Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Dĺžka dopravnej infraštruktúry

Dátum poslednej aktualizácie 08.12.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje dĺžku dopravnej infraštruktúry (cesty a diaľnice, splavné toky a železničné trate), podiel jednotlivých kategórií ciest a investičné výdavky do dopravnej infraštruktúry.

Jednotka indikátora

km, %, mil.eur

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravy v SR do roku 2030 (2017)

Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.

Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.

Strategický globálny cieľ 5 (SGC5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovanie počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
 
Špecifický horizontálny cieľ 4
Systematicky zvyšovať parametre bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany bodových a líniových prvkov dopravného systému 
 
 
 
Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu
 
Vláda SR sa bude pri implementácii dopravnej politiky, ktorej cieľom má byť inteligentný, integrovaný, zelený a trvalo udržateľný dopravný systém, držať nasledovných princípov:
  • rozhodovanie na základe dát a spoločenskej pridanej hodnoty,
  • dopravná politika štátu, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast ,
  • posilnenie postavenia výskumu a vývoja a podpora inovácií v oblasti dopravnej politiky štátu,
  • zapojenie nových finančných nástrojov v rámci rozvoja potenciálu jednotlivých druhov dopravy,
  • zavádzanie integrovanej dopravy zameranej na používanie ekologických spôsobov dopravy,
  • dopravná infraštruktúra bude generovať priestor pre nové služby, vyššiu spoľahlivosť a viac flexibility v oblasti dopravy a celého hospodárstva,
 
Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 (2014)

Globálnym cieľom OPII je podpora trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja verejnej osobnej dopravy, rozvoja informačnej spoločnosti a podpory výskumu a inovácií.

Cieľom rozvoja dopravnej infraštruktúry SR je reagovať na existujúce problémy na infraštruktúre a zároveň predchádzať prognózovaným negatívnym stavom na dopravnej sieti. Zameranie rozvoja dopravnej infraštruktúry v SR v programovom období 2014 –2020 vychádza predovšetkým z požiadaviek na dobudovanie chýbajúcich kľúčových miest na dopravnej infraštruktúre a zlepšenie kvality existujúcej infraštruktúry, najmä cestnej a železničnej dopravy, so zameraním na zvyšovanie bezpečnosti, spoľahlivosti, prístupnosti a efektívnosti dopravy.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v dĺžke dopravnej infraštruktúry?

Kľúčové zistenia

  • Dĺžka cestnej infraštruktúry predstavuje približne 18 130 km ciest a diaľnic, z čoho diaľnice v roku 2020 tvorili 521 km. Za sledované obdobie rokov 2005 – 2020 nárast v dĺžke diaľnic predstavoval 327 km.
  • Dĺžka železničných tratí v sledovanom období rokov 2005 - 2020 mierne poklesla na úroveň 3 627 km a dĺžka splavných tokov predstavovala 172 km.
  • V roku 2020 investície do cestnej infraštruktúry predstavovali 938,8 mil.eur, železničnej infraštruktúry 185,6 mil.eur, leteckej infraštruktúry 13,9 mil.eur a do vodnej infraštruktúry 3,1 mil.eur.       
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_smile
Došlo k nárastu v dĺžke cestnej infraštruktúry, hlavne budovaním diaľnic. Dĺžka železničných tratí a splavných tokov ostala rovnaká. Pokračoval nárast v dĺžke ciest, hlavne budovaním diaľnic. Došlo k odovzdaniu ďalších vybudovaných úsekov ciest a diaľnic.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Súčasný stav cestnej infraštruktúry je charakterizovaný relatívne hustou sieťou ciest, avšak s nízkym podielom diaľnic a rýchlostných komunikácií, pričom najmä na hlavných medzinárodných cestných spojeniach dochádza k prekročeniu existujúcej kapacity ciest. Dopravnú sieť  SR v roku 2020 tvorilo 18 130 km ciest a diaľnic, z čoho diaľnice predstavovali 521 km. Za obdobie 15 rokov narástla dĺžka diaľnic v SR o cca 60 %. Najväčší nárast dĺžky diaľnic bol zaznamenaný v roku 2007. Dĺžka železničných tratí bola 3 627 km, z toho elektrifikovaných bolo 1 585 km. Dĺžku splavných tokov tvorilo 172 km a dĺžka kanálov dosahovala 38,45 km.


