Tlačiť   PDF

Vznik odpadov z priemyslu

Dátum poslednej aktualizácie 17.12.2019

Definícia indikátora

Indikátor popisuje množstvo vyprodukovaných odpadov v priemysle.

Jednotka indikátora

t

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu (2013)
 
Opatrenia sú po obsahovej stránke štruktúrované do štyroch častí. Štvrtá časť materiálu konkretizuje opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu, ich všeobecnú charakteristiku, základné postuláty, prioritné oblasti a ciele opatrení. Pri podpore podnikania a investovania v SR by sa malo garantovať dodržanie systémových kritérií:
  • proexportná orientácia produkcie (vzhľadom na veľkosť trhu Slovenskej republiky a jeho kapacitnej možnosti saturácie produkcie),
  • tvorba nových pracovných miest s osobitným zreteľom na perspektívne odvetvia a technologicky progresívne, moderné a sofistikované výroby,
  • zapojiť do globálnych výrobných sietí malé a stredné podniky SR,
  • vybudovanie základne pre priemyselný výskum v SR a jeho zapojenie do nadnárodných výskumných sietí.

Program predchádzania vzniku odpadov na roky 2014 - 2018 (2013)

Hlavným cieľom programu je posun od materiálového zhodnocovania ako jedinej priority deklarovanej v programoch odpadového hospodárstva SR do roku 2010 k predchádzaniu vzniku odpadu. To znamená, že v roku 2018 bude odpadového hospodárstvo SR zosúladené s hierarchiou odpadového hospodárstva podľa § 3 novely zákona o odpadoch. Základom odpadového hospodárstva je predchádzanie vzniku odpadu a príprava na opätovné použitie. Až  potom nasleduje recyklácia a zhodnocovanie (napr. energetické zhodnocovanie). Zneškodňovanie je poslednou možnou alternatívou.

Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (2013)
 
Ciele stratégie:
  • prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú miestnu pridanú hodnotu, prostredníctvom spolupráce miestnych dodávateľských reťazcov a podporou ich vzájomného sieťovania,
  • zvýšiť príspevok výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti,
  • vytvárať dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť ako jeden z predpokladov pre zlepšenie kvality života,
  • zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov pre inovatívne Slovensko.
Pre splnenie strategického cieľa týkajúceho sa  zvýšenia príspevku výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti sa ako čiastkový cieľ uvádza zvýšenie podielu celkových výdavkoch na výskumu a vývoja minimálne do výšky 1,2 % HDP do roku 2020. Ďalej sa uvádza zvýšiť podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja v pomere minimálne 2:1 k verejným zdrojom pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj.

Program odpadového hospodárstva na roky 2016 - 2020 (2015)

Program je v poradí piatym národným programom stanovujúcim základné požiadavky, ciele a opatrenia zamerané na oblasť odpadového hospodárstva. Vychádza z vyhodnotenia predchádzajúceho programu (POH SR na roky 2011 až 2015) a z analýzy súčasného stavu a potrieb odpadového hospodárstva SR.    
Hlavný cieľ:
Minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj obmedzovanie využívania zdrojov a uprednostňovať praktické uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva.
Strategický cieľ:
Odklonenie odpadov od ich zneškodňovania skládkovaním obzvlášť pre komunálne odpady.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020 (2016)
 
V programovom vyhlásení sa uvádza, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemysel. Priemyselná výroba bude naďalej kľúčovým národohospodárskym odvetvím. Dôležitým prvkom spracovateľského priemyslu v roku 2020 bude jeho charakteristická vlastnosť nositeľa a generátora nových technologických zmien, ktoré sú nositeľmi „inteligentnej“ zamestnanosti. Takzvaná eko-efektívnosť rozvoja priemyselnej výroby bude elementom, ktorý zohrá významnú úlohu v hľadaní rovnováhy hospodárskeho, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja SR. Je nevyhnutné v SR plne rozvinúť princípy a kultúru nového stupňa výrobných vzťahov nazývaných ako PRIEMYSEL 4.0. Východiskom bude už prijatá Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3). K naplneniu tohto cieľa prispejú zdroje na zvýšenie inovačnej výkonnosti stredných podnikov prostredníctvom Operačného programu výskum a inovácie. Vláda bude pokračovať v podpore integrovaného a dlhodobého systému návratnej podpory národných investičných priorít SR prostredníctvom štruktúry Slovak Investment Holding. Okrem univerzitného výskumu je nevyhnutné vytvárať základňu pre priemyselný výskum zvýšením a spružnením inovačnej výkonnosti celého priemyslu v SR.
 
Vláda bude podporovať prechod na obehové hospodárstvo zabezpečujúce racionálne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a znižovanie environmentálnych dosahov. V tejto oblasti bude preskúmaná surovinová politika SR s identifikáciou kritických surovín pre rozvoj hospodárstva SR. Vláda vytvorí primerané podmienky pre aktívne využívanie princípov iniciatívy Európskeho odporúčania pre malé podnikanie (Small Business Act for Europe) a Akčného plánu pre podnikanie 2020.

oblasti životného prostredia je základným cieľom vytvoriť vhodné predpoklady k postupnému prechodu na konkurencieschopné zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu.

Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko (2016)
 
Koncept Inteligentného priemyslu má jednoznačný cieľ – presvedčiť verejnosť o nevyhnutnosti konkrétnych krokov prostredníctvom odporúčaní, ktoré udržia pozíciu slovenských podnikov na priemyselnej mape Európy a v globálnych štruktúrach tak, aby prispievali k sile a vplyvu v ekonomike a fungovaniu celej spoločnosti. Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko je očakávanou reakciou na štvrtú priemyselnú revolúciu, v ktorej priemyselná výroba vstupuje do prelomovej etapy – po ére pary, elektriny a počítačov prichádza obdobie digitalizácie. Hlavnými adresátmi zmien, ktoré so sebou prináša koncept Inteligentného priemyslu, sú slovenské priemyselné podniky, ktoré vďaka možnosti efektívnejšej výroby a predaja produktov navýšia svoju konkurencieschopnosť. Zmeny predstavujú výhody aj pre malé a stredné podniky, predovšetkým dodávateľov zariadení, technológií a služieb vďaka prepojenému priemyslu.
 
Bolo prijaté rozhodnutie zriadiť Platformu inteligentného priemyslu so zastúpením podnikateľského a akademického sektora a vypracovať akčný plán inteligentného priemyslu SR.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj množstva vyprodukovaných odpadov v priemyselnej výrobe?

Kľúčové zistenia

  • Množstvo vyprodukovaných odpadov v priemyselnej výrobe v hodnotenom období vzrástlo. V roku 2018 v porovnaní s rokom 2010 došlo k zvýšeniu produkcie odpadov v priemysle o 41,9 %.
  • Podiel množstva vyprodukovaných odpadov v priemysle na celkovom množstve odpadov vyprodukovaných v rámci odvetví hospodárstva v roku 2018 dosiahol 34,7 %.
  • Medziročne došlo k rastu celkového množstva vyprodukovaných odpadov o 2,5 %.
  • V roku 2018 sa priemysel podieľal 57,9 % na tvorbe nebezpečných odpadov a 33,5 % na tvorbe ostatných odpadov vyprodukovaných v rámci odvetví hospodárstva.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_none emo_sad emo_sad
 
Indikátor je sledovaný od roku 2008.

V strednodobom hodnotení hodnotení (od roku 2010) bol zaznamenaný stúpajúci trend.
 
Medziročne došlo k nárastu tvorby odpadov v priemyselnej výrobe.
 

Sumárne zhodnotenie


Podrobné zhodnotenie

V roku 2018 v priemysle bolo vyprodukovaných 3 865 880 t odpadov, z toho 296 955 t nebezpečných odpadov a 3 568 925 t ostatných odpadov. V porovnaní  v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu o 2,5 %.
 


V roku 2018 sa priemysel podieľal 57,9 % na tvorbe nebezpečných odpadov a 33,5 % na tvorbe ostatných odpadov v rámci odvetví hospodárstva.

Definície súvisiace s indikátorom:

Odpadom je hnuteľná vec, uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 223/2001 Z.z, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.
 
Nebezpečné odpady sú také odpady, ktoré majú jednu alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe č. 4 zákona o odpadoch (výbušnosť, oxidovateľnosť, vysoká horľavosť, horľavosť, dráždivosť, škodlivosť, toxicita, rakovinotvornosť, leptavosť, infekčnosť, vývojová toxicita, mutagénnosť, látky a prípravky, ktoré pri styku s vodou, vzduchom alebo kyselinou uvoľňujú toxické alebo veľmi toxické plyny, látky a prípravky, ktoré akýmkoľvek spôsobom po odstránení spôsobujú uvoľnenie inej látky, napr. výluhu, ktorá má alebo môže mať niektorú z vyššie uvedených charakteristík a ekotoxicita).
 

Metodika:

Sledovanie množstiev odpadov, ktoré vynikajú v Slovenskej republike, je dané zákonnými požiadavkami, predovšetkým zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a zákonom č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike (obidva zákony v znení neskorších predpisov). Zisťovanie údajov o odpadoch sa uskutočňuje prostredníctvom hlásení pôvodcov a zariadení na nakladanie s odpadmi (podľa vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a v rámci zisťovaní Štatistického úradu SR pre oblasť komunálnych odpadov (formulár ŽP 6-01 – Ročný výkaz o komunálnom odpade z obce).
 
Zaraďovanie odpadov sa uskutočňuje na základe európskeho katalógu odpadov, ktorý je v SR vydaný formou vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z. (v znení neskorších predpisov). Jednotlivým odpadom sa priraďujú katalógové čísla odpadov, ktoré sú zoradené na základe miesta vzniku (pôvodu) odpadu. Odpady sú zaradené do dvadsiatich skupín, každá z nich je delená na podskupiny, ktoré obsahujú jednotlivé druhy odpadov. Jednotlivým odpadom sa priraďuje katalógové číslo a zároveň kategória, ktorá môže byť „O“ – ostatný (nie nebezpečný) odpad alebo „N“ – nebezpečný odpad.
 
Poskytovateľmi údajov potrebných na analýzu vzniku a nakladania s odpadmi v SR bola do roku 2013 Slovenská agentúra životného prostredia ako správca Regionálneho informačného systému o odpadoch (RISO) a za oblasť komunálnych odpadov ŠÚ SR.
 
Priemyselná výroba zahŕňa podniky (odvetvia C 10 – 33) s počtom zamestnancov 20 a viac.

Revidovaná klasifikácia ekonomických činností priemyselnej výroby:
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení
 

Zdroj dát:

MŽP SR, ŠU SR
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: