Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Zelené verejné obstarávanie

Dátum poslednej aktualizácie 20.12.2021

Definícia indikátora

Zelené verejné obstarávanie (Green Public Procurement - GPP) predstavuje spôsob, ktorým správne orgány integrujú environmentálne požiadavky do postupov verejného obstarávania prostredníctvom technických požiadaviek alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk.

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Kľúčové zistenia

V podmienkach Slovenskej republiky je GPP považované za dobrovoľný nástroj, uplatňovaním ktorého v rámci proaktívneho prístupu organizácií možno dosiahnuť súčasne efektívne využívanie finančných zdrojov, ochranu ŽP, zdravia a tiež podporu obehového hospodárstva. V marci 2016 bolo GPP zaradené do Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 - 2020, kde je ambíciou vlády vytvoriť priaznivé podmienky na jeho aplikovanie. V decembri 2016 bol uznesením vlády SR č. 590 schválený Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2016 – 2020 (ďalej len NAP GPP III). Strategickým cieľom NAP GPP III je dosiahnuť 50 %-ný podiel zrealizovaných zelených zákaziek orgánmi štátnej správy z celkového objemu nimi uzatvorených zmlúv pre vybrané skupiny produktov. Podľa Envirostratégie 2030 by mal tento podiel v roku 2030 dosiahnuť až 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania. Na dosiahnutie strategického cieľa sa v rámci NAP GPP III stanovili tri hlavné opatrenia, ktoré sa realizujú prostredníctvom zadefinovaných aktivít:

  1. podpora verejných orgánov pri realizácií zeleného verejného obstarávania;
  2. sledovanie pokroku/vývoja zeleného verejného obstarávania;
  3. spolupráca s relevantnými európskymi a národnými inštitúciami.

 

SR plnila v roku 2016 úlohy vyplývajúce zo schváleného NAP GPP III. V rámci prvého opatrenia boli aktivity zamerané predovšetkým na zvyšovanie povedomia verejných obstarávateľov a obstarávateľov o spôsobe a možnostiach uplatňovania GPP prostredníctvom vzdelávacích podujatí - odborných seminárov, v rámci ktorých boli účastníkom poskytnuté aj odborné propagačné materiály. Celkovo bolo na seminároch GPP v roku 2016 vyškolených 168 účastníkov. Poskytovanie odborných informácií GPP verejnosti bolo realizované aj prostredníctvom informácií sprístupnených na webovom sídle SAŽP/enviroportal ako aj prostredníctvom GPP helpdesk. Sledovanie pokroku/vývoja GPP sa realizuje monitorovaním a hodnotí sa úroveň uplatňovania GPP v SR na základe dvoch kvantitatívnych indikátorov, a to:

  • Indikátor 1: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na počet zákaziek (zmlúv, objednávok, nákupov) za kalendárny rok;
  • Indikátor 2: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na hodnotu uskutočnených zákaziek (zmlúv, objednávok, nákupov) za kalendárny rok.

Za rok 2020 sa v rámci monitorovania úrovne uplatňovania GPP v SR sledovali celkové počty a hodnoty nadlimitných, podlimitných a zákaziek s nízkou hodnotou v členení na tovary, služby a stavebné práce. Oslovených bolo 4 270 verejných inštitúcií (orgány štátnej správy a im podriadené organizácie, samosprávne kraje a nimi zriadené organizácie, mestá a obce), z ktorých sa do dotazníkového prieskumu zapojilo 827 subjektov (19 %). V roku 2020 bola v rámci Indikátora 1 dosiahnutá úroveň 14,74 % a Indikátora 2 11,45 %. Na základe vyhodnotenia uplatňovania GPP sa cieľ stanovený v NAP GPP III nepodarilo dosiahnuť. 

Sumárne zhodnotenie

Medzinárodné porovnanie

Databáza OECD pre indikátory zeleného rastu obsahuje vybrané ukazovatele na monitorovanie pokroku smerom k zelenému rastu a na podporu tvorby politiky a informovanosti verejnosti. Databáza poskytuje syntézu údajov a ukazovateľov dostupné v celej rade domén. Zdrojom podkladových údajov použitých na naplnenie indikátorov zeleného rastu, ako sú prezentované, zahŕňa celý rad databáz OECD a v niektorých prípadoch aj externé dátové zdroje. Databáza zahŕňa členské krajiny OECD, pristupujúce krajiny a vybrané krajiny, ktoré nie sú členmi OECD (vrátane BRIICS hospodárstiev - Brazília, Rusko, India, Indonézia, Čína a Južná Afrika).


Databáza OECD - Indikátory zeleného rastu (OECD Green Growth Indicators database)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Juraj Vajcík, SAŽP, juraj.vajcik@sazp.sk

Metodika:

Výber a metodika hodnotenia národnej sady indikátorov zeleného rastu je založená na súbore indikátorov navrhnutých OECD a spracovaných v správe z februára 2011 „Green Growth: Monitoring progress towars green growth“, ktorá je doplnená Headline indikátormi, ktoré boli OECD aktualizované v roku 2017.

Údaje týkajúce sa národnej situácie sú zvyčajne prezentované v období rokov 2000 – 2012 a pochádzajú prevažne z národných databáz. Základný časový sled je zmenený v prípadoch, keď nie sú údaje dostupné, prípadne ich porovnanie je znemožnené rozdielnym prístupom v ich zbere, vyhodnocovaní, zmenou metodiky, klasifikácie a pod. 
Sumárne hodnotenie vývoja indikátorov z pohľadu zeleného rastu, vzhľadom na to, že stratégia nie je v SR oficiálne implementovaná a tým nie sú určené konkrétne ciele, je založené na hodnotení zodpovedného gestora. Samozrejme toto hodnotenie vychádza ako z posúdenia vývoja v minulosti, tak aj z predpokladaného smerovania na základe doteraz prijatých opatrení.
Vybrané indikátory charakterizujú východiskovú situáciu v SR z pohľadu zeleného rastu  a mali by poslúžiť ako meradlo pri zvažovaní ďalších krokov pri implementácii tejto stratégie a pre komplexné posúdenie smerovania slovenskej ekonomiky do budúcnosti.
Súčasný súbor ukazovateľov zeleného rastu zahŕňa 32 individuálnych ukazovateľov, ktoré sú relevantné v podmienkach v SR, štyri z nich sú národné ukazovatele popisujúce dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky.

Headline indikátory sú zostavené využitím databázy OECD a slúžia predovšetkým na medzinárodné porovnanie smerovania jednotlivých krajín OECD.


Zdroj dát:

Využité údaje pochádzajú z oficiálnych národných príp. medzinárodných zdrojov a databáz. Hodnotený vývoj bol prekonzultovaný s odborníkmi štátnej správy (jednotlivé odbory MŽP SR, MH SR, MPSVR SR, MF SR, MPRV SR) a ich odbornými organizáciami (SHMÚ, ŠGÚDŠ, SAŽP, ŠOP SR, IFP) a samozrejme v neposlednom rade aj ŠÚ SR, z ktorého databáz pochádza väčšina údajov. Z medzinárodných databáz  je využívaná  databáza OECD.
 

Súvisiace indikátory:

 

Odkazy k problematike: