Tlačiť   PDF

Podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP a na celkových daňových príjmoch

Dátum poslednej aktualizácie 09.12.2019

Téma

Zelený rast

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP a na celkových daňových príjmoch.

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Kľúčové zistenia

Daň je definovaná ako  povinná, zákonom určená spravidla sa opakujúca platba, ktorú odvádzajú fyzické osoby a právnické osoby štátu v určenej výške a stanovenom termíne. Je vyberaná štátom, obcami alebo inými verejnoprávnymi subjektmi. Daň s environmentálnym aspektom je daň, ktorej daňový základ tvorí fyzická jednotka (alebo náhrada fyzickej jednotky) niečoho, čo má negatívny vplyv na životné prostredie. Podľa Eurostatu dane s environmentálnym aspektom tvoria  dane z energetických produktov, dane z dopravy a dane zo znečisťovania /zdrojov/. V SR sa namiesto daní zo znečisťovania /zdrojov/ aplikujú poplatky zo znečisťovania /zdrojov/.
 
Pokrok smerom k zelenému rastu môže byť posudzovaný na základe vývoja zloženia daní. Prostredníctvom výšky daní s environmentálnym aspektom by napr. znečisťovatelia boli prinútení zavádzať opatrenia na zníženie znečisťovania, nakoľko dlhodobo by to ekonomicky bolo pre nich výhodnejšie, ako platiť dane.

Podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP v Slovenskej republike klesá a v roku 2017 dosiahol 1,76 %. Podiel daní s environmentálnym aspektom na celkových daňových príjmoch v Slovenskej republike od roku 2006 klesá a v roku 2017 dosiahol 5,36 %. Najväčším podielom v rámci daní s environmentálnym aspektom na HDP sa podieľa daň z energie, ktorá sa v roku 2017 podieľala 1,56 %. Slovenská republika patrí medzi krajiny EÚ s najmenším podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP.

Sumárne zhodnotenie

Medzinárodné porovnanie

Databáza OECD pre indikátory zeleného rastu obsahuje vybrané ukazovatele na monitorovanie pokroku smerom k zelenému rastu a na podporu tvorby politiky a informovanosti verejnosti. Databáza poskytuje syntézu údajov a ukazovateľov dostupné v celej rade domén. Zdrojom podkladových údajov použitých na naplnenie indikátorov zeleného rastu, ako sú prezentované, zahŕňa celý rad databáz OECD a v niektorých prípadoch aj externé dátové zdroje. Databáza zahŕňa členské krajiny OECD, pristupujúce krajiny a vybrané krajiny, ktoré nie sú členmi OECD (vrátane BRIICS hospodárstiev - Brazília, Rusko, India, Indonézia, Čína a Južná Afrika).

Databáza OECD - Indikátory zeleného rastu (OECD Green Growth Indicators database)

Metodika:

Výber a metodika hodnotenia indikátorov zeleného rastu je založená na súbore indikátorov navrhnutých OECD a spracovaných v správe z februára 2011 „Green Growth: Monitoring progress towars green growth“. Údaje týkajúce sa národnej situácie sú zvyčajne prezentované v období rokov 2000 – 2012. Základný časový sled je zmenený v prípadoch, keď nie sú údaje dostupné, prípadne ich porovnanie je znemožnené rozdielnym prístupom v ich zbere, vyhodnocovaní, zmenou metodiky, klasifikácie a pod.

Sumárne hodnotenie vývoja indikátorov z pohľadu zeleného rastu, vzhľadom na to, že stratégia nie je v SR oficiálne implementovaná a tým nie sú určené konkrétne ciele, je založené na hodnotení zodpovedného gestora. Samozrejme toto hodnotenie vychádza ako z posúdenia vývoja v minulosti, tak aj z predpokladaného smerovania na základe doteraz prijatých opatrení.

Vybrané indikátory charakterizujú východiskovú situáciu v SR z pohľadu zeleného rastu  a mali by poslúžiť ako meradlo pri zvažovaní ďalších krokov pri implementácii tejto stratégie a pre komplexné posúdenie smerovania slovenskej ekonomiky do budúcnosti. Súčasný súbor ukazovateľov zeleného rastu zahŕňa 32 individuálnych ukazovateľov, ktoré sú relevantné v podmienkach v SR, štyri z nich sú národné ukazovatele popisujúce dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky.
 

Zdroj dát:

Využité údaje pochádzajú z oficiálnych národných príp. medzinárodných zdrojov a databáz. Hodnotený vývoj bol prekonzultovaný s odborníkmi štátnej správy (jednotlivé odbory MŽP SR, MH SR, MPSVR SR, MF SR, MPRV SR) a ich odbornými organizáciami (SHMÚ, ŠGÚDŠ, SAŽP, ŠOP SR, IFP) a samozrejme v neposlednom rade aj ŠÚ SR, z ktorého databáz pochádza väčšina údajov.
 

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike: