho štátu a ochrana a udržateľný manažment a rozvoj prírodných zdrojov.
I.5 Zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment prírodných zdrojov
  • Zabezpečiť ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírodných zdrojov vrátane zabezpečenia stability a zdravia ekosystémov a ich služieb a premietnutie adaptačných a mitigačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do všetkých rezortných strategických dokumentov a dokumentov rozvoja obcí a regiónov ako nadradený verejný záujem (napr. v plánovaní dopravy, v energetike, územnom plánovaní, vodnom hospodárstve, pôdohospodárstve, lesníctve, udržateľnom cestovnom ruchu, v celkovej starostlivosti o krajinu a iné).
  • Definovať znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok do životného prostredia a zamedzenie degradácie strategických prírodných zdrojov (voda, lesy a pôda) ako verejný záujem.
  • Znížiť acidifikáciu poľnohospodárskych pôd melioračným vápnením alebo podporiť základné agrochemické a agrotechnické opatrenia na celkové zlepšenie pôdnych kvalitatívnych parametrov s cieľom lepšieho využívania živín z hnojív.
  • Zvýšiť plochy pôdy s ekologickou poľnohospodárskou výrobou na úroveň 16 %, čo predstavuje ambiciózny nárast oproti terajšiemu dlhoročnému stavu (10 %), a tak sa priblížiť k ambíciám stanoveným v stratégiách EÚ.
 
Hlavný cieľ:
Prostredníctvom implementácie prierezových a špecifických adaptačných opatrení a úloh zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
Špecifický cieľ 2 - Udržateľné poľnohospodárstvo:
Zvýšiť adaptačnú schopnosť obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny uplatňovaním opatrení zameraných na ochranu pôdy, prírodných zdrojov a podporu biodiverzity poľnohospodárskej krajiny a podporu udržateľnej rastlinnej a živočíšnej výroby.
Špecifické opatrenia:
  • Podpora opatrení na ochranu pôdy
  • Adaptácia rastlinnej výroby na zmenené klimatické podmienky
  • Adaptácia živočíšnej výroby na zmenené klimatické podmienky

Kľúčová otázka

Zvyšuje sa spotreba maštaľného hnoja v poľnohospodárstve?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2020 bolo v poľnohospodárstve spotrebovaného 2 541,2 tis.t maštaľného hnoja.
  • Od roku 2005 do roku 2020 spotreba maštaľného hnoja s výnimkou niektorých rokov zaznamenala prevažne klesajúci trend, čo bolo odrazom poklesu počtu hospodárskych zvierat, vrátane hovädzieho dobytka, a za dané obdobie došlo k jej zníženiu o 45,6 %.
  • Medziročne, v roku 2020 oproti roku 2019 sa spotreba maštaľného hnoja v poľnohospodárstve znížila o 4,9 %.

 

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_sad emo_sad

Od roku 2005 spotreba maštaľného hnoja zaznamenala klesajúci trend s výnimkou niektorých rokov, kedy došlo k jej miernemu nárastu.
Spotreba maštaľného hnoja sa znížila.

Medziročne došlo k poklesu spotreby maštaľného hnoja.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Maštaľný hnoj predstavuje zdroj organickej hmoty aj živín, používa sa na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti a priaznivého ovplyvnenia úrody alebo kvality produkcie. Hnojenie hospodárskymi hnojivami patrí medzi významné agrotechnické opatrenia a zohráva významnú úlohu pri ekologizácii hospodárenia v poľnohospodárskej krajine, pri ochrane základných zložiek životného prostredia. Samotné ekologické  poľnohospodárstvo sa v rámci presadzovania zásad udržateľného vývoja snaží o uzatvorený kolobeh živín bez agrochemikálii a práve tu aplikácia maštaľného hnoja zohráva významnú úlohu. 
Pri uskladňovaní a aplikácii maštaľného hnoja však treba zohľadňovať fakt, že okrem pozitívneho hnojivového účinku pre rastliny, nadmerná a nesprávna aplikácia a uskladnenie môže aj negatívne ovplyvniť pôdu a ostatné zložky životného prostredia.  V prípade vody  môže dôjsť k prieniku prebytku živín z maštaľného hnoja do podzemných a následne povrchových vôd, čo podmieňuje eutrofizáciu. Do ovzdušia zase nesprávnou aplikáciou maštaľného hnoja  môžu prenikať zvýšené emisie oxidu dusného, ktorý prispieva k zosilneniu skleníkového efektu.
Z toho dôvodu musia byť skladovacie priestory hospodárskych hnojív prispôsobené skutočnej produkcii hnoja a  pri ich aplikácii sa musia dodržiavať zásady správneho používania hnojív, aby nedošlo k priamemu prieniku alebo k splaveniu do povrchových vôd.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Hnojivom je:
1. látka organického pôvodu alebo anorganického pôvodu, ktorá obsahuje živiny na výživu rastlín a lesných drevín na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti a priaznivého ovplyvnenia úrody alebo kvality produkcie,
2. pôdna pomocná látka na úpravu vlastností pôdy, ktorá bez účinného množstva rastlinných živín pôdu biologicky, chemicky alebo fyzikálne ovplyvňuje zlepšovaním jej vlastností alebo zvyšuje účinnosť a využitie živín z hnojív,
3. pestovateľský substrát slúžiaci na zakoreňovanie a pestovanie rastlín; substrátom je najmä rašelina, zemina alebo ich zmesi,
4. rastlinná pomocná látka na báze humátov, ktorá bez účinného množstva živín zvyšuje účinnosť a využitie živín z hnojív a z pôdy.


Metodika:

Na základe vyhlášky č.151/2016 Z. z. zákona o hnojivách č.136/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív sú poľnohospodári povinní viesť evidenciu použitých hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, spracovávať bilančné porovnanie živín ako aj poskytovať tieto údaje kontrolnému ústavu - ÚKSUPu ( Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky) formou elektronického podania na formulári zverejnenom na ich webovom sídle.

Zdroj dát:

ÚKSUP


Súvisiace indikátory:

 

Odkazy k problematike: