Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Počet dopravných nehôd a počet usmrtených a zranených osôb v dôsledku dopravnej prevádzky

Dátum poslednej aktualizácie 21.01.2020

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje počet dopravných nehôd v cestnej premávke (vrátane krajov) a v železničnej doprave.

Jednotka indikátora

počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Národný plán SR pre BECEP 2011 – 2020 (stratégia zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky pre roky 2011 až 2020 ) (2011)
 

V národnej stratégii ide predovšetkým o koordináciu, rozpracovanie a realizáciu opatrení v 9-tich rámcoch:
  • zníženie dopravnej nehodovosti v dôsledku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti a neprispôsobenia rýchlosti okolitým podmienkam,
  • zníženie dopravnej nehodovosti v dôsledku požitia alkoholu a drog,
  • zníženie dopravnej nehodovosti u zraniteľných účastníkov cestnej premávky,
  • zvýšenie bezpečnosti prostredníctvom účinnej dopravnej výchovy v školách a výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie vo výcvikových zariadeniach autoškôl,
  • zvýšenie úrovne bezpečnosti cestnej infraštruktúry,
  • zvýšenie úrovne bezpečnosti prostredníctvom bezpečnejších vozidiel a zavádzaním IDS,
  • zvýšenie úrovne bezpečnosti v cestnej nákladnej a autobusovej doprave,
  • zvýšenie úrovne ponehodovej starostlivosti,
  • manažment bezpečnosti cestnej premávky,
  • koordináciu aktivít v rámci Slovenskej republiky a podporu medzinárodnej spolupráce a pod.

Opreačný program Dopravná Infraštruktúra 2014 - 2020 (2015)

Globálnym cieľom OPII
je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja verejnej osobnej dopravy, rozvoja informačnej spoločnosti a podpory výskumu a inovácií.

Cieľom rozvoja dopravnej infraštruktúry SR je reagovať na existujúce problémy na infraštruktúre a zároveň predchádzať prognózovaným negatívnym stavom na dopravnej sieti. Zameranie rozvoja dopravnej infraštruktúry v SR v programovom období 2014 –2020 vychádza predovšetkým z požiadaviek na dobudovanie chýbajúcich kľúčových miest na dopravnej infraštruktúre a zlepšenie kvality existujúcej infraštruktúry, najmä cestnej a železničnej dopravy, so zameraním na zvyšovanie bezpečnosti, spoľahlivosti, prístupnosti a efektívnosti dopravy.

Kľúčová otázka

Znižuje sa počet dopravných nehôd?

Kľúčové zistenia

  • Počet dopravných nehôd v sledovanom období 1995 – 2008 mal kolísavý charakter a pohyboval sa na úrovni 60 000 nehôd ročne. Od roku 2009 počet nehôd zaznamenával klesajúci trend (z dôvodu legislatívnych zmien) a do roku 2018 počet nehôd klesol o 76,83 % (oproti roku 2005). Priemerný počet dopravných nehôd sa pohybuje na úrovni 13 500 nehôd ročne.
  • Pokles bol zaznamenaný aj v počte usmrtených, ľahko a ťažko zranených osôb.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
emo_smile Pozitivny trend emo_smile emo_smile
Počet dopravných nehôd mal kolísavý charakter. V rozmedzí rokov 2005 – 2008 dopravné nehody mali kolísavý trend a od roku 2009 ich počet klesol z dôvodu legislatívnych zmien. Bol zaznamenaný medziročný pokles v počte nehôd, ale v počte usmrtených  a zranených osôb nastal mierny nárast. Predpokladá sa dosiahnutie stanoveného cieľa znížiť počet smrteľných dopravných nehôd do roku 2020 o 50 % v porovnaní s rokom 2010.

Sumárne zhodnotenie





Podrobné zhodnotenie

Medzi priame vplyvy, ktoré bezprostredne pôsobia na ľudskú populáciu a všetky zložky životného prostredia patrí aj dopravná nehodovosť.

Počas sledovaného obdobia (2005 - 2018) počet dopravných nehôd má klesajúci charakter. Pozitívnym prínosom k poklesu nehôd prispelo aj viacero legislatívnych zmien, úprava pravidiel cestnej premávky a sprísnenie postihu za ich porušenie, ako aj legislatíva upravujúca bezpečnosť vozidiel.  

Počet a výskyt dopravných nehôd výrazne ovplyvňuje kvalita dopravnej infraštruktúry. Dopravná nehodovosť na extravilánových úsekoch je spojená predovšetkým s automobilovou dopravou, v intravilánoch má výrazný podiel aj pešia doprava. Pri zvýšenej dopravnej nehodovosti nerastú len priame náklady súvisiace s odstraňovaním škôd, ale aj náklady na lekársku starostlivosť. Prichádza tiež k zvýšeniu rizika environmentálnych havárií a to najmä v oblastiach so sťaženými dopravnými podmienkami (horské prechody) a oblastiach, ktoré sú významné z biologického a hydrologického hľadiska (chránené územia, chránené vodohospodárske oblasti).
 
Najvyššia nehodovosť v členení podľa krajov bola v roku 2018 zaznamenaná v Prešovskom a Žilinskom kraji.



V počte dopravných nehôd v železničnej doprave po roku 2009 bol zaznamenaný klesajúci trend, pričom na označené železničné priecestia pripadalo približne 50 nehôd ročne.
 


Medzinárodné porovnanie

Počet usmrtených osôb cestnou dopravou (People killed in road accidents)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Nehody sú nechcená alebo neúmyselná náhla udalosť alebo určitý sled takýchto udalostí, ktoré majú škodlivé následky.
 
Dopravná nehoda je udalosť, ku ktorej došlo pohybom vozidla v cestnej premávke a mala za následok škody na životoch, zdraví alebo majetku, bez ohľadu na to, či bola klasifikovaná ako trestný čin resp. priestupok a či bola prejednávaná súdom alebo trestnou komisiou dopravného inšpektorátu. Patria sem i dopravné nehody, ku ktorým došlo na miestach obmedzene prístupných pre cestnú premávku (napr. na poľných a lesných cestách, v závodoch, v dvoroch a pod.). Pri každej dopravnej nehode sa zisťuje len hlavná príčina vzniku nehody. K nehodám zavineným “inou príčinou” patria najmä zrážky s lesnou zverou, pád osoby z vozidla za jazdy, nehody zavinené spolujazdcom a pod.
 
Závažnosť dopravných nehôd delíme podľa toho, či pri nich vznikla:
  • iba hmotná škoda,
  • ich účastníci boli ľahko či ťažko zranený,
  • alebo dokonca usmrtení.
 
Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ktorou je udalosť v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, ak
  • nie je splnená niektorá z povinností účastníka škodovej udalosti,
  • je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo
  • sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Usmrtená osoba je každá osoba usmrtená ihneď pri nehode, alebo ktorá zomrela do 30 dní následkom nehody so zranením. Do počtu usmrtených osôb sú zahrnuté len osoby, ktoré zomreli následkom zranenia pri dopravnej nehode do 24 hodín po vzniku dopravnej nehody.
 
Ťažko zranená osoba je každá zranená osoba, ktorá bola hospitalizovaná po dobu dlhšiu ako 24 hodín.

Zranená osoba je každá osoba, ktorá nebola usmrtená, ale ktorá ako následok nehody so zranením utrpela zranenie, ktoré si vyžaduje lekárske ošetrenie.
 
Železničné nehody sú nehody, na ktorých sa podieľa aspoň jedno pohybujúce sa železničné vozidlo.

Nehody sú rozdelené do týchto kategórií:
- zrážky,
- vykoľajenia,
- nehody na úrovňovom priecestí,
- nehody osôb spôsobené pohybom železničného vozňa,
- požiare vo vozňovom parku,
- iné.
 

Metodika:

V zmysle zákona 8/2009 Z.z  o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa §67 Evidencia dopravných nehôd je informačný systém Policajného zboru, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti na území SR a poskytovania údajov z tejto evidencie.

V evidencii dopravných nehôd sa vedú osobné údaje o účastníkoch dopravných nehôd v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa pobytu, údaje o vozidlách zúčastnených na dopravnej nehode, údaje o ceste v mieste a čase dopravnej nehody, časové, lokačné a doplňujúce údaje o dopravnej nehode.
Od roku 2009 sa v evidencii dopravných nehôd neuvádzajú udalosti v cestnej prevádzke, ktoré zákonodarca vymedzil ako škodové udalosti, nakoľko tieto policajný zbor neobjasňuje. 
 
Železnice Slovenskej republiky v súlade s § 15 ods. 1 k) zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach vydali predpis D 17 (Z 17) „Nehody a mimoriadne udalosti“,  ktorý obsahuje ustanovenia o nehodách a mimoriadnych udalostiach vzniknutých pri prevádzkovaní železničnej dopravy na dráhach v správe ŽSR. Určuje podrobnú kategorizáciu, spôsob zisťovania príčin a zavinení nehôd a mimoriadnych udalostí, stanovuje spôsob ich ohlasovania a evidovania s cieľom prijímania opatrení na zamedzenie ich vzniku.    
(Podľa definície sú samovraždy vylúčené, pretože sa považujú za úmyselné činy. Z toho dôvodu samovraždy vo svojich štatistikách železničných nehôd neberú do úvahy ani UIC a ani medzinárodné śtatistiky cestných dopravných nehôd. Vzhľadom na ich význam pre bezpečnosť železničnej prevádzky, štatistické údaje o samovraždách by sa mali zhromažďovať oddelene. Nepatria sem teroristické činy.)

 

Zdroj dát:

ŠÚ SR


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: