Tlačiť
PDF
Počet dopravných nehôd a počet usmrtených a zranených osôb v dôsledku dopravnej prevádzky
Dátum poslednej aktualizácie 14.12.2021
Definícia indikátora
Indikátor popisuje počet dopravných nehôd v cestnej premávke (vrátane krajov), v železničnej doprave, počet usmretených a zranených osôb.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
„Vízia nula“ (tiež „Vízia 0“, anglicky „Vision Zero“) je medzinárodnou víziou, ktorá považuje za neprijateľné, aby došlo k usmrteniu alebo vážnemu zraneniu účastníkov cestnej premávky pri dopravných nehodách.
Pri stanovení kvantitatívneho cieľa zníženia dopravnej nehodovosti na národnej úrovni je potrebné postupovať v súlade so spoločným prístupom EÚ. Na tomto základe boli stanovené dva strednodobé strategické ciele pre SR na obdobie rokov 2021 – 2030 a jeden dlhodobý strategický cieľ na obdobie do roku 2050.
STREDNODOBÝ STRATEGICKÝ CIEĽ č. 1:
Zníženie počtu usmrtených osôb v dôsledku cestných dopravných nehôd v SR o polovicu do roku 2030 v porovnaní s ich počtom v referenčnom roku 2020.
V referenčnom roku 2020 bolo pri dopravných nehodách v SR usmrtených 224 osôb, strategickým cieľom je preto do roku 2030 znížiť ich počet na 112 usmrtených a menej.
STREDNODOBÝ STRATEGICKÝ CIEĽ č. 2:
Zníženie počtu ťažko zranených osôb v dôsledku cestných dopravných nehôd v SR o polovicu do roku 2030 v porovnaní s ich počtom v referenčnom roku 2020.
V referenčnom roku 2020 bolo pri dopravných nehodách v SR ťažko zranených 914 osôb, strategickým cieľom je preto do roku 2030 znížiť ich počet na 457 ťažko zranených a menej.
DLHODOBÝ STRATEGICKÝ CIEĽ „VÍZIA NULA“:
Zníženie počtu usmrtených osôb a ťažko zranených osôb v dôsledku cestných dopravných nehôd v SR na nulový počet do roku 2050.
V záujme dosiahnutia reálneho zníženia dopravnej nehodovosti a jej následkov je potrebné sledovať priebežné plnenie strednodobých strategických cieľov na ročnej báze, ktorých medziročné poklesy sledovaných hodnôt by mali dosahovať pri rovnomernom vývoji priemerne 5 % ročne, aby sa zamedzilo jednorazovému výraznému poklesu na konci sledovaného obdobia.
V národnej stratégii ide predovšetkým o koordináciu, rozpracovanie a realizáciu opatrení v 9-tich rámcoch:
- zníženie dopravnej nehodovosti v dôsledku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti a neprispôsobenia rýchlosti okolitým podmienkam,
- zníženie dopravnej nehodovosti v dôsledku požitia alkoholu a drog,
- zníženie dopravnej nehodovosti u zraniteľných účastníkov cestnej premávky,
- zvýšenie bezpečnosti prostredníctvom účinnej dopravnej výchovy v školách a výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie vo výcvikových zariadeniach autoškôl,
- zvýšenie úrovne bezpečnosti cestnej infraštruktúry,
- zvýšenie úrovne bezpečnosti prostredníctvom bezpečnejších vozidiel a zavádzaním IDS,
- zvýšenie úrovne bezpečnosti v cestnej nákladnej a autobusovej doprave,
- zvýšenie úrovne ponehodovej starostlivosti,
- manažment bezpečnosti cestnej premávky,
- koordináciu aktivít v rámci Slovenskej republiky a podporu medzinárodnej spolupráce a pod.
Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu.
Vláda SR sa bude pri implementácii dopravnej politiky, ktorej cieľom má byť inteligentný, integrovaný, zelený a trvalo udržateľný dopravný systém, držať nasledovných princípov:
- rozhodovanie na základe dát a spoločenskej pridanej hodnoty,
- dopravná politika štátu, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast ,
- posilnenie postavenia výskumu a vývoja a podpora inovácií v oblasti dopravnej politiky štátu,
- zapojenie nových finančných nástrojov v rámci rozvoja potenciálu jednotlivých druhov dopravy,
- zavádzanie integrovanej dopravy zameranej na používanie ekologických spôsobov dopravy,
- dopravná infraštruktúra bude generovať priestor pre nové služby, vyššiu spoľahlivosť a viac flexibility v oblasti dopravy a celého hospodárstva,
- vytvorenie lepších podmienok na väčšiu konkurencieschopnosť podnikateľov v sektore dopravy a výstavby,
- efektívne inštitucionálne zabezpečenie koordinácie dopravnej a stavebnej politiky štátu.
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
Opreačný program Dopravná Infraštruktúra 2014 - 2020 (2015)
Globálnym cieľom OPII je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja verejnej osobnej dopravy, rozvoja informačnej spoločnosti a podpory výskumu a inovácií.
Cieľom rozvoja dopravnej infraštruktúry SR je reagovať na existujúce problémy na infraštruktúre a zároveň predchádzať prognózovaným negatívnym stavom na dopravnej sieti. Zameranie rozvoja dopravnej infraštruktúry v SR v programovom období 2014 –2020 vychádza predovšetkým z požiadaviek na dobudovanie chýbajúcich kľúčových miest na dopravnej infraštruktúre a zlepšenie kvality existujúcej infraštruktúry, najmä cestnej a železničnej dopravy, so zameraním na zvyšovanie bezpečnosti, spoľahlivosti, prístupnosti a efektívnosti dopravy.
Globálnym cieľom OPII je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja verejnej osobnej dopravy, rozvoja informačnej spoločnosti a podpory výskumu a inovácií.
Cieľom rozvoja dopravnej infraštruktúry SR je reagovať na existujúce problémy na infraštruktúre a zároveň predchádzať prognózovaným negatívnym stavom na dopravnej sieti. Zameranie rozvoja dopravnej infraštruktúry v SR v programovom období 2014 –2020 vychádza predovšetkým z požiadaviek na dobudovanie chýbajúcich kľúčových miest na dopravnej infraštruktúre a zlepšenie kvality existujúcej infraštruktúry, najmä cestnej a železničnej dopravy, so zameraním na zvyšovanie bezpečnosti, spoľahlivosti, prístupnosti a efektívnosti dopravy.
Kľúčová otázka
Znižuje sa počet dopravných nehôd?Kľúčové zistenia
- Počet dopravných nehôd v období rokov 2005 – 2008 sa pohyboval sa na úrovni 60 000 nehôd ročne. Od roku 2009 počet nehôd zaznamenal výrazný pokles (z dôvodu legislatívnych zmien). V roku 2020 tento pokles predstavoval 80,21 % oproti roku 2005 a v porovnaní s rokom 2009 je to pokles o 45,1 %.
- Počet dopravných nehôd v roku 2020 oproti roku 2019 klesol o 13,58 %, čo mohlo byť spôsobené zníženou mobilitou v súvislosti s pandémiou COVID-19.
- Medziročný pokles (2019 - 2020) bol zaznamenaný aj v počte usmrtených osôb o 8,6 %, ľahko zranených o 19,1 % a ťažko zranených osôb o 13 %.
- Stanovený cieľ znížiť počet smrteľných dopravných nehôd do roku 2020 o 50 % v porovnaní s rokom 2010 sa nepodarilo naplniť.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena | Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa |
|---|---|---|---|
 |
 |
|
 |
| V rozmedzí rokov 2005 – 2008 dopravné nehody mali kolísavý trend a od roku 2009 ich počet klesol z dôvodu legislatívnych zmien. | Počet dopravných nehôd sa pohyboval v rozmedzí 12 000 - 14 000 nehôd. |
Bol zaznamenaný medziročný pokles v počte nehôd, ako aj v počte usmrtených a zranených osôb.
|
Primárny kvantitatívny cieľ v podobe zníženia počtu usmrtených osôb na úroveň 173 usmrtených osôb pri dopravných nehodách do roku 2020 v porovnaní s referenčným rokom 2010 sa nepodarilo naplniť.
|
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Medzi priame vplyvy, ktoré bezprostredne pôsobia na ľudskú populáciu a všetky zložky životného prostredia patrí aj dopravná nehodovosť.
Počas sledovaného obdobia (2005 - 2020) počet dopravných nehôd má klesajúci charakter. K poklesu nehôd prispelo aj viacero legislatívnych zmien, úprava pravidiel cestnej premávky a sprísnenie postihu za ich porušenie, ako aj legislatíva upravujúca bezpečnosť vozidiel.
Počet a výskyt dopravných nehôd výrazne ovplyvňuje kvalita dopravnej infraštruktúry. Dopravná nehodovosť na extravilánových úsekoch je spojená predovšetkým s automobilovou dopravou, v intravilánoch má výrazný podiel aj pešia doprava. Pri zvýšenej dopravnej nehodovosti nerastú len priame náklady súvisiace s odstraňovaním škôd, ale aj náklady na lekársku starostlivosť. Prichádza tiež k zvýšeniu rizika environmentálnych havárií a to najmä v oblastiach so sťaženými dopravnými podmienkami (horské prechody) a oblastiach, ktoré sú významné z biologického a hydrologického hľadiska (chránené územia, chránené vodohospodárske oblasti).
V období rokov 2015 - 2020 v členení podľa krajov, došlo k poklesu v počte nehôd v Bratislavskom kraji, nárast bol zaznamenaný v Prešovskom a Žilinskom kraji.
Počas sledovaného obdobia (2005 - 2020) počet dopravných nehôd má klesajúci charakter. K poklesu nehôd prispelo aj viacero legislatívnych zmien, úprava pravidiel cestnej premávky a sprísnenie postihu za ich porušenie, ako aj legislatíva upravujúca bezpečnosť vozidiel.
Počet a výskyt dopravných nehôd výrazne ovplyvňuje kvalita dopravnej infraštruktúry. Dopravná nehodovosť na extravilánových úsekoch je spojená predovšetkým s automobilovou dopravou, v intravilánoch má výrazný podiel aj pešia doprava. Pri zvýšenej dopravnej nehodovosti nerastú len priame náklady súvisiace s odstraňovaním škôd, ale aj náklady na lekársku starostlivosť. Prichádza tiež k zvýšeniu rizika environmentálnych havárií a to najmä v oblastiach so sťaženými dopravnými podmienkami (horské prechody) a oblastiach, ktoré sú významné z biologického a hydrologického hľadiska (chránené územia, chránené vodohospodárske oblasti).
V období rokov 2015 - 2020 v členení podľa krajov, došlo k poklesu v počte nehôd v Bratislavskom kraji, nárast bol zaznamenaný v Prešovskom a Žilinskom kraji.
V počte dopravných nehôd v železničnej doprave po roku 2009 bol zaznamenaný klesajúci trend, pričom na označené železničné priecestia pripadalo približne 60 nehôd ročne.
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Počet usmrtených osôb cestnou dopravou (People killed in road accidents)