Tlačiť
PDF
V počte dopravných nehôd v železničnej doprave po roku 2009 bol zaznamenaný klesajúci trend, pričom na označené železničné priecestia pripadalo približne 50 nehôd ročne.
Počet dopravných nehôd a počet usmrtených a zranených osôb v dôsledku dopravnej prevádzky
Dátum poslednej aktualizácie 21.01.2020
Definícia indikátora
Indikátor popisuje počet dopravných nehôd v cestnej premávke (vrátane krajov) a v železničnej doprave.Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Národný plán SR pre BECEP 2011 – 2020 (stratégia zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky pre roky 2011 až 2020 ) (2011)
V národnej stratégii ide predovšetkým o koordináciu, rozpracovanie a realizáciu opatrení v 9-tich rámcoch:
Opreačný program Dopravná Infraštruktúra 2014 - 2020 (2015)
Globálnym cieľom OPII je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja verejnej osobnej dopravy, rozvoja informačnej spoločnosti a podpory výskumu a inovácií.
Cieľom rozvoja dopravnej infraštruktúry SR je reagovať na existujúce problémy na infraštruktúre a zároveň predchádzať prognózovaným negatívnym stavom na dopravnej sieti. Zameranie rozvoja dopravnej infraštruktúry v SR v programovom období 2014 –2020 vychádza predovšetkým z požiadaviek na dobudovanie chýbajúcich kľúčových miest na dopravnej infraštruktúre a zlepšenie kvality existujúcej infraštruktúry, najmä cestnej a železničnej dopravy, so zameraním na zvyšovanie bezpečnosti, spoľahlivosti, prístupnosti a efektívnosti dopravy.
V národnej stratégii ide predovšetkým o koordináciu, rozpracovanie a realizáciu opatrení v 9-tich rámcoch:
- zníženie dopravnej nehodovosti v dôsledku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti a neprispôsobenia rýchlosti okolitým podmienkam,
- zníženie dopravnej nehodovosti v dôsledku požitia alkoholu a drog,
- zníženie dopravnej nehodovosti u zraniteľných účastníkov cestnej premávky,
- zvýšenie bezpečnosti prostredníctvom účinnej dopravnej výchovy v školách a výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie vo výcvikových zariadeniach autoškôl,
- zvýšenie úrovne bezpečnosti cestnej infraštruktúry,
- zvýšenie úrovne bezpečnosti prostredníctvom bezpečnejších vozidiel a zavádzaním IDS,
- zvýšenie úrovne bezpečnosti v cestnej nákladnej a autobusovej doprave,
- zvýšenie úrovne ponehodovej starostlivosti,
- manažment bezpečnosti cestnej premávky,
- koordináciu aktivít v rámci Slovenskej republiky a podporu medzinárodnej spolupráce a pod.
Opreačný program Dopravná Infraštruktúra 2014 - 2020 (2015)
Globálnym cieľom OPII je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja verejnej osobnej dopravy, rozvoja informačnej spoločnosti a podpory výskumu a inovácií.
Cieľom rozvoja dopravnej infraštruktúry SR je reagovať na existujúce problémy na infraštruktúre a zároveň predchádzať prognózovaným negatívnym stavom na dopravnej sieti. Zameranie rozvoja dopravnej infraštruktúry v SR v programovom období 2014 –2020 vychádza predovšetkým z požiadaviek na dobudovanie chýbajúcich kľúčových miest na dopravnej infraštruktúre a zlepšenie kvality existujúcej infraštruktúry, najmä cestnej a železničnej dopravy, so zameraním na zvyšovanie bezpečnosti, spoľahlivosti, prístupnosti a efektívnosti dopravy.
Kľúčová otázka
Znižuje sa počet dopravných nehôd?Kľúčové zistenia
- Počet dopravných nehôd v sledovanom období 1995 – 2008 mal kolísavý charakter a pohyboval sa na úrovni 60 000 nehôd ročne. Od roku 2009 počet nehôd zaznamenával klesajúci trend (z dôvodu legislatívnych zmien) a do roku 2018 počet nehôd klesol o 76,83 % (oproti roku 2005). Priemerný počet dopravných nehôd sa pohybuje na úrovni 13 500 nehôd ročne.
- Pokles bol zaznamenaný aj v počte usmrtených, ľahko a ťažko zranených osôb.
| Zmena od roku 1990 | Zmena od roku 2005 | Posledná medziročná zmena | Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa |
|---|---|---|---|
 |
|
|
|
| Počet dopravných nehôd mal kolísavý charakter. | V rozmedzí rokov 2005 – 2008 dopravné nehody mali kolísavý trend a od roku 2009 ich počet klesol z dôvodu legislatívnych zmien. | Bol zaznamenaný medziročný pokles v počte nehôd, ale v počte usmrtených a zranených osôb nastal mierny nárast. | Predpokladá sa dosiahnutie stanoveného cieľa znížiť počet smrteľných dopravných nehôd do roku 2020 o 50 % v porovnaní s rokom 2010. |
Podrobné zhodnotenie
Medzi priame vplyvy, ktoré bezprostredne pôsobia na ľudskú populáciu a všetky zložky životného prostredia patrí aj dopravná nehodovosť.
Počas sledovaného obdobia (2005 - 2018) počet dopravných nehôd má klesajúci charakter. Pozitívnym prínosom k poklesu nehôd prispelo aj viacero legislatívnych zmien, úprava pravidiel cestnej premávky a sprísnenie postihu za ich porušenie, ako aj legislatíva upravujúca bezpečnosť vozidiel.
Počet a výskyt dopravných nehôd výrazne ovplyvňuje kvalita dopravnej infraštruktúry. Dopravná nehodovosť na extravilánových úsekoch je spojená predovšetkým s automobilovou dopravou, v intravilánoch má výrazný podiel aj pešia doprava. Pri zvýšenej dopravnej nehodovosti nerastú len priame náklady súvisiace s odstraňovaním škôd, ale aj náklady na lekársku starostlivosť. Prichádza tiež k zvýšeniu rizika environmentálnych havárií a to najmä v oblastiach so sťaženými dopravnými podmienkami (horské prechody) a oblastiach, ktoré sú významné z biologického a hydrologického hľadiska (chránené územia, chránené vodohospodárske oblasti).
Najvyššia nehodovosť v členení podľa krajov bola v roku 2018 zaznamenaná v Prešovskom a Žilinskom kraji.
Počas sledovaného obdobia (2005 - 2018) počet dopravných nehôd má klesajúci charakter. Pozitívnym prínosom k poklesu nehôd prispelo aj viacero legislatívnych zmien, úprava pravidiel cestnej premávky a sprísnenie postihu za ich porušenie, ako aj legislatíva upravujúca bezpečnosť vozidiel.
Počet a výskyt dopravných nehôd výrazne ovplyvňuje kvalita dopravnej infraštruktúry. Dopravná nehodovosť na extravilánových úsekoch je spojená predovšetkým s automobilovou dopravou, v intravilánoch má výrazný podiel aj pešia doprava. Pri zvýšenej dopravnej nehodovosti nerastú len priame náklady súvisiace s odstraňovaním škôd, ale aj náklady na lekársku starostlivosť. Prichádza tiež k zvýšeniu rizika environmentálnych havárií a to najmä v oblastiach so sťaženými dopravnými podmienkami (horské prechody) a oblastiach, ktoré sú významné z biologického a hydrologického hľadiska (chránené územia, chránené vodohospodárske oblasti).
Najvyššia nehodovosť v členení podľa krajov bola v roku 2018 zaznamenaná v Prešovskom a Žilinskom kraji.
V počte dopravných nehôd v železničnej doprave po roku 2009 bol zaznamenaný klesajúci trend, pričom na označené železničné priecestia pripadalo približne 50 nehôd ročne.
Medzinárodné porovnanie
Počet usmrtených osôb cestnou dopravou (People killed in road accidents)