Mapy cestnej siete SR

 

Z pohľadu podielu dĺžky ciest, podľa kategórií ciest, najväčšie zastúpenie majú cesty III. triedy - 49 %.


 

 
Investície do dopravnej infraštruktúry
 
Najväčší objem investícií počas obdobia rokov 2005 - 2020 bol smerovaný do cestnej infraštruktúry. V roku 2020 bol zaznamenaný medziročný nárast o 8,7 %. Investície smerujúce do železničnej infraštruktúry v období rokov 2005 – 2020 mali kolísavý charakter a pohybovali na úrovni 300 mil eur s miernymi medziročnými nárastmi a poklesmi. V roku 2020 investície do železničnej infraštruktúry zaznamenali pokles oproti roku 2019 o 20,7 % a tvorili ani nie štvrtinu investícií smerujúcich do cestnej infraštruktúry. K nárastu investícií do leteckej infraštruktúry došlo v rokoch 2005 – 2012, pričom najvyšší nárast bol zaznamenaný  v roku 2010 (74,7 mil.eur). Po tomto roku došlo k výraznému poklesu, ale od roku 2015 začali opätovne mierne narastať. Medziročný nárast (2019 – 2020) predstavoval 52,7 %. Najmenej investícií bolo investovaných do vodnej infraštruktúry, čo v roku 2020 predstavovalo iba 3,1 mil. eur.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Celková dĺžka železničnej siete (Total length of railway lines)

Eurostat: Celková dĺžka diaľnic (Total length of motorways)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Do dĺžky ciest a diaľnic sú zaradené cesty celoštátneho významu (I., II., III. triedy) vrátane úsekov v mestách a obciach, zaradených do cestnej siete.

Diaľnice sú ucelené líniové stavby slúžiace k dopravnému spojeniu medzi dôležitými centrami vnútroštátneho a medzinárodného významu. Súčasťou diaľnic sú križovatky, odpočívadlá pre motorové vozidlá, mosty a tunely. Mosty a tunely sú budované ako smerovo rozdelené, s mimoúrovňovým krížením so všetkými ostatnými komunikáciami, s obmedzeným pripojením a prístupom, slúžiace pre prevádzku motorových vozidiel.

Cesta I. triedy je cesta, ktorá má význam najmä pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu a označuje sa dvojmiestnym číslom.

Cesta II. triedy je cesta, ktorá má význam najmä pre dopravu medzi krajmi a okresmi a označuje sa trojmiestnym číslom.

Cesta III. triedy je cesta, ktorá má spravidla miestny význam a označuje sa štvormiestnym alebo päťmiestnym číslom, podľa číselného označenia najbližšej cesty II. triedy, výnimočne I. triedy.
 
Ďalšie definície ohľadom cestných komunikácií sú dostupné na stránke SSC – cestná sieť SR
 
Dĺžka železničných tratí je dĺžka priebežných tratí, a nezapočítavajú sa ostatné dopravné a manipulačné trate.
 
Splavné toky sú úseky riek, na ktorých sa prevádzkuje nákladná alebo osobná doprava riečnymi loďami s hmotnosťou 50 ton, poháňanými mechanickou silou. Splavné úseky riečnych tokov spravované riečnymi loďami s hmotnosťou menej ako 50 ton nie sú zahrnuté do splavných tokov.     
 
Investície označujú tok výdajov zameraných na udržanie alebo zvýšenie kapitálovej zásoby. Môžu byť používané na zvyšovanie alebo zdržanie fyzického kapitálu, ľudského kapitálu a zásob. Pod investíciou sa rozumejú náklady potrebné alebo vynaložené na budovanie stavieb a zariadení, na nákup ich vybavenia.
 
Obstarané investície vyjadrujú celkové náklady vynaložené za rok na obstaranie investičného majetku.
 
Obstarané hmotné investície vyjadrujú celkové náklady vynaložené za rok na obstaranie hmotného investičného majetku.
 

Metodika:


Štatistické zisťovanie sa vykonáva formou vyplňovania štatistických formulárov, ktoré sú dostupné na stránke štatistického úradu SR. Štatistický úrad Slovenskej republiky vydáva program štátnych štatistických zisťovaní vyhláškou uverejnenou v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(Formuláre o doprave sú dostupné: Oblasť: Odvetvové štatistiky, Okruh: Doprava)


Zdroj dát:

ŠÚ SR, SSC


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: