Tlačiť   PDF

Intenzita využívania povrchových vodných zdrojov

Dátum poslednej aktualizácie 20.12.2018

Téma

Zelený rast

Značky

Definícia indikátora

Intenzita využívania povrchových vodných zdrojov je vyjadrená v percentách ako podiel celkových odberov povrchovej vody k celkovým dostupným využiteľným zásobám povrchovej vody (vrátane prítokov zo susedných krajín).

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Kľúčové zistenia

Obnoviteľné vodné zdroje sú definované súčtom množstva spadnutých zrážok (po odčítaní množstva vody spotrebovanej evapotranspiráciou) a z množstva vody, ktorá pramení na území SR a vody, ktorá do krajiny pritiekla tokmi zo susedných štátov. Z pohľadu zeleného rastu je potrebné zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie vodných zdrojov, ktoré sú dôležité nielen pre ekonomické aktivity krajiny, ale aj pre kvalitu života a zdravie obyvateľstva. 

Počas sledovaného obdobia najvyššia intenzita využívania povrchovej vody bola zaznamenaná v roku 2003 (1,71 %) a po tomto roku už mala kolísavý charakter. Vodné zdroje na Slovensku z pohľadu hydrologickej bilancie sú zabezpečené, čo je spôsobené napríklad aj dostatočnými zrážkami a nízkou evapotranspiráciou v horských oblastiach. Na druhej strane, evapotranspirácia je významná v južných častiach Slovenska, kde je výpar pomerne vysoký a úhrny zrážok sú výrazne nižšie. Extrémne situácie (suchá, prívalové povodne) zatiaľ výrazne neovplyvnili naše využiteľné vodné zdroje a krajina si je schopná tieto zdroje počas priaznivých období dopĺňať.        
Najväčšie požiadavky na vodu sú samozrejme kladené v husto obývaných oblastiach, pričom na trvaloudržateľné zabezpečenie aktuálnych potrieb sú často krát potrebné ďalšie podporné lokálne zdroje, prevody vody medzi povodiami alebo jej zadržiavanie v rezervoároch.

Sumárne zhodnotenie

Medzinárodné porovnanie

Databáza OECD pre indikátory zeleného rastu obsahuje vybrané ukazovatele na monitorovanie pokroku smerom k zelenému rastu a na podporu tvorby politiky a informovanosti verejnosti. Databáza poskytuje syntézu údajov a ukazovateľov dostupné v celej rade domén. Zdrojom podkladových údajov použitých na naplnenie indikátorov zeleného rastu, ako sú prezentované, zahŕňa celý rad databáz OECD a v niektorých prípadoch aj externé dátové zdroje. Databáza zahŕňa členské krajiny OECD, pristupujúce krajiny a vybrané krajiny, ktoré nie sú členmi OECD (vrátane BRIICS hospodárstiev - Brazília, Rusko, India, Indonézia, Čína a Južná Afrika).

Databáza OECD - Indikátory zeleného rastu (OECD Green Growth Indicators database)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Metodika:

Výber a metodika hodnotenia indikátorov zeleného rastu je založená na súbore indikátorov navrhnutých OECD a spracovaných v správe z februára 2011 „Green Growth: Monitoring progress towars green growth“. Údaje týkajúce sa národnej situácie sú zvyčajne prezentované v období rokov 2000 – 2012. Základný časový sled je zmenený v prípadoch, keď nie sú údaje dostupné, prípadne ich porovnanie je znemožnené rozdielnym prístupom v ich zbere, vyhodnocovaní, zmenou metodiky, klasifikácie a pod.
Sumárne hodnotenie vývoja indikátorov z pohľadu zeleného rastu, vzhľadom na to, že stratégia nie je v SR oficiálne implementovaná a tým nie sú určené konkrétne ciele, je založené na hodnotení zodpovedného gestora. Samozrejme toto hodnotenie vychádza ako z posúdenia vývoja v minulosti, tak aj z predpokladaného smerovania na základe doteraz prijatých opatrení.
Vybrané indikátory charakterizujú východiskovú situáciu v SR z pohľadu zeleného rastu  a mali by poslúžiť ako meradlo pri zvažovaní ďalších krokov pri implementácii tejto stratégie a pre komplexné posúdenie smerovania slovenskej ekonomiky do budúcnosti.
Súčasný súbor ukazovateľov zeleného rastu zahŕňa 32 individuálnych ukazovateľov, ktoré sú relevantné v podmienkach v SR, štyri z nich sú národné ukazovatele popisujúce dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky.
 

Zdroj dát:

Využité údaje pochádzajú z oficiálnych národných príp. medzinárodných zdrojov a databáz. Hodnotený vývoj bol prekonzultovaný s odborníkmi štátnej správy (jednotlivé odbory MŽP SR, MH SR, MPSVR SR, MF SR, MPRV SR) a ich odbornými organizáciami (SHMÚ, ŠGÚDŠ, SAŽP, ŠOP SR, IFP) a samozrejme v neposlednom rade aj ŠÚ SR, z ktorého databáz pochádza väčšina údajov.
 

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike: