Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Dĺžka dopravnej infraštruktúry

Dátum poslednej aktualizácie 10.01.2020

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje dĺžku dopravnej infraštruktúry (cesty a diaľnice, splavné toky  železničné trate), podiel jednotlivých kategórií ciest a investičné výdavky do dopravnej infraštruktúry.

Jednotka indikátora

km, %, mil.eur

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (2014)
 
3. Vízie a ciele dopravného sektora SR
 
3.3. Vízie a ciele v cestnej doprave
 
Vízia v oblasti cestnej dopravy je definovaná ako:
Vízia VC1 Moderná, kvalitná, bezpečná a efektívne fungujúca sieť diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy
 
Realizácia tejto vízie bude uskutočnená prostredníctvom napĺňania čiastkových strategických cieľov, ku ktorým patria nasledujúce:
Strategický cieľ SC1 Efektívny rozvoj siete diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy
Strategický cieľ SC2 Modernizácia a obnova cestnej siete
Strategický cieľ SC3 Rozvoj inteligentných dopravných systémov (IDS)
Strategický cieľ SC4 Zvýšenie bezpečnosti cestnej dopravy
Strategický cieľ SC5 Zníženie socioekonomických a environmentálnych vplyvov cestnej dopravy
 
3.4 Vízie a ciele v železničnej doprave
 
Vízie tohto dopravného podsektora sú definované ako:
Vízia VZ1 Rovnováha medzi dopravnou ponukou a prepravným dopytom
Vízia VZ2 Rovnováha medzi infraštruktúrnou ponukou a dopravným dopytom
Vízia VZ3 Vytvorenie podmienok pre riadne fungovanie železnice
 
Realizácia týchto vízií bude uskutočnená prostredníctvom napĺňania čiastkových strategických cieľov, ku ktorým patria nasledujúce:
Strategický cieľ SZ1 Kvalitná a konkurencieschopná osobná železničná doprava
Strategický cieľ SZ2 Kvalitná a konkurencieschopná nákladná železničná doprava
Strategický cieľ SZ3 Moderná a bezpečná železničná infraštruktúra
Strategický cieľ SZ4 Efektívna organizácia a plánovanie rozvoja železnice
Strategický cieľ SZ5 Ekonomicky udržateľná železnica

Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 (2014)

Globálnym cieľom OPII je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja verejnej osobnej dopravy, rozvoja informačnej spoločnosti a podpory výskumu a inovácií.

Cieľom rozvoja dopravnej infraštruktúry SR je reagovať na existujúce problémy na infraštruktúre a zároveň predchádzať prognózovaným negatívnym stavom na dopravnej sieti. Zameranie rozvoja dopravnej infraštruktúry v SR v programovom období 2014 –2020 vychádza predovšetkým z požiadaviek na dobudovanie chýbajúcich kľúčových miest na dopravnej infraštruktúre a zlepšenie kvality existujúcej infraštruktúry, najmä cestnej a železničnej dopravy, so zameraním na zvyšovanie bezpečnosti, spoľahlivosti, prístupnosti a efektívnosti dopravy.

Strategický plán rozvoja dopravy v SR do roku 2030 (2016)

Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.

Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.

Kľúčová otázka

Rastie dĺžka dopravnej infraštruktúry?

Kľúčové zistenia

  • Dĺžka cestnej infraštruktúry predstavuje približne 18 045 km ciest a diaľnic, z čoho diaľnice v roku 2018 predstavovali 482 km.  Za sledované obdobie rokov 1995 – 2018 nárast v dĺžke diaľnic predstavoval 112%, pričom od roku 2010 boli ročné nárasty minimálne.
  • Dĺžka železničných tratí v sledovanom období 1995 - 2018 bola na úrovni 3 627 km a dĺžka splavných tokov predstavovala 38,45 km 
  • V roku 2018 investície do cestnej infraštruktúry predstavovali 1 064,5 mil.eur, železničnej infraštruktúry 294,5 mil.eur, leteckej infraštruktúry 5,0 mil.eur a do vodnej infraštruktúry 3,4 mil.eur.       
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
emo_smile Pozitivny trend emo_smile emo_smile
Došlo k nárastu v dĺžke cestnej infraštruktúry, hlavne budovaním diaľnic. Pokračoval nárast v dĺžke ciest hlavne budovaním diaľnic. Došlo k nárastu v dĺžke ciest a diaľnic Predpokladá sa dosiahnutie efektívneho budovania diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy aj formou PPP projektov.

Sumárne zhodnotenie


Podrobné zhodnotenie

Súčasný stav cestnej infraštruktúry je charakterizovaný relatívne hustou sieťou ciest, avšak s nízkym podielom diaľnic a rýchlostných komunikácií pričom najmä na hlavných medzinárodných cestných spojeniach dochádza k prekročeniu existujúcej kapacity ciest. Dopravnú sieť SR v roku 2018 tvorilo 18 045 km ciest a diaľnic, z čoho diaľnice predstavovali 482 km. Za obdobie 15 rokov narástla dĺžka diaľnic v SR o cca 50%. Najväčší nárast dĺžky diaľnic bol zaznamenaný v roku 2007. Dĺžka železničných tratí bola 3 626 km, z toho elektrifikovaných bolo 1 587 km. Dĺžku splavných tokov tvorilo 172 km a dĺžka kanálov dosahovala 38,45 km.

Mapy dopravnej infraštruktúry SR






Výstavba cestnej infraštruktúry na Slovensku zaostáva za potrebami, čo signalizuje, že vzťahy medzi príjmami z daní a poplatkov za používanie ciest a celkovými potrebami na cestnú infraštruktúru nie sú usporiadané.
 
Najväčší objem investícií počas celého sledovaného obdobia 2005 - 2018 bol určený do cestnej infraštruktúry. V roku 2018 bol zaznamenaný medziročný nárast o 8,7 %. Investície smerujúce do železničnej infraštruktúry v období rokov 2005 – 2018 mali kolísavý charakter a od roku 2007 sa pohybovali na úrovni 300 mil eur. V roku 2018 investície do železničnej infraštruktúry zaznamenali nárast oproti roku 2017 o 20,6 %  a  tvorili ani nie štvrtinu investícií smerujúcich do cestnej infraštruktúry. K nárastu investícií do leteckej infraštruktúry došlo v rokoch 2005 – 2012, pričom najvyšší nárast bol zaznamenaný  v roku 2010 (74,7 mil.eur). Po tomto roku došlo k výraznému poklesu a v rokoch 2014 a 2015 boli investície na úrovni 6 mil.eur. Najmenej investícií bolo investovaných do vodnej infraštruktúry, čo v roku 2018 predstavovalo iba 3,4 mil. eur.


 

Medzinárodné porovnanie

Celková dĺžka železničnej siete (Total length of railway lines)

Celková dĺžka diaľnic (Total length of motorways)
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Do dĺžky ciest a diaľnic sú zaradené cesty celoštátneho významu (I., II., III. triedy) vrátane úsekov v mestách a obciach, zaradených do cestnej siete.

Diaľnice sú ucelené líniové stavby slúžiace k dopravnému spojeniu medzi dôležitými centrami vnútroštátneho a medzinárodného významu. Súčasťou diaľnic sú križovatky, odpočívadlá pre motorové vozidlá, mosty a tunely. Mosty a tunely sú budované ako smerovo rozdelené, s mimoúrovňovým krížením so všetkými ostatnými komunikáciami, s obmedzeným pripojením a prístupom, slúžiace pre prevádzku motorových vozidiel.

Cesta I. triedy je cesta, ktorá má význam najmä pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu a označuje sa dvojmiestnym číslom.

Cesta II. triedy je cesta, ktorá má význam najmä pre dopravu medzi krajmi a okresmi a označuje sa trojmiestnym číslom.

Cesta III. triedy je cesta, ktorá má spravidla miestny význam a označuje sa štvormiestnym alebo päťmiestnym číslom, podľa číselného označenia najbližšej cesty II. triedy, výnimočne I. triedy.
 
Ďalšie definície ohľadom cestných komunikácií sú dostupné na stránke SSC – cestná sieť SR
 
Dĺžka železničných tratí je dĺžka priebežných tratí, a nezapočítavajú sa ostatné dopravné a manipulačné trate.
 
Splavné toky sú úseky riek, na ktorých sa prevádzkuje nákladná alebo osobná doprava riečnymi loďami s hmotnosťou 50 ton, poháňanými mechanickou silou. Splavné úseky riečnych tokov spravované riečnymi loďami s hmotnosťou menej ako 50 ton nie sú zahrnuté do splavných tokov.     
 
Investície označujú tok výdajov zameraných na udržanie alebo zvýšenie kapitálovej zásoby. Môžu byť používané na zvyšovanie alebo zdržanie fyzického kapitálu, ľudského kapitálu a zásob. Pod investíciou sa rozumejú náklady potrebné alebo vynaložené na budovanie stavieb a zariadení, na nákup ich vybavenia.
 
Obstarané investície vyjadrujú celkové náklady vynaložené za rok na obstaranie investičného majetku.
 
Obstarané hmotné investície vyjadrujú celkové náklady vynaložené za rok na obstaranie hmotného investičného majetku.
 

Metodika:


Štatistické zisťovanie sa vykonáva formou vyplňovania štatistických formulárov, ktoré sú dostupné na stránke štatistického úradu SR.Toto zisťovanie je súčasťou Programu štátnych štatistických zisťovaní schváleného na roky 2015 - 2017 vydaného v Zbierke zákonov SR.
(Formuláre o doprave sú dostupné: Oblasť: Odvetvové štatistiky, Okruh: Doprava)


Zdroj dát:

ŠÚ SR, SSC


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: