Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Ceny elektriny a plynu pre domácnosti

Dátum poslednej aktualizácie 17.12.2021

Téma

Zelený rast

Značky

Definícia indikátora

Ceny elektriny pre domácnosti sú definované ako priemerná cena v eurách za kWh bez dane platnej pre prvý polrok každého roka pre stredne veľké domácnosti (s ročnou spotrebou medzi 2 500 a 5 000 kWh). Ceny zemného plynu pre domácnosti sú definované ako priemerná cena v eurách za GJ bez dane platnej pre prvý polrok každého roka pre stredne veľké domácnosti (s ročným odberom medzi 20 až 200 GJ). 

Jednotka indikátora

eur/kWh, eur/GJ

Metadáta

Kľúčové zistenia

Z pohľadu zeleného rastu ceny energií, ako jeden z ekonomických nástrojov, majú pozitívny alebo naopak negatívny vplyv na spotrebu, dopyt, energetickú efektívnosť, inovácie ako aj používanie alternatívnych palív. Nárast cien elektriny a plynu indikuje ich čoraz väčší nedostatok (a s tým súvisiacu distribúciu) ako aj spoplatňovanie negatívnych dôsledkov ich spotreby (napr. emisie skleníkových plynov). Zvyčajne však platí, že vysoké ceny energií majú negatívny vplyv na ekonomický rast.

Cena elektriny od roku 2004 do roku 2020 rástla s výnimkou rokov 2008, 2010 a 2013 – 2016. K roku 2020 stúpla cena elektriny medziročne o 6,9 %. Za obdobie rokov 2004 - 2020 celkovo vzrástla cena elektriny o cca 38,4 % na hodnotu 0,1686 eur/kWh v roku 2020. Nárast cien elektriny ovplyvnilo viacero aspektov, najmä podpora výroby elektriny z OZE (fotovoltické zdroje), zvýšenie HDP z 19 % na 20 %, zavedenie poplatku za odvod do Národného jadrového fondu s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Rovnako stúpajúci trend je aj pri cene plynu, ktorá za sledované obdobie 2004 – 2020 stúpla o 74,8 %, s medziročným nárastom v roku 2020 o 1,9 % a dosiahla hodnotu 12,704 eur/GJ.

 

Sumárne zhodnotenie

Medzinárodné porovnanie

Databáza OECD pre indikátory zeleného rastu obsahuje vybrané ukazovatele na monitorovanie pokroku smerom k zelenému rastu a na podporu tvorby politiky a informovanosti verejnosti. Databáza poskytuje syntézu údajov a ukazovateľov dostupné v celej rade domén. Zdrojom podkladových údajov použitých na naplnenie indikátorov zeleného rastu, ako sú prezentované, zahŕňa celý rad databáz OECD a v niektorých prípadoch aj externé dátové zdroje. Databáza zahŕňa členské krajiny OECD, pristupujúce krajiny a vybrané krajiny, ktoré nie sú členmi OECD (vrátane BRIICS hospodárstiev - Brazília, Rusko, India, Indonézia, Čína a Južná Afrika).


Databáza OECD - Indikátory zeleného rastu (OECD Green Growth Indicators database)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk

 

Metodika:

Výber a metodika hodnotenia indikátorov zeleného rastu je založená na súbore indikátorov navrhnutých OECD a spracovaných v správe z februára 2011 „Green Growth: Monitoring progress towars green growth“. Údaje týkajúce sa národnej situácie sú zvyčajne prezentované v období rokov 2000 – 2012. Základný časový sled je zmenený v prípadoch, keď nie sú údaje dostupné, prípadne ich porovnanie je znemožnené rozdielnym prístupom v ich zbere, vyhodnocovaní, zmenou metodiky, klasifikácie a pod.
Sumárne hodnotenie vývoja indikátorov z pohľadu zeleného rastu, vzhľadom na to, že stratégia nie je v SR oficiálne implementovaná a tým nie sú určené konkrétne ciele, je založené na hodnotení zodpovedného gestora. Samozrejme toto hodnotenie vychádza ako z posúdenia vývoja v minulosti, tak aj z predpokladaného smerovania na základe doteraz prijatých opatrení.
Vybrané indikátory charakterizujú východiskovú situáciu v SR z pohľadu zeleného rastu  a mali by poslúžiť ako meradlo pri zvažovaní ďalších krokov pri implementácii tejto stratégie a pre komplexné posúdenie smerovania slovenskej ekonomiky do budúcnosti.
Súčasný súbor ukazovateľov zeleného rastu zahŕňa 32 individuálnych ukazovateľov, ktoré sú relevantné v podmienkach v SR, štyri z nich sú národné ukazovatele popisujúce dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky.

Zdroj dát:

Využité údaje pochádzajú z oficiálnych národných príp. medzinárodných zdrojov a databáz. Hodnotený vývoj bol prekonzultovaný s odborníkmi štátnej správy (jednotlivé odbory MŽP SR, MH SR, MPSVR SR, MF SR, MPRV SR) a ich odbornými organizáciami (SHMÚ, ŠGÚDŠ, SAŽP, ŠOP SR, IFP) a samozrejme v neposlednom rade aj ŠÚ SR, z ktorého databáz pochádza väčšina údajov.

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike: