Dátum poslednej aktualizácie 03.12.2021
Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030
Ide o strategický dokument dlhodobého charakteru a jeho hlavným cieľom je určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030. Stratégia hospodárskej politiky má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva.
Návrh tohto strategického dokumentu je svojím charakterom zameraný na dosiahnutie pozitívnych zmien najmä v socio-ekonomickej oblasti, ale má významný pozitívny dopad aj na environmentálne aspekty prírodného prostredia, kvality života a zdravia. Opatrenia navrhnuté na dosiahnutie cieľov je preto možné považovať za opatrenia na predchádzanie, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie.
V oblasti priemyslu, energetiky, pôdohospodárstva a dopravy by sa bez realizácie inovatívnych a efektívnych postupov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj nepodarilo zmierňovať v súčasnosti definované problémy, resp. v súčasnosti definované slabé stránky a riziká. Regulácia vstupov a výstupov z týchto činností, či už po kvantitatívnej, alebo kvalitatívnej stránke, prináša výrazné zmeny, pretože práve tieto sektory sú zodpovedné za nepriaznivé dopady negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie.
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 - 2024
Vláda SR bude venovať systematickú pozornosť aj riešeniu problémov veľkých firiem. Bude zohľadňovať skutočnosť, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemysel a priemyselná výroba a bude robiť všetko pre udržanie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, aby aj naďalej zostal kľúčovým národohospodárskym odvetvím.
Vláda SR bude napomáhať transformácii slovenskej ekonomiky v ére digitalizácie, automatizácie, umelej inteligencie a nástupu nových obchodných modelov, napr. zdieľanej ekonomiky. Inteligentný priemysel sa nezaobíde bez moderných technológií, ktoré uľahčia aj prechod na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo so zameraním sa na oživenie všetkých priemyselných odvetví po negatívnom dopade súčasnej krízy.
Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko (2016)
Najvyšším cieľom Inteligentného priemyslu je vytvorenie siete navzájom prepojených tovární schopných spolupracovať (výrobných závodov a podnikov) v rámci dodávateľského reťazca. Budú zhmotnením kooperácie najvyspelejšej technológie a robotiky, nezávislých výrobných procesov, nových materiálov a inteligentnej logistiky. Vďaka vysokej úrovni efektívnosti, vysokej pridanej hodnote dodávateľskej siete a vysokej úrovni digitalizácie budú inteligentné (digitálne) továrne stelesňovať zásady navrhnuté v tejto koncepcii a pôjdu príkladom.
Odporučanie:
podporovať vývoj a zavádzanie nových technológií a materiálov
vytvoriť sieť vzájomne prepojených, spolupracujúcich a integrovaných inteligentných (digitálnych) tovární
podporovať začlenenie nových obchodných modelov do dodávateľských sietí
podporovať digitálne dodávateľské siete využívajúce Big Data na základe zásad jednotného digitálneho trhu (vrátane budovania dôvery, infraštruktúry služieb, platforiem)
podporovať nasadenie architektúry integrovanej bezpečnosti
Zmena od roku 2009 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
![]() |
![]() |
![]() |
Index priemyselnej produkcie (priemerný mesiac roka 2015 = 100) od roku 2008 v porovnaní s rokom 2020 stúpol o 26,9 %. | V strednodobom hodnotení Index priemyselnej produkcie (priemerný mesiac roka 2015 = 100) od roku 2015 v porovnaní s rokom 2020 stúpol o 1,5 %. | Index priemyselnej produkcie (priemerný mesiac roka 2015 = 100) medziročne klesol o 11,5 %. |
Zostup produkcie v priemyselnej výrobe (priemerný mesiac roku 2015=100) v roku 2020 oproti roku 2019 ovplyvnil najmä pokles vo výrobe textilu, odevov, kože a kožených výrobkov 24,1 % v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení 23,5 %, vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov 17,1 %, vo výrobe dopravných prostriedkov 16,4 %, vo výrobe základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov 16,3 % vo výrobe strojov a zariadení 12,7 % vo výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov 9,4 % vo výrobe elektrických zariadení o 6,7 %, vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení strojov a zariadení 6,4 %, vo výrobe drevených a papierových výrobkov 3,7 % a vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov 2,6 %. K nárastu výroby došlo len vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov 4,5 % a vo výrobe chemikálií a chemických produktov 0,9 %